Rukoväť svetom dieťaťa s postihnutím v podmienkach bežnej materskej školy

Pomôž otvoriť našim deťom dvere do tohto sveta. (Guštafíková, K., 2003, s. 16) Táto myšlienka by mohla byť mottom našej práce, ktorej sa venujeme už viac ako dvadsať rokov a ktorá svojím obsahom napĺňa cieľ nášho úsilia – pomôcť deťom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť. Patria sem aj deti so sluchovým postihnutím a deti s komunikačnými problémami, o ktoré sa v našej Materskej škole Štiavnická v Nitre s veľkou zodpovednosťou, empatiou a entuziazmom staráme. Našou snahou a jedným z cieľov je dosiahnuť sociálnu akceptáciu sluchovo hendikepovaného dieťaťa a dieťaťa s komunikačnými problémami u bežne sa vyvíjajúcej rovesníckej populácie. Pokúšame sa vytvoriť podnetné prostredie medzi zdravými vrstovníkmi, kde majú deti možnosť osvojiť si komunikačné zručnosti aj prostredníctvom napodobňovania správnych rečových vzorov. Majú možnosť získať určité sociálne kompetencie prostredníctvom sociálnych interaktívnych vzťahov s intaktnými deťmi najmä v kooperatívnych činnostiach, v bežných sociálnych situáciách, z ktorých sa naučia preberať prirodzené vzorce správania. Samozrejme, snažíme sa aj o to, aby s pribúdajúcimi komunikačnými kompetenciami sa im zlepšili aj intelektuálne schopnosti. Snaha o integrované vzdelávanie postihnutých detí v bežných školách je v súčasnosti celosvetovým trendom. Jeho podstatu tvorí myšlienka kladúca dôraz na humanitu a ľudské práva, rovnosť medzi ľuďmi a úctu ku každému človeku a k jeho hodnotám. Nespornou prednosťou integrovaného vzdelávania je, že postihnuté deti sú vychovávané a vzdelávané v prirodzenom prostredí medzi rovesníkmi v blízkosti svojej rodiny a takto sa plynulo začleňujú do spoločnosti. Ďalším kladom je pozitívny vplyv hendikepovaných detí na intaktné deti, ktoré získavajú skúsenosti zo spoločných kontaktov a učia sa rozumieť im. Rozvíja sa tak u nich schopnosť empatie. Integrované vzdelávanie však nie je optimálnym spôsobom vzdelávania pre všetky deti s postihnutím. Záleží aj od osobných vlastností dieťaťa s postihom a od jeho ochoty spolupracovať, ako aj od jeho individuálnych rozvojových možností. Realizáciu procesu integrácie je preto potrebné vnímať čo najobjektívnejšie, nezanedbávajúc pri tom ani jej klady, ani nedostatky. (Šumajová, G., 1998, s. 12). Naša dlhoročná prax s integráciou sluchovo a rečovo hendikepovaných detí nás priviedla k myšlienke zhrnúť naše skúsenosti a poznatky získané z odbornej literatúry, zo spolupráce s rodičmi a odborníkmi zaoberajúcimi sa touto problematikou do tejto publikácie a pomôcť učiteľom a začínajúcim špeciálnym pedagógom v získaní predstavy o náročnosti tejto práce, o nutnej odbornej spôsobilosti, ale aj o radosti a uspokojení, keď sa práca darí a môžeme „pomôcť otvoriť našim deťom dvere do tohto sveta “.