všetky

Hudobno-dramatické projekty patria v materských školách (ale aj v základných školách, školských kluboch detí a iných zariadeniach) k obľúbeným činnostiam. Často sa využívajú v rámci hudobných alebo literárno-dramatických didaktických aktivít, nezriedka aj s presahom do ďalších (nasledujúcich) aktivít, prípadne aj do viacdenných projektov. Stretávame sa aj so situáciou, keď sa úspešné hudobno-dramatické projekty stávajú podkladom pre vznik detských pásem, predstavení a muzikálov.

Mnohé skúsenosti z pedagogickej praxe sme sa pokúsili zhrnúť v publikácii Metodika rozvíjania grafomotorických zručností detí v materských školách (Uváčková, Valachová, Droppová, 2009). Po ďalších skúsenostiach z kontinuálneho vzdelávania učiteliek materských škôl sa domnievame, že je ešte stále čo povedať k rozvíjaniu grafomotorických zručností detí ako prípravy na písanie v základnej škole, pretože sa ešte stále stretávame s nesprávnym osvojovaním si grafomotorických požiadaviek v materských školách.

Čoraz častejšie sa ozývajú hlasy, ktoré charakterizujú dnešné deti ako nevychované, problematické, nezvládnuteľné. Zároveň tie hlasy hovoria o tom, že chyba sa stala niekde na začiatku, doma, že deti nemajú správnu výchovu, že rodičia to nezvládajú, že možno aj rodičom problematických detí chýbala v detstve správna výchova... Často doma na vlastné deti, ale aj na deti v škôlke kričíme, prikazujeme, rozsievame strach a zlú náladu, pretože sa zdá, že na deti „žiadne dobré slovo neplatí“.

Praktické ukážky edukačného procesu v MŠ v jednotlivých kategóriách je edukačná publikácia, ktorá sa skladá zo štyroch kapitol. Všetky kapitoly majú empirický charakter, okrem úvodných častí kapitol, s názvom: Rozvojové možnosti detí (v konkrétnych kategóriách). V týchto podkapitolách je teória vývinovej psychológie podľa (PVV, K. Guziová, 1999. ISBN 80- 967721-1-2 ). Všetky ostatné podkapitoly majú výlučne empirický charakter. Opísané aktivity boli skutočne realizované v praxi.

Predložená odborná publikácia je zameraná na takú oblasť pedagogiky, ktorú v rámci pedagogickej diagnostiky môžeme zisťovať v kontinuite predprimárnej a primárnej edukácie. Školskú pripravenosť dieťaťa je totiž možné chápať v troch rovinách:  ako výstup predprimárneho vzdelávania,  ako kontinuitnú oblasť predprimárneho a primárneho vzdelávania,  ako determinant úspešnej adaptácie dieťaťa v 1.ročníku a ako predpoklad zvládnutia školských úloh.

Emócie sú základnou a nenahraditeľnou výbavou človeka potrebnou na prežitie. V priebehu evolúcie pomáhali a aj dnes pomáhajú ľuďom analyzovať situácie a ľudí v ich okolí. Emócie sú vlastne popudy na okamžité konanie. V priebehu vývinu človeka sa citové reakcie vytvárali a formovali. Človek sa vyvíjal v drsnejších dobách, než v akých žijeme dnes, či aké si dokážeme predstaviť. Z historických prameňov sa dozvedáme, že boli obdobia, keď prežilo len pár novorodencov, keď sa dosiahnutie 30 rokov považovalo za úctyhodný vek, ktorého sa dožívalo len pár jedincov.

Okolitý svet a matematika sú navzájom úzko späté a nedajú sa oddeliť. S číslami, tvarmi i telesami sa stretávajú deti od najútlejšieho veku pri rôznych činnostiach a hrách. Dieťa počas predprimárneho vzdelávania vstupuje do kráľovstva matematiky za pomoci pedagóga. Predškolská edukácia by mala uľahčiť dieťaťu jeho ďalšie vzdelávanie. Poznatky a vedomosti z matematicko-logickej podoblasti, ktoré získajú v materskej škole, budú potrebovať pre úspešné zvládnutie nástupu do základnej školy.

V dnešnej modernej dobe výchova a vzdelávanie detí predškolského veku kladie vysoké nároky nielen na odbornosť pedagogických a nepedagogických zamestnancov, ale aj na výchovno-vzdelávacie prostredie, materiálno-technické podmienky v materských školách a na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí pri výchove a vzdelávaní. Súčasťou zabezpečenia fyzickej bezpečnosti je aj potreba chrániť dieťa od možných zdravotných rizík, ktoré ohrozujú schopnosti dieťaťa učiť sa a jeho vývoj, ale aj vznik akýchkoľvek úrazov.

V súčasnosti dochádza k zmenám v pedagogickej teórii týkajúcej sa postihnutej populácie a následne aj k zmenám v pedagogickej praxi. Veľa zmien v posledných rokoch vidíme v legislatívnej oblasti špeciálneho školstva. Súčasná špeciálna škola so svojimi variantmi A, B a C pokrýva edukáciu celého spektra detí s postihnutím. Legislatíva umožňuje vytváranie špeciálnych tried v základných školách aj v materských školách, aj integráciu detí s postihnutím do bežných tried základných škôl aj materských škôl.

Poznávanie je staré ako ľudstvo samo. Prostredníctvom poznávania sa pozorovali rôzne aspekty života, ktoré boli každodennou súčasťou chodu akýchkoľvek činností. Tým sa pozornosť presunula do rozmanitých oblastí odborných vied, ktoré sa s odstupom času začali vyvíjať. K jednej z týchto vied patrí aj pedagogická diagnostika zaoberajúca sa otázkami diagnostikovania vo výchovno-vzdelávacom procese. Podstatou výučby dieťaťa v predprimárnom vzdelávaní je jeho spoluúčasť vo všetkých činnostiach, ktoré sú súčasťou výučby.

Poznávanie je staré ako ľudstvo samo. Prostredníctvom poznávania sa pozorovali rôzne aspekty života, ktoré boli každodennou súčasťou chodu akýchkoľvek činností. Tým sa pozornosť presunula do rozmanitých oblastí odborných vied, ktoré sa s odstupom času začali vyvíjať. K jednej z týchto vied patrí aj pedagogická diagnostika zaoberajúca sa otázkami diagnostikovania vo výchovno-vzdelávacom procese. Podstatou výučby dieťaťa v predprimárnom vzdelávaní je jeho spoluúčasť vo všetkých činnostiach, ktoré sú súčasťou výučby.

Dyslexia – pre niektorých je to len slovo, pre iných závažná diagnóza, ktorá ovplyvňuje celý ich život. Dyslexiu zaraďujeme do kategórie špecifických porúch učenia a je vývinovou poruchou. U detí aj dospelých sa prejavuje narušením vývoja percepčných a kognitívnych schopností a zručností. V našej knihe sa budeme zaoberať dyslexiou u detí predškolského veku. Vo všeobecnosti sa dyslexia diagnostikuje až na konci prvého ročníka základnej školy, keď je už ukončený proces čítania, avšak náznaky môžeme spozorovať už v materskej škole a práve na ne sa zameriame.

Vo všetkých motoristicky vyspelých krajinách sa úmerne s rozvojom motorizmu zvyšujú požiadavky na starostlivosť o účastníkov cestnej premávky. V dnešnom hektickom svete nestačí, aby bol človek vychovávaný k určitému štandardu v dopravnom ruchu. Je nutné, aby si už od útleho veku uvedomoval, akú veľkú zodpovednosť nesie za seba i za ostatných účastníkov premávky. Neustály rozvoj cestnej premávky má za následok nielen zvyšovanie jej intenzity, ale prináša so sebou celý rad negatívnych javov. Zvýšenie dopravnej bezpečnosti je spoločenským problémom, ktorým sa zaoberá celý civilizovaný svet.

Cieľom práce je poskytnúť jednoduchý návod na vytvorenie pracovného listu pre predprimárne vzdelávanie v podmienkach materskej školy. Prostredníctvom opisu jednotlivých programov a ich nástrojov vhodných na ich tvorbu je spracovaný podrobný návod a možnosti práce na konkrétnych editoroch. Prvá časť sa venuje teoretickým podmienkam tvorby pracovných listov, ich potrebe a špecifikám, vychádzajúc zo Štátneho vzdelávacieho programu ISCED 0.

Integrácia alebo začlenenie detí so zdravotným znevýhodnením je pre pedagógov známy pojem. Pre mnohých z nich je to bežná vec, s ktorou sa denne stretávajú. Patrím k nim aj ja. Stále v nej objavujem nové a nové možnosti, ktoré ponúka. Je to nikdy nekončiaci sa proces a možno ho kedykoľvek vylepšiť. Aj táto publikácia chce byť malým príspevkom k poukázaniu na to, ako sa dá proces začlenenia efektívne realizovať a vylepšovať – v prvom rade proinkluzívnym myslením a vytváraním podmienok tam, kde ešte prostredie nie je prispôsobené pre všetkých.

Dieťa je najväčším darom, ktorý spoločnosť má a potrebuje. Avšak o každý dar je nutné starať sa, aby vynikla jeho cena a krása. Dieťa od narodenia potrebuje našu starostlivosť, lásku, pochopenie a vedenie. Výchovou sa snažíme o to, aby z neho vyrástla múdra, šľachetná osobnosť, ktorá sa v spoločnosti bude vedieť uplatniť. Na rozvoj dieťaťa vplýva rodina, prostredie, ktoré ho obklopuje, ľudia a škola. Prvou školou (inštitúciou) pre dieťa je materská škola, v ktorej sa učitelia usilujú vplývať na celkovú jeho osobnosť. Hľadajú správne cesty, ako docieliť adekvátny výsledok vo výchove.

Nie ako maľovať, nie ako zanechávať grafickú stopu, ale výučba umenia ako stretnutie učiteľa s každým dieťaťom, kde deti môžu experimentovať, vytvárať vlastný projekt a intervenovať za jeho realitu je obsahom edukačného materiálu. Ide o sociálnokonštruktivistický prístup učenia sa dieťaťa v 21. storočí. Z didaktického aspektu tejto teórie sa pozícia učiteľa konvertuje na konzultanta, poradcu a spolupracovníka.

Hudobno-pohybová príprava v materskej škole môže v mnohom ovplyvniť vývoj dieťaťa, najmä jeho pohybové schopnosti, estetické cítenie, disciplinovanosť, sebavedomie, prispôsobivosť, samostatnosť, rozhodnosť, pohotovosť, tvorivosť a pod. Ľudové umenie je priam predurčené rozvíjať tieto vlastnosti, pričom deti naučíme chápať nevýslovnú krásu slovenských tradícií. Deti, ich hravosť, bezprostredné správanie, pohybová zdatnosť nám dávajú veľkú možnosť tieto danosti zušľachtiť prostredníctvom ľudových hier a pásiem. Je však potrebné dodržiavať isté pravidlá a zásady.

V publikácii Cesta lesom za dobrodružstvom predkladáme komplexný prehľad dobrodružstiev, ktoré môžu zažiť deti pri vychádzke do lesa. Každý pozná tú pálčivú túžbu prežiť niečo neobyčajné, rozbiť jednotvárnosť všedných dní. Kde však také dobrodružstvo hľadať, aby netrvalo krátko a nestálo veľa? Väčšina ľudí sa uspokojí so vzrušujúcimi príbehmi v televízii alebo v kine. Tí mladší o dobrodružstvách čítajú alebo snívajú. A predsa je dobrodružstvo tak blízko, na dosah, stačí zájsť na lúku, vyjsť si do polí, vojsť do lesa.

Hovorí sa, že „deti sú budúcnosť ľudstva“. Sú však aj najzraniteľnejšou skupinou, ktorá vzhľadom na vek nie je schopná uplatňovať svoje práva. Preto potrebuje osobitnú ochranu a pomoc. Jednou z možností je výchova a vzdelávanie detí k ich právam a právam iných, k empatii, tolerancii a zodpovednosti od útleho detstva. Obsahom odborno-metodickej publikácie je implementácia ľudskoprávnej problematiky do školského vzdelávacieho programu materskej školy.

Cieľom predprimárneho vzdelávania a zároveň poslaním materskej školy je pripravovať dieťa na vstup do základnej školy a na život. Súčasťou tejto prípravy je rozvoj elementárnych základov kľúčových kompetencií detí a v rámci nich aj jazykových – komunikatívnych kompetencií v súlade s výkonovými a obsahovými štandardmi uvedených v Štátnom vzdelávacom programe.

V publikácii poukazujeme na potrebu zaraďovania literárneho textu do predškolskej edukácie s dôrazom na rozličné organizačné formy v rámci denného poriadku – hrová činnosť, telovýchovné a relaxačné činnosti, pobyt vonku, edukačné aktivity, záujmové činnosti. Osobitnú pozornosť venujeme poézii, kritériám jej výberu vzhľadom na plánované aktivity, pričom upozorňujeme na niektoré momenty, ktoré sú špecifické pri práci s poéziou vzhľadom na charakter a cieľ organizačnej formy. Máme na mysli rozdielnu prácu s básňou, napríklad pri rannom cvičení a pri odpočinkových činnostiach.

Burn-out, stres, záťaž, syndróm vyhorenia sú slová, ktoré počúvame v súčasnej dobe neprestajne. Používajú sa ako synonymá, ktoré majú vyjadriť zvýšené nároky, ktoré kladie súčasná doba na človeka a tiež aj spôsoby, akými sa človek voči týmto nárokom bráni. V súčasnosti sa pozornosť vedcov a odborníkov stále častejšie zameriava na štúdium zdravého vývinu jedinca, optimálneho rozvíjania jeho osobnosti, a to najmä v súvislosti so zvyšovaním efektívnosti a kvality práce. Na 30.

Slovenské školy riešia v ostatnom období rôznorodé problémy. Jedným z nich je aj problém merania a riadenia kvality školy, s ktorým úzko súvisí otázka jej externej a internej evalvácie. Publikácia Autoevalvácia v materskej škole reaguje na potreby súčasnej pedagogickej praxe materských škôl (MŠ). Jej cieľom je priblížiť učiteľkám MŠ aktuálnu problematiku autoevalvácie z pohľadu pedagogickej teórie a praxe a poskytnúť podnety na projektovanie autoevalvácie materskej školy.

Komplexný rozvoj osobnosti dieťaťa predškolského veku v podmienkach predškolskej edukácie predpokladá od učiteľov materských škôl realizáciu rôznych foriem spolupráce s rodinou. Skúsenosti učiteliek materských škôl z praxe potvrdzujú, že dobrá vzájomná spolupráca školy a rodiny vždy vyústi v prospech dieťaťa. Rodičia si uvedomujú význam predprimárneho vzdelávania pre formovanie a rozvoj dieťaťa, preto sa stávajú aktívnymi prvkami činnosti materskej školy. Uvedená publikácia je určená pedagógom predprimárneho vzdelávania, ktorí hľadajú nové podnety s cieľom rozvíjať osobnosť detí komplexne.

Pri spracovaní publikácie som sa pokúsila zamyslieť nad tým, k čomu a ako vychovávať deti v materskej škole v nových spoločenských podmienkach. Inšpiráciou pre mňa bola kniha autora Jiřího Pelikána Výchova pre život, v ktorej autor upozorňuje na to, že si možno dostatočne neuvedomujeme, že svet sa dostal do určitej fázy svojho vývinu, v ktorej sa budeme musieť vrátiť späť k človeku, k jeho podstate, ale aj k výchove. (Tam, str. 5) Vychádza zo spomienok na detstvo Oskara Wilda.

Komplexný rozvoj osobnosti dieťaťa predškolského veku v podmienkach predškolskej edukácie predpokladá u učiteľov materských škôl realizáciu rôznych edukačných aktivít cieľovo zameraných na získavanie edukačne hodnotných skúseností pri poznávaní sveta a sociokultúrnej reality. Metodické postupy a konkrétne podnety stimulujúce aktivitu a poznávanie detí sú determinované nápaditosťou a kreativitou každého učiteľa. Ako môžu pomôcť rozprávky a príbehy deťom pri poznávaní sveta?

Komplexný rozvoj osobnosti dieťaťa predškolského veku v podmienkach predškolskej edukácie predpokladá od učiteľov materských škôl realizáciu rôznych edukačných aktivít cieľovo zameraných na získavanie edukačne hodnotných skúseností pri poznávaní sveta a sociokultúrnej reality. Metodické postupy a konkrétne podnety stimulujúce aktivitu a poznávanie detí sú determinované nápaditosťou a kreativitou každého učiteľa. Ako môžu pomôcť rozprávky a príbehy deťom pri poznávaní sveta?

Zborník z odbornej konferencie s medzinárodnou účasťou

Obsah

8 Program konferencie

10 Predslov

11 Postavenie slovenského jazyka v sústave vzdelávacích hodnôt v súčasnosti - Ján Kačala

18 Medzivojnová Československá republika v dejinách slovenského spisovného jazyka - Gabriela Múcsková

26 Štylistika a internetová žurnalistika: podnety, obmedzenia a výzvy - Vladimír Patráš

36 O potrebe jazykových kurzov slovenčiny pre učiteľov neslovenčinárov - Juraj Glovňa

Publikácia je stručným návodom na tvorbu bibliografických odkazov a citácií všetkých druhov informačných prameňov. Je určená pre autorov rôznych typov prác.