Metamorfózna didaktika a jej realizácia vo výchovno-vzdelávacom procese v materskej škole

Ako pedagóg s dlhoročnou praxou som sa často zamýšľala nad poslaním učiteľa v tradičnej škole, v ktorej učiteľ nachádza obmedzený priestor na sebarealizáciu. Preto v premene tradičnej školy na školu modernú, tvorivú som našla možnosti, ako pripraviť pre deti takú edukáciu, ktorá by im umožňovala prežiť šťastné, pokojné, harmonicky ladené detstvo, z ktorého môžu čerpať vedomosti, zručnosti a návyky po celý život a v ktorom by našli priestor na tvorivosť a sebarealizáciu. Od roku 1996 som pracovala v projekte „Škola Zmena“ – premena tradičnej školy na školu modernú, kde sa realizuje výchova a vzdelávanie pre deti s dôrazom na ich individuálny rozvoj. V projekte sme pracovali v rôznych moduloch: manažment, guidence – vedenie žiaka, individualizácia výchovy a vzdelávania a v module metamorfózna didaktika. Prácu v module metamorfózna dikaktika som ukončila osvedčením z postgraduálneho štúdia, ktoré som získala v spolupráci so školami Hogeschool Helicon v Zeiste, Holandské kráľovstvo a Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre, ktoré boli garantmi projektu. Realizácia metamorfóznej didaktiky v materskej škole ma ako tvorivého učiteľa častejšie privádzala do detského sveta fantázie, imaginácie, predstáv, čo robiť, ako tvoriť. Reálny svet triedy, učebnej látky bol pre mňa oporou a podnetom na tvorbu nových myšlienok vo fantázii. A to bolo dobré a správne. Odporúčam všetkým tým kolegyniam, ktorých práca je konzervatívna, tradičná, aby prebudili v sebe tvorivosť, pretože tvorivosť je funkcia, ktorá sa dá rozvíjať, tvorivý je človek v každom veku a bez vášne, motivácie a zaujatia sa nedá robiť pedagogická práca. Tvorivý učiteľ chápe túto výzvu, rozumie povinnosti a chce sa realizovať vo svojom poslaní – výchove. Má pred sebou víziu svojich možností, víziu lepšieho sveta budúcnosti a túto víziu realizuje prostredníctvom výchovy a vzdelávania detí. Prečo práve deti vo veku do siedmich rokov? V predškolskom veku je rýchlosť tvorenia a počet nových spojení medzi neurónmi neporovnateľne väčší ako po siedmom roku života. Vo vnútri mozgu sa odohráva boj o dominanciu medzi neurónmi, vytvárajú sa nové spojenia aktívnych neurónov a nové riadiace neurónové cesty. Raný vek dieťaťa je z hľadiska formovania vzťahov s rodičmi, učiteľmi a všetkými ľuďmi, s ktorými deti prichádzajú do styku, rozhodujúci. To, čo si z tohto obdobia odnášajú, určuje ich budúcu hodnotovú orientáciu, ich profesijné zameranie, ich odvahu slobodne vyjadrovať vlastný názor, ale aj ochotu spolupracovať a rešpektovať názory iných. Je to obdobie poznávania, ako sa všetko v prírode rozvíja a zase zaniká, aby sa vyvinulo niečo nové, je to obdobie objavovania, triedenia, hodnotenia a hľadania vlastných významových interpretácií. Je to vzácny čas, ktorý sa už v živote nevráti. (Rajović, 2009). Vek od 0 – 7 rokov predstavuje v živote človeka výnimočne slobodný priestor. Vo vedomí dieťaťa mu patrí celý svet, dieťa otvára brány všetkých svojich zmyslov, aby vstrebalo čo najviac. Už nikdy nebude vnímať tak intenzívne ako v tomto veku. Čo všetko dieťa v tomto veku prijme ako priamu skúsenosť, to sa už nikdy nestratí. Chápať sa to môžu naučiť neskôr a pomerne ľahko. Deti cítia, že majú právo na slobodu, a akoby boli hluché k požiadavkám a povinnostiam. Ak z tejto povinnosti urobíme hru, ktorá sa im páči, tak sa okamžite k nám pridajú a začnú sa hrať. Dobrý učiteľ pre deti je taký, ktorý k životu pristupuje s nadšením a radosťou a deti sa k nemu pridajú tiež. Prvých sedem rokov života je naozaj tým nikdy sa nevracajúcim „citlivým obdobím“. Je to obdobie hier a zážitkov. Predškolský vek sa považuje za dôležité obdobie z hľadiska formovania charakteru. Dochádza k formovaniu osobnosti vplyvom vytvárania jednoduchých etických noriem. V tomto období pokračuje intenzívny rozvoj sebavedomia. Šťastné detstvo predstavuje optimálny súbor podmienok a okolností v určitom životnom období, ktoré akoby bolo uzavreté, vyriešené, a z neho do ďalšieho obdobia ľudského života neprechádzajú nevyriešené problémy, trpkosť, ľútosť, smútok a komplexy z neistoty. Je to detstvo, v ktorom prevláda istota a harmónia, dodávajúca silu k zodpovednému zvládnutiu neskorších úloh. Človek, ktorý neprežije šťastné detstvo a ktorému v tomto období nikto nepomohol orientovať sa v zložitej skladbe sveta a musí riešiť úlohy, povinnosti a požiadavky, o ktorých nie je presvedčený, že ich zvládne, prežíva nepokoj a úzkosť. Je to čas voľných pohybových hier, pohybových hier v prírode, objavovania vecí a ich fungovania. Hra napĺňa detstvo. Je aktuálna aj v neskoršom období, v dospelosti.