Publikácie

Zobrazujem 1211 - 1220 z 1667
Vyberte oblasť, ktorá Vás zaujíma
Stačí napísať priezvisko autora
Napíšte aspoň časť názvu, jedno slovo alebo len časť slova, ktoré je v názve.
Napíšte aspoň časť ISBN

Hlavné cesty a slepé uličky v reforme predškolského vzdelávania na Slovensku - PDF

Prof. PhDr. Branislav Pupala, CSc., Doc. PaedDr. Ondrej Kaščák, PhD.



Poznávanie medzinárodných súvislostí predškolského vzdelávania, ktoré umožňuje realizácia projektu MAT v rámci uskutočňovaných stáží má nielen jednostranný význam pre rozširovanie obzorov učiteliek materských škôl a pre vytváranie lepších základov porovnávacej predškolskej pedagogiky. Zahraniční parteri zahrnutí do realizácie projektov sa totiž rovnako zaujímajú o vývoj predškolského vzdelávania na Slovensku, osobitne o obdobie, ktoré sa viaže na reformu predškolského vzdelávania u nás v ostatných dvoch desaťročiach. Presne z tohto dôvodu si jedna z dôležitých partnerských strán realizácie projektu MAT v oblasti realizácie stáží (Inštitút detstva Gercenovej pedagogickej univerzity v St. Petersburgu) vyžiadala od metodikov stáže prehľadovú štúdiu o priebehu reformy materských škôl na Slovensku, aby sme na oboch stranách boli schopní lepšie zaznamenať spoločné črty a diferencované znaky rozvoja predškolského vzdelávania nielen na európskej, ale i celosvetovej medzinárodnej úrovni. Pre samotný Inštitút detstva je poznanie slovenských súvislostí tvorby slovenskej politiky predškolského vzdelávania o to významnejší, že toto pracovisko je centrom tvorby štátneho vzdelávacieho programu pre predškolské vzdelávanie v Ruskej federácii, s názvom Detstvo. História predškolského vzdelávania postkomunistických krajín v 20. storočí má veľmi veľa spoločných čŕt, stačí odkázať na to, že predškolská pedagogika sa veľmi intenzívne odkazovala na mnohé zdroje a východiská pochádzajúce z bývalého Sovietskeho zväzu. Vývoj v 21. storočí prináša však národným školským sústavám a v ich rámci i inštitúciám predškolského vzdelávania relatívnu autonómiu a tak sa cesty predškolského vzdelávania v európskych krajinách viac diverzifikujú v neustále prebiehajúcich reformných vlnách. Reforma materských škôl v Slovenskej republike môže tento kľukatý a často i protirečivý proces dobre ilustrovať. Ilustruje však nielen autonómny vývoj predškolského vzdelávania na národnej úrovni, ale aj nové nadnárodné vplyvy a tlaky na predškolské vzdelávanie. Tie na jednej strane vedú k unifikácii predškolského vzdelávania, ale aj k mnohým koncepčným komplikáciám, s ktorými je adaptácia týchto tlakov na národné tradície predškolských inštitúcií spojená.


Metamorfózna didaktika a jej realizácia vo výchovno-vzdelávacom procese v materskej škole - PDF

Lucia Pašková



Ako pedagóg s dlhoročnou praxou som sa často zamýšľala nad poslaním učiteľa v tradičnej škole, v ktorej učiteľ nachádza obmedzený priestor na sebarealizáciu. Preto v premene tradičnej školy na školu modernú, tvorivú som našla možnosti, ako pripraviť pre deti takú edukáciu, ktorá by im umožňovala prežiť šťastné, pokojné, harmonicky ladené detstvo, z ktorého môžu čerpať vedomosti, zručnosti a návyky po celý život a v ktorom by našli priestor na tvorivosť a sebarealizáciu. Od roku 1996 som pracovala v projekte „Škola Zmena“ – premena tradičnej školy na školu modernú, kde sa realizuje výchova a vzdelávanie pre deti s dôrazom na ich individuálny rozvoj. V projekte sme pracovali v rôznych moduloch: manažment, guidence – vedenie žiaka, individualizácia výchovy a vzdelávania a v module metamorfózna didaktika. Prácu v module metamorfózna dikaktika som ukončila osvedčením z postgraduálneho štúdia, ktoré som získala v spolupráci so školami Hogeschool Helicon v Zeiste, Holandské kráľovstvo a Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre, ktoré boli garantmi projektu. Realizácia metamorfóznej didaktiky v materskej škole ma ako tvorivého učiteľa častejšie privádzala do detského sveta fantázie, imaginácie, predstáv, čo robiť, ako tvoriť. Reálny svet triedy, učebnej látky bol pre mňa oporou a podnetom na tvorbu nových myšlienok vo fantázii. A to bolo dobré a správne. Odporúčam všetkým tým kolegyniam, ktorých práca je konzervatívna, tradičná, aby prebudili v sebe tvorivosť, pretože tvorivosť je funkcia, ktorá sa dá rozvíjať, tvorivý je človek v každom veku a bez vášne, motivácie a zaujatia sa nedá robiť pedagogická práca. Tvorivý učiteľ chápe túto výzvu, rozumie povinnosti a chce sa realizovať vo svojom poslaní – výchove. Má pred sebou víziu svojich možností, víziu lepšieho sveta budúcnosti a túto víziu realizuje prostredníctvom výchovy a vzdelávania detí. Prečo práve deti vo veku do siedmich rokov? V predškolskom veku je rýchlosť tvorenia a počet nových spojení medzi neurónmi neporovnateľne väčší ako po siedmom roku života. Vo vnútri mozgu sa odohráva boj o dominanciu medzi neurónmi, vytvárajú sa nové spojenia aktívnych neurónov a nové riadiace neurónové cesty. Raný vek dieťaťa je z hľadiska formovania vzťahov s rodičmi, učiteľmi a všetkými ľuďmi, s ktorými deti prichádzajú do styku, rozhodujúci. To, čo si z tohto obdobia odnášajú, určuje ich budúcu hodnotovú orientáciu, ich profesijné zameranie, ich odvahu slobodne vyjadrovať vlastný názor, ale aj ochotu spolupracovať a rešpektovať názory iných. Je to obdobie poznávania, ako sa všetko v prírode rozvíja a zase zaniká, aby sa vyvinulo niečo nové, je to obdobie objavovania, triedenia, hodnotenia a hľadania vlastných významových interpretácií. Je to vzácny čas, ktorý sa už v živote nevráti. (Rajović, 2009). Vek od 0 – 7 rokov predstavuje v živote človeka výnimočne slobodný priestor. Vo vedomí dieťaťa mu patrí celý svet, dieťa otvára brány všetkých svojich zmyslov, aby vstrebalo čo najviac. Už nikdy nebude vnímať tak intenzívne ako v tomto veku. Čo všetko dieťa v tomto veku prijme ako priamu skúsenosť, to sa už nikdy nestratí. Chápať sa to môžu naučiť neskôr a pomerne ľahko. Deti cítia, že majú právo na slobodu, a akoby boli hluché k požiadavkám a povinnostiam. Ak z tejto povinnosti urobíme hru, ktorá sa im páči, tak sa okamžite k nám pridajú a začnú sa hrať. Dobrý učiteľ pre deti je taký, ktorý k životu pristupuje s nadšením a radosťou a deti sa k nemu pridajú tiež. Prvých sedem rokov života je naozaj tým nikdy sa nevracajúcim „citlivým obdobím“. Je to obdobie hier a zážitkov. Predškolský vek sa považuje za dôležité obdobie z hľadiska formovania charakteru. Dochádza k formovaniu osobnosti vplyvom vytvárania jednoduchých etických noriem. V tomto období pokračuje intenzívny rozvoj sebavedomia. Šťastné detstvo predstavuje optimálny súbor podmienok a okolností v určitom životnom období, ktoré akoby bolo uzavreté, vyriešené, a z neho do ďalšieho obdobia ľudského života neprechádzajú nevyriešené problémy, trpkosť, ľútosť, smútok a komplexy z neistoty. Je to detstvo, v ktorom prevláda istota a harmónia, dodávajúca silu k zodpovednému zvládnutiu neskorších úloh. Človek, ktorý neprežije šťastné detstvo a ktorému v tomto období nikto nepomohol orientovať sa v zložitej skladbe sveta a musí riešiť úlohy, povinnosti a požiadavky, o ktorých nie je presvedčený, že ich zvládne, prežíva nepokoj a úzkosť. Je to čas voľných pohybových hier, pohybových hier v prírode, objavovania vecí a ich fungovania. Hra napĺňa detstvo. Je aktuálna aj v neskoršom období, v dospelosti.


Multikultúrna výchova v predprimárnom vzdelávaní - PDF

Iveta Šenšelová



Multikultúrna výchova je v súčasnom období neoddeliteľnou súčasťou vzdelávania detí a mládeže. Už od predškolského veku je dôležité rozvíjať u detí schopnosti vedieť sa pohybovať v sociokultúrne rôznorodom prostredí a od útleho veku ich pripravovať na stretnutia s odlišnými ľuďmi. V práci sa zaoberáme multikultúrnou výchovou a možnosťami jej zaradenia do edukačného procesu v predprimárnom vzdelávaní, prihliadnuc na rozvojové možnosti detí tohto veku. Prezentujeme multikultúrnu výchovu v kontexte Štátneho vzdelávacieho programu ISCED – 0 predprimárne vzdelávanie ako prierezovú tému. Zameriavame sa na zmysel, obsah a ciele multikultúrnej výchovy a objasňujeme jej základné pojmy a princípy. Charakterizujeme rozvíjanie kompetencií dieťaťa, ktoré budú tvoriť predpoklady na rozvoj medzikultúrnej tolerancie v jeho ďalšom vývine v kontexte vzdelávacích štandardov ISCED 0 predprimárne vzdelávanie. Zameriavame sa na metódy a stratégie, prostredníctvom ktorých bude edukácia smerovať k rozvíjaniu interkultúrnych kompetencií dieťaťa v jednotlivých organizačných zložkách. Ponúkame edukačné aktivity, ktorých cieľom bude v osobnosti dieťaťa budovať predpoklady na úspešné a systematické pôsobenie multikultúrnej výchovy, ktorá bude cieľavedome rozvíjať medzikultúrne pochopenie a toleranciu u detí.


Obrázkový abecedár - PDF

Mária Srnková



Obrázkový abecedár je súbor pracovných kariet určených pre 4- až 6-ročné deti materských škôl. Jeho cieľom je rozvíjať komunikatívne spôsobilosti detí. V zmysluplnej hre so slovami pod vedením pedagóga deti postupujú podľa úloh napísaných v ľavom hornom okraji karty. Úlohy sú zamerané na rozvíjanie aktívnej slovnej zásoby, tvorivosti v rečovom prejave, správnu artikuláciu hlások a hláskových skupín, fonematický sluch a analyticko-syntetické činnosti so slovami. Obsahové zameranie a ciele rozvoja komunikačných schopností dieťaťa sú uvedené na zadnej strane karty. Obrázky sú cielene zostavené v tvare veľkých tlačených písmen slovenskej abecedy, s ktorou sa deti nepriamo postupne zoznamujú. Precvičovaná hláska sa v súbore obrázkov nachádza na začiatku slova, vo vnútri a na konci slova. Pomenúvaním predmetov, vecí, zvierat a činností sú deti stimulované k rečovej aktivite a samostatnosti v riešení úloh. Rozlišovaním jednotlivých hlások v slovách, vyhľadávaním slov, ktoré sa začínajú a končia tou istou hláskou, sa u detí rozvíja schopnosť hláskovej diferenciácie a predčitateľskej gramotnosti. Na základe fonematického sluchu dokážu v hre s pracovnými kartami uplatniť analytickosyntetickú schopnosť a činnosti so slovami. Zároveň sa u nich rozvíja vizuálna pamäť a predstavivosť. Súbor kariet môžu pedagógovia využiť nielen v rámci edukačnej aktivity, ale aj v hrových činnostiach plánovaných s konkrétnym didaktickým zámerom v priebehu dňa. Vhodné je ich využitie v rámci pedagogickej diagnostiky na zisťovanie úrovne jazykového prejavu dieťaťa a úrovne fonematického sluchu a pri realizácii individuálnych rozvíjajúcich programov pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.


Prirodzený prístup k rozvíjaniu počiatočnej gramotnosti detí v mš - PDF

Zuzana Petrová



Jednou z najvážnejších bariér rozvíjania gramotnosti v predškolskom veku u nás je asociovanie gramotnosti so schopnosťou čítať a písať v technickom zmysle slova. Dôvody sú zrejmé a súvisia s tradíciami počiatočného jazykového vzdelávania u nás i s dominujúcim prístupom k výučbe čítania a písania, ktorý využíva hláskovú analyticko-syntetickú metódu. Vďaka tomu sa v začiatočných fázach výučby čítania a písania zdôrazňuje prioritne technická správnosť a plynulosť, ktorej seriózna fáza sa začína až v prvom ročníku ZŠ. MŠ potom prislúcha skôr úloha pripraviť dieťa na zvládnutie analyticko-syntetických činností na úrovni hlásky, ktoré sú základom výučby čítania a písania prostredníctvom hláskovej analytickosyntetickej metódy. V Programe výchovy a vzdelávania detí v materských školách (1999) a v programových dokumentoch, ktoré mu predchádzali, prípravu na písanie zastupoval dôraz na grafomotorický tréning, ktorý patril do pôsobnosti výtvarnej výchovy. Čítanie, keďže predpokladalo poznanie písmen a schopnosť ich analýzy a syntézy do slov, do predškolského kurikula zaraďované nebolo. S cieľom zvládnuť obe schopnosti – čítanie a písanie –prebiehalo rozvíjanie fonologických schopností, ktoré malo podnietiť citlivosť detí na zvukovú štruktúru slova a dospieť k uvedomovaniu si hlásky – fonematickému uvedomovaniu – na ktoré mohlo nadviazať poznávanie písmen. Keďže sa počiatky výučby čítania a písania spájali s technickou dokonalosťou výkonov detí, úloha vytvoriť podmienky na ich tréning bola prisúdená základnej škole, konkrétne výučbe v 1. ročníku. Počiatok výučby čítania a písania po vstupe do školy mal aj legitímne vývinovo-psychologické a vývinovo-somatické dôvody, ktoré bránili presunu výučby čítania a písania (v zmysle nácviku formy) do nižších vekových období (napr. somatické predpoklady rozvoja jemnej motoriky, schopnosť identifikovať hlásku prostredníctvom sluchovej analýzy a pod.) v takej podobe, ako boli zaužívané v šlabikároch a písankách pre 1. ročník. Nie je preto prekvapivé, že diskusia o možnostiach skoršieho rozvíjania gramotnosti detí naráža na neporozumenie, čo má a môže byť predmetom jazykového vzdelávania detí v predškolskom veku. Ak sa aj ozývajú hlasy proti rozvíjaniu gramotnosti detí v predškolskom veku, sú motivované snahou zabrániť tomu, aby bolo dieťa už v predškolskom veku nútené prechádzať tréningom čítania a písania (v zmysle učenia sa rozpoznávať jednotlivé písmená abecedy, vykonávať s nimi hláskovú analýzu a syntézu v čítanej aj písanej podobe, precvičovať si písanú podobu písmen abecedy). Prípadne sa počiatočné rozvíjanie gramotnosti ponímalo tak, aby vylúčilo akékoľvek náznaky uvádzania detí do čítania a písania v konvenčnom zmysle slova už v MŠ (teda sa venovalo skôr rozvíjaniu komunikačných kompetencií detí a práci s textom, nie nevyhnutne orientovanej na rozvíjanie porozumenia textu). Fixovanie pozornosti na formálno-technické parametre čítania a písania postavili MŠ do druhoradej pozície, čo sa týka jej miesta v poznávaní písanej reči a písanej kultúry, a teda v rozvíjaní gramotnosti ako takej. Avšak práve jej rozvíjanie v čo možno najskoršom období umožňuje pripraviť dieťa na zvládnutie čítania a písania, pretože orientuje jeho pozornosť na význam používania písanej reči ako zmysluplného kultúrneho nástroja, ktorý umožňuje deťom poznávať a komunikovať so svetom okolo seba (Teale, Sulzby, 1989). Rozvíjanie gramotnosti ako koncept pritiahol pozornosť aj tvorcov Štátneho vzdelávacieho programu (ŠVP) pre predprimárne vzdelávanie ISCED 0 (2008), ktorí síce chceli koncepciu národného kurikula oprieť o tento koncept, ale snažili sa vyhnúť už spomenutému preťažovaniu detí formálnym nácvikom čítania a písania. Preto rozvíjanie čitateľskej gramotnosti autori vymedzili ako hlavný zámer výchovy a vzdelávania v MŠ (spolu s matematickou a prírodovednou gramotnosťou), ale len deklaratívne, pričom konkrétnejším postupom, ako k tomu má MŠ dospieť, sa nevenovala bližšia pozornosť. Pozornosti autorov ŠVP ISCED 0 tak unikla dôležitosť vymedzenia tých schopností, skúseností a znalostí detí, ktoré je účelné v predškolskom veku rozvíjať, aby sme o rozvíjaní gramotnosti (hoci aj predčitateľskej) mohli hovoriť, a ujasnenia si vízie týkajúcej sa profilu jazykovo gramotného jedinca v širšej perspektíve jeho vývinu a ďalšej vzdelávacej kariéry (viac pozri Petrová, 2008). Preto pri hľadaní spôsobu, ako nasmerovať pozornosť praxe v MŠ na rozvíjanie počiatočnej gramotnosti, si treba položiť otázku, aké podmienky má MŠ vytvoriť a v akých oblastiach vývinu dieťaťa sa má angažovať, aby do 1. ročníka ZŠ vstupovali „predčitateľsky“ gramotné deti so záujmom o písanú reč a písanú kultúru a s realistickou predstavou o jej význame a dôležitosti v rôznych oblastiach života. Z tohto dôvodu sa pokúsime problematiku počiatočnej gramotnosti detí, konkrétne tej jej fázy, ktorá predchádza vstupu dieťaťa do ZŠ, objasniť v trochu širšej perspektíve, aby sme jednak ukázali široké možnosti, ktoré môže MŠ v tomto ohľade poskytnúť, a jednak upevnili korektnejšie porozumenie pojmu gramotnosť v oblasti predprimárneho vzdelávania. Aby sme sa vymedzili voči „tradičnému“ prístupu (čo pod „tradičným“ prístupom k jazykovému vzdelávaniu detí u nás rozumieme, vysvetlíme v podkapitole 2.1 Kódovanie a dekódovanie písanej reči v centre pozornosti), ktorý v MŠ dominuje v súčasnosti, v nadväznosti naň budeme následne argumentovať v prospech „prirodzeného“ prístupu k rozvíjaniu gramotnosti. Tento prístup je vo svojej podstate v súlade s tendenciami k rozvíjaniu gramotnosti, ktoré sa snažia povahu gramotnosti jedinca ako dôležitej schopnosti človeka zmysluplne prepojenej s rôznymi aspektmi jeho života (získavanie a preverovanie informácií, trávenie voľného času, udržiavanie sociálnych kontaktov, oficiálnej komunikácie atď.) podčiarknuť tým, že aj spôsob uvádzania detí do tejto oblasti je sprevádzaný bohatosťou a osobnou zmysluplnosťou skúseností, ktoré dieťa písanou rečou a písanou kultúrou získava. Zmysel prirodzeného rozvíjania gramotnosti teda netkvie v tom, či si deti hneď od prvotných fáz budú precvičovať všetky čiastkové schopnosti potrebné na zvládnutie čítania a písania ako formálneho aktu. Dôležité je to, že sa deti oboznamujú so zmyslom a funkciami písanej reči (a písanej kultúry), jej obsahom ako prirodzenej súčasti aktivít, ktoré sú realizované v MŠ, že ich spontánne preberajú do svojich činností, zaujímajú sa o jej použitie a spontánne poznávajú aj jej formálne parametre (nie nevyhnutne spojené s poznaním písmen). V tejto publikácii sa preto pokúsime komplexnejšie objasniť, ako vytvárať podnetné prostredie potrebné na to, aby bola podpora rozvíjania gramotnosti v materských školách bohatá, cielená a realizovaná v súlade so spontánnou povahou učenia detí v predškolskom veku. Na to potrebuje učiteľka správne porozumieť tomu, čo znamená byť gramotným jedincom, ako môže prispieť materská škola k rozvíjaniu gramotnosti a ako konkrétne postupovať pri jej rozvíjaní. K tomu má prispieť aj štruktúra tejto publikácie. V prvej časti sa budeme venovať dôvodom, prečo sa uvádzanie detí do čítania a písania nemusí začínať cieleným tréningom ich kľúčových oblastí, čo podoprieme aj príkladmi gramotného správania sa detí, ktoré sú iniciované prirodzenou snahou dieťaťa porozumieť svetu okolo seba. V druhej časti postavíme vedľa seba dva prístupy – „tradičný“ prístup, ktorý možnosti MŠ zamerané na prípravu detí na čítanie a písanie vidí v ich príprave na kódovanie a dekódovanie textu, a prirodzené prístupy, ktoré sa sústredia v prvom rade na dôležitosť poznávania významu a funkcií písanej reči, ktoré potom podnecuje záujem detí aj o formu písanej reči a písanej kultúry. Keďže táto publikácia je špecificky venovaná druhému prístupu, vysvetlíme podrobnejšie, akú úlohu v ňom zohráva gramotné prostredie, ako by prostredie na rozvíjanie gramotnosti malo vyzerať, akú úlohu v tomto prístupe zohráva učiteľka a aké špecifické postupy môže použiť na poznávanie formy dieťaťom. Poznávanie formy je dôležité aj preto, aby dieťa poznávalo konvenčnú formu písanej reči. V tretej časti preto objasníme, ako je možné použiť „lešenia“, aby tento proces bol čo najefektívnejší, hoci z hľadiska svojej povahy už prekračuje hranice prirodzeného prístupu. Vo štvrtej časti ponúkneme stručnú analýzu toho, v čom môže byť prirodzený prístup inšpiráciou pre zmenu vzdelávacej praxe v MŠ.


Možnosti využitia hry s legom na rozvoj kompetencií dieťaťa - PDF

Eva Porvazníková



Vo výchovno-vyučovacom procese je nevyhnutné hľadať stále nové cesty výchovy a vzdelávania. Záleží na učiteľovi, akými vhodnými edukačnými aktivitami bude rozvíjať kompetencie dieťaťa. Mal by prispôsobovať edukačný proces, odhaliť silné a slabé stránky dieťaťa. Pedagóg má oveľa viac možností riadiť sa individuálnymi potrebami dieťaťa. Je potrebné, aby sa proces rozvíjania kompetencií stal príťažlivejším, využívajúcim potenciál dieťaťa. Najprirodzenejšou činnosťou v živote človeka, prostredníctvom ktorej absorbuje do vlastného vedomia obrovské množstvo poznatkov, podnetov a skúseností, je hra. Je prostriedkom, ako dieťa môže vyjadriť vlastné vnútorné pocity, vlastné kompetencie a dať ich najavo okoliu (Podhájecká, 2006). Hra môže rozvíjať prioritne jednu kompetenciu, ale zámerom učiteľa je, aby sa v hre dieťaťa integrujúco rozvíjali všetky kľúčové kompetencie (Podhájecká, 2008). Aby hra splnila účel, dieťa pri nej potrebuje prirodzenú podporu a vedenie dospelého, to znamená vyberať hry systematicky a cieľavedome, navzájom ich kombinovať, obmieňať, dopĺňať a poskytnúť pestrosť tém v hrách. Rovnako dôležité je i vyhodnocovať a prispôsobovať výber hier. Neodmysliteľnou súčasťou pri rozvíjaní kompetencií detí je hra so stavebnicou lego. Lego je prínosom pri realizácii edukačných činností v materskej škole. Je jedinečným prostriedkom pomáhajúcim rozvíjať kompetencie dieťaťa formou hry. Rozvíja v každom veku psychickú a fyzickú osobnosť dieťaťa, pomáha dieťaťu porozumieť dnešnému svetu. Deti sa učia poznávať sociálne väzby, ale aj rozdiel medzi dobrom a zlom. Prvá kapitola sa venuje pojmom hra a kompetencie. Druhá kapitola ponúka krátku históriu lega, jeho prínos, využiteľnosť a nenahraditeľnosť v podmienkach materskej školy. Príspevok ponúka konkrétne typy konštruovania, postupy, konštrukčné možnosti, návrhy, predlohy, edukačné aktivity. Poukazuje na využiteľnosť stavebnice lego v materskej škole ako alternatívnej didaktickej pomôcky na rozvoj viacerých kompetencií dieťaťa. Zároveň predkladá použiteľnosť v iných oblastiach ako len konštrukčných, jeho variabilitu a nekonečné možnosti v praxi učiteľky materskej školy. Nechýbajú ani postrehy a skúsenosti z praxe. Lego je prínosom pri realizácii edukačných činností v materskej škole. Je jedinečným a ideálnym prostriedkom pomáhajúcim rozvíjať kompetencie dieťaťa formou hry. Rozvíja v každom veku psychickú a fyzickú osobnosť dieťaťa, pomáha dieťaťu porozumieť dnešnému svetu. Ovplyvňuje rozvoj jemnej motoriky, pozornosti, vytrvalosti, fantázie a tvorivosti. Hra s legom by mala byť súčasťou každej realizovanej edukačnej činnosti v rámci organizačných foriem zaradených v priebehu dňa v materskej škole. Multifunkčnosť lega pomáha pri rozvíjaní dieťaťa, ale i pedagóga a rodiča. Aby dieťa mohlo tvorivo pracovať a rozvíjať kompetencie, musí byť kompetentný i jeho pedagóg, musí poznať kvalitu a potenciál stavebnice lego. Považujem ho za jednu z dôležitých prostriedkov úspešnej a kreatívnej predprimárnej edukácie na rozvoj kompetencií detí.


Diskurz a raná gramotnosť I - PDF

Marieta Matejková



Predkladaná publikácia reflektuje niektoré možnosti stimulácie vynárajúcej sa gramotnosti detí pred vstupom do základnej školy v podmienkach výučby realizovanej v materskej škole. Vychádzame pritom z myšlienky, že najcennejšie na všetkých prístupoch súčasnej filozofie mysle je uplatnenie sokratovskej metódy filozofovania, ktorej jadro tvorí kriticko-analytický prístup, diskusia, formulácia argumentov a protiargumentov. V teoretickej časti poskytujeme okrem filozofických a psychologických východísk vzťahu myseľ – jazyk – spoločnosť i sociokultúrny model gramotnosti a sociokonštruktivistické poňatie gramotnosti (vynárajúcich sa kompetencií). Uvádzame tiež prehľad modelov rozvoja ranej gramotnosti: psychogenetickú teóriu E. Ferreirovej, vývinový model pregramotnosti A. V. Kleeckovej, model lingvistickej gramotnosti podľa Ravidovej a Tolchinskej, sociokultúrnu perspektívu rozvoja ranej gramotnosti podľa S. B. Neumana a D. K. Dickinsona a model S. B. Kucera. V empirickej časti autorka ako experimentátorka, pozorovateľka a zároveň učiteľka vstúpila vo výskume do diskurzu so skúmanými deťmi, pokúsila sa interpretovať podobu ich kognitívneho sveta (svetov) a stala sa tým spoluúčastníčkou projektu odhaľovania ich významov. Ako hlavný výskumný nástroj použila interview (metódu kladenia otázok vo verbálnej rovine) a prostriedkom skúmania bolo využívanie autorskej aktivizačnej knihy vo výučbe. Našou snahou bolo využívať také didaktické stratégie (postupy), v ktorých má dieťa možnosť aktívne a kompetentne (socio)konštruovať svoje poznanie, prirodzene tvoriť i modifikovať vlastné významy, postoje, hodnoty a normy.


Diskurz a raná gramotnosť II - PDF

Marieta Matejková



V prípade, že sa rozhodnete využívať aktivizačnú knihu vo výučbe vo vašej materskej škole, metodický postup a opis jej využívania v pedagogicko-didaktickej praxi (ako výskumného nástroja) je uvedený v publikácii od strany č. 11 po stranu č. 14. Zároveň máte možnosť porovnať si verbálne (i neverbálne) reakcie vašich detí pri vytváraní zmysluplných textov príbehov so situáciami a príbehmi vytváranými počas nášho (ďalej publikovaného) výskumu. Želáme vám veľa pekných, zaujímavých a podnetných myšlienok, príjemných chvíľ a tiež momentov prekvapenia pri spoluvytváraní príbehov s vašimi deťmi v materskej škole.


Lyžovanie v materskej škole - PDF

Mgr. Peter Janáč



V poslednom období sa stáva výučba zimných pohybových aktivít veľmi populárna, hlavne výučba lyžovania. Veľa materských škôl (MŠ) sa už aktívne zapája do organizovania týždňových kurzov lyžovania pre najmenších. Vzhľadom na legislatívu a zákony je potrebné, aby aj učiteľky materských škôl mali adekvátne vzdelanie na výkon inštruktora v lyžiarskej škole. V minulosti neboli učiteľky MŠ počas štúdia a prípravy na svoju profesiu vzdelávané v lyžovaní, a to aj kvôli tomu, že nebola dostatočne rozpracovaná teória lyžovania detí v predškolskom veku. Výcvik detí vo veku 3 – 6 rokov zahŕňa v sebe nielen samotné lyžovanie a nácvik oblúkov, brzdenia a podobne, ale nemenej dôležité sú aj organizácia, zabezpečenie, výber lyžiarskeho materiálu, oblečenia, finančné hľadisko a najmä spolupráca s rodičmi a majiteľmi zjazdoviek. Deti sú vlastne ich potenciálnymi klientmi do budúcna. Mnohé strediská to už dnes pochopili a stále viac sa budujú detské vleky, zjazdovky, lyžiarske škôlky na rôzne aktivity pre najmenších. V tomto materiáli sme sa snažili poskytnúť základné informácie o prvej pomoci, správaní sa na zjazdovkách (biely kódex), správnom používaní výstroja a výzbroje, základných bezpečnostných princípoch. Metodika opisuje cvičenia, ktorými je možné dosiahnuť u detí základné lyžiarske zručnosti, na ktoré by mohli v budúcnosti nadviazať. Po absolvovaní päťdňového inštruktorského kurzu lyžovania v materských školách by mala učiteľka dostatočne odborne zorganizovať a odučiť lyžiarsky kurz MŠ.


Manažment kvality v materskej škole - PDF

PaedDr. Klára Vranaiová



V poslednom období sa vynára otázka, či je Slovensko v oblasti hospodárstva pripravené na ďalšie storočie. S touto otázkou sa úzko spája vzdelanie a kvalifikácia obyvateľstva. Dnešná mládež (aj malé deti) bude v dospelosti žiť v spoločnosti vyspelého technického pokroku a stále väčšej konkurencie okolitých štátov na jednej strane, na druhej strane je potrebné brať do úvahy existujúci razantný pokles obyvateľstva a jeho prestarnutie. Práve od kvalifikovanosti a pracovného výkonu súčasných detí bude závisieť, či bude Slovensko schopné čeliť hospodárskym, sociálno-politickým a odborným výzvam. Na základe týchto skutočností výrok, že „deti sú naša budúcnosť“, získava úplne iný význam. Vzdelávacie inštitúcie musia vyvinúť úsilie, aby dorastajúcu generáciu pripravili na požiadavky, ktoré na ňu budú v budúcnosti kladené. Dieťa bude a už aj teraz je čoraz častejšie a stále dlhšie v starostlivosti cudzích ľudí, resp. inštitúcií. S touto skutočnosťou úzko súvisia diskusie o kvalite inštitúcií, ktoré sa zaoberajú starostlivosťou o deti a mládež. Zavádzanie prvkov manažmentu kvality aj do verejných inštitúcií je hlavne v zahraničí zdôvodňované kontrolou vynakladania verejných financií a financií daňových poplatníkov smerujúcich do školstva. Kvalita školy, nevynímajúc ani materské školy (MŠ), je v súčasnosti aj v slovenskom školstve podrobená verejnej diskusii – vzniká nový štátny vzdelávací program, zavedeniu ktorého predchádzala dlhá verejná diskusia. Diskusia, ktorej základom je kritika vzdelávacieho systému v dimenziách výsledkov našich žiakov v medzinárodných testovaniach PISA, sa viac alebo menej dotýka aj vzdelávania detí v materských školách. Práve tento koncept spôsobuje, že v súvislosti s reformou školstva musí dôjsť k „zlepšeniu“ edukácie aj v materskej škole. Požadované sú zmeny v prístupoch, v edukačných aktivitách, ktoré sa budú môcť porovnávať s existujúcimi kvalitatívnymi požiadavkami. Otázka kvality rezonuje aj v správe o stave školstva, v ktorej je poskytnutie „kvalitnej výchovy a vzdelávania“ prvoradou úlohou všetkých škôl, aj materských. Otázka, ktorá v súčasnosti trápi čoraz viac rodičov, je nasledovná: Aká kvalitná je materská škola, do ktorej chodí moje dieťa? Odpoveď nie je jednoduchá. Problematika kvality je pre aktérov vzdelávania ponímaná rôzne – pre niektorých je to vzdialenosť od miesta bydliska, iní si vyberajú z ponúkaných aktivít, z vyučovania jazykov, z metód a foriem práce. Informácie, ktoré by poskytli rodičom možnosť výberu na základe určitých kritérií charakterizujúcich kvalitu školy, zatiaľ nie sú k dispozícii. Vyspelé európske systémy vnímajú materskú školu ako určitú súčasť služieb verejnosti, pričom hlavným zákazníkom je dieťa a rodič. Často majú k dispozícii servis, prostredníctvom ktorého získavajú prehľad o konkrétnej materskej škole, do ktorej chcú dať svoje dieťa. V slovenskom školstve takýto servis zatiaľ nie je vytvorený, myšlienka na jeho vytvorenie sa presadzuje pomaly. Materské školy si rodičia vyberajú často náhodne. Dôvodom je to, že nepoznajú a nemajú k dispozícii objektívne jednoduché nástroje, ktoré by im pomohli priebežne hodnotiť úroveň zvolenej materskej školy. Orientácia na zákazníka – rodiča, dieťa, zriaďovateľa je dnes strategickou víziou všetkých progresívnych materských škôl. Ak chce byť materská škola v rámci konkurencie úspešná, mala by správne identifikovať požiadavky a očakávania svojich zákazníkov, sledovať a ovplyvňovať mieru ich spokojnosti a tomu prispôsobiť aj svoju systematickú prácu. V poslednom období sa často presadzuje sledovanie a ovplyvňovanie miery spokojnosti prostredníctvom modelov manažérstva (riadenia) organizácií. Naštartovaná reforma vzdelávania na Slovensku, reforma Štátneho vzdelávacieho programu pre materské školy vyvolala potrebu poskytnutia námetov, ako je možné definovať „kvalitu výchovy a vzdelávania“ v materskej škole. Cieľom tejto publikácie je ponúknuť v niekoľkých krokoch rôzne prístupy k definovaniu kvality materskej školy. Možnosti uplatnenia týchto prístupov v slovenskej materskej škole sú v publikácii zachytené buď priamo, alebo sprostredkovane. Niektoré časti publikácie sa venujú zahraničným skúsenostiam implementácie manažérstva kvality do chodu materskej školy a ich vplyvom alebo širším teoretickým súvislostiam, ktoré sú s kvalitou materskej školy spojené, teda aj s kvalitou na Slovensku. Podoby riešenia problematiky kvality materskej školy vo vybraných školských systémoch v zahraničí prezentujeme komparáciou zabezpečenia kvality materskej školy vo Švédsku, v Austrálii a v USA. Prezentácia skúseností z týchto krajín a ich reflexia dáva dostatok podnetov, aby sme porozumeli krokom, ktoré treba v súčasných podmienkach na Slovensku urobiť pre zabezpečenie kvality materskej školy. Publikácia je určená najmä pre manažmenty materských škôl, ktoré majú snahu definovať kvalitu svojej materskej školy, nájsť kritériá a vhodné indikátory na zabezpečenie viacerých činností vo svojej organizácii. Zároveň môže slúžiť pre všetkých zamestnancov materských škôl ako pomôcka a inšpirácia k zmene prístupov k chodu svojej materskej školy. Všetkých, ktorí sa dajú inšpirovať, čaká beh na dlhé trate…