Uplatnenie pedagogickej diagnostiky V prostredí materských škôl

Poznávanie je staré ako ľudstvo samo. Prostredníctvom poznávania sa pozorovali rôzne aspekty života, ktoré boli každodennou súčasťou chodu akýchkoľvek činností. Tým sa pozornosť presunula do rozmanitých oblastí odborných vied, ktoré sa s odstupom času začali vyvíjať. K jednej z týchto vied patrí aj pedagogická diagnostika zaoberajúca sa otázkami diagnostikovania vo výchovno-vzdelávacom procese. Podstatou výučby dieťaťa v predprimárnom vzdelávaní je jeho spoluúčasť vo všetkých činnostiach, ktoré sú súčasťou výučby. Pre učiteľa je prirodzené a zároveň nevyhnutné zisťovať jednak efektivitu svojho pôsobenia na žiakov, jednak pokrok dieťaťa pri dosahovaní stanovených cieľov. A. Timčíková (2011) tvrdí, že v rámci pedagogických disciplín sa zmienky o diagnostických činnostiach v súvislosti so skvalitňovaním edukačného procesu objavovali už veľmi dávno. V pedagogike pretrvávajúce zásluhy doteraz nesie Ján Amos Komenský (1592 – 1670), ktorý životu dieťaťa zasvätil svoj život a spísal množstvo významných diel, ktoré svojím obsahom môžu do pedagogiky kedykoľvek zasiahnuť i v dnešných časoch. Jeho dielo Informatorium školy mateřské (1632) ponúka podrobný výklad o otázkach výchovy a vzdelávania v materských školách, kde sa učí základ potrebný pre úspech siahajúci k všetkým vyšším stupňom vzdelania. Komenský poukázal i na systematickú prácu s dieťaťom, pričom dôraz kládol na diagnostikovanie dieťaťa takým spôsobom, aby výsledky z neho pomohli dieťaťu úspešne si plniť ciele vedúce k rozvoju jeho vlastnej osobnosti. Súčasnosť si vyžaduje poznávať všetkých aktérov edukačného procesu, a teda nielen detí v predprimárnom vzdelávaní, ale aj ich učiteľov, vedenie materskej školy (MŠ) a napokon i prostredie materskej školy, v ktorej dieťa trávi väčšinu svojho času. V centre pozornosti pedagogického diagnostikovania sú aj ďalšie indikátory, ku ktorým patria okrem kognitívnych vlastností i vlastnosti afektívne či psychomotorické. Pozornosť sa súčasne upriamuje aj na učiteľa a jeho schopnosti v oblasti diagnostikovania, súčasťou ktorých je schopnosť používať diagnostické metódy, vedieť ich vhodne aplikovať, aby učiteľ získal dôkladnú predstavu o dieťati v predprimárnom vzdelávaní. Cieľom tejto publikácie je výstižne zhrnúť terminologické vymedzenie pojmov zaoberajúcich sa oblasťou pedagogického diagnostikovania, ktoré sa v každodenných intervaloch uplatňujú v predprimárnom vzdelávaní. Keďže pedagogické diagnostikovanie je proces, ktorého priebeh sa môže neustále obmieňať, nebudeme špecifikovať nemennú terminológiu, ale pre súčasnú dobu potrebné vymedzenie tých termínov, ktorým je z nášho pohľadu potrebné venovať patričnú pozornosť. Predmetom diagnostikovania sú nielen deti v predprimárnom vzdelávaní, ale pozornosť sa zameriava aj na učiteľov predprimárneho vzdelávania a najmä na materské školy a ich vnútorný systém hodnotenia. Na základe týchto atribútov sme aj publikáciu rozčlenili na štyri kapitoly, v ktorých približujeme to najvýstižnejšie rozpracovanie nami stanovených predmetov diagnostikovania. Prvú kapitolu tvorí stručná charakteristika teoretických východísk pedagogickej diagnostiky. Úmyselne sme sa rozsiahlejšiemu vymedzeniu teoretických východísk nevenovali, nakoľko teóriu pedagogickej diagnostiky považujeme v odbornej literatúre za dôkladne prepracovanú. Druhú kapitolu tvorí diagnostikovanie dieťaťa a jeho kognitívnych, afektívnych a psychomotorických vlastností, súčasťou ktorých sú spomenuté metódy diagnostikovania v rámci jednotlivých zložiek týchto vlastností. Tejto kapitole venujeme najväčšiu pozornosť, nakoľko u dieťaťa vo veku 3 – 6 rokov možno pozorovať významný nárast rozvoja jeho osobnosti. Tretia kapitola je orientovaná na diagnostikovanie a hodnotenie učiteľa a pedagogických zamestnancov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť pedagogickej diagnostiky. Cieľom tejto kapitoly je poukázať na spôsoby diagnostikovania učiteľa, ale i na dôležitosť spätnej väzby v práci učiteľa. Obsah štvrtej kapitoly tvorí diagnostikovanie a hodnotenie materskej školy, ktorá okrem výchovy a vzdelávania zabezpečuje aj iné činnosti v rámci svojho fungovania. K týmto činnostiam v značnej miere patrí aj riadenie materskej školy, vedenie pedagogickej dokumentácie, vnútorný systém kontroly a pod. Edukačný materiál má orientačný charakter a poskytuje metodický návod pre pedagogických zamestnancov v materskej škole na oboznámenie sa s pedagogickou diagnostikou v spomenutých oblastiach a jej aplikáciu. V texte sú znázornené ukážkové príklady toho, akými metódami možno diagnostikovať dieťa v predprimárnom vzdelávaní, učiteľa a materskú školu so zameraním na využitie kvalitatívnych i kvantitatívnych spôsobov analýzy údajov. Týmto postupom sa nezameriavame iba na diagnostikovanie dieťaťa, ale aj na ostatných, nemenej dôležitých tvorcov optimálneho chodu každej materskej školy – učiteľov a prostredie – slúžiacich pri rozvíjaní všetkých kognitívnych (poznávacích) a nonkognitívnych (mimopoznávacích) spôsobilostí detí v predprimárnom vzdelávaní. Pri väčšine vykonaných diagnostických metód a foriem diagnostikovania je potrebné robiť administratívne úkony a výsledky z diagnostikovania písomnou formou prenášať do záznamových hárkov. Z praxe však môžeme potvrdiť, že tieto úkony sú pre učiteľov zaťažujúce a učitelia tvorbu záznamov z diagnostikovania považujú za zbytočnú, obzvlášť pri väčšom počte detí v triedach materskej školy. Učitelia s deťmi v predprimárnom vzdelávaní pracujú takmer dennodenne a je prirodzené, že učiteľ spontánne posudzuje deti a vie, v ktorých oblastiach je dieťa šikovnejšie a v ktorých oblastiach, naopak, zaostáva. Z toho dôvodu neponúkame žiadne záznamové hárky ani iné administratívne hárky, ktoré napokon nemusia byť v materských školách jednotné. Je zrejmé, že učitelia si v materských školách vedú vlastnú dokumentáciu o deťoch, ktorá slúži na porovnanie najmä v rámci tried s diagnostikovanými deťmi.