Stále rastúce požiadavky spoločnosti kladú vyššie nároky aj na výchovno-vzdelávací proces. Tento fakt neobišiel ani predprimárne vzdelávanie, a to aj v súvislosti s tým, že materské školy sú zaradené do sústavy našich škôl. Zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov vstúpilo do platnosti dvojúrovňové vzdelávanie, a tak aj predprimárne vzdelávanie má dokument, ktorý je garantovaný štátom a predstavuje záväzné požiadavky na jeho ciele a správne fungovanie. Štátny vzdelávací program (ŠVP) pre predprimárne vzdelávanie ISCED 0 poukazuje na potrebu rozvíjania osobnosti dieťaťa v kompletnej celistvosti a nadobudnutia takých kompetencií, ktoré by mu uľahčili vstup a zaradenie do školského a neskôr pracovného procesu. Podľa nových pilierov vzdelávania by dieťa predškolského veku už malo mať možnosť byť aktívnym, samostatne a tvorivo mysliacim jedincom. Malo by vedieť vyjadriť svoj názor, argumentovať, prichádzať s novými nápadmi a tiež sa naučiť vzájomnej spolupráci. Takto koncipované ciele kladú väčší dôraz na výchovno-vzdelávací proces. Materská škola sa mení na inštitúciu, ktorá má deťom poskytnúť optimálny rozvoj ich kognitívnej, emocionálnej a sociálnej stránky ako základ pre ďalší komplexný rozvoj. Preto je potrebné zmeniť nielen pohľad na samotný obsah vzdelávania, ale aj na spôsob, akým je koordinovaná učebná aktivita detí zameraná na dosiahnutie výchovno-vzdelávacích cieľov. Do popredia sa dostáva nielen otázka „čo učiť“, ale aj „ako učiť“. Jedna z ciest, ako môže učiteľ zabezpečiť ich splnenie, je vhodne zvolená metóda. Niektorí odborníci ako J. Maňák (1990), V. Švec (2003), M. Jankovcová, J. Průcha, J. Koudela (1988), E. Petlák (2004) tvrdia, že práve na dosiahnutie žiaducich vlastností sú vhodné aktivizujúce metódy. Tie môžeme charakterizovať ako vyučovacie metódy, ktoré navodzujú kognitívnu aktivitu žiaka, podporujú u žiakov záujem o učenie sa, a tým ich vedú k samostatnosti, flexibilite a kreativite. Napriek tomu, že hovoríme o predprimárnom vzdelávaní, nemusíme sa báť využívať aj náročnejšie metódy. O to viac, ak prihliadneme na špecifiká detí v predškolskom veku, medzi ktoré môžeme zaradiť prirodzenosť, zvedavosť, motiváciu a záujem o učenie sa a objavovanie nových vecí. Aktivizujúce metódy, ak sú správne použité, sú vhodnou stratégiou na naplnenie nielen hlavného cieľa predprimárneho vzdelávania, ale umožňujú aj dosiahnutie žiaducich základov vymedzených kompetencií. Uvedomujeme si, že uplatnenie aktivizujúcich metód v predprimárnom vzdelávaní kladie veľký dôraz na odbornú prípravu učiteľa, ktorý nemôže aplikovať tieto metódy bez predchádzajúceho naštudovania ich pozitívnych vlastností a tiež ich úskalí. V tejto publikácii prinášame náhľad na aktivitu, aktivizáciu detí vo výchovno-vzdelávacom procese a tiež prehľad aktivizujúcich metód, o uplatnení ktorých v materskej škole sme presvedčení. Súčasťou textu sú aj priame ukážky možností využitia konkrétnych metód, ktoré učiteľ/-ka môže prispôsobiť vlastnému prostrediu a potrebám „svojich“ detí. A ako hovoria J. Prekopová a Ch. Schweizerová (2013): „Deti sú hostia, ktorí sa pýtajú na cestu. My učitelia sme sprievodcovia, ktorí ich sprevádzame a doprevádzame na tejto ceste. A sme aj tí, ktorí povzbudzujeme, aby sa deti nevzdávali, keď sa potknú.“ Tak poďme pomôcť deťom pri ich rozvoji a nebojme sa meniť pohľad na vzdelávanie už v predškolskom veku, pretože deti sú na to pripravené.
