všetky

Cieľom publikácie je na konkrétnych ukážkach dvoch školských projektov poukázať na možnosti uplatnenia projektového vyučovania vo výchovno-vzdelávacom procese so zameraním na kooperáciu a aktívne učenie sa a podporiť učiteľa v jeho príprave na vyučovanie. Obsah publikácie dáva učiteľovi priestor na projektovanie vyučovania tak, aby sa žiak rozvíjal z hľadiska jeho komplexnosti a aktívne sa zapájal do výchovno-vzdelávacieho procesu. Publikácia je členená do troch kapitol, v prvej uvádzame štruktúru na tvorbu projektu s akcentom na kooperáciu.

Tento materiál má za cieľ podrobnejšie rozpísať to zo Štátneho vzdelávacieho programu pre materské školy, čo sa týka vzdelávacej oblasti Matematika a práca s informáciou a pomôcť tak učiteľkám1 ho realizovať. V ŠVP sa tak ako každá oblasť podrobnejšie popisuje v „Charakteristika vzdelávacej oblasti Matematika a práca s informáciami“ a „Štandardy vzdelávacej oblasti Matematika a práca s informáciami“.

Hlavným cieľom tejto publikácie je inšpirovať učiteľky materských škôl k podpore rozvoja matematickej gramotnosti detí predškolského veku. Predkladaný metodický a pracovný materiál sa zaoberá hrovým prostredím, v ktorom možno prirodzene rozvíjať „schopnosť dieťaťa uplatniť matematické predstavy a myslenie v komunikácii a aktívne ich využívať pri zvládaní životných situácií“. (Lopušná, Lipnická, 2010, s. 79). Edukačné ciele sú zamerané na rozvoj orientácie v priestore a rovine. Deti sa zoznamujú s najjednoduchšími geometrickými útvarmi a porovnávajú ich.

Pohybová aktivita je v súčasnosti stále viac skloňovaná v súvislosti so zdravým životným štýlom, podporením zdravotne orientovanej zdatnosti a celkového zdravia. Jej význam je možné chápať vo viacerých dimenziách, najmä však z hľadiska prevencie voči civilizačným chorobám, ktoré sú vo väčšine prípadov podmienené práve nedostatkom pohybovej aktivity. Včasná stimulácia detí zameraná na pravidelný pohyb môže pomôcť zlepšiť alarmujúce ukazovatele motorického, ako aj somatického vývinu detí. Pre deti predškolského veku je pohybová aktivita prirodzenou súčasťou každodenných činností.

Prezentovaný materiál je prvým pokusom o ucelenejší metodický výklad koncepcie tvorby štátneho vzdelávacieho programu (ŠVP) pre oblasť „Jazyk a komunikácia“, ktorý by mal v blízkej budúcnosti vstúpiť do platnosti a praxe predškolského vzdelávania. Tým je povedané najmä to, že určite nie je posledným, ako aj to, že nemá ambíciu zodpovedať všetky otázky, ktoré sa v súvislosti s ním doposiaľ otvárali a ešte určite budú. V prvej fáze tvorby podporných metodických materiálov k ŠVP sme pokladali za potrebné koncepciu jazykového vzdelávania detí v MŠ predovšetkým vysvetliť a zdôvodniť.

Súčasný stav výživy na Slovensku neradí našu krajinu na popredné miesta vo svetovom meradle. Na relatívne vysokom príjme chemicky viazanej energie sa na Slovensku podieľajú príjmy živočíšnych tukov (o 50 % vyššie ako sú odporúčané výživové dávky), vysoký príjem cukrov, sladkostí, bielomúčnych výrobkov a nízky príjem vlákniny. Je potrebné optimalizovať jej príjem z terajších 15 – 16 g na deň asi na 30 – 45 g, a to pravidelným príjmom zeleniny, ovocia a celozrnných obilnín (Zachar, 2008, s. 191).

Deti predškolského veku sa na rozdiel od dospelých nedokážu dlhodobo sústrediť na žiadne cvičenie. Jogová aktivita vychádza z tejto skutočnosti. Ich nestálu pozornosť sa učiteľka snaží zaujať krátkymi a nenáročnými zostavami. Cvičenie je dynamické a jednotlivé aktivity sa neustále menia. Po každej polohe sa uskutoční krátka relaxácia, aby sa svalstvo tela uvoľnilo a pripravilo na vykonanie ďalšieho pohybu. Čím je dieťa staršie, tým ľahšie dokáže pracovať s jemnejšími pohybmi, je sústredenejšie, šikovnejšie, dokáže už plynulejšie koordinovať pohyb s dychom.

Motivácia človeka je neobyčajne zložitou záležitosťou. Táto problematika je značne rozsiahla a nejednotná, v literatúre sa stretávame so značnou variabilitou prístupov a rôznymi výkladovými princípmi. Predkladaná práca je zameraná na problematiku motivácie, pretože z hľadiska učiteľskej profesie je fenomén motivácie z aspektu jej uplatňovania vo výchovno-vzdelávacom procese mimoriadne dôležitý, a to predovšetkým vzhľadom na budúcu úspešnosť dieťa v jeho ďalšom živote.

Predložená publikácia spracováva problematiku strategického riadenia materskej školy. Táto oblasť riadenia školy sa u nás ešte stále dosť podceňuje. Množstvo vedúcich pedagogických zamestnancov rieši skôr operatívne problémy a proces plánovania je zväčša orientovaný na obdobie jedného roka v podobe plánu hlavných úloh. Je to tak aj napriek tomu, že každá riaditeľka materskej školy ide do výberového konania s koncepciou na obdobie dvoch rokov. Tieto dokumenty však málokedy obsahujú také návrhy, ktoré by sa dali využiť na rozvoj materskej školy.