všetky

Ako pedagóg s dlhoročnou praxou som sa často zamýšľala nad poslaním učiteľa v tradičnej škole, v ktorej učiteľ nachádza obmedzený priestor na sebarealizáciu. Preto v premene tradičnej školy na školu modernú, tvorivú som našla možnosti, ako pripraviť pre deti takú edukáciu, ktorá by im umožňovala prežiť šťastné, pokojné, harmonicky ladené detstvo, z ktorého môžu čerpať vedomosti, zručnosti a návyky po celý život a v ktorom by našli priestor na tvorivosť a sebarealizáciu.

Obrázkový abecedár je súbor pracovných kariet určených pre 4- až 6-ročné deti materských škôl. Jeho cieľom je rozvíjať komunikatívne spôsobilosti detí. V zmysluplnej hre so slovami pod vedením pedagóga deti postupujú podľa úloh napísaných v ľavom hornom okraji karty. Úlohy sú zamerané na rozvíjanie aktívnej slovnej zásoby, tvorivosti v rečovom prejave, správnu artikuláciu hlások a hláskových skupín, fonematický sluch a analyticko-syntetické činnosti so slovami. Obsahové zameranie a ciele rozvoja komunikačných schopností dieťaťa sú uvedené na zadnej strane karty.

Multikultúrna výchova je v súčasnom období neoddeliteľnou súčasťou vzdelávania detí a mládeže. Už od predškolského veku je dôležité rozvíjať u detí schopnosti vedieť sa pohybovať v sociokultúrne rôznorodom prostredí a od útleho veku ich pripravovať na stretnutia s odlišnými ľuďmi. V práci sa zaoberáme multikultúrnou výchovou a možnosťami jej zaradenia do edukačného procesu v predprimárnom vzdelávaní, prihliadnuc na rozvojové možnosti detí tohto veku. Prezentujeme multikultúrnu výchovu v kontexte Štátneho vzdelávacieho programu ISCED – 0 predprimárne vzdelávanie ako prierezovú tému.

Poznávanie medzinárodných súvislostí predškolského vzdelávania, ktoré umožňuje realizácia projektu MAT v rámci uskutočňovaných stáží má nielen jednostranný význam pre rozširovanie obzorov učiteliek materských škôl a pre vytváranie lepších základov porovnávacej predškolskej pedagogiky. Zahraniční parteri zahrnutí do realizácie projektov sa totiž rovnako zaujímajú o vývoj predškolského vzdelávania na Slovensku, osobitne o obdobie, ktoré sa viaže na reformu predškolského vzdelávania u nás v ostatných dvoch desaťročiach.

Jednou z najvážnejších bariér rozvíjania gramotnosti v predškolskom veku u nás je asociovanie gramotnosti so schopnosťou čítať a písať v technickom zmysle slova. Dôvody sú zrejmé a súvisia s tradíciami počiatočného jazykového vzdelávania u nás i s dominujúcim prístupom k výučbe čítania a písania, ktorý využíva hláskovú analyticko-syntetickú metódu. Vďaka tomu sa v začiatočných fázach výučby čítania a písania zdôrazňuje prioritne technická správnosť a plynulosť, ktorej seriózna fáza sa začína až v prvom ročníku ZŠ.

Vo výchovno-vyučovacom procese je nevyhnutné hľadať stále nové cesty výchovy a vzdelávania. Záleží na učiteľovi, akými vhodnými edukačnými aktivitami bude rozvíjať kompetencie dieťaťa. Mal by prispôsobovať edukačný proces, odhaliť silné a slabé stránky dieťaťa. Pedagóg má oveľa viac možností riadiť sa individuálnymi potrebami dieťaťa. Je potrebné, aby sa proces rozvíjania kompetencií stal príťažlivejším, využívajúcim potenciál dieťaťa.

V súčasnosti sa na dieťa predškolského veku kladú náročné požiadavky, ktoré sú niekedy v nesúlade s jeho psychickým aj fyzickým zdravím. Týka sa to domáceho prostredia, ako aj prostredia materskej školy. Je všeobecne známe, že v rámci rozvíjania schopností detí sa preferuje kognitívna stránka nad psychomotorickou, čo môže mať negatívny vplyv na zdravie v neskoršom období. Najnovšie zistenia pediatrov a ortopédov poukazujú na fakt, že v populácii detí predškolského veku pribúdajú deti s problémami pohybového aparátu. Vysoké percento detí v predškolskom veku trpí obezitou.

Učiteľky materských škôl môžu pri analyzovaní a hodnotení detskej kresby a výsledkov grafomotorických cvičení včas odhaliť vývinové dysfunkcie, ktoré sa u detí zvyčajne prejavia až v 1. ročníku základnej školy pri nácviku písania a čítania (Uváčková, Valachová, Droppová, 2009). Práve táto skutočnosť nás viedla k napísaniu tejto publikácie. Našou snahou bolo vytvoriť niečo ako vademékum – stručnú príručku, po ktorej by pedagógovia v materskej škole siahli v prípade, že majú dieťa s problémami v oblasti grafomotoriky, a nielen v nej.

Jeden z veľmi známych knižných titulov spisovateľa Roberta Fulghuma má názov: „Všetko, čo skutočne potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole.“ Každý človek vie, koľko pravdy sa v tejto vete skrýva a aký veľký význam má v živote človeka obdobie predškolského veku, ktoré väčšina detí trávi v materských školách. Existuje mnoho publikácií, pedagogickej a psychologickej literatúry, ako čo najlepšie pedagogicky pôsobiť na dieťa, dať mu všetko, čo potrebuje a vychovať z neho dobrého človeka.

Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce sa zameriava najmä na rozvoj všeobecných užívateľských zručností potrebných v bežnom živote, pričom predškolské vzdelávanie rozvíja tie, ktoré sú v rámci vývinového hľadiska pre dieťa dôležité. Podstatnou súčasťou vzdelávacej oblasti je rozvoj elementárneho technického premýšľania, čo predstavuje využívanie prírodovedného poznania a prírodovedných skúseností pri riešení jednoduchých technologických a konštrukčných úloh.

Predprimárna edukácia je obdobie, keď dieťa predškolského veku z ačína svoju cestu celoživotného vzdelávania. Poslaním nás pedagógov predprimárneho vzdelávania je hľadať postup y, ktoré rozvíjajú osobnosť dieťaťa tak, aby efektívne komunikovalo, prejavovalo svoje pocit y, kriticky m yslelo, riešilo z adané úloh y, ab y d ychtilo po nových poz natkoch. Malou časťou skladačk y môž e b yť aj práca s bábkou.

Zámerná stimulácia rozvíjania jazykovej a literárnej gramotnosti sa v uplynulých rokoch posunula smerom k dieťaťu predškolského veku. Ide v nej o využitie špecifického vývinového potenciálu tohto obdobia, o prirodzené prístupy k rozvoju pregramotnosti – spontánne sa vynárajúcej gramotnosti, využívanie samotnej aktivity dieťaťa v zmocňovaní sa sveta písanej kultúry.

Prv, než pristúpime k opísaniu postupu, ako tvoriť školský vzdelávací program, dovoľte nám pripomenúť niektoré dôležité veci súvisiace so štátnym vzdelávacím programom pre materské školy. Dňa 19. júna 2008 bol na gremiálnej porade ministra školstva schválený okrem iných štátnych vzdelávacích programov aj Štátny vzdelávací program ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie, t.j. štátny vzdelávací program pre materské školy

Transformácia systému výchovy a vzdelávania prináša zásadnú potrebu zmeny edukačného procesu, potrebu zvýšenej aktivity a tvorivosti jeho aktérov, ale aj zásadnú reformu v evalvácii edukačného procesu v materskej škole. Ideálne pre súčasný kvalitný edukačný proces je vytvorenie funkčného systému internej evalvácie kvality školy, kvality výchovno-vzdelávacieho procesu, ale aj práce učiteľa, ktorý by sa vhodne dopĺňal a vytváral komplexný obraz o pedagogickom procese, jeho výsledkoch a odhaľoval možnosti optimalizácie ďalšej práce.

S matematikou sa stretávame počas celého života, je potrebná v každodennom živote. Pre deti je dôležitá matematická spôsobilosť, ktorá sa vyvíja aj z bežných matematických schopností. Život človeka sa od narodenia začína s matematikou. Nielen dátum narodenia, ale aj jeho váha, výška, čas narodenia pozostáva z čísel. Matematika však nie sú iba počty a poznatky. Vidíme ju všade okolo seba ako farby, tvary, veľkosti, hmotnosti, objemy aj termíny, manipulujeme s predmetmi. Aj malé dieťa, ktoré chytí do rúk svoju prvú hračku, už vníma svoje prvé skúsenosti z oblasti matematiky.

Raz bola a raz nebola na oblohe jedna hviezdička. Keď sa pozerala dolu, z tej veľkej výšky sa jej všetko zdalo smiešne. A maličké. „Chacha-cha, chi-chi-chi, aké strapaté čudo to pobehuje okolo plota?“ Potom už nevidela nič. Ako nie a ako áno prišlo ráno. Okolo plota pobehoval psík Oriešok. Bol malý, strapatý, chlpatý a zvedavý. Neprestajne vrtel chvostom a ľuďom sa plietol popod nohy. Suseda Straková o ňom povedala: „Malé je to, škaredé, hlúpe, ani dom to neustráži, tak načo to je vlastne dobré?“ Rudo bol malý tiež. Bol to však chlapec, nie pes.

V prípade, že sa rozhodnete využívať aktivizačnú knihu vo výučbe vo vašej materskej škole, metodický postup a opis jej využívania v pedagogicko-didaktickej praxi (ako výskumného nástroja) je uvedený v publikácii od strany č. 11 po stranu č. 14. Zároveň máte možnosť porovnať si verbálne (i neverbálne) reakcie vašich detí pri vytváraní zmysluplných textov príbehov so situáciami a príbehmi vytváranými počas nášho (ďalej publikovaného) výskumu.

Predkladaná publikácia reflektuje niektoré možnosti stimulácie vynárajúcej sa gramotnosti detí pred vstupom do základnej školy v podmienkach výučby realizovanej v materskej škole. Vychádzame pritom z myšlienky, že najcennejšie na všetkých prístupoch súčasnej filozofie mysle je uplatnenie sokratovskej metódy filozofovania, ktorej jadro tvorí kriticko-analytický prístup, diskusia, formulácia argumentov a protiargumentov.

V poslednom období sa vynára otázka, či je Slovensko v oblasti hospodárstva pripravené na ďalšie storočie. S touto otázkou sa úzko spája vzdelanie a kvalifikácia obyvateľstva. Dnešná mládež (aj malé deti) bude v dospelosti žiť v spoločnosti vyspelého technického pokroku a stále väčšej konkurencie okolitých štátov na jednej strane, na druhej strane je potrebné brať do úvahy existujúci razantný pokles obyvateľstva a jeho prestarnutie.

V poslednom období sa stáva výučba zimných pohybových aktivít veľmi populárna, hlavne výučba lyžovania. Veľa materských škôl (MŠ) sa už aktívne zapája do organizovania týždňových kurzov lyžovania pre najmenších. Vzhľadom na legislatívu a zákony je potrebné, aby aj učiteľky materských škôl mali adekvátne vzdelanie na výkon inštruktora v lyžiarskej škole. V minulosti neboli učiteľky MŠ počas štúdia a prípravy na svoju profesiu vzdelávané v lyžovaní, a to aj kvôli tomu, že nebola dostatočne rozpracovaná teória lyžovania detí v predškolskom veku.

Materské školy sú v súčasnosti vystavené zmenám , ktoré ovplyvňujú a zároveň menia pohľady na výchovno-vzdelávací proces. Reformy do života škôl vniesol predovšetkým Zákon č.245/2008 Z.z o výchove a vzdelávaní (školský zákon), ktorý po prvýkrát v našej histórii včlenil materskú školu do školského systému. Začlenenie do systému škôl zdôrazňuje význam predškolskej výchovy a vzdelávania. Predškolská výchova, ktorá mala v našej krajine dlhoročnú tradíciu, sa týmto významným krokom stala prvým stupienkom celoživotného vzdelávania.

Pedagogické poradenstvo je výskumne neprebádanou oblasťou práce učiteľov, aj keď sa v podmienkach materských škôl očakáva a aj priebežne uskutočňuje. Základné kompetencie v pedagogickom poradenstve učiteľ získava počas vysokoškolského štúdia, ale ďalej si ich zdokonaľuje štúdiom i reflexiou vlastných skúseností v ňom. Poučiť sa môže i z iných druhov poradenstva, ktoré sa stali nevyhnutnou súčasťou mnohých odborov spoločenského života.

Ako špeciálny pedagóg (už bývalého detského integračného centra) som vnímala a riešila problematiku spoločnej výchovy a vzdelávania detí, o ktorej píšem v tejto knihe. Zažívala som ju v 90. rokoch minulého storočia, keď myšlienky integrácie začali naberať praktickú podobu. Keďže boli legislatívne podporované, školy zaväzovali k vytváraniu podmienok na začlenenie detí s postihnutím. Pre niektoré školy to bol štart k integračným premenám, ktoré zasahovali samotných pedagógov aj zriaďovateľov.

Študijné texty s názvom Dieťa s problémovým správaním v materskej škole absorbujú variabilitu problémov správania detí, nad ktorými sa učitelia zamýšľajú, pretože ich v materskej škole vnímajú, cítia a riešia. Nemožno tvrdiť, že by nemali dostatok zdrojov k štúdiu, veď ide o známu problematiku, ktorá je najmä psychologicky a špeciálnopedagogicky prebádaná a v knihách podrobne opisovaná. V praxi je situácia iná. Psychológov a špeciálnych pedagógov je v materských školách nedostatok, pretože hlavne z finančných dôvodov si ich riaditelia nemôžu dovoliť zamestnať.

Cieľom tohto dokumentu je poskytnúť metodické poradenstvo pre tých, ktorí pracujú s deťmi v predškolských zariadeniach. Zamestnanci ho môžu využiť na analýzu a rozvoj programov vzdelávania a na podporu osvedčených postupov. Poradenstvo definuje rozsah možností a príležitostí na vzdelávanie, ktoré by mali byť poskytnuté predškolským deťom v rámci hry a ďalších aktivít. Termín „predškolské deti“ zahŕňa deti navštevujúce určité zariadenie pred nástupom do základnej školy.

Publikácia vznikla ako reakcia na výzvu na predkladanie návrhov edukačných materiálov v rámci národného projektu „Vzdelávanie pedagogických zamestnancov materských škôl ako súčasť reformy vzdelávania“. Venuje sa teoretickým východiskám a praktickému využívaniu pracovných listov na rozvoj kompetencií dieťaťa predškolského veku. Analyzuje možnosti využívania pracovných zošitov z legislatívneho pohľadu. Zaoberá sa funkčnosťou a dodržiavaním didaktických zásad tvorby pracovných listov pre deti predškolského veku.

Publikácia vznikla ako reakcia na výzvu na predkladanie návrhov edukačných materiálov v rámci národného projektu „Vzdelávanie pedagogických zamestnancov materských škôl ako súčasť reformy vzdelávania“. Približuje teoretické východiská spracovania učebných osnov školských vzdelávacích programov. Prináša námety na spracovanie jednotlivých tematických celkov učebných osnov vrátane prierezových a rozširujúcich tém.

Štátny vzdelávací program ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie (2008) je najvyšší kurikulárny dokument, ktorý vychádza prevažne z tvorivo-humanistickej koncepcie. Uplatňovanie tvorivo-humanistickej koncepcie si vyžaduje zaraďovať v edukácii inovatívne, moderné metódy. V materských školách by mala vládnuť pokojná atmosféra, aby deti boli spokojné a šťastné. Štátny vzdelávací program ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie konkrétne vymedzuje využívanie zážitkového učenia, učenia na základe citového prežívania dieťaťa.

Za niekoľko posledných desaťročí nastali na Slovensku v oblasti školstva mnohé progresívne zmeny. Kým v osemdesiatych rokoch minulého storočia bola výchova a vzdelávanie detí v materských školách ešte poznačená totalitným režimom, direktívnym prístupom, uniformitou, dogmatizmom, v deväťdesiatych rokoch sa táto situácia vplyvom „nežnej“ revolúcie začala výrazne meniť v prospech všetkých detí. Postupne sa v spoločnosti menili kultúrne, sociálne, politické, ekonomické či demografické podmienky, zmenil sa pohľad na detstvo, pohľad na dieťa.

Základné črty detského výtvarného prejavu - teoretické východiská detského výtvarného prejavu, vývinové štádia detského výtvarného prejavu, členenie detskej kresby podľa H.Bakera, R. Kellogovej, J. Pogádyho, B. Kováča, charakteristické znaky detského výtvarného prejavu, počítač a detská tvorivosť v kresbe, alternatívne prístupy v edukácii v materských školách, kresba a gramotnosť, rozvoj osobnosti dieťaťa výtvarnými činnosťami, rozvíjanie tvorivosti výtvarnými činnosťami, stupeň úspešnosti vo výtvarnej činnosti, techniky pedagogické východisko projektu, ciele projektu.