MAT

Cieľom tohto metodického materiálu je poskytnúť učiteľkám materských škôl námety ľudových tradícií na praktické využitie v edukačnom procese, a tým rozvíjať u detí vzťah k tradíciám, zvykom a remeslám, rozširovať ich poznanie o ľudových tradíciách a o slovenskej ľudovej kultúre. Ľudová slovesnosť, zvyky a tradície predstavujú vo výchove dieťaťa v predškolskom veku jeden zo základných kameňov, na ktorom je budované ďalšie systematické pôsobenie výchovy umením k umeniu. Ľudová tvorivosť je pre deti veľkou umeleckou i výchovnou hodnotou.

Publikácia ponúka cesty, ktorými dieťa najprirodzenejšou činnosťou – hrou docieli vyjadrovanie svojich myšlienok a názorov v matematicko-logických operáciách. V publikácii venujem pozornosť možnostiam implementovania nových edukačných činností a návrhov do edukačného procesu, využitiu detských edukačných programov ako spôsobu nadobúdania matematickej gramotnosti, ako aj možnostiam variovania a nachádzania nových postupov v matematicko-logických operáciách.

Práca prináša teoretické prístupy a modernizačné trendy. Počítač zaraďujeme medzi médiá, ktoré využívame na aktivity s cieľom zefektívniť edukačný proces. Jednou z prioritných úloh, ktoré má plniť škola, je inovovať edukačný proces tak, aby bol zaujímavejší, tvorivejší, efektívnejší, modernejší a súčasne akceptujúci prvky humanizácie detí. V príspevku prezentujeme niektoré možnosti aplikácie digitálnych technológií v predprimárnom vzdelávaní detí s akcentom na prostredie materskej školy.

Možnosti pedagogickej práce učiteľa, učiteľky materskej školy (ďalej len učiteľka) sa neustále vyvíjajú a menia najmä pod vplyvom nového chápania postavenia dieťaťa v materskej škole. Vychádzame z humanistickej filozofie, to znamená, že dieťa má všetky predpoklady pozitívneho osobnostného rozvoja, len mu na takýto rozvoj treba vytvoriť stimulujúce podmienky.

Vyučovací proces vo všetkých typoch škôl a na všetkých úrovniach musí v duchu výchovy k ľudským právam a tolerancii akceptovať vek detí, prispievať k ich rozvoju ako nezávislej, samostatnej a zodpovednej osobnosti. Výchova a vzdelávanie v oblasti ľudských práv a práv dieťaťa sa v rámci reformy školstva (2008) stali súčasťou vzdelávacích programov. Túto problematiku obsahuje Štátny vzdelávací program v podobe povinného základu. Školský vzdelávací program predstavuje priestor na prehĺbenie a rozšírenie problematiky ľudských práv.

Práca s portfóliom je považovaná za stratégiu na podporu seba samého, ktorá slúži na jednej strane k humanizácii a optimalizácii procesov učenia sa, na druhej strane vzbudzuje rôzne otázky týkajúce sa nadmernej kontroly osobnosti. V publikácii sú ukázané rôzne náhľady na prácu s portfóliom a možnosti jeho využitia v materskej škole na podporu rozvoja identity dieťaťa.

Pohybová výchova v predškolskom období tvorí základ zdravého, všestranného rozvoja osobnosti dieťaťa. Mala by byť jedným z prostriedkov, ktorý zabezpečuje svojím špecifickým zameraním pôsobenia na dieťa a zdokonaľuje ho po stránke fyziologickej, motorickej, koordinačnej, kognitívnej, emocionálnej, psychologickej a sociálnej, čím prispieva k upevňovaniu zdravia, k zvyšovaniu telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti. Telesnú výchovu chápeme ako významnú zložku výchovy, jednu z foriem športu i ako cieľavedomý intencionálny proces transferu, osvojovania a ďalšieho rozvíjania hodnôt športu.

Zdravie, výživa, pohyb a hygiena sú v dnešnej pretechnizovanej dobe pojmy, s ktorými sa stretávame v tej najzákladnejšej forme vo všetkých oblastiach života. Ich optimálna vzájomná väzba je predpokladom rozvoja osobnosti v biologickej, psychologickej, sociálnej a kultúrnej oblasti. Aktívny prístup k zdraviu a zdravému stravovaniu je celospoločenskou a zároveň individuálnou povinnosťou každého jedinca.

Priestorová predstavivosť a jej rozvíjanie je tematika aktuálna a uznávaná aj v medzinárodnom meradle. Má význam pri rozvíjaní osobnosti dieťaťa, je mimoriadne dôležitá pri zapamätávaní, teda aj pri učení sa, je základom všetkých tvorivých činností. Treba oceniť, že jej venuje pozornosť aj Metodicko-pedagogické centrum prostredníctvom akreditovaného vzdelávacieho programu (VP) Orientácia v priestore a priestorová predstavivosť v predprimárnom vzdelávaní. Ako garantke tohto vzdelávacieho programu a autorke obsahu vzdelávania mi veľmi záležalo na jeho čo najkvalitnejšej realizácii.

V prvej časti publikácie sme sa zaoberali významom a dôležitosťou priestorovej predstavivosti, uviedli sme definície orientácia v priestore a priestorová predstavivosť, propedeutiku niektorých základných matematických pojmov. Dôležité pojmy a poznatky obsahuje kapitola Možnosti a spôsoby rozvíjania priestorovej predstavivosti. Záujemcom o túto tematiku predstavujeme učebné pomôcky, prostredníctvom ktorých je možné danú problematiku úspešne zvládnuť.

K matematike sa malé dieťa dostáva spontánne, hravým objavovaním pojmu množstva a počtu ako jednej dimenzie života (Košč, 1972). Jedným zo spôsobov, ako pomôcť dieťaťu predškolského veku vstúpiť do „kráľovstva matematiky“, je priviesť ho nenásilnou formou prostredníctvom hry a každodenných bežných činností k elementárnym predstavám o matematických pojmoch a operáciách. Pri tom si treba neustále uvedomovať charakter predprimárnej edukácie a prihliadať na individuálne predpoklady dieťaťa predškolského veku.

Dlhé obdobie bolo vzdelávanie detí v predškolskom veku podriaďované opätovne vydávanému programovému dokumentu (Program výchovy a vzdelávania detí v materských školách), ktorý z pozície jednoúrovňového kurikula veľmi špecificky vymedzoval nielen základné obsahové oblasti vzdelávania detí (tzv. výchovné zložky), ale aj špecifické ciele a úlohy, ktoré musela materská škola (MŠ) v každodennej praxi plniť.

Príspevok sa zaoberá postavením, úlohami a povinnosťami uvádzajúceho pedagogického učiteľa v materskej škole v podmienkach adaptačného vzdelávania. Vymedzuje základné pojmy ako adaptačné vzdelávanie, začínajúci pedagogický zamestnanec, uvádzajúci pedagogický zamestnanec, podmienky adaptačného vzdelávania v rámci legislatívy. Zároveň sa zaoberá všeobecnými povinnosťami uvádzajúceho učiteľa, ako je koordinácia priebehu adaptačného vzdelávania, zodpovednosť za priebeh adaptačného vzdelávania.

Ako pedagóg s dlhoročnou praxou som sa často zamýšľala nad poslaním učiteľa v tradičnej škole, v ktorej učiteľ nachádza obmedzený priestor na sebarealizáciu. Preto v premene tradičnej školy na školu modernú, tvorivú som našla možnosti, ako pripraviť pre deti takú edukáciu, ktorá by im umožňovala prežiť šťastné, pokojné, harmonicky ladené detstvo, z ktorého môžu čerpať vedomosti, zručnosti a návyky po celý život a v ktorom by našli priestor na tvorivosť a sebarealizáciu.

Obrázkový abecedár je súbor pracovných kariet určených pre 4- až 6-ročné deti materských škôl. Jeho cieľom je rozvíjať komunikatívne spôsobilosti detí. V zmysluplnej hre so slovami pod vedením pedagóga deti postupujú podľa úloh napísaných v ľavom hornom okraji karty. Úlohy sú zamerané na rozvíjanie aktívnej slovnej zásoby, tvorivosti v rečovom prejave, správnu artikuláciu hlások a hláskových skupín, fonematický sluch a analyticko-syntetické činnosti so slovami. Obsahové zameranie a ciele rozvoja komunikačných schopností dieťaťa sú uvedené na zadnej strane karty.

Multikultúrna výchova je v súčasnom období neoddeliteľnou súčasťou vzdelávania detí a mládeže. Už od predškolského veku je dôležité rozvíjať u detí schopnosti vedieť sa pohybovať v sociokultúrne rôznorodom prostredí a od útleho veku ich pripravovať na stretnutia s odlišnými ľuďmi. V práci sa zaoberáme multikultúrnou výchovou a možnosťami jej zaradenia do edukačného procesu v predprimárnom vzdelávaní, prihliadnuc na rozvojové možnosti detí tohto veku. Prezentujeme multikultúrnu výchovu v kontexte Štátneho vzdelávacieho programu ISCED – 0 predprimárne vzdelávanie ako prierezovú tému.

Poznávanie medzinárodných súvislostí predškolského vzdelávania, ktoré umožňuje realizácia projektu MAT v rámci uskutočňovaných stáží má nielen jednostranný význam pre rozširovanie obzorov učiteliek materských škôl a pre vytváranie lepších základov porovnávacej predškolskej pedagogiky. Zahraniční parteri zahrnutí do realizácie projektov sa totiž rovnako zaujímajú o vývoj predškolského vzdelávania na Slovensku, osobitne o obdobie, ktoré sa viaže na reformu predškolského vzdelávania u nás v ostatných dvoch desaťročiach.

Jednou z najvážnejších bariér rozvíjania gramotnosti v predškolskom veku u nás je asociovanie gramotnosti so schopnosťou čítať a písať v technickom zmysle slova. Dôvody sú zrejmé a súvisia s tradíciami počiatočného jazykového vzdelávania u nás i s dominujúcim prístupom k výučbe čítania a písania, ktorý využíva hláskovú analyticko-syntetickú metódu. Vďaka tomu sa v začiatočných fázach výučby čítania a písania zdôrazňuje prioritne technická správnosť a plynulosť, ktorej seriózna fáza sa začína až v prvom ročníku ZŠ.

Vo výchovno-vyučovacom procese je nevyhnutné hľadať stále nové cesty výchovy a vzdelávania. Záleží na učiteľovi, akými vhodnými edukačnými aktivitami bude rozvíjať kompetencie dieťaťa. Mal by prispôsobovať edukačný proces, odhaliť silné a slabé stránky dieťaťa. Pedagóg má oveľa viac možností riadiť sa individuálnymi potrebami dieťaťa. Je potrebné, aby sa proces rozvíjania kompetencií stal príťažlivejším, využívajúcim potenciál dieťaťa.

V súčasnosti sa na dieťa predškolského veku kladú náročné požiadavky, ktoré sú niekedy v nesúlade s jeho psychickým aj fyzickým zdravím. Týka sa to domáceho prostredia, ako aj prostredia materskej školy. Je všeobecne známe, že v rámci rozvíjania schopností detí sa preferuje kognitívna stránka nad psychomotorickou, čo môže mať negatívny vplyv na zdravie v neskoršom období. Najnovšie zistenia pediatrov a ortopédov poukazujú na fakt, že v populácii detí predškolského veku pribúdajú deti s problémami pohybového aparátu. Vysoké percento detí v predškolskom veku trpí obezitou.

Učiteľky materských škôl môžu pri analyzovaní a hodnotení detskej kresby a výsledkov grafomotorických cvičení včas odhaliť vývinové dysfunkcie, ktoré sa u detí zvyčajne prejavia až v 1. ročníku základnej školy pri nácviku písania a čítania (Uváčková, Valachová, Droppová, 2009). Práve táto skutočnosť nás viedla k napísaniu tejto publikácie. Našou snahou bolo vytvoriť niečo ako vademékum – stručnú príručku, po ktorej by pedagógovia v materskej škole siahli v prípade, že majú dieťa s problémami v oblasti grafomotoriky, a nielen v nej.

Jeden z veľmi známych knižných titulov spisovateľa Roberta Fulghuma má názov: „Všetko, čo skutočne potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole.“ Každý človek vie, koľko pravdy sa v tejto vete skrýva a aký veľký význam má v živote človeka obdobie predškolského veku, ktoré väčšina detí trávi v materských školách. Existuje mnoho publikácií, pedagogickej a psychologickej literatúry, ako čo najlepšie pedagogicky pôsobiť na dieťa, dať mu všetko, čo potrebuje a vychovať z neho dobrého človeka.

Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce sa zameriava najmä na rozvoj všeobecných užívateľských zručností potrebných v bežnom živote, pričom predškolské vzdelávanie rozvíja tie, ktoré sú v rámci vývinového hľadiska pre dieťa dôležité. Podstatnou súčasťou vzdelávacej oblasti je rozvoj elementárneho technického premýšľania, čo predstavuje využívanie prírodovedného poznania a prírodovedných skúseností pri riešení jednoduchých technologických a konštrukčných úloh.

Predprimárna edukácia je obdobie, keď dieťa predškolského veku z ačína svoju cestu celoživotného vzdelávania. Poslaním nás pedagógov predprimárneho vzdelávania je hľadať postup y, ktoré rozvíjajú osobnosť dieťaťa tak, aby efektívne komunikovalo, prejavovalo svoje pocit y, kriticky m yslelo, riešilo z adané úloh y, ab y d ychtilo po nových poz natkoch. Malou časťou skladačk y môž e b yť aj práca s bábkou.

Zámerná stimulácia rozvíjania jazykovej a literárnej gramotnosti sa v uplynulých rokoch posunula smerom k dieťaťu predškolského veku. Ide v nej o využitie špecifického vývinového potenciálu tohto obdobia, o prirodzené prístupy k rozvoju pregramotnosti – spontánne sa vynárajúcej gramotnosti, využívanie samotnej aktivity dieťaťa v zmocňovaní sa sveta písanej kultúry.

Prv, než pristúpime k opísaniu postupu, ako tvoriť školský vzdelávací program, dovoľte nám pripomenúť niektoré dôležité veci súvisiace so štátnym vzdelávacím programom pre materské školy. Dňa 19. júna 2008 bol na gremiálnej porade ministra školstva schválený okrem iných štátnych vzdelávacích programov aj Štátny vzdelávací program ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie, t.j. štátny vzdelávací program pre materské školy

Transformácia systému výchovy a vzdelávania prináša zásadnú potrebu zmeny edukačného procesu, potrebu zvýšenej aktivity a tvorivosti jeho aktérov, ale aj zásadnú reformu v evalvácii edukačného procesu v materskej škole. Ideálne pre súčasný kvalitný edukačný proces je vytvorenie funkčného systému internej evalvácie kvality školy, kvality výchovno-vzdelávacieho procesu, ale aj práce učiteľa, ktorý by sa vhodne dopĺňal a vytváral komplexný obraz o pedagogickom procese, jeho výsledkoch a odhaľoval možnosti optimalizácie ďalšej práce.

S matematikou sa stretávame počas celého života, je potrebná v každodennom živote. Pre deti je dôležitá matematická spôsobilosť, ktorá sa vyvíja aj z bežných matematických schopností. Život človeka sa od narodenia začína s matematikou. Nielen dátum narodenia, ale aj jeho váha, výška, čas narodenia pozostáva z čísel. Matematika však nie sú iba počty a poznatky. Vidíme ju všade okolo seba ako farby, tvary, veľkosti, hmotnosti, objemy aj termíny, manipulujeme s predmetmi. Aj malé dieťa, ktoré chytí do rúk svoju prvú hračku, už vníma svoje prvé skúsenosti z oblasti matematiky.

Raz bola a raz nebola na oblohe jedna hviezdička. Keď sa pozerala dolu, z tej veľkej výšky sa jej všetko zdalo smiešne. A maličké. „Chacha-cha, chi-chi-chi, aké strapaté čudo to pobehuje okolo plota?“ Potom už nevidela nič. Ako nie a ako áno prišlo ráno. Okolo plota pobehoval psík Oriešok. Bol malý, strapatý, chlpatý a zvedavý. Neprestajne vrtel chvostom a ľuďom sa plietol popod nohy. Suseda Straková o ňom povedala: „Malé je to, škaredé, hlúpe, ani dom to neustráži, tak načo to je vlastne dobré?“ Rudo bol malý tiež. Bol to však chlapec, nie pes.

V prípade, že sa rozhodnete využívať aktivizačnú knihu vo výučbe vo vašej materskej škole, metodický postup a opis jej využívania v pedagogicko-didaktickej praxi (ako výskumného nástroja) je uvedený v publikácii od strany č. 11 po stranu č. 14. Zároveň máte možnosť porovnať si verbálne (i neverbálne) reakcie vašich detí pri vytváraní zmysluplných textov príbehov so situáciami a príbehmi vytváranými počas nášho (ďalej publikovaného) výskumu.