Činitele ovplyvňujúce úroveň emocionálnej inteligencie detí v predškolskom veku

Pred dvadsiatimi rokmi by sme v našich psychologických slovníkoch pojem emocionálna inteligencia (u niektorých autorov aj emočná inteligencia) nenašli. Je o sedemdesiat rokov mladšia ako všeobecná inteligencia (rok 1920). Obsahovo najbližšia bola emocionálnej inteligencii sociálna inteligencia. Emocionálnu inteligenciu definovali Goleman, 1997, Salovey, 1990, Mayer, 1990, Dargová, 2001, Pružinská, 2006, Sternberg, 2000, Shulzeh, 2007, Vagnerová, 2008, Pfeffer, 2003, Shapiro, 2000, ako súbor interpersonálnych spôsobilostí (schopnosť vychádzať s ľuďmi, porozumieť im, ovplyvňovať ich, komunikovať s nimi, správať sa podľa sociálnych noriem a pod.). Dokonca sa objavil pojem sociálnoemocionálna inteligencia. Na rozdiel od sociálnej inteligencie sa však emocionálna inteligencia vzťahuje k emóciám. Pojem IQ (inteligenčný kvocient) sa podľa Varhoľákovej – Zahatňanskej 2011 nahradil koncom deväťdesiatych rokov myšlienkou, že EI (emocionálna inteligencia) je významnejšia ako IQ. Zatiaľ čo škola podporuje prevažne rozvoj všeobecnej inteligencie, pre úspech v škole je dôležitá aj emocionálna inteligencia. Osobitný význam má v predškolskom veku a pri príprave detí na vstup do základnej školy. Úlohou predprimárneho vzdelávania je hlavne prispieť k tomu, aby z materskej školy odchádzalo do základnej školy sebaisté dieťa so záujmom o školu, schopné zvládať impulzívne správanie, správať sa podľa pokynov učiteľov, primeraným spôsobom uplatňovať svoje potreby a vyjadrovať svoje pocity, prijímať spolužiakov v súlade s prosociálnym správaním. Predpoklady na uplatňovanie emocionálnej inteligencie v škole pripravil najmä národný projekt Milénium (2000), ktorý podporil zavedenie prosociálnej výchovy v materských školách a idey tvorivohumanistickej výchovy, v ktorej emocionalizácia mala svoje pevné miesto. Napriek tejto skutočnosti overeným a publikovaným programom na rozvoj emocionálnej inteligencie sú ešte v tejto oblasti v súčasnej škole značné rezervy. Vychádzajúc z názorov na emocionálnu inteligenciu Golemana (1997, 1999), ktoré sa stali teoretickou základňou a praktickým východiskom pre tvorbu programov na rozvoj emocionálnej inteligencie, zaoberáme sa vývinom EI a osobitne výchovnými vplyvmi rodiny a školy na jej utváranie. Zásadný význam pre utváranie a formovanie emocionálnej inteligencie je pripisovaný obdobiu predprimárneho vzdelávania a kompetentnosti učiteliek materských škôl na rozvoj emocionálnej inteligencie detí predškolského veku. Dôraz pritom kladieme na osobnostné, sociálne a emocionálne kompetencie.

Autori: 
PhDr. Renáta Varhoľáková
Publikacia z oblasti: 
Poradie vydania: 
1.
Vydavateľ: 
MPC, Ševčenkova 11, Bratislava
Rok vydania: 
2014
Rozsah: 
57s.
Elektronická verzia: 
Publikacia pracovisko MPC: 
Kód projektu: 
Verejná publikácia: 
Odporúčaná na samoštúdium: