Interpretácia výtvarného diela – umenie Podkarpatskej Rusi

Interpretácia výtvarného diela – umenie Podkarpatskej Rusi

mpc kmi

 

 
 
 
 
 
 
 
 
KRÁTKA METODICKÁ INŠPIRÁCIA
Učebná činnosť/didaktická hra/aktivita…
 

Názov: Interpretácia výtvarného diela – umenie Podkarpatskej Rusi

Cieľová skupina: žiaci prvého a druhého stupňa ZŠ, žiaci ZUŠ

Vzdelávacia oblasť: umenie a kultúra/výtvarná výchova

Kľúčové kompetencie:

Psychomotorické kompetencie

Tvorivosť

Kultúrne povedomie a vyjadrovanie

Sociálne a občianske kompetencie

 

Ciele:

Objektívne hodnotiť (opísať) vybrané výtvarné dielo. Vlastnými slovami opísať podstatu grafickej techniky na základe obrazov Martina Benku.

Koncentrovať sa na dokončenie svojej práce. Spolupracovať v skupine.

Vytvoriť kompozíciu podľa danej témy na základe vlastnej fantázie s použitím farebných geometrických tvarov. Vytvoriť pečiatky z matrice.

Prostredie: výstavné priestory galérie – výstava Umenie Podkarpatskej Rusi, školská trieda

Forma a počty: frontálna, individuálna, práca v skupinách

Trvanie: 2 x 45 minút

 

Anotácia/Úvod/Edukačný kontext aktivity/Zhrnutie aktivity:

Zámerom výtvarných predmetov na ZŠ, SŠ a ZUŠ je aj rozvoj vizuálnej gramotnosti žiakov, teda rozvíjať schopnosť rozumieť vizuálnym znakom na základe vlastných skúseností. Najefektívnejším nástrojom rozvoja pozorovacej schopnosti, obrazotvornosti žiakov, tvorby vlastných myšlienkových konceptov, ako aj spoznávania základných prostriedkov výtvarného vyjadrovania je zážitkové učenie. Zážitkové učenie je jeden z najúčinnejších prostriedkov, pri ktorom namiesto prijímania vecných faktov žiaci prichádzajú k poznaniu prostredníctvom autentických zážitkov. Preto návšteva galérií a múzeí, priamy kontakt so živým umením, implementácia múzejnej a galerijnej pedagogiky do edukačného procesu by mala byť neoddeliteľnou súčasťou výtvarnej edukácie. Galérie a múzeá ponúkajú školám zaujímavé animačné programy, komentované prehliadky, workshopy, tvorivé dielne, ako aj rôzne formy interpretácie výtvarných diel, ktoré sú súčasťou galerijnej animácie. Niektoré galérie majú pripravené aj tematické pracovné listy k aktuálnym výstavám. S týmito materiálmi môžu žiaci pracovať priamo vo výstavných priestoroch alebo v školskom prostredí. Osvedčené postupy galerijnej edukácie môžu slúžiť ako inšpiračný zdroj pre učiteľov umeleckých predmetov, so zámerom zvýšiť efektivitu poznávacieho procesu umeleckých diel a samotnú prácu s umeleckým artefaktom. Nižšie uvedené možnosti interpretácie konkrétnych výtvarných diel sú výstupom workshopu s názvom Umenie Podkarpatskej Rusi, ktorý bol realizovaný vo Východoslovenskej galérii v Košiciach. Zámerom workshopu bola zmena realizácie návštevy galérie z komentovanej prehliadky na aktívne učenie sa žiakov. Pre tých učiteľov, pre ktorých sú galérie nedostupným miestom z hľadiska vzdialenosti a času, bol workshop zameraný na rozvíjanie kompetencie učiteľov, ako pracovať s umeleckým dielom v škole.

Potrebný materiál: reprodukcie obrazov od autorov: Martin Benka, František Foltýn, Gejza Sciller, Jozef Bokšaj, Ivan Kulec, Milada Špálová-Benešová, Vojtech Erdélyi, Fedor Manajlo, Janko Alexy.

Opis postupu realizácie:

Motivácia:

V rámci motivácie navrhujeme využiť krátke dokumentárne filmy na tému Podkarpatská Rus, ktorými žiaci získajú adekvátne informácie z daného historického obdobia. Odporúčané dokumentárne filmy:

Podkarpatská Rus v Československu: https://www.youtube.com/watch?v=1nHcS_OC7uI

Podkarpatská Rus za Masaryka a dnes https://www.youtube.com/watch?v=5ZSLTnKR_-w

Na cestě po Podkarpatské Rusi https://www.youtube.com/watch?v=JOWx3gAe3KY

V rámci motivácie sa žiaci zúčastnia prehliadky obrazov od autorov, ktorí v rokoch 1919 – 1938 tvorili na území Podkarptskej Rusi. Odporúčame využiť možnosť komentovanej prehliadky výstavy s kurátorom. Žiaci v triede môžu využiť virtuálnu prehliadku výstavy. Prezentácia výstavy Umenie Podkarpatskej Rusi je dostupná na webovej stránke VSG Košice: https://vsg.sk/vystavy/umenie-podkarpatskej-rusi-1919-1938-ceskoslovenska-stopa-2/.

 

Realizácia aktivity:

  1. Verbálna interpretácia výtvarného diela: Každý žiak si vyberie jeden obraz vo výstavnej sieni podľa vlastného záujmu a na A5 formát papiera stručne opíše kompozíciu obrazu: čo je na obraze v pozadí a v strede kompozície, akým spôsobom sú umiestnené tvary v kompozícii, o aké tvary ide,  aká je farebnosť kompozície atď. Opis nemôže obsahovať subjektívne informácie alebo pocity ani meno autora a názov obrazu. Ide o vymenovanie kompozičných prvkov a objektívny opis obrazu. Hotové poznámky pozbierame, pomiešame ich. Následne si každý žiak náhodne vyberie jeden hárok s poznámkami. Ak by sa náhodou stalo, že si žiak vytiahne svoju poznámku, vráti ju medzi ostatné a vyžrebuje si ďalšiu. Úlohou každého žiaka bude na základe opisu v poznámke nájsť správny obraz.  
  2. Verbálna a neverbálna interpretácia výtvarného diela: Úlohou žiakov je nájsť na výstave (alebo medzi obrázkovými materiálmi) diela od Martina Benku a správne pomenovať výtvarnú techniku, ktorá je súčasťou opisu obrazu. Vlastnými slovami majú opísať podstatu konkrétnej výtvarnej techniky (grafika – drevorezba). Ďalšou úlohou bude, aby si žiaci vytvorili jednoduché grafické matrice z polystyrénu alebo z molitanu pomocou nožníc. Námetom bude drevená architektúra, ktorá je typická pre ľudovú architektúru v Podkarpatskej Rusi. Ako podklad na tvorbu môžu slúžiť prezentované výtvarné diela od Martina Benku. Na povrch matrice sa nakreslí náčrt drevenice a následne sa vystrihne základný tvar. Vytvorené matrice môžu žiaci natrieť akrylovými farbami a odtláčať ich na papier.
  3. Neverbálna interpretácia výtvarného diela: Žiaci majú k dispozícii farebné papiere alebo farebné nalepovacie fólie a nožnice. Žiaci majú z farebných podkladov vystrihnúť typické a atypické geometrické tvary. Ich úlohou bude vytvoriť z geometrických tvarov kompozície na tému portrét alebo zátišie. Inšpirovať sa môžu výtvarnou tvorbou Ivana Kuleca alebo Milady Špálovej-Benešovej.

Poznámky pre učiteľa:

V prípade prvej aktivity by bolo ideálne realizovať túto činnosť v priestoroch galérie, ale môžeme ju realizovať aj v školských priestoroch, kde pracujeme s reprodukciami diel.

 

Možné pokračovanie, následné aktivity:

V prípade druhej aktivity individuálne diela žiakov (odtlačky matríc) môžeme spojiť do jedného celku a vytvoriť spoločne fiktívnu dedinu. Vytvorenú kompozíciu môžeme realizovať na veľký formát papiera a doplniť farbou alebo kresbou. Pokračovanie druhej aktivity – vzhľadom na priestorovú a časovú náročnosť – odporúčame realizovať v školských priestoroch. Osvedčili sa aj pracovné listy, ktoré boli vytvorené pre návštevníkov výstavy. Ďalšie aktivity môžu byť doplnené aj podobným pracovným materiálom.

Autor/Zdroj: Mgr. Szilárd Fecsó, učiteľ profesijného rozvoja, DP MPC Košice

Ďalšie zdroje:
HOMZOVÁ, Jana, 2015. Galerijná pedagogika vo výtvarnej edukácii v základnej, strednej škole a v ZUŠ [online]. Bratislava: MPC. Dostupné z: https://mpc-edu.sk/galerijna-pedagogika-vo-vytvarnej-edukacii-v-zakladnej-strednej-skole-a-v-zus
PONDELÍKOVÁ, Renáta, 2015. Metódy a formy interpretácie výtvarného diela a ich využitie v procese výtvarnej edukácie[online]. Bratislava: MPC. Dostupné z: https://mpc-edu.sk/metody-a-formy-interpretacie-vytvarneho-diela-a-ich-vyuzitie-v-procese-vytvarnej-edukacie
FILIPIAKOVÁ, Petra, LENDELOVÁ, Lucia, VÁLYIOVÁ, Nikola, 2019. Sprievodca výstavou Umenie Podkarpatskej Rusi 1919 – 1938. VSG Košice. ISBN: 978 80 85745 82 5.

Prílohy na stiahnutie: