MAT

Človek má prirodzene vrodenú schopnosť hrať sa, napodobňovať, používať rôzne neverbálne, pantomimické i verbálne prostriedky. Človek dokáže prežívať napätie, silné zážitky, emócie. Predškolský vek je významným obdobím vo vývine jedinca. Dieťa v tomto období urobí za svoj život najväčší krok vpred a deje sa tak formou pre neho najprirodzenejšou- hrou. Hrou tu nemáme na mysli len zábavu, ale práve naopak, máme na mysli hru, prostredníctvom ktorej sa rozvíja osobnosť dieťaťa v celej jeho šírke.

V edukačnom materiáli sa zameriame na ponuku rôznorodých edukačných aktivít zo štyroch tematických okruhov – Ja som, Ľudia, Príroda, Kultúra vo všetkých vzdelávacích oblastiach: perceptuálno-motorickej, kognitívnej a sociálno-emocionálnej. Edukačné aktivity rozvíjajú kľúčové kompetencie dieťaťa v predprimárnom vzdelávaní v kontexte Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie ISCED 0. Ponúkajú širokú škálu uplatnenia. Aktivity sú didakticky zacielené a plnia sa v nich výchovno-vzdelávacie ciele s využitím rôznych metód, stratégií a prostriedkov.

Stále rastúce požiadavky spoločnosti kladú vyššie nároky aj na výchovno-vzdelávací proces. Tento fakt neobišiel ani predprimárne vzdelávanie, a to aj v súvislosti s tým, že materské školy sú zaradené do sústavy našich škôl. Zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov vstúpilo do platnosti dvojúrovňové vzdelávanie, a tak aj predprimárne vzdelávanie má dokument, ktorý je garantovaný štátom a predstavuje záväzné požiadavky na jeho ciele a správne fungovanie.

Pojem médiá je v súčasnosti skloňovaný takmer na každom kroku. Nevieme si predstaviť odvetvie, ktoré na svoj rozvoj nevyužíva informácie z médií. V publikácii sa zaoberáme vplyvom médií na deti predškolského veku. Približujeme dieťa a špecifiká vývinového obdobia, ktoré sú charakteristické pre predškolský vek. Stručne charakterizujeme problematiku médií aj to, aký vplyv dokážu mať na spoločnosť, človeka a deti. Zameriavame sa na dosah jednotlivých médií na deti predškolského veku, na ich socializáciu a hodnotovú orientáciu. Médiá dokážu ovplyvniť konanie a uvažovanie ľudí, no najmä detí.

Inovácie v didaktike pre učiteľov predprimárneho vzdelávania.

Inovácie v didaktike pre vedúcich pedagogických zamestnancov v materskej škole.

Spoločenské zmeny, zmeny v práci, v komunikácii, v zábave a vo vzdelávaní si naliehavo vyžadujú transformáciu vzdelávania v tomto digitálnom veku. Vzdelávanie sa transformuje vďaka prítomnosti digitálnych technológií, ktoré vytvárajú moderný, produktívny priestor na vzdelávanie. Môžeme povedať, že digitálne technológie sú zároveň príčinou, dôsledkom i nástrojom spoločenských a technologických zmien. Transformácia vzdelávania pomocou digitálnych technológií môže prebiehať viacerými spôsobmi, napr. využívaním interaktívnych technológií, konkrétne interaktívnej tabule.

Cieľom predloženej publikácie IMPLEMENTÁCIA DIGITÁLNYCH TECHNOLÓGIÍ DO MATERSKEJ ŠKOLY je analyzovať, popísať a vysvetliť implementáciu digitálnych technológií do predprimárneho vzdelávania. Práca zahŕňa všeobecnú charakteristiku digitálnych technológií, predstavuje vybrané edukačné aktivity s digitálnymi technológiami a konkrétne ukážky edukačných aktivít pre predprimárne vzdelávanie. Výpovednú hodnotu tohto metodického materiálu zvyšujú vybrané príklady edukačných aktivít (pracovných listov) priamo od učiteliek materských škôl v Bratislavskom samosprávnom kraji.

Práca prináša teoretické prístupy a modernizačné trendy. Počítač zaraďujeme medzi médiá, ktoré využívame na aktivity s cieľom zefektívniť edukačný proces. Jednou z prioritných úloh, ktoré má plniť škola, je inovovať edukačný proces tak, aby bol zaujímavejší, tvorivejší, efektívnejší, modernejší a súčasne akceptujúci prvky humanizácie detí. V príspevku prezentujeme niektoré možnosti aplikácie digitálnych technológií v predprimárnom vzdelávaní detí s akcentom na prostredie materskej školy.

Základom interaktívneho žitia dieťaťa v kultúre, v ľudskom spoločenstve je komunikácia prostredníctvom určitého jazykového kódu. Základom nadobúdania kultúrnej gramotnosti je rozvíjanie komunikatívnych kompetencií dieťaťa v jazyku. Dieťa poznáva jazyk postupne ako systém zvukových, grafických a pohybových kódov, ktoré označujú významy, javy, vzťahy v prostredí, kde žije. Získava jazykové skúsenosti a schopnosti, ktoré mu umožňujú myslieť, komunikovať, riešiť problémy, triediť svet do kategórií, poznávať väzby súčastí života a podobne.

Umenie je prejavom kreativity ľudskej duše, formou osvojovania si sveta človekom. Hudba ako jeden z umeleckých prejavov vzniká zoskupením tónov a zvukov ako výsledok špecifickej ľudskej aktivity a kreativity v čase a priestore. Hudobná výchova je spoločensky organizovaný proces hudobného rozvoja človeka, zameraný na zvládnutie istého hudobného poznania a skúsenosti s hudbou. Cieľom hudobnej výchovy v predškolskom veku je rozvíjať hudobnosť dieťaťa, t. j.

V hudbe, podobne ako v ďalších umelecko-výchovných činnostiach, nachádzame (mali by sme nachádzať) psychofyzické uvoľnenie, a to rovnako v úlohe pasívneho príjemcu, aktívneho interpreta alebo aj v expresívnej rovine, prostredníctvom vlastnej tvorby. Hudba má veľmi blízko k dramatickému, teda aj slovesnému umeniu. V publikácii sa snažíme poukázať na variabilnosť umelecko-výchovných činností, ktoré môžeme integrovať do hudobných činností – speváckych, percepčných, inštrumentálnych, hudobno-pohybových, a to tak, aby sme rozvíjali hudobnosť a hudobné cítenie detí.

Najprirodzenejší spôsob ľudskej komunikácie je reč. Je to schopnosť vyjadriť artikulovanými zvukmi myšlienky, pocity a vzájomne sa medzi sebou dorozumievať. Reč je vlastne vonkajšia podoba jazyka a jazyk je súhrn pravidiel, na základe ktorých vzniká reč. V reči sa dajú slová vysloviť a ich zmysel sa mení podľa zoradenia slov. Jazyk a reč sa navzájom ovplyvňujú a zvlášť vo vývine dieťaťa predškolského veku predstavujú dôležitý prostriedok komunikácie s kultúrnym prostredím, v ktorom dieťa žije. Kľúčovým obdobím, v ktorom prebieha proces osvojovania reči, je obdobie do 6.

V materskej škole sú deti vo veku aktívneho poznávania a objavovania sveta prostredníctvom hry a práve preto sa nám naskytuje najpriaznivejšia a najprirodzenejšia príležitosť rozvíjať také činnosti, v ktorých by sa nevyučovalo, nepoučovalo, ale experimentovalo a prakticky skúšalo. Tieto okolnosti ma viedli k spracovaniu témy. Problematika hrových prvkov vo výtvarnom projekte a ich vplyv na detský výtvarný prejav je témou práce.

Predškolská edukácia predstavuje prvý kontakt dieťaťa so školským vzdelávaním. Realizuje sa prostredníctvom obsahu zakotveného v ŠVP ISCED 0 (2008) a rozpracovaného do jednotlivých podoblastí v tematických okruhoch. Matematický rozvoj poznania v predprimárnom vzdelávaní označuje súčasný základný pedagogický dokument ako matematicko-logickú podoblasť predškolskej edukácie.

Prečo práve PREČO? ...prečo vlastne robíme určité veci, prečo vytvárame to i ono a prečo je to tak a nie inak... A tak ma tých 10-krát „prečo“ z jednej knihy, ktorú som čítala veľmi dávno, tak zaujalo, že ma to po zrelej úvahe vlastne inšpirovalo k napísaniu tejto knihy. A stále sa pýtam sama seba... PREČO? Prečo to vlastne robím a prečo píšem a prečo to chcem odovzdať ďalej a prečo sa chcem podeliť s ostatnými so svojimi skúsenosťami, zážitkami z práce s deťmi a pocitmi, ktoré mám pri týchto činnostiach, a ako to na mňa umelecky pôsobí a mnoho iných vecí... A stále to PREČO?

Hra je zrkadlom kultúry každej ľudskej spoločnosti. S hrou sa stretávame v každodennom živote a považujeme ju za jeho súčasť. Človeka sprevádza po celý život a napĺňa jeho detstvo, mladosť i dospelosť. Je účinným a generáciami overeným pomocníkom pri výchove a vzdelávaní. Výchovný význam hry pramení z jej funkcií, ktoré majú pri formovaní ľudskej osobnosti a jeho aktivity. Cieľom predkladanej publikácie je prostredníctvom hry a hračky poznávať prostredie, učiť sa a meniť tým vnútorné predpoklady na uskutočňovanie ďalších činností. Na základe nej dochádza k uspokojovaniu potrieb dieťaťa.

Vzhľadom na to, že sa neustále pohybujeme v sociálnom prostredí, sú mäkké zručnosti (soft skills) aktuálnou problematikou. Pomáhajú nám komunikovať s ľuďmi, riešiť sociálne vzťahy, ovplyvňujú samotný charakter sociálnych interakcií. U učiteľa materskej školy sú obzvlášť dôležité, pretože jemu zverujeme deti na výchovu vo významnom období ich života, keď zo svojho prostredia formou sociálneho učenia vo veľkom rozsahu preberajú spôsoby komunikácie, vzorce správania, sociálne normy, hodnoty, postoje a vytvárajú si osobnú identitu. Učiteľ je pre ne jedným zo vzorov, ktoré napodobňujú.

Hudobno-dramatické projekty patria v materských školách (ale aj v základných školách, školských kluboch detí a iných zariadeniach) k obľúbeným činnostiam. Často sa využívajú v rámci hudobných alebo literárno-dramatických didaktických aktivít, nezriedka aj s presahom do ďalších (nasledujúcich) aktivít, prípadne aj do viacdenných projektov. Stretávame sa aj so situáciou, keď sa úspešné hudobno-dramatické projekty stávajú podkladom pre vznik detských pásem, predstavení a muzikálov.

Mnohé skúsenosti z pedagogickej praxe sme sa pokúsili zhrnúť v publikácii Metodika rozvíjania grafomotorických zručností detí v materských školách (Uváčková, Valachová, Droppová, 2009). Po ďalších skúsenostiach z kontinuálneho vzdelávania učiteliek materských škôl sa domnievame, že je ešte stále čo povedať k rozvíjaniu grafomotorických zručností detí ako prípravy na písanie v základnej škole, pretože sa ešte stále stretávame s nesprávnym osvojovaním si grafomotorických požiadaviek v materských školách.

Čoraz častejšie sa ozývajú hlasy, ktoré charakterizujú dnešné deti ako nevychované, problematické, nezvládnuteľné. Zároveň tie hlasy hovoria o tom, že chyba sa stala niekde na začiatku, doma, že deti nemajú správnu výchovu, že rodičia to nezvládajú, že možno aj rodičom problematických detí chýbala v detstve správna výchova... Často doma na vlastné deti, ale aj na deti v škôlke kričíme, prikazujeme, rozsievame strach a zlú náladu, pretože sa zdá, že na deti „žiadne dobré slovo neplatí“.

Praktické ukážky edukačného procesu v MŠ v jednotlivých kategóriách je edukačná publikácia, ktorá sa skladá zo štyroch kapitol. Všetky kapitoly majú empirický charakter, okrem úvodných častí kapitol, s názvom: Rozvojové možnosti detí (v konkrétnych kategóriách). V týchto podkapitolách je teória vývinovej psychológie podľa (PVV, K. Guziová, 1999. ISBN 80- 967721-1-2 ). Všetky ostatné podkapitoly majú výlučne empirický charakter. Opísané aktivity boli skutočne realizované v praxi.

Predložená odborná publikácia je zameraná na takú oblasť pedagogiky, ktorú v rámci pedagogickej diagnostiky môžeme zisťovať v kontinuite predprimárnej a primárnej edukácie. Školskú pripravenosť dieťaťa je totiž možné chápať v troch rovinách:  ako výstup predprimárneho vzdelávania,  ako kontinuitnú oblasť predprimárneho a primárneho vzdelávania,  ako determinant úspešnej adaptácie dieťaťa v 1.ročníku a ako predpoklad zvládnutia školských úloh.

Emócie sú základnou a nenahraditeľnou výbavou človeka potrebnou na prežitie. V priebehu evolúcie pomáhali a aj dnes pomáhajú ľuďom analyzovať situácie a ľudí v ich okolí. Emócie sú vlastne popudy na okamžité konanie. V priebehu vývinu človeka sa citové reakcie vytvárali a formovali. Človek sa vyvíjal v drsnejších dobách, než v akých žijeme dnes, či aké si dokážeme predstaviť. Z historických prameňov sa dozvedáme, že boli obdobia, keď prežilo len pár novorodencov, keď sa dosiahnutie 30 rokov považovalo za úctyhodný vek, ktorého sa dožívalo len pár jedincov.

Okolitý svet a matematika sú navzájom úzko späté a nedajú sa oddeliť. S číslami, tvarmi i telesami sa stretávajú deti od najútlejšieho veku pri rôznych činnostiach a hrách. Dieťa počas predprimárneho vzdelávania vstupuje do kráľovstva matematiky za pomoci pedagóga. Predškolská edukácia by mala uľahčiť dieťaťu jeho ďalšie vzdelávanie. Poznatky a vedomosti z matematicko-logickej podoblasti, ktoré získajú v materskej škole, budú potrebovať pre úspešné zvládnutie nástupu do základnej školy.

V dnešnej modernej dobe výchova a vzdelávanie detí predškolského veku kladie vysoké nároky nielen na odbornosť pedagogických a nepedagogických zamestnancov, ale aj na výchovno-vzdelávacie prostredie, materiálno-technické podmienky v materských školách a na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí pri výchove a vzdelávaní. Súčasťou zabezpečenia fyzickej bezpečnosti je aj potreba chrániť dieťa od možných zdravotných rizík, ktoré ohrozujú schopnosti dieťaťa učiť sa a jeho vývoj, ale aj vznik akýchkoľvek úrazov.

V súčasnosti dochádza k zmenám v pedagogickej teórii týkajúcej sa postihnutej populácie a následne aj k zmenám v pedagogickej praxi. Veľa zmien v posledných rokoch vidíme v legislatívnej oblasti špeciálneho školstva. Súčasná špeciálna škola so svojimi variantmi A, B a C pokrýva edukáciu celého spektra detí s postihnutím. Legislatíva umožňuje vytváranie špeciálnych tried v základných školách aj v materských školách, aj integráciu detí s postihnutím do bežných tried základných škôl aj materských škôl.

Poznávanie je staré ako ľudstvo samo. Prostredníctvom poznávania sa pozorovali rôzne aspekty života, ktoré boli každodennou súčasťou chodu akýchkoľvek činností. Tým sa pozornosť presunula do rozmanitých oblastí odborných vied, ktoré sa s odstupom času začali vyvíjať. K jednej z týchto vied patrí aj pedagogická diagnostika zaoberajúca sa otázkami diagnostikovania vo výchovno-vzdelávacom procese. Podstatou výučby dieťaťa v predprimárnom vzdelávaní je jeho spoluúčasť vo všetkých činnostiach, ktoré sú súčasťou výučby.

Poznávanie je staré ako ľudstvo samo. Prostredníctvom poznávania sa pozorovali rôzne aspekty života, ktoré boli každodennou súčasťou chodu akýchkoľvek činností. Tým sa pozornosť presunula do rozmanitých oblastí odborných vied, ktoré sa s odstupom času začali vyvíjať. K jednej z týchto vied patrí aj pedagogická diagnostika zaoberajúca sa otázkami diagnostikovania vo výchovno-vzdelávacom procese. Podstatou výučby dieťaťa v predprimárnom vzdelávaní je jeho spoluúčasť vo všetkých činnostiach, ktoré sú súčasťou výučby.

Dyslexia – pre niektorých je to len slovo, pre iných závažná diagnóza, ktorá ovplyvňuje celý ich život. Dyslexiu zaraďujeme do kategórie špecifických porúch učenia a je vývinovou poruchou. U detí aj dospelých sa prejavuje narušením vývoja percepčných a kognitívnych schopností a zručností. V našej knihe sa budeme zaoberať dyslexiou u detí predškolského veku. Vo všeobecnosti sa dyslexia diagnostikuje až na konci prvého ročníka základnej školy, keď je už ukončený proces čítania, avšak náznaky môžeme spozorovať už v materskej škole a práve na ne sa zameriame.