Autoevalvácia v materskej škole

Slovenské školy riešia v ostatnom období rôznorodé problémy. Jedným z nich je aj problém merania a riadenia kvality školy, s ktorým úzko súvisí otázka jej externej a internej evalvácie. Publikácia Autoevalvácia v materskej škole reaguje na potreby súčasnej pedagogickej praxe materských škôl (MŠ). Jej cieľom je priblížiť učiteľkám MŠ aktuálnu problematiku autoevalvácie z pohľadu pedagogickej teórie a praxe a poskytnúť podnety na projektovanie autoevalvácie materskej školy. Hlavnou témou práce je autoevalvácia materskej školy a učiteľky, jej zdôvodnenie, stav a perspektívy v meniacej sa slovenskej pedagogickej realite. Práca je rozvrhnutá na štyri kapitoly. V prvej kapitole autorka vymedzuje základné pojmy, úrovne evalvačných procesov a ich porovnanie vo všeobecnosti. Pôjde o pojmy: hodnotenie, externá evalvácia, interná evalvácia a autoevalvácia. V druhej kapitole sa autorka venuje systému riadenia kvality v materskej škole. Vysvetlí charakteristiky kvalitnej školy, jej kritériá a indikátory. V tretej kapitole je načrtnutý koncept stratégie autoevalvácie materskej školy a jej projektovanie. Podrobne sú rozobraté oblasti hodnotenia, tvorby cieľov a úloh. Vysvetlené sú niektoré konkrétne metódy a nástroje autoevalvácie materskej školy. Štvrtá kapitola na problematiku autoevalvácie materskej školy nadväzuje témou autoevalvácie jej učiteľky ako kľúčového subjektu všetkých súvisiacich procesov. Učiteľku materskej školy ako jednotlivca i profesiu v kontexte s koncepciou profesijného rozvoja a kontinuálneho vzdelávania v tejto kapitole autorka poníma z aspektu rozvíjajúceho sa profesionála. Súčasťou tejto kapitoly sú aj reflexívne techniky, prostredníctvom ktorých je rozvoj učiteľky materskej školy založený na koncepte sebarozvoja a podnetoch podporujúcich rozvoj . Teoretickou oporou tohto prístupu je ponímanie autoevalvačných procesov podporovaných všetkými hierarchickými štruktúrami materskej školy, ktoré smerujú ku konceptu „od nariaďovania k podnecovaniu“. Proces autoevalvácie materskej školy totiž stojí a padá na postojoch riaditeľky a učiteliek k tomuto procesu, jeho očakávanému úžitku, ochote prijímať zmeny aj s rizikom náročnejšej práce, resp. kritickej spätnej väzby. To vyžaduje inú kvalitu ich postojov. Bez zmeny postojov učiteliek, ktoré budú otvorené pre prirodzené riadenie kvality zvnútra, sa autoevalvácia materskej školy nedá realizovať a ani nemá šancu stať sa prirodzenou súčasťou ich školského života.