Výsledky učenia sa dieťaťa/žiaka je potrebné hodnotiť vždy z dôvodu poskytovania spätnej väzby najmä samotnému učiacemu sa o jeho vlastnom sebarozvoji (Valica, Fridrichová 2011). Komunikácia je podstatným faktorom spätnej väzby a otázky sú hlavným nástrojom na smerovanie spätnej väzby. Klásť vhodné otvorené alebo zatvorené otázky považujeme za umenie a zručnosť efektívnej komunikácie, ktorému sa učíme celý život. Pri dobrom vedení rozhovoru alebo diskusie je potrebné uvedomiť si formu otázok (otvorené – zatvorené otázky) a ich pôsobenie na poslucháča. Nie menej dôležitý je aj obsah otázok. Ak má byť diskusia a rozhovor prínosom, je potrebné zaoberať sa aj technikou kladenia otázok. Greenaway (1993) začal v Anglicku využívať techniku FFFF – Facts – Feelings – Findings – Futures, v preklade Priebeh – Pocity – Poznatky – Príležitosti, čiže kladenie štyroch okruhov otázok, ktoré postupne ukotvia zážitky detí/žiakov (Reitmayerová, Broumová 2007). Uvedenú techniku nájdeme efektívne využitú v systéme Kolbovho cyklu učenia sa, so špirálovitým priebehom (Kolb 1984) . Metóda spätnej väzby technikou 4P Kolbovho cyklu učenia dáva príležitosť, cez zdieľanie vlastného prežívania, premýšľať a hľadať vo svojich zážitkoch nové prvky pre vlastný sebarozvoj.
„Na každej ceste k úspechu je nevyhnutná vzájomná komunikácia.“