Pripravenosť dieťaťa na školu – spôsoby zisťovania a možnosti rozvíjania.

Predškolský vek je obdobím prudkého vývinu schopností detí. Aj keď sa každé dieťa vyvíja individuálnym tempom, prechádza určitými vývinovými etapami, ktoré sú charakteristické svojimi spoločnými znakmi. Názory na výchovu a vzdelávanie detí predškolského veku sa líšia v závislosti od zmeny názorov a pohľadu spoločnosti. Avšak záujem o predškolskú výchovu pretrváva dodnes. Termín predškolská výchova môžeme definovať ako časovú hranicu formovania dieťaťa od narodenia až po vstup do školy. V súčasnosti sa stretávame aj s ďalšími termínmi – preprimárne vzdelávanie z anglického pre-primary education či pre-school education – predškolské vzdelávanie. Výchova a vzdelávanie v predškolskom veku tvorí nerozlučiteľnú súčasť celoživotného vzdelávania a má veľmi pozitívny vplyv na deti – na celkovú úroveň a úspešnosť vo vzdelávaní, sociálnu integráciu, zníženie delikventného správania, atď. – a to najmä u detí z kultúrne a sociálne znevýhodneného prostredia. Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike (2000) definuje predškolskú výchovu ako nástroj a rozvíjanie osobnosti dieťaťa, ktorý pomáha rodine plniť jej výchovnú funkciu a zohráva dôležitú úlohu pri vyrovnávaní rozdielov medzi deťmi z rozličného socio-ekonomického a kultúrneho prostredia pri včasnom diagnostikovaní porúch vo vývine dieťaťa. Materská škola sa zameriava na výchovu a vzdelávanie detí až po ich vstup do základnej školy a pripravuje ich na to vytváraním možností individuálneho rozvoja osobnosti dieťaťa. Vstup do školy je pre dieťa veľkou zmenou v jeho živote. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím musí dieťa zvládnuť viaceré úlohy. V našich školách je vyučovanie od začiatku – v pravom zmysle – riadené zamestnanie v pomerne veľkých skupinách. Veľmi rýchlo sa začína s priamou výučbou a rýchlo sa zvyšujú nároky, ktoré sú rovnaké pre všetky deti bez ohľadu na ich schopnosti, zručnosti a pri takom množstve detí v triede učiteľ nemôže brať do úvahy individuálny vývin dieťaťa. Aj keď dieťa, ktoré navštevovalo materskú školu, mnohé z požiadaviek kladených na neho v škole môže mať osvojené, predsa len organizácia práce a vyučovania na škole je úplne odlišná. Norma pripravenosti dieťaťa na školu v našich podmienkach je pomerne vysoká. Z tohto dôvodu sa venuje pripravenosti dieťaťa na vstup do školy veľká pozornosť. V priebehu rokov dochádzalo k mnohým zmenám v organizácii práce s deťmi v predškolskom veku. Preto viaceré výskumy a inšpekcie si dali a dávajú za cieľ zistiť aký je vplyv práce učiteliek materských škôl na pripravenosť detí na školu a tiež úroveň vzdelávacích výsledkov detí v predškolskom veku. V období pred rokom 1989 boli všetky deti zaškoľované v materských školách, ktorých program zabezpečoval dieťaťu prípravu na školu – rozvíjanie jeho schopností a zručností. Po roku 1989 došlo k zásadným zmenám v spoločnosti. Výrazne sa prehĺbili rozdiely medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami. To sa negatívnym spôsobom odzrkadlilo aj na pripravenosti detí na školu – podľa inšpekčnej správy materských škôl na Slovensku konanej v rokoch 1992 – 1993 a 2002 – 2003 konanej s cieľom zachytiť nové trendy v pedagogickej práci učiteliek MŠ a ich vplyv na prípravu detí do školy. V období od školského roku 1992/93 až po dnešok výrazne klesol počet detí navštevujúcich materskú školu – u detí so sociálne slabých a rómskych rodín je to pokles takmer na nulu. Návštevnosť materskej školy deťmi zo sociálne slabých komunít v predškolskom veku je u 5-ročných len 13,8% a u 6-ročných len 31,9% a to z rôznych dôvodov. Tento poznatok vyplýva zo zistení štúdie Štátneho fakultného zdravotného ústavu SR. Tie deti, ktoré nenavštevujú predškolské zariadenie prichádzajú do škôl bez vhodných návykov, zručností a schopností potrebných pre úspešné zvládnutie nárokov školy. Sú to deti psychicky a sociálne nezrelé, ktoré majú veľmi malé až žiadne šance uspieť v prvom ročníku školy.