Publikácie

Práva dieťaťa V koncepcii a aktivitách materskej školy - PDF

Lenka Papánková

Vyučovací proces vo všetkých typoch škôl a na všetkých úrovniach musí v duchu výchovy k ľudským právam a tolerancii akceptovať vek detí, prispievať k ich rozvoju ako nezávislej, samostatnej a zodpovednej osobnosti. Výchova a vzdelávanie v oblasti ľudských práv a práv dieťaťa sa v rámci reformy školstva (2008) stali súčasťou vzdelávacích programov. Túto problematiku obsahuje Štátny vzdelávací program v podobe povinného základu. Školský vzdelávací program predstavuje priestor na prehĺbenie a rozšírenie problematiky ľudských práv. Práva dieťaťa – môžeme si položiť otázku, či je potrebné zamýšľať sa nad zaraďovaním práv dieťaťa do výchovno-vzdelávacej činnosti s deťmi predškolského veku. Veď pre deti sú toto abstraktné pojmy, ťažko pochopiteľné detskému vnímaniu. Nie je Národný plán výchovy k ľudským právam na roky 2005 – 2014 len formálnym dokumentom materských škôl? Formálnosť však v tejto problematike nemá miesto. Dohovor o právach dieťaťa, ktorý sa opiera o posolstvo humanizmu a pod vplyvom týchto myšlienok, sa i do materských škôl dostáva osobnostne orientovaná edukácia, v ktorej je dieťa chápané nielen ako objekt výchovy a vzdelávania, ale je predovšetkým subjektom vlastného rozvoja. V tomto materiáli sa budeme zaoberať implementáciou práv dieťaťa do vízie materskej školy, školského vzdelávacieho programu a následne do výchovno-vzdelávacej práce s deťmi predškolského veku tak, aby daná téma a plán neboli len záležitosťou formálnou, ale aby pobyt detí v materskej škole bol obohatený o ich detskú skúsenosť, v ktorej sa deti snažia dať zmysel svetu, ktorý ich obklopuje v oblasti ich vlastných práv i práv iných. Ponúkneme konkrétne aktivity školy, v ktorých si deti primerane svojmu veku osvojujú základné pojmy a zručnosti prostredníctvom zážitkového učenia a moderných inovatívnych metód a tým sa učia orientovať v spleti svojich práv a povinností. Cieľom materiálu je poskytnúť učiteľkám predprimárneho vzdelávania jeden z uhlov pohľadu na možnosť implementácie problematiky práv dieťaťa do školského kurikula v materskej škole. Vychádzame z toho, že edukačný proces vo všetkých typoch škôl a na všetkých úrovniach musí v duchu výchovy k ľudským právam a tolerancii akceptovať vek detí, prispievať k ich rozvoju ako nezávislej, samostatnej a zodpovednej osobnosti. Východiskom pri jeho príprave bola odborná pedagogická literatúra, odborné časopisy, zborníky a internetové zdroje týkajúce sa danej problematiky, ale najmä pedagogická skúsenosť s aplikovaním tejto dôležitej témy do práce s deťmi.

Rok v sviatkoch - PDF

Gabriela Droppová

Všetko minulé dnes budí úžas. Poznajme minulosť, aby sme si vedeli vážiť prítomnosť a orientovať sa v budúcnosti! Slovenská republika, s hlavným mestom Bratislava, je modernou európskou krajinou umiestnenou v srdci Európy. Päť miliónov Slovákov patrí medzi Slovanov, ktorí majú spoločnú kultúru, históriu a jazykové dedičstvo s ďalšími slovanskými národmi. Hoci slovenskí ľudia žijú moderným spôsobom života, ľudové tradície sú jeho súčasťou. Vývoj slovenskej kultúry sa odráža v bohatých ľudových tradíciách. Názov publikácie Rok v sviatkoch, nie je náhodný. Ak si uvedomíme priebeh celého kalendárneho roku od jari do zimy v našich podmienkach, zistíme, že sviatky sa stávajú tradíciou, na ktorej môžeme rozvíjať národnostné povedomie našich detí. Zvyky boli neoddeliteľnou súčasťou základných etáp v živote jednotlivca, začiatkom i ukončením rozličných pracovných úkonov, a mali dôležité miesto v jednotlivých obdobiach kalendárneho roku. V pocitoch, ktoré sprevádzajú začiatok a koniec života, javy v podstate ťažko pochopiteľné, dominoval u všetkých národov strach z neznámeho. Z javov, ktoré človeka obklopovali, začal si najprv uvedomovať kolobeh života. Vytváral a prijímal názory, objasňujúce vznik a zánik bytia, a tie sa zase stali predpokladom pre obrady, magické úkony a zákazy. V publikácií sa môžete zoznámiť so slovenskými zvykmi, obyčajami a obradmi v priebehu celého kalendárneho roka. Na jar spoznáte tajomstvá obradu vynášania Moreny, najrôznejšie zvyky spojené s veľkonočným týždňom či tradície viažuce sa ku dňu Juraja alebo Ďura. V lete sa dočítate o zvyku stavania májov, o oslave Turíc alebo sa zoznámime so sviatkami letného slnovratu. Na jeseň čakajú bohaté zvyky a obyčaje spojené s dožinkami a vinobraním, pietne obrady k ucteniu pamiatky Všetkých svätých – Dušičiek. A konečne v zime sa odohrá nepreberné množstvo tradícií spojených s takzvanými stridžími dňami, Vianocami alebo veselými fašiangami. Súčasťou tejto časti publikácie sú i detské, slovenské ľudové piesne, hry a riekanky. Výber ukážok nech sa stane inšpiráciou k prierezovej téme multikultúrna výchova v predprimárnom vzdelávaní cez ľudové tradície, umenie a kultúru národa všetkým, ktorí majú záujem rozvíjať ľudové tradície u našej najmladšej generácie.

Rozvíjanie osobnosti dieťaťa predškolského veku v oblasti človek a jeho práca - PDF

Lucia Bižová

Hádam až zľudovelo pôsobí prirovnanie o kúpe rybičiek a narodení dieťaťa. Pred založením akvária si nový majiteľ obstará príručky, naštuduje detaily a až potom sa pustí do obstarania drobných tvorov. Chce sa poistiť, aby nič nepokazil, aby rybičky nezahynuli len preto, že niečo zanedbal. Dieťa – na druhej strane – prichádza na svet zväčša bez príručiek a manuálov na jeho výchovu. Nielen futbalu a politike rozumejú v spoločnosti všetci. Pri komunikácii s rodičmi sa neraz vynára dojem, že odborníkov na výchovu máme rovnako dosť. A pritom nie je nič krehkejšie ako človek, ako osobnosť dieťaťa, ktorá sa práve formuje. Je to ako s prácou v kuchyni. Stačí chyba v ingredienciách a jej naprávanie už nikdy neostane bez stopy. Soľ namiesto cukru zničí pokrm bez návratu. S výchovou dieťaťa je to podobné. Keďže však ide o veci nehmotné – neviditeľné, dôsledky chýb vo výchove si uvedomujeme len okrajovo, prípadne ich zbadáme až v prípade, keď ich naprávanie hraničí so zázrakom. Keď som už začala s kuchynskými príkladmi, použijem ich aj na inú stránku výchovy – tú pozitívnu, pretože aj v prípade kuchárskeho remesla stačí niekedy málo, aby bolo ocenené vaše kuchárske majstrovstvo. Stačí pridať kúsok čohosi, čo nik nečaká, a efekt je prekvapujúci. Výchova dieťaťa je priestor, kde sa majstrovstvo ľudí, ktorým je dieťa zverené (rodičov, učiteľov, vychovávateľov a pod.), prejavuje s rovnakým mikroskopickým dôrazom. Nič nie je príliš banálne, ak to v dieťati iniciuje pozitívne posuny v jeho osobnostnom raste. Optika dobra pre dieťa, dobra pre jeho formovanie, pre objavenie jeho osobnostného potenciálu a prácu na jeho rozvoji relativizujú optiku „dospelého sveta“ a najmä relativizujú pohľad na hru. Optika dospelého človeka si automaticky radí hru do oblasti niečoho „nie veľmi seriózneho“. Pre dieťa je však hra niečím, čo zapĺňa väčšinu jeho času a vôbec ním nie je chápaná ako niečo nepodstatné. Dokonca ani hodnotenie hry v pedagogickom uvažovaní nie je stotožňované s niečím nedôležitým. Naopak. Práve hra je nástrojom, ktorý poskytuje niekoľkoúrovňový základ pre výchovný proces vo vzťahu k dieťaťu, o to viac vo vzťahu k dieťaťu v predškolskom veku. Pre dieťa sa hra rovná práci. Hra ho zároveň učí práci aj prístupu k práci a následne prístupu k životu. Efekt hry je však nielen tento – zameraný navonok voči spoločnosti. Je smerovaný aj dovnútra – do podstaty osobnosti dieťaťa. Spôsob výberu hry a jej priebeh vychádza z osobnosti dieťaťa a zároveň jeho osobnosť formuje. Opäť sme pri našom úvodnom príklade s rybičkami a dieťaťom či príklade s varením. Pretože dieťa sa môže hrať samo, ale zväčša jeho hrové aktivity prebiehajú v interakcii s niekým – iným dieťaťom, ale najmä s dospelým. Vstupuje tu teda na scénu rodič, učiteľ a vychovávateľ – teda ľudia, ktorí môžu hrové aktivity dieťaťa vyberať, regulovať, riadiť a viesť k istým záverom, poukazovať na ich zacielenie aj samotnému dieťaťu. Nemenej podstatným faktom je aj výber hračiek a ich (ne)dostupnosť pre dieťa. Neznalosť v tejto oblasti sa najmä u rodičov nevníma vôbec dramaticky. Anketa o dôležitosti využitia hry pri výchove dieťaťa medzi rodičmi detí v predškolskom veku by zrejme potvrdila, že jej dôležitosť rodičia chápu, ale sami potrebu teoretickej prípravy v tejto oblasti nijako naliehavo nevnímajú. Keďže hra zapĺňa väčšinu času z dňa dieťaťa, laxný prístup k nej môže spôsobiť nenapraviteľné chyby, tak ako zodpovedný prístup k nej môže viesť k výchovnému majstrovstvu rodičov i učiteľov. Posun jedným či druhým smerom nemôže byť ľahostajný. Nejde predsa o akvárium a rybičky. Ide o dieťa, z ktorého bude raz dospelý človek. Ide o mnoho detí, z ktorých bude dospelá spoločnosť. A tá bude raz vyzerať tak, ako ju vychováme my. Ak je hra priestor na výchovu dieťaťa – budúceho dospelého človeka, potom predstavuje viac ako zábavnú aktivitu či nepodstatnú súčasť voľného času. Je miestom boja o hodnoty, ktorými sa naše dieťa v budúcnosti bude riadiť. Kniha, ktorú držíte v rukách, si nenárokuje na titul o vyčerpávajúcom výskume v oblasti využitia hry v procese predškolského vzdelávania. Je akýmsi podelením sa so skúsenosťami získanými v práci učiteľky materskej školy i matky, ktorá si povedala, že jej výchova detí, ktoré jej boli zverené (vlastné i „menej vlastné“ v práci), nie je ľahostajná. Orientácia v bludisku teórií je neraz komplikovaná, pretože samotný proces výchovy dieťaťa prostredníctvom hry je podmienený jeho vekovými dispozíciami, osobnostnými limitmi, sociálnym prostredím a inými faktormi. Teoretická časť publikácie sa snaží všetky tieto obmedzenia brať do úvahy spôsobom, ktorý problematiku sprehľadňuje – a nekomplikuje. Pri čítaní aj „laický rodič“ začne chápať, prečo jeho dieťa v konkrétnom veku lákajú konkrétne druhy hrových aktivít. Začne rozumieť možnostiam, ktoré sa pred rodičom otvárajú vzhľadom na zmeny v psychickom vývine dieťaťa v oblasti výberu aktivít i využitia hračiek. Spozná mantinely, v ktorých sa dieťa pohybuje v oblasti rozvoja jeho tvorivosti, fantazijných predstáv, obrazného vnímania a priorít vo farebnom spektre. Hoci je podstatná časť publikácie formulovaná viac pre učiteľov predškolských zariadení, aj rodič na týchto stránkach objaví mnoho zaujímavého. Koniec koncov, rozumieť tomu, čo a prečo robí jeho dieťa v materskej škole, nie je nikdy na škodu. Učiteľ materskej školy, na ktorého som myslela pri písaní tejto knihy najviac, bude zrejme praktickým kapitolám rozumieť omnoho detailnejšie ako rodičia predškolákov. Stránky publikácie sa venujú konkrétne téme Človek a jeho práca. Autorskou snahou bolo nielen spracovať tému zo všetkých možných uhlov pohľadu, ale najmä ponúknuť praktické ukážky práce s deťmi vrátane využiteľných hier. Hádam bude táto snaha ocenená tým, že kniha neostane na poličkách, ale práve pre jej praktické využitie bude každým dňom stále viac ošúchaná rukami, ktoré vedia, že im boli zverené vzácne osobnosti predškolákov.

Rukoväť svetom dieťaťa s postihnutím v podmienkach bežnej materskej školy - PDF

Božena Fialková, Božena Pipíšková

Pomôž otvoriť našim deťom dvere do tohto sveta. (Guštafíková, K., 2003, s. 16) Táto myšlienka by mohla byť mottom našej práce, ktorej sa venujeme už viac ako dvadsať rokov a ktorá svojím obsahom napĺňa cieľ nášho úsilia – pomôcť deťom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť. Patria sem aj deti so sluchovým postihnutím a deti s komunikačnými problémami, o ktoré sa v našej Materskej škole Štiavnická v Nitre s veľkou zodpovednosťou, empatiou a entuziazmom staráme. Našou snahou a jedným z cieľov je dosiahnuť sociálnu akceptáciu sluchovo hendikepovaného dieťaťa a dieťaťa s komunikačnými problémami u bežne sa vyvíjajúcej rovesníckej populácie. Pokúšame sa vytvoriť podnetné prostredie medzi zdravými vrstovníkmi, kde majú deti možnosť osvojiť si komunikačné zručnosti aj prostredníctvom napodobňovania správnych rečových vzorov. Majú možnosť získať určité sociálne kompetencie prostredníctvom sociálnych interaktívnych vzťahov s intaktnými deťmi najmä v kooperatívnych činnostiach, v bežných sociálnych situáciách, z ktorých sa naučia preberať prirodzené vzorce správania. Samozrejme, snažíme sa aj o to, aby s pribúdajúcimi komunikačnými kompetenciami sa im zlepšili aj intelektuálne schopnosti. Snaha o integrované vzdelávanie postihnutých detí v bežných školách je v súčasnosti celosvetovým trendom. Jeho podstatu tvorí myšlienka kladúca dôraz na humanitu a ľudské práva, rovnosť medzi ľuďmi a úctu ku každému človeku a k jeho hodnotám. Nespornou prednosťou integrovaného vzdelávania je, že postihnuté deti sú vychovávané a vzdelávané v prirodzenom prostredí medzi rovesníkmi v blízkosti svojej rodiny a takto sa plynulo začleňujú do spoločnosti. Ďalším kladom je pozitívny vplyv hendikepovaných detí na intaktné deti, ktoré získavajú skúsenosti zo spoločných kontaktov a učia sa rozumieť im. Rozvíja sa tak u nich schopnosť empatie. Integrované vzdelávanie však nie je optimálnym spôsobom vzdelávania pre všetky deti s postihnutím. Záleží aj od osobných vlastností dieťaťa s postihom a od jeho ochoty spolupracovať, ako aj od jeho individuálnych rozvojových možností. Realizáciu procesu integrácie je preto potrebné vnímať čo najobjektívnejšie, nezanedbávajúc pri tom ani jej klady, ani nedostatky. (Šumajová, G., 1998, s. 12). Naša dlhoročná prax s integráciou sluchovo a rečovo hendikepovaných detí nás priviedla k myšlienke zhrnúť naše skúsenosti a poznatky získané z odbornej literatúry, zo spolupráce s rodičmi a odborníkmi zaoberajúcimi sa touto problematikou do tejto publikácie a pomôcť učiteľom a začínajúcim špeciálnym pedagógom v získaní predstavy o náročnosti tejto práce, o nutnej odbornej spôsobilosti, ale aj o radosti a uspokojení, keď sa práca darí a môžeme „pomôcť otvoriť našim deťom dvere do tohto sveta “.