Rozvoj komunikatívnych kompetencií dieťaťa v spolupráci materskej školy a rodiny

Základom interaktívneho žitia dieťaťa v kultúre, v ľudskom spoločenstve je komunikácia prostredníctvom určitého jazykového kódu. Základom nadobúdania kultúrnej gramotnosti je rozvíjanie komunikatívnych kompetencií dieťaťa v jazyku. Dieťa poznáva jazyk postupne ako systém zvukových, grafických a pohybových kódov, ktoré označujú významy, javy, vzťahy v prostredí, kde žije. Získava jazykové skúsenosti a schopnosti, ktoré mu umožňujú myslieť, komunikovať, riešiť problémy, triediť svet do kategórií, poznávať väzby súčastí života a podobne. Ovládanie jazyka je neoddeliteľné od sociálnej a kultúrnej reality, v ktorej je používaný, pričom jazyk v sebe nesie jej hodnoty, tradície, postoje a poznatky. (Lipnická, 2011) Môžeme teda konštatovať, že komunikácia je jednou z dôležitých schopností, ktoré by sme mali rozvíjať už od útleho veku. Zdravo komunikujúci jedinec je charakteristický svojím pozitívnym postojom k sebe, verí si, dokáže byť empatický aj neústupný. Vie pracovať na tvorbe kompromisov, dokáže ustúpiť, hodnotiť na základe všetkých informácií, vie tiež pozorne počúvať. Často je otvorený názorom iných, vie riadiť komunikáciu a neutralizuje konflikty. (Mydlová, 2012) Z uvedeného vyplýva, že komunikácia je základom celostného rozvoja osobnosti človeka, ktorá sa začína edukačne formovať v predškolskom veku. Veľký dôraz by sa preto mal klásť na rozvoj komunikatívnych kompetencií, ktoré sa vzťahujú najmä na rečový prejav, na interpersonálnu odvahu uplatňovanú v rečovom prejave, na schopnosti sociálnej komunikácie. Detská reč sa však nevyvíja sama. Je tu mnoho činiteľov, ktoré na jej vývin význame pôsobia. Najmä v rodinnom prostredí a v prostredí materskej školy sa kladú základy kultúry jazyka ako prostriedku dorozumievania a styku s ľuďmi (Sobotová a kol., 2013). Cieľom príspevku je preto poukázať na možnosti rozvoja komunikatívnych kompetencií v prostredí materskej školy a v spolupráci s rodinou dieťaťa prostredníctvom návrhu niekoľkých edukačných aktivít. Úvodná kapitola je teoretickým východiskom rozpracovania ďalšej časti práce. Zaoberá sa charakteristikou komunikatívnych kompetencií, charakterizuje komunikáciu a jej význam, rozoberá vývin reči v období dochádzky dieťaťa do materskej školy. V závere tejto časti sa venuje pedagogickej diagnostike komunikatívnej kompetencie, ktorá sa v materskej škole realizuje na informačnej a orientačnej úrovni. Ponúka možnosť pedagogickej diagnostiky komunikatívnych kompetencií prostredníctvom formálnej a neformálnej dramatickej hry. Druhá kapitola je venovaná aktivitám edukačne pôsobiacim na rozvoj jazykovej úrovne a komunikatívnych kompetencií detí predškolského veku v spolupráci materskej školy a rodiny. Opisuje možnosti rozvoja jazykovej úrovne detí prostredníctvom návrhu aktivít pôsobiacich najmä na morfologicko-syntaktickú, lexikálno-sémantickú a fonematicko-fonologickú jazykovú úroveň. Je zameraná aj na rozvoj pragmatickej jazykovej roviny. Navrhuje a približuje možnosti rozvoja komunikatívnych kompetencií prostredníctvom spolupráce materskej školy a rodiny. V závere je načrtnutý význam spolupráce pedagogických zamestnancov, rodičov detí predškolského veku a odborníkov podieľajúcich sa na rozvoji osobnosti dieťaťa v oblasti komunikatívnych kompetencií (logopéd). Publikácia ponúka len niektoré jednouché možnosti rozvoja komunikatívnych kompetencií detí predškolského veku v spolupráci materskej školy a rodiny. Zdroje, námety a prostriedky, ktoré môžu pedagogickí zamestnanci využívať v danej oblasti, sú však rôznorodé a bohaté. Treba neustále pamätať na to, že základným cieľom vzdelávania v materskej škole je doviesť dieťa k tomu, aby na základe svojich schopností a dispozícií získalo základy kľúčových kompetencií potrebných na život v našej spoločnosti a jednou z nich je aj schopnosť komunikácie. Je to základná a životne dôležitá schopnosť pre existenciu v skupine ľudí.