MAT

Predkladaná publikácia reflektuje niektoré možnosti stimulácie vynárajúcej sa gramotnosti detí pred vstupom do základnej školy v podmienkach výučby realizovanej v materskej škole. Vychádzame pritom z myšlienky, že najcennejšie na všetkých prístupoch súčasnej filozofie mysle je uplatnenie sokratovskej metódy filozofovania, ktorej jadro tvorí kriticko-analytický prístup, diskusia, formulácia argumentov a protiargumentov.

V poslednom období sa vynára otázka, či je Slovensko v oblasti hospodárstva pripravené na ďalšie storočie. S touto otázkou sa úzko spája vzdelanie a kvalifikácia obyvateľstva. Dnešná mládež (aj malé deti) bude v dospelosti žiť v spoločnosti vyspelého technického pokroku a stále väčšej konkurencie okolitých štátov na jednej strane, na druhej strane je potrebné brať do úvahy existujúci razantný pokles obyvateľstva a jeho prestarnutie.

V poslednom období sa stáva výučba zimných pohybových aktivít veľmi populárna, hlavne výučba lyžovania. Veľa materských škôl (MŠ) sa už aktívne zapája do organizovania týždňových kurzov lyžovania pre najmenších. Vzhľadom na legislatívu a zákony je potrebné, aby aj učiteľky materských škôl mali adekvátne vzdelanie na výkon inštruktora v lyžiarskej škole. V minulosti neboli učiteľky MŠ počas štúdia a prípravy na svoju profesiu vzdelávané v lyžovaní, a to aj kvôli tomu, že nebola dostatočne rozpracovaná teória lyžovania detí v predškolskom veku.

Materské školy sú v súčasnosti vystavené zmenám , ktoré ovplyvňujú a zároveň menia pohľady na výchovno-vzdelávací proces. Reformy do života škôl vniesol predovšetkým Zákon č.245/2008 Z.z o výchove a vzdelávaní (školský zákon), ktorý po prvýkrát v našej histórii včlenil materskú školu do školského systému. Začlenenie do systému škôl zdôrazňuje význam predškolskej výchovy a vzdelávania. Predškolská výchova, ktorá mala v našej krajine dlhoročnú tradíciu, sa týmto významným krokom stala prvým stupienkom celoživotného vzdelávania.

.

.

Naša reč vchádza do ušiek nášho dieťaťa, aby sa mu v hlave rozsvietila zázračná žiarovka a ono vyslovilo prvé slová. Je to dlhá namáhavá, ale aj krásna vzrušujúca púť. Nie je potrebné zdôrazňovať, prečo je dôležité, aby sa dieťa naučilo správne hovoriť. Reč nie je iba nástrojom dorozumievania, zdrojom sebavedomia, ale aj prostriedkom na formulovanie názorov, postojov, prejav osobnosti. Nespoliehajme sa, že sa naše dieťa naučí hovoriť. Pomôžme mu v tom. Využime ten krásny (a krátky) čas, kedy sa učí rozprávať. Spoznáme, aká presná a prirodzená je detská logika. Dozvieme sa mnohé o sebe.

Pedagogické poradenstvo je výskumne neprebádanou oblasťou práce učiteľov, aj keď sa v podmienkach materských škôl očakáva a aj priebežne uskutočňuje. Základné kompetencie v pedagogickom poradenstve učiteľ získava počas vysokoškolského štúdia, ale ďalej si ich zdokonaľuje štúdiom i reflexiou vlastných skúseností v ňom. Poučiť sa môže i z iných druhov poradenstva, ktoré sa stali nevyhnutnou súčasťou mnohých odborov spoločenského života.

Ako špeciálny pedagóg (už bývalého detského integračného centra) som vnímala a riešila problematiku spoločnej výchovy a vzdelávania detí, o ktorej píšem v tejto knihe. Zažívala som ju v 90. rokoch minulého storočia, keď myšlienky integrácie začali naberať praktickú podobu. Keďže boli legislatívne podporované, školy zaväzovali k vytváraniu podmienok na začlenenie detí s postihnutím. Pre niektoré školy to bol štart k integračným premenám, ktoré zasahovali samotných pedagógov aj zriaďovateľov.

Študijné texty s názvom Dieťa s problémovým správaním v materskej škole absorbujú variabilitu problémov správania detí, nad ktorými sa učitelia zamýšľajú, pretože ich v materskej škole vnímajú, cítia a riešia. Nemožno tvrdiť, že by nemali dostatok zdrojov k štúdiu, veď ide o známu problematiku, ktorá je najmä psychologicky a špeciálnopedagogicky prebádaná a v knihách podrobne opisovaná. V praxi je situácia iná. Psychológov a špeciálnych pedagógov je v materských školách nedostatok, pretože hlavne z finančných dôvodov si ich riaditelia nemôžu dovoliť zamestnať.

Cieľom tohto dokumentu je poskytnúť metodické poradenstvo pre tých, ktorí pracujú s deťmi v predškolských zariadeniach. Zamestnanci ho môžu využiť na analýzu a rozvoj programov vzdelávania a na podporu osvedčených postupov. Poradenstvo definuje rozsah možností a príležitostí na vzdelávanie, ktoré by mali byť poskytnuté predškolským deťom v rámci hry a ďalších aktivít. Termín „predškolské deti“ zahŕňa deti navštevujúce určité zariadenie pred nástupom do základnej školy.

Publikácia vznikla ako reakcia na výzvu na predkladanie návrhov edukačných materiálov v rámci národného projektu „Vzdelávanie pedagogických zamestnancov materských škôl ako súčasť reformy vzdelávania“. Venuje sa teoretickým východiskám a praktickému využívaniu pracovných listov na rozvoj kompetencií dieťaťa predškolského veku. Analyzuje možnosti využívania pracovných zošitov z legislatívneho pohľadu. Zaoberá sa funkčnosťou a dodržiavaním didaktických zásad tvorby pracovných listov pre deti predškolského veku.

Publikácia vznikla ako reakcia na výzvu na predkladanie návrhov edukačných materiálov v rámci národného projektu „Vzdelávanie pedagogických zamestnancov materských škôl ako súčasť reformy vzdelávania“. Približuje teoretické východiská spracovania učebných osnov školských vzdelávacích programov. Prináša námety na spracovanie jednotlivých tematických celkov učebných osnov vrátane prierezových a rozširujúcich tém.

Štátny vzdelávací program ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie (2008) je najvyšší kurikulárny dokument, ktorý vychádza prevažne z tvorivo-humanistickej koncepcie. Uplatňovanie tvorivo-humanistickej koncepcie si vyžaduje zaraďovať v edukácii inovatívne, moderné metódy. V materských školách by mala vládnuť pokojná atmosféra, aby deti boli spokojné a šťastné. Štátny vzdelávací program ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie konkrétne vymedzuje využívanie zážitkového učenia, učenia na základe citového prežívania dieťaťa.

Za niekoľko posledných desaťročí nastali na Slovensku v oblasti školstva mnohé progresívne zmeny. Kým v osemdesiatych rokoch minulého storočia bola výchova a vzdelávanie detí v materských školách ešte poznačená totalitným režimom, direktívnym prístupom, uniformitou, dogmatizmom, v deväťdesiatych rokoch sa táto situácia vplyvom „nežnej“ revolúcie začala výrazne meniť v prospech všetkých detí. Postupne sa v spoločnosti menili kultúrne, sociálne, politické, ekonomické či demografické podmienky, zmenil sa pohľad na detstvo, pohľad na dieťa.

Základné črty detského výtvarného prejavu - teoretické východiská detského výtvarného prejavu, vývinové štádia detského výtvarného prejavu, členenie detskej kresby podľa H.Bakera, R. Kellogovej, J. Pogádyho, B. Kováča, charakteristické znaky detského výtvarného prejavu, počítač a detská tvorivosť v kresbe, alternatívne prístupy v edukácii v materských školách, kresba a gramotnosť, rozvoj osobnosti dieťaťa výtvarnými činnosťami, rozvíjanie tvorivosti výtvarnými činnosťami, stupeň úspešnosti vo výtvarnej činnosti, techniky pedagogické východisko projektu, ciele projektu.

Digitálne technológie vďaka pedagógom získavajú významné postavenie v detskom učebnom prostredí. Metodický materiál Kreslenie v programe RNA je okrem iného zameraný na rozvíjanie grafomotoriky, vizuomotoriky, zrakového a sluchového vnímania, vyšších psychických procesov, orientácie v priestore, základných matematických pojmov integráciou digitálnych technológií do poznávacieho procesu detí. Každý navrhnutý pracovný list obsahuje stručné a jednoduché zadanie pre dieťa.

V publikácii sa venujeme problematike vybraných komponentov kľúčových kompetencií učiteľa v predprimárnej edukácii. Vychádzame pri tom z nám doposiaľ dostupných a známych prameňov k tejto problematike, v ktorých mnohí odborníci a renomovaní citovaní autori pregnantne rozpracovali uvedenú problematiku.

Hlavným očakávaním rodičov od materskej školy je výchova a vzdelávanie ich detí. Vzájomná kooperácia školy a rodiny má vo veľkej miere pozitívny vplyv na úspešnú edukáciu, disciplínu a zároveň odstraňuje problémy v správaní dieťaťa. Je preto úlohou každej materskej školy vytvoriť podmienky na fungovanie partnerského vzťahu s rodičmi detí, nadviazať a pravidelne s nimi udržovať kontakt a ponúkať im rôzne formy kooperácie.

V rámci národného projektu Vzdelávanie učiteľov materských škôl ako súčasť reformy vzdelávania (kód ITMS: 26140130017, 26110130087) zorganizovalo Metodicko-pedagogické centrum (MPC) v dňoch 15. a 16. 11. 2013 medzinárodnú konferenciu s názvom Kvalitné vzdelávanie – vízia moderného učiteľa. Odborná konferencia sa konala pod záštitou ministra školstva, vedy, výskumu a športu Dušana Čaploviča. Jej cieľom bolo prezentovať kompetencie učiteľa materskej školy, ich implementáciu do edukačnej praxe, hodnotiť efektivitu celoživotného vzdelávania a načrtnúť víziu moderného učiteľa.

Komunikácia je v živote ľudí jedným z najvýznamnejších činiteľov ich činorodej práce. Môžeme konštatovať, že v každodennej ľudskej činnosti, ktorá predpokladá akýkoľvek typ spolupráce, je to práve komunikácia, ktorá zohráva funkciu zjednocujúceho prvku a zároveň aj funkciu nástroja usmerňovania spoločného úsilia zainteresovaných jednotlivcov. Témou je „Komunikácia ako činiteľ efektívneho riadenia materskej školy“, ktorá vznikla z potreby riešiť problematiku komunikácie v školách. Želaním každého človeka je otvorená, úprimná a predovšetkým efektívna komunikácia.

K tvorbe tejto didaktickej pomôcky pre deti a učiteľku ma inšpiroval veršovaný text o kolobehu vody v prírode, ktorý som pred rokmi napísala a používala ako súčasť rôznych literárno-dramatických a tanečno-pohybových aktivít zameraných na rozvoj tvorivej dramatiky. Postupným nadobúdaním poznatkov o problematike rozvoja predčitateľskej gramotnosti detí predškolského veku vznikol aj epický text a čierno-biele ilustrácie čítacej knihy, ktorú som začala využívať vo svojej práci s deťmi.

V materskej škole kladieme dôraz na verbálnu komunikáciu. Detskému hlasu treba venovať náležitú pozornosť, a to nielen z hľadiska dodržiavania hlasovej hygieny, ale aj techniky reči. Zdravý hlas má totiž predpoklady, že ho môžeme ďalej kultivovať. Dieťaťu v predškolskom období by sme mali primerane objasňovať, že naša tvorba hlasu a reči je podmienená dychom, resp. dýchaním a zosúladením ostatných artikulačných orgánov.

Dieťa predškolského veku prostredníctvom rozprávania, správania a konania ľudí spoznáva svoj najbližší environment. Prostredníctvom dospelých sa snaží porozumieť rozdielom, ktoré sú v okolitej krajine – prírodnej, kultúrnej aj tej poškodenej. Oboznamovať deti predškolského veku s najbližším environmentom môžeme spoločnými rozhovormi alebo aktivitami s dospelými. Tak môžeme spoločne nachádzať príčiny a dôsledky stavu životného prostredia.

Modernizácia výchovno-vzdelávacieho procesu v materských školách priniesla mnohé zmeny, ktoré viac či menej ovplyvnili kvalitu a spôsob práce učiteliek (keďže v materských školách je silná feminizácia učiteľského povolania, budeme v našej publikácii používať oslovenie v ženskom rode). Jednou z oblastí modernizácie je zavádzanie digitálnych technológií do výchovno-vzdelávacieho procesu.

Pred dvadsiatimi rokmi by sme v našich psychologických slovníkoch pojem emocionálna inteligencia (u niektorých autorov aj emočná inteligencia) nenašli. Je o sedemdesiat rokov mladšia ako všeobecná inteligencia (rok 1920). Obsahovo najbližšia bola emocionálnej inteligencii sociálna inteligencia.

Predškolský vek je obdobím prudkého vývinu schopností detí. Aj keď sa každé dieťa vyvíja individuálnym tempom, prechádza určitými vývinovými etapami, ktoré sú charakteristické svojimi spoločnými znakmi. Názory na výchovu a vzdelávanie detí predškolského veku sa líšia v závislosti od zmeny názorov a pohľadu spoločnosti. Avšak záujem o predškolskú výchovu pretrváva dodnes. Termín predškolská výchova môžeme definovať ako časovú hranicu formovania dieťaťa od narodenia až po vstup do školy.

Naša materská škola patrí v rámci okresu Zvolen k jedným z mála predškolských zariadení, ktoré majú vytvorené podmienky pre deti so zdravotným znevýhodnením a môžu podchytiť deti s nadaním a súčasne ich môžu začleniť do výchovnovzdelávacej činnosti. Všetky ich vedieme k morálnym hodnotám s dôrazom na empatiu, ohľaduplnosť a „rovnosť“ šancí so zámerom predísť neželanej diskriminácii z jednej aj druhej strany.

V publikácii sa venujeme problematike vybraných komponentov kľúčových kompetencií učiteľa v predprimárnej edukácii. Vychádzame pri tom z nám doposiaľ dostupných a známych prameňov k tejto problematike, v ktorých mnohí odborníci a renomovaní citovaní autori pregnantne rozpracovali uvedenú problematiku.

Som učiteľka v materskej škole s dlhoročnou praxou. V rámci nej sa venujem aj literárnej tvorbe pre deti. Denne čítame deťom pred odpočinkom rôznu detskú literatúru, preto som sa rozhodla touto formou priblížiť im aj písmená v abecede. Príbehy som čítala deťom v najstaršej vekovej skupine už niekoľko školských rokov po sebe, a tak som si overila, že príbehy ich skutočne zaujali a rozumejú im. Prostredníctvom nich som mala skvelú príležitosť cielene stimulovať ranú čitateľskú gramotnosť.