Ako špeciálny pedagóg (už bývalého detského integračného centra) som vnímala a riešila problematiku spoločnej výchovy a vzdelávania detí, o ktorej píšem v tejto knihe. Zažívala som ju v 90. rokoch minulého storočia, keď myšlienky integrácie začali naberať praktickú podobu. Keďže boli legislatívne podporované, školy zaväzovali k vytváraniu podmienok na začlenenie detí s postihnutím. Pre niektoré školy to bol štart k integračným premenám, ktoré zasahovali samotných pedagógov aj zriaďovateľov. Vo všeobecnosti možno povedať, že išlo skôr o prekonávanie obáv, neistoty, či uspokoja špeciálne potreby detí. Vyzdvihovanie nevyhnutných podmienok, ktoré bolo potrebné zabezpečiť, situáciu komplikovalo, pretože financie materských škôl boli (a stále sú) limitované. Ak o tejto potrebe nebol presvedčený zriaďovateľ, ktorý mohol materské školy finančne podporiť, zvýhodniť, materské školy buď integráciu odmietali, alebo hľadali iné zdroje pomoci. Vo všeobecnosti možno povedať, že bariéry prekonávali nielen deti a ich rodičia, ale aj ochotní riaditelia a učitelia, ktorí im chceli pomáhať. Iní zas argumentovali špeciálnymi školami a odborníkmi pripravenými poskytovať lepšiu starostlivosť. Polemiky a konfrontácie boli prirodzené, pretože išlo o novú situáciu, na ktorú neboli učitelia ani zriaďovatelia dostatočne pripravení, boli bez významnejších a dlhodobejších skúseností. Dvadsaťročné integračné úsilie materských škôl prinieslo pedagógom aj zriaďovateľom konkrétne skúsenosti a kompetencie na realizáciu špeciálnej edukácie v intaktnej majorite. Počas tohto obdobia sa problematika stala nielen súčasťou prípravy budúcich učiteľov, ale aj predmetom kontinuálneho vzdelávania učiteľov z praxe. Stále nové skúsenosti (výskumné aj praktické) podnecujú prehodnocovanie aktuálneho stavu a reformovanie myslenia zainteresovaných odborníkov v pedagogike aj špeciálnej pedagogike. Tiež vedomie rodičov pri presadzovaní práv svojich detí a globálne prístupy k všeľudským hodnotám spôsobujú približovanie vzdelávania k podmienkam bežného života ľudí, ktorý je typický rozmanitosťou (jedinečnosťou a výnimočnosťou) jednotlivcov kooperujúcich v užšom alebo širšom spoločenstve. Cieľom publikácie je priblížiť obsah vysvetľovania a praktického uskutočňovania inklúzie a inkluzívnej edukácie v materskej škole v ideálnej aj reálnej podobe. Analytický prístup v teórii a školskej politike má čitateľov inšpirovať k zaujímaniu vlastných postojov, sebareflexii na základe doterajších vedomostí, praktických skúseností aj osobnostných vlastností. Mojím prianím je, aby texty inšpirovali pedagógov a iné zainteresované subjekty ku kritickému uvažovaniu o súčasnosti aj perspektívach spoločnej edukácie jedinečných osobností detí vrátane nachádzania možností uspokojovania ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb v podmienkach bežnej materskej školy. Z tohto hľadiska môže existovať mnoho názorov a prístupov, ktoré je potrebné v diskusiách analyzovať, porovnávať a zovšeobecňovať na zdokonaľovanie predprimárneho vzdelávania a inkluzívnych kompetencií detí aj ich učiteľov.
