učiteľ prvého stupňa základnej školy

Aktivita je zameraná na stimuláciu digitálnej a finančnej gramotnosti v edukácii u žiakov z rôzneho sociálneho a kultúrneho prostredia. Žiak sa oboznamuje s hospodárnym nakupovaním.

Aktivitu je možné realizovať denne 15 až 20 minút počas vyučovania, v školskom klube alebo aj doma ako dlhodobý projekt. Najlepšie je každý deň v kruhu komunity alebo aspoň raz do týždňa vytvoriť priestor, aby žiaci mohli svoju knihu prezentovať pred celou skupinou v triede alebo aj pred rodičmi. Ak sú deti doma, prezentovanie napísaného a nakresleného môže byť v rodinnom kruhu v čase, keď sa zíde celá rodina.

Edukačná aktivita a pracovné listy sú zamerané na rozvoj uvedených kompetencií, s hlavným dôrazom na rozvoj kultúrnych kompetencií a povedomia o významných kultúrnych pamiatkach na Slovensku. V rámci obsahu predmetu vlastiveda sleduje aktivita (súbor úloh) vo väzbe na ŠVP ISCED1 výkonový štandard: identifikovať päť najvýznamnejších kultúrnohistorických pamiatok Slovenska na mape a obsahový štandard: pamiatky (UNESCO) Slovenska (Bardejov, Vlkolínec, Banská Štiavnica s okolím, Spišský hrad a okolie, jaskyne Slovenského krasu, bukové lesy Východných Karpát, Levoča, drevené kostolíky).

Pracovné listy obsahujú viacero úloh s väzbou na uvedené kompetencie a ciele. Zadané úlohy prepájajú obsah predmetu vlastiveda s ďalšími predmetmi (slovenský jazyk a literatúra, matematika, anglický jazyk). V rámci zadávania spracovania pracovných listov a úloh v nich ako námetov na domáce učenie sa žiaka je vhodné na príprave úloh, prípadne ich ďalšej modifikácii sledovať potreby ďalších predmetov (možná spolupráca MZ a jednotlivých vyučujúcich pedagógov).

PRIEREZOVÉ TÉMY: multikultúrna výchova, mediálna výchova, osobnostný a sociálny rozvoj
MEDZIPREDMETOVÉ VZŤAHY: slovenský jazyk, anglický jazyk, matematika.

Krátka metodická inšpirácia je zameraná na metodické spracovanie aktivít, ktoré sú orientované na formovanie kľúčových kompetencií v kontexte vzdelávania vo vzdelávacích oblastiach človek a spoločnosť, človek a hodnoty, jazyk a komunikácia, zameraných na regionálne dejiny mesta Bratislavy. Zároveň prezentuje aktivity súvisiace s rozvíjaním čítania s porozumením jednotlivých povestí, aktivity na rozvíjanie kritického myslenia žiaka a rozvíjanie práce s videosekvenciami (filmovými ukážkami). Z uvedeného vyplýva, že je prínosom pre využívanie čitateľských stratégií v edukačnom procese s využitím regionálnych prvkov. Žiaci si zdokonaľujú prostredníctvom práce s čitateľskými stratégiami svoje čitateľské zručnosti a metódy spracovávania textu. Vplýva to na ich aktivitu a motiváciu.

Zámerom tejto didaktickej hry je jednoduchým spôsobom rozvíjať čítanie s porozumením u žiakov 2. alebo 3. ročníka základnej školy. Jej výhodou je prirodzené a nenásilné sústredenie žiakov počas čítania, pričom samotné porozumenie textu je ľahko identifikovateľné u všetkých žiakov v triede.

Obsah aktivity je zameraný na rozvíjanie čitateľskej a finančnej gramotnosti u žiakov z rôzneho sociálneho a kultúrneho prostredia. Žiak sa oboznamuje s pojmami hospodárne správanie a šetrenie elektrickou energiou.

Aktivity (vhodné aj pre žiakov ZŠ s vyučovacím jazykom národnostných menšín) ponúkajú príležitosť na precvičovanie svetových strán a  orientácie na mape pomocou nich a významných objektov. V súbore aktivít sa koncentrujú kompetencie predmetov vlastiveda, výtvarná výchova a materinský jazyk. Na základe priloženej mapy žiaci hľadajú ukrytý poklad a následne podľa vlastného výberu (resp. podľa zadania pedagóga) riešia prináležiace úlohy.

Predmet prírodoveda nepatrí medzi žiakmi práve k obľúbeným predmetom. Riešením tejto situácie môže byť aj častejšie využívanie nových aktivizujúcich metód a foriem výučby. Vyučovanie predmetu pomáha žiakom uvedomiť si význam prírodovedy pre ich každodenný život, umožňuje im lepšie porozumieť svojmu okoliu a naučí ich zodpovednosti za súčasný stav i budúcnosť svojho okolia, našej krajiny i planéty. Výchovno-vzdelávací proces prírodovedy je založený na riešení teoretických alebo praktických problémov a vyžaduje aktívnu činnosť žiaka.

Vysvetliť vlastnými slovami jednotlivé zastavenia krížovej cesty v podobe samostatného rozprávania alebo dramatizácie ako výstupu činnosti skupinovej práce žiakov spolu s jej hodnotením.

Zámerom tejto didaktickej hry je na základe preukázania vedomostí jednoduchým spôsobom vytvárať skupiny žiakov na následnú skupinovú (kooperatívnu) prácu. Jej výhodou je prirodzené vytváranie skupín bez direktívnej intervencie učiteľa.

Prezentovaná vyučovacia hodina je zameraná na čítanie vecných textov s porozumením, čo robí našim žiakom problémy a potvrdzujú to aj výsledky PIRLS. Štruktúrovaná je prostredníctvom stratégie EUR, takže pozostáva z troch častí. V časti evokácia sú použité prešmyčky, v rámci uvedomenia si významu je implementované riadené čítanie a v poslednej časti – reflexia je prezentovaný Vennov diagram ako prostriedok tvorivého vyjadrenia podstatných myšlienok vo vzťahu k téme Prečo mravce nezablúdia. Aktivity, ktoré sú prezentované na vyučovacej hodine, sú vhodné pre školské, ale aj pre domáce prostredie.

Aktivizujúca metóda Bzučiace skupiny je vhodná pre rýchle a efektívne získanie spätnej väzby. Môže byť zaradená v ktorejkoľvek fáze vyučovacej hodiny na väčšine predmetov (napr. úvodná motivácia k učeniu, nadviazanie nového učiva, vyhľadávanie informácií na internete, zistenie postojov a názorov žiakov k preberanej téme, zopakovanie učiva). V malých skupinách v škole alebo doma s prirodzenou adresnou zodpovednosťou za výsledok sa žiaci pri hľadaní riešenia učia komunikáciou s rovesníkmi získať ich vedomosti a názory, vedieť ich kriticky zhodnotiť a akceptovať.

Metóda je vhodná na využitie v domácom učení, v rozšírenej verzii pre skupinové vyučovanie v triede.

Termín skečnouting priniesol americký grafik Mike Rohde a do slovenčiny by sme toto slovo preložili ako poznámky s kresleným príbehom. Je to jeden zo spôsobov, ako si zachytávať poznámky zo školského vyučovania a ako zvládať záplavu informácií. Žiak vizuálne komunikuje, vytvára si vizuálnu mapu predkladaných informácií.

Zámerom výtvarných predmetov na ZŠ, SŠ a ZUŠ je aj rozvoj vizuálnej gramotnosti žiakov, teda rozvíjať schopnosť rozumieť vizuálnym znakom na základe vlastných skúseností. Najefektívnejším nástrojom rozvoja pozorovacej schopnosti, obrazotvornosti žiakov, tvorby vlastných myšlienkových konceptov, ako aj spoznávania základných prostriedkov výtvarného vyjadrovania je zážitkové učenie. Zážitkové učenie je jeden z najúčinnejších prostriedkov, pri ktorom namiesto prijímania vecných faktov žiaci prichádzajú k poznaniu prostredníctvom autentických zážitkov. Preto návšteva galérií a múzeí, priamy kontakt so živým umením, implementácia múzejnej a galerijnej pedagogiky do edukačného procesu by mala byť neoddeliteľnou súčasťou výtvarnej edukácie. Galérie a múzeá ponúkajú školám zaujímavé animačné programy, komentované prehliadky, workshopy, tvorivé dielne, ako aj rôzne formy interpretácie výtvarných diel, ktoré sú súčasťou galerijnej animácie. Niektoré galérie majú pripravené aj tematické pracovné listy k aktuálnym výstavám. S týmito materiálmi môžu žiaci pracovať priamo vo výstavných priestoroch alebo v školskom prostredí. Osvedčené postupy galerijnej edukácie môžu slúžiť ako inšpiračný zdroj pre učiteľov umeleckých predmetov, so zámerom zvýšiť efektivitu poznávacieho procesu umeleckých diel a samotnú prácu s umeleckým artefaktom. Nižšie uvedené možnosti interpretácie konkrétnych výtvarných diel sú výstupom workshopu s názvom Umenie Podkarpatskej Rusi, ktorý bol realizovaný vo Východoslovenskej galérii v Košiciach. Zámerom workshopu bola zmena realizácie návštevy galérie z komentovanej prehliadky na aktívne učenie sa žiakov. Pre tých učiteľov, pre ktorých sú galérie nedostupným miestom z hľadiska vzdialenosti a času, bol workshop zameraný na rozvíjanie kompetencie učiteľov, ako pracovať s umeleckým dielom v škole.