všetky

Digitálne technológie vďaka pedagógom získavajú významné postavenie v detskom učebnom prostredí. Metodický materiál Kreslenie v programe RNA je okrem iného zameraný na rozvíjanie grafomotoriky, vizuomotoriky, zrakového a sluchového vnímania, vyšších psychických procesov, orientácie v priestore, základných matematických pojmov integráciou digitálnych technológií do poznávacieho procesu detí. Každý navrhnutý pracovný list obsahuje stručné a jednoduché zadanie pre dieťa.

V publikácii sa venujeme problematike vybraných komponentov kľúčových kompetencií učiteľa v predprimárnej edukácii. Vychádzame pri tom z nám doposiaľ dostupných a známych prameňov k tejto problematike, v ktorých mnohí odborníci a renomovaní citovaní autori pregnantne rozpracovali uvedenú problematiku.

Hlavným očakávaním rodičov od materskej školy je výchova a vzdelávanie ich detí. Vzájomná kooperácia školy a rodiny má vo veľkej miere pozitívny vplyv na úspešnú edukáciu, disciplínu a zároveň odstraňuje problémy v správaní dieťaťa. Je preto úlohou každej materskej školy vytvoriť podmienky na fungovanie partnerského vzťahu s rodičmi detí, nadviazať a pravidelne s nimi udržovať kontakt a ponúkať im rôzne formy kooperácie.

V rámci národného projektu Vzdelávanie učiteľov materských škôl ako súčasť reformy vzdelávania (kód ITMS: 26140130017, 26110130087) zorganizovalo Metodicko-pedagogické centrum (MPC) v dňoch 15. a 16. 11. 2013 medzinárodnú konferenciu s názvom Kvalitné vzdelávanie – vízia moderného učiteľa. Odborná konferencia sa konala pod záštitou ministra školstva, vedy, výskumu a športu Dušana Čaploviča. Jej cieľom bolo prezentovať kompetencie učiteľa materskej školy, ich implementáciu do edukačnej praxe, hodnotiť efektivitu celoživotného vzdelávania a načrtnúť víziu moderného učiteľa.

Komunikácia je v živote ľudí jedným z najvýznamnejších činiteľov ich činorodej práce. Môžeme konštatovať, že v každodennej ľudskej činnosti, ktorá predpokladá akýkoľvek typ spolupráce, je to práve komunikácia, ktorá zohráva funkciu zjednocujúceho prvku a zároveň aj funkciu nástroja usmerňovania spoločného úsilia zainteresovaných jednotlivcov. Témou je „Komunikácia ako činiteľ efektívneho riadenia materskej školy“, ktorá vznikla z potreby riešiť problematiku komunikácie v školách. Želaním každého človeka je otvorená, úprimná a predovšetkým efektívna komunikácia.

K tvorbe tejto didaktickej pomôcky pre deti a učiteľku ma inšpiroval veršovaný text o kolobehu vody v prírode, ktorý som pred rokmi napísala a používala ako súčasť rôznych literárno-dramatických a tanečno-pohybových aktivít zameraných na rozvoj tvorivej dramatiky. Postupným nadobúdaním poznatkov o problematike rozvoja predčitateľskej gramotnosti detí predškolského veku vznikol aj epický text a čierno-biele ilustrácie čítacej knihy, ktorú som začala využívať vo svojej práci s deťmi.

V materskej škole kladieme dôraz na verbálnu komunikáciu. Detskému hlasu treba venovať náležitú pozornosť, a to nielen z hľadiska dodržiavania hlasovej hygieny, ale aj techniky reči. Zdravý hlas má totiž predpoklady, že ho môžeme ďalej kultivovať. Dieťaťu v predškolskom období by sme mali primerane objasňovať, že naša tvorba hlasu a reči je podmienená dychom, resp. dýchaním a zosúladením ostatných artikulačných orgánov.

Dieťa predškolského veku prostredníctvom rozprávania, správania a konania ľudí spoznáva svoj najbližší environment. Prostredníctvom dospelých sa snaží porozumieť rozdielom, ktoré sú v okolitej krajine – prírodnej, kultúrnej aj tej poškodenej. Oboznamovať deti predškolského veku s najbližším environmentom môžeme spoločnými rozhovormi alebo aktivitami s dospelými. Tak môžeme spoločne nachádzať príčiny a dôsledky stavu životného prostredia.

Modernizácia výchovno-vzdelávacieho procesu v materských školách priniesla mnohé zmeny, ktoré viac či menej ovplyvnili kvalitu a spôsob práce učiteliek (keďže v materských školách je silná feminizácia učiteľského povolania, budeme v našej publikácii používať oslovenie v ženskom rode). Jednou z oblastí modernizácie je zavádzanie digitálnych technológií do výchovno-vzdelávacieho procesu.

Pred dvadsiatimi rokmi by sme v našich psychologických slovníkoch pojem emocionálna inteligencia (u niektorých autorov aj emočná inteligencia) nenašli. Je o sedemdesiat rokov mladšia ako všeobecná inteligencia (rok 1920). Obsahovo najbližšia bola emocionálnej inteligencii sociálna inteligencia.

Predškolský vek je obdobím prudkého vývinu schopností detí. Aj keď sa každé dieťa vyvíja individuálnym tempom, prechádza určitými vývinovými etapami, ktoré sú charakteristické svojimi spoločnými znakmi. Názory na výchovu a vzdelávanie detí predškolského veku sa líšia v závislosti od zmeny názorov a pohľadu spoločnosti. Avšak záujem o predškolskú výchovu pretrváva dodnes. Termín predškolská výchova môžeme definovať ako časovú hranicu formovania dieťaťa od narodenia až po vstup do školy.

Naša materská škola patrí v rámci okresu Zvolen k jedným z mála predškolských zariadení, ktoré majú vytvorené podmienky pre deti so zdravotným znevýhodnením a môžu podchytiť deti s nadaním a súčasne ich môžu začleniť do výchovnovzdelávacej činnosti. Všetky ich vedieme k morálnym hodnotám s dôrazom na empatiu, ohľaduplnosť a „rovnosť“ šancí so zámerom predísť neželanej diskriminácii z jednej aj druhej strany.

V publikácii sa venujeme problematike vybraných komponentov kľúčových kompetencií učiteľa v predprimárnej edukácii. Vychádzame pri tom z nám doposiaľ dostupných a známych prameňov k tejto problematike, v ktorých mnohí odborníci a renomovaní citovaní autori pregnantne rozpracovali uvedenú problematiku.

Som učiteľka v materskej škole s dlhoročnou praxou. V rámci nej sa venujem aj literárnej tvorbe pre deti. Denne čítame deťom pred odpočinkom rôznu detskú literatúru, preto som sa rozhodla touto formou priblížiť im aj písmená v abecede. Príbehy som čítala deťom v najstaršej vekovej skupine už niekoľko školských rokov po sebe, a tak som si overila, že príbehy ich skutočne zaujali a rozumejú im. Prostredníctvom nich som mala skvelú príležitosť cielene stimulovať ranú čitateľskú gramotnosť.

Človek má prirodzene vrodenú schopnosť hrať sa, napodobňovať, používať rôzne neverbálne, pantomimické i verbálne prostriedky. Človek dokáže prežívať napätie, silné zážitky, emócie. Predškolský vek je významným obdobím vo vývine jedinca. Dieťa v tomto období urobí za svoj život najväčší krok vpred a deje sa tak formou pre neho najprirodzenejšou- hrou. Hrou tu nemáme na mysli len zábavu, ale práve naopak, máme na mysli hru, prostredníctvom ktorej sa rozvíja osobnosť dieťaťa v celej jeho šírke.

V edukačnom materiáli sa zameriame na ponuku rôznorodých edukačných aktivít zo štyroch tematických okruhov – Ja som, Ľudia, Príroda, Kultúra vo všetkých vzdelávacích oblastiach: perceptuálno-motorickej, kognitívnej a sociálno-emocionálnej. Edukačné aktivity rozvíjajú kľúčové kompetencie dieťaťa v predprimárnom vzdelávaní v kontexte Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie ISCED 0. Ponúkajú širokú škálu uplatnenia. Aktivity sú didakticky zacielené a plnia sa v nich výchovno-vzdelávacie ciele s využitím rôznych metód, stratégií a prostriedkov.

Stále rastúce požiadavky spoločnosti kladú vyššie nároky aj na výchovno-vzdelávací proces. Tento fakt neobišiel ani predprimárne vzdelávanie, a to aj v súvislosti s tým, že materské školy sú zaradené do sústavy našich škôl. Zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov vstúpilo do platnosti dvojúrovňové vzdelávanie, a tak aj predprimárne vzdelávanie má dokument, ktorý je garantovaný štátom a predstavuje záväzné požiadavky na jeho ciele a správne fungovanie.

Pojem médiá je v súčasnosti skloňovaný takmer na každom kroku. Nevieme si predstaviť odvetvie, ktoré na svoj rozvoj nevyužíva informácie z médií. V publikácii sa zaoberáme vplyvom médií na deti predškolského veku. Približujeme dieťa a špecifiká vývinového obdobia, ktoré sú charakteristické pre predškolský vek. Stručne charakterizujeme problematiku médií aj to, aký vplyv dokážu mať na spoločnosť, človeka a deti. Zameriavame sa na dosah jednotlivých médií na deti predškolského veku, na ich socializáciu a hodnotovú orientáciu. Médiá dokážu ovplyvniť konanie a uvažovanie ľudí, no najmä detí.

Inovácie v didaktike pre učiteľov predprimárneho vzdelávania.

Inovácie v didaktike pre vedúcich pedagogických zamestnancov v materskej škole.

Spoločenské zmeny, zmeny v práci, v komunikácii, v zábave a vo vzdelávaní si naliehavo vyžadujú transformáciu vzdelávania v tomto digitálnom veku. Vzdelávanie sa transformuje vďaka prítomnosti digitálnych technológií, ktoré vytvárajú moderný, produktívny priestor na vzdelávanie. Môžeme povedať, že digitálne technológie sú zároveň príčinou, dôsledkom i nástrojom spoločenských a technologických zmien. Transformácia vzdelávania pomocou digitálnych technológií môže prebiehať viacerými spôsobmi, napr. využívaním interaktívnych technológií, konkrétne interaktívnej tabule.

Cieľom predloženej publikácie IMPLEMENTÁCIA DIGITÁLNYCH TECHNOLÓGIÍ DO MATERSKEJ ŠKOLY je analyzovať, popísať a vysvetliť implementáciu digitálnych technológií do predprimárneho vzdelávania. Práca zahŕňa všeobecnú charakteristiku digitálnych technológií, predstavuje vybrané edukačné aktivity s digitálnymi technológiami a konkrétne ukážky edukačných aktivít pre predprimárne vzdelávanie. Výpovednú hodnotu tohto metodického materiálu zvyšujú vybrané príklady edukačných aktivít (pracovných listov) priamo od učiteliek materských škôl v Bratislavskom samosprávnom kraji.

Práca prináša teoretické prístupy a modernizačné trendy. Počítač zaraďujeme medzi médiá, ktoré využívame na aktivity s cieľom zefektívniť edukačný proces. Jednou z prioritných úloh, ktoré má plniť škola, je inovovať edukačný proces tak, aby bol zaujímavejší, tvorivejší, efektívnejší, modernejší a súčasne akceptujúci prvky humanizácie detí. V príspevku prezentujeme niektoré možnosti aplikácie digitálnych technológií v predprimárnom vzdelávaní detí s akcentom na prostredie materskej školy.

Základom interaktívneho žitia dieťaťa v kultúre, v ľudskom spoločenstve je komunikácia prostredníctvom určitého jazykového kódu. Základom nadobúdania kultúrnej gramotnosti je rozvíjanie komunikatívnych kompetencií dieťaťa v jazyku. Dieťa poznáva jazyk postupne ako systém zvukových, grafických a pohybových kódov, ktoré označujú významy, javy, vzťahy v prostredí, kde žije. Získava jazykové skúsenosti a schopnosti, ktoré mu umožňujú myslieť, komunikovať, riešiť problémy, triediť svet do kategórií, poznávať väzby súčastí života a podobne.

Umenie je prejavom kreativity ľudskej duše, formou osvojovania si sveta človekom. Hudba ako jeden z umeleckých prejavov vzniká zoskupením tónov a zvukov ako výsledok špecifickej ľudskej aktivity a kreativity v čase a priestore. Hudobná výchova je spoločensky organizovaný proces hudobného rozvoja človeka, zameraný na zvládnutie istého hudobného poznania a skúsenosti s hudbou. Cieľom hudobnej výchovy v predškolskom veku je rozvíjať hudobnosť dieťaťa, t. j.

V hudbe, podobne ako v ďalších umelecko-výchovných činnostiach, nachádzame (mali by sme nachádzať) psychofyzické uvoľnenie, a to rovnako v úlohe pasívneho príjemcu, aktívneho interpreta alebo aj v expresívnej rovine, prostredníctvom vlastnej tvorby. Hudba má veľmi blízko k dramatickému, teda aj slovesnému umeniu. V publikácii sa snažíme poukázať na variabilnosť umelecko-výchovných činností, ktoré môžeme integrovať do hudobných činností – speváckych, percepčných, inštrumentálnych, hudobno-pohybových, a to tak, aby sme rozvíjali hudobnosť a hudobné cítenie detí.

Najprirodzenejší spôsob ľudskej komunikácie je reč. Je to schopnosť vyjadriť artikulovanými zvukmi myšlienky, pocity a vzájomne sa medzi sebou dorozumievať. Reč je vlastne vonkajšia podoba jazyka a jazyk je súhrn pravidiel, na základe ktorých vzniká reč. V reči sa dajú slová vysloviť a ich zmysel sa mení podľa zoradenia slov. Jazyk a reč sa navzájom ovplyvňujú a zvlášť vo vývine dieťaťa predškolského veku predstavujú dôležitý prostriedok komunikácie s kultúrnym prostredím, v ktorom dieťa žije. Kľúčovým obdobím, v ktorom prebieha proces osvojovania reči, je obdobie do 6.

Prečo práve PREČO? ...prečo vlastne robíme určité veci, prečo vytvárame to i ono a prečo je to tak a nie inak... A tak ma tých 10-krát „prečo“ z jednej knihy, ktorú som čítala veľmi dávno, tak zaujalo, že ma to po zrelej úvahe vlastne inšpirovalo k napísaniu tejto knihy. A stále sa pýtam sama seba... PREČO? Prečo to vlastne robím a prečo píšem a prečo to chcem odovzdať ďalej a prečo sa chcem podeliť s ostatnými so svojimi skúsenosťami, zážitkami z práce s deťmi a pocitmi, ktoré mám pri týchto činnostiach, a ako to na mňa umelecky pôsobí a mnoho iných vecí... A stále to PREČO?

Hra je zrkadlom kultúry každej ľudskej spoločnosti. S hrou sa stretávame v každodennom živote a považujeme ju za jeho súčasť. Človeka sprevádza po celý život a napĺňa jeho detstvo, mladosť i dospelosť. Je účinným a generáciami overeným pomocníkom pri výchove a vzdelávaní. Výchovný význam hry pramení z jej funkcií, ktoré majú pri formovaní ľudskej osobnosti a jeho aktivity. Cieľom predkladanej publikácie je prostredníctvom hry a hračky poznávať prostredie, učiť sa a meniť tým vnútorné predpoklady na uskutočňovanie ďalších činností. Na základe nej dochádza k uspokojovaniu potrieb dieťaťa.

Vzhľadom na to, že sa neustále pohybujeme v sociálnom prostredí, sú mäkké zručnosti (soft skills) aktuálnou problematikou. Pomáhajú nám komunikovať s ľuďmi, riešiť sociálne vzťahy, ovplyvňujú samotný charakter sociálnych interakcií. U učiteľa materskej školy sú obzvlášť dôležité, pretože jemu zverujeme deti na výchovu vo významnom období ich života, keď zo svojho prostredia formou sociálneho učenia vo veľkom rozsahu preberajú spôsoby komunikácie, vzorce správania, sociálne normy, hodnoty, postoje a vytvárajú si osobnú identitu. Učiteľ je pre ne jedným zo vzorov, ktoré napodobňujú.