Publikácie

Zobrazujem 1261 - 1270 z 1667
Vyberte oblasť, ktorá Vás zaujíma
Stačí napísať priezvisko autora
Napíšte aspoň časť názvu, jedno slovo alebo len časť slova, ktoré je v názve.
Napíšte aspoň časť ISBN

Uplatnenie pedagogickej diagnostiky V prostredí materských škôl - PDF

Mária Belešová



Poznávanie je staré ako ľudstvo samo. Prostredníctvom poznávania sa pozorovali rôzne aspekty života, ktoré boli každodennou súčasťou chodu akýchkoľvek činností. Tým sa pozornosť presunula do rozmanitých oblastí odborných vied, ktoré sa s odstupom času začali vyvíjať. K jednej z týchto vied patrí aj pedagogická diagnostika zaoberajúca sa otázkami diagnostikovania vo výchovno-vzdelávacom procese. Podstatou výučby dieťaťa v predprimárnom vzdelávaní je jeho spoluúčasť vo všetkých činnostiach, ktoré sú súčasťou výučby. Pre učiteľa je prirodzené a zároveň nevyhnutné zisťovať jednak efektivitu svojho pôsobenia na žiakov, jednak pokrok dieťaťa pri dosahovaní stanovených cieľov. A. Timčíková (2011) tvrdí, že v rámci pedagogických disciplín sa zmienky o diagnostických činnostiach v súvislosti so skvalitňovaním edukačného procesu objavovali už veľmi dávno. V pedagogike pretrvávajúce zásluhy doteraz nesie Ján Amos Komenský (1592 – 1670), ktorý životu dieťaťa zasvätil svoj život a spísal množstvo významných diel, ktoré svojím obsahom môžu do pedagogiky kedykoľvek zasiahnuť i v dnešných časoch. Jeho dielo Informatorium školy mateřské (1632) ponúka podrobný výklad o otázkach výchovy a vzdelávania v materských školách, kde sa učí základ potrebný pre úspech siahajúci k všetkým vyšším stupňom vzdelania. Komenský poukázal i na systematickú prácu s dieťaťom, pričom dôraz kládol na diagnostikovanie dieťaťa takým spôsobom, aby výsledky z neho pomohli dieťaťu úspešne si plniť ciele vedúce k rozvoju jeho vlastnej osobnosti. Súčasnosť si vyžaduje poznávať všetkých aktérov edukačného procesu, a teda nielen detí v predprimárnom vzdelávaní, ale aj ich učiteľov, vedenie materskej školy (MŠ) a napokon i prostredie materskej školy, v ktorej dieťa trávi väčšinu svojho času. V centre pozornosti pedagogického diagnostikovania sú aj ďalšie indikátory, ku ktorým patria okrem kognitívnych vlastností i vlastnosti afektívne či psychomotorické. Pozornosť sa súčasne upriamuje aj na učiteľa a jeho schopnosti v oblasti diagnostikovania, súčasťou ktorých je schopnosť používať diagnostické metódy, vedieť ich vhodne aplikovať, aby učiteľ získal dôkladnú predstavu o dieťati v predprimárnom vzdelávaní. Cieľom tejto publikácie je výstižne zhrnúť terminologické vymedzenie pojmov zaoberajúcich sa oblasťou pedagogického diagnostikovania, ktoré sa v každodenných intervaloch uplatňujú v predprimárnom vzdelávaní. Keďže pedagogické diagnostikovanie je proces, ktorého priebeh sa môže neustále obmieňať, nebudeme špecifikovať nemennú terminológiu, ale pre súčasnú dobu potrebné vymedzenie tých termínov, ktorým je z nášho pohľadu potrebné venovať patričnú pozornosť. Predmetom diagnostikovania sú nielen deti v predprimárnom vzdelávaní, ale pozornosť sa zameriava aj na učiteľov predprimárneho vzdelávania a najmä na materské školy a ich vnútorný systém hodnotenia. Na základe týchto atribútov sme aj publikáciu rozčlenili na štyri kapitoly, v ktorých približujeme to najvýstižnejšie rozpracovanie nami stanovených predmetov diagnostikovania. Prvú kapitolu tvorí stručná charakteristika teoretických východísk pedagogickej diagnostiky. Úmyselne sme sa rozsiahlejšiemu vymedzeniu teoretických východísk nevenovali, nakoľko teóriu pedagogickej diagnostiky považujeme v odbornej literatúre za dôkladne prepracovanú. Druhú kapitolu tvorí diagnostikovanie dieťaťa a jeho kognitívnych, afektívnych a psychomotorických vlastností, súčasťou ktorých sú spomenuté metódy diagnostikovania v rámci jednotlivých zložiek týchto vlastností. Tejto kapitole venujeme najväčšiu pozornosť, nakoľko u dieťaťa vo veku 3 – 6 rokov možno pozorovať významný nárast rozvoja jeho osobnosti. Tretia kapitola je orientovaná na diagnostikovanie a hodnotenie učiteľa a pedagogických zamestnancov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť pedagogickej diagnostiky. Cieľom tejto kapitoly je poukázať na spôsoby diagnostikovania učiteľa, ale i na dôležitosť spätnej väzby v práci učiteľa. Obsah štvrtej kapitoly tvorí diagnostikovanie a hodnotenie materskej školy, ktorá okrem výchovy a vzdelávania zabezpečuje aj iné činnosti v rámci svojho fungovania. K týmto činnostiam v značnej miere patrí aj riadenie materskej školy, vedenie pedagogickej dokumentácie, vnútorný systém kontroly a pod. Edukačný materiál má orientačný charakter a poskytuje metodický návod pre pedagogických zamestnancov v materskej škole na oboznámenie sa s pedagogickou diagnostikou v spomenutých oblastiach a jej aplikáciu. V texte sú znázornené ukážkové príklady toho, akými metódami možno diagnostikovať dieťa v predprimárnom vzdelávaní, učiteľa a materskú školu so zameraním na využitie kvalitatívnych i kvantitatívnych spôsobov analýzy údajov. Týmto postupom sa nezameriavame iba na diagnostikovanie dieťaťa, ale aj na ostatných, nemenej dôležitých tvorcov optimálneho chodu každej materskej školy – učiteľov a prostredie – slúžiacich pri rozvíjaní všetkých kognitívnych (poznávacích) a nonkognitívnych (mimopoznávacích) spôsobilostí detí v predprimárnom vzdelávaní. Pri väčšine vykonaných diagnostických metód a foriem diagnostikovania je potrebné robiť administratívne úkony a výsledky z diagnostikovania písomnou formou prenášať do záznamových hárkov. Z praxe však môžeme potvrdiť, že tieto úkony sú pre učiteľov zaťažujúce a učitelia tvorbu záznamov z diagnostikovania považujú za zbytočnú, obzvlášť pri väčšom počte detí v triedach materskej školy. Učitelia s deťmi v predprimárnom vzdelávaní pracujú takmer dennodenne a je prirodzené, že učiteľ spontánne posudzuje deti a vie, v ktorých oblastiach je dieťa šikovnejšie a v ktorých oblastiach, naopak, zaostáva. Z toho dôvodu neponúkame žiadne záznamové hárky ani iné administratívne hárky, ktoré napokon nemusia byť v materských školách jednotné. Je zrejmé, že učitelia si v materských školách vedú vlastnú dokumentáciu o deťoch, ktorá slúži na porovnanie najmä v rámci tried s diagnostikovanými deťmi.

Vychovávajme s rešpektom, budujme dôveru, stanovujme hranice - PDF

Darina Gogolová 2014



Čoraz častejšie sa ozývajú hlasy, ktoré charakterizujú dnešné deti ako nevychované, problematické, nezvládnuteľné. Zároveň tie hlasy hovoria o tom, že chyba sa stala niekde na začiatku, doma, že deti nemajú správnu výchovu, že rodičia to nezvládajú, že možno aj rodičom problematických detí chýbala v detstve správna výchova... Často doma na vlastné deti, ale aj na deti v škôlke kričíme, prikazujeme, rozsievame strach a zlú náladu, pretože sa zdá, že na deti „žiadne dobré slovo neplatí“. Stáva sa, že nevieme, ako dosiahnuť jeden z najdôležitejších cieľov výchovy – socializáciu detí, čo znamená, vštepovať im normy správania sa, rozvíjať postoje a hodnoty s dôrazom na ich hierarchiu. Obsah predmetného príspevku sa bude týkať významu pozitívnej sociálnej klímy pre rozvoj učenia sa detí v kontexte súčasných výskumov mozgu. Mozog reaguje pozitívne na zmysluplnosť, vnútorný záujem, radosť bez strachu a stresu. Významnou témou bude rešpektujúca komunikácia s deťmi predškolského veku, zbavená rozkazov, príkazov, trestov, ale aj odmien. Praktické rady, ukážky a cvičenia upozornia na to, ako sa vyrovnať s negatívnymi pocitmi dieťaťa – frustráciou, sklamaním, zlosťou. O priamom prepojení medzi tým, ako sa dieťa cíti a ako sa správa. Návrhy a príklady sa môžu stať inšpiráciou, ako učiteľ a vychovávateľ v jednej osobe dokáže dieťaťu stanoviť hranice, a pritom zostane láskavý a ústretový. Stanoviť hranice je jednou z najdôležitejších vecí pre zdravý vývoj dieťaťa a pre budovanie jeho bezpečia. Potreba bezpečia je pre deti okrem iného aj pocit, že veci sa dejú predvídateľným spôsobom, že platí určitý poriadok, pravidelnosť, štruktúra, že to, čo sa deje, dáva nejaký zmysel, že ľuďom sa dá dôverovať... Už od predškolského veku je možné s deťmi o pravidlách nielen hovoriť, ale dať im tiež príležitosť na ich tvorbe sa podieľať. Nestanovovať hranice pre deti, ale s deťmi. Pocit bezpečia je základnou podmienkou efektívneho učenia sa detí každého veku a tiež rozvoja sebaúcty, ktorá je pre dieťa do budúcnosti akýmsi „imunitným systémom“ ochraňujúcim ho pred nástrahami súčasného sveta, závislosti nevynímajúc. Všetky spomenuté obsahy predmetného príspevku korešpondujú so zameraním a cieľom národného projektu Vzdelávanie pedagogických zamestnancov materských škôl ako súčasť reformy vzdelávania: inovovať a skvalitniť obsah, metódy a výstupy predprimárneho vzdelávania, rozvíjať kompetencie potrebné na premenu tradičnej školy na modernú v záujme zvyšovania kvality výchovno-vzdelávacieho procesu.

Didaktika umenia z aspektu sociálno-konštruktivistickej teórie - PDF

PaedDr. Gabriela Droppová, PhD.



Nie ako maľovať, nie ako zanechávať grafickú stopu, ale výučba umenia ako stretnutie učiteľa s každým dieťaťom, kde deti môžu experimentovať, vytvárať vlastný projekt a intervenovať za jeho realitu je obsahom edukačného materiálu. Ide o sociálnokonštruktivistický prístup učenia sa dieťaťa v 21. storočí. Z didaktického aspektu tejto teórie sa pozícia učiteľa konvertuje na konzultanta, poradcu a spolupracovníka.

Digitálne technológie v materskej škole 1 - PDF

prof. RNDr. Ivan Kalaš, PhD. PaedDr. Milan Moravčík, PhD.



Tento študijný materiál je prvý zo série ôsmich zošitov, ktoré predstavujú obsah vzdelávacích programov Digitálne technológie v materskej škole a Digitálne technológie v materskej škole pre vedúcich pedagogických zamest‐ nancov. Práve preto sa v prvej z jeho troch kapitol venujeme stručnému predstaveniu oboch vzdelávacích progra‐ mov: charakterizujeme úlohu a formy digitálnych technológií v materskej škole (najmä pre deti v predškolskej príprave) a vysvetľujeme, prečo musíme v takejto situácii venovať  veľkú pozornosť  vzdelávaniu pedagogických pracovníkov a vedúcich pedagogických pracovníkov materských škôl, v tomto prípade budovaniu a rozvoju ich digitálnej gramotnosti. V prvej kapitole tiež vysvetlíme, akú majú oba vzdelávacie programy štruktúru, z akých blokov pozostávajú, ako odporúčame tieto vzdelávania realizovať a ako používať tento študijný materiál. Druhá a tretia kapitola materiálu predstavujú dva vstupné bloky vzdelávania pre pedagogických zamestnancov, a to úvod do práce s obrázkami (teda do práce s grafickým editorom) a úvod do práce s textom v textovom editore. Domnievame sa, že takýto úvod do vzdelávania bude pre účastníkov atraktívny a užitočný, pretože s veľ‐ kou pravdepodobnosťou nadviaže na ich predchádzajúce (aj keď možno iba začiatočnícke) skúsenosti v používaní počítača. V prípade práce s obrázkami sa okrem iného náš prístup spolieha aj na to, že pedagógovia na tomto stupni vzdelávania sú tvoriví a radi kreslia. Potvrdzujú to aj obrázky, ktoré vytvorili – často ako svoje počítačové prvotiny – účastníčky pilotného behu vzdelávania (použili sme ich so súhlasom autoriek v tejto publikácii ako ilustrácie).

Digitálne technológie v materskej škole 7 - PDF

PaedDr. Andrea Hrušecká, PhD. PaedDr. Roman Hrušecký, PhD. PaedDr. Anita Škodáčková, PhD.



Cieľom prvej časti materiálu (Práca s dokumentmi 1) je naučiť sa vytvárať a upravovať textové dokumenty, ktoré budú správne naformátované a upravené, korektné po jazykovej stránke. Záver časti je venovaný tlači dokumentov. Obsahom druhej časti (Práca s dokumentmi 2) je naučiť sa vytvárať a správne používať prezentácie, ktoré môžu byť využité napr. pri prezentácii materskej školy pred rodičmi, sponzormi, zriaďovateľom či širokou verejnosťou. Cieľom je naučiť sa základné formátovanie textu a objektov na snímkach prezentácie, nastavenie vzhľadu s využitím motívov, pridávanie rôznych efektov a animácií a tlač prezentácie v rôznych formátoch.

Digitálne technológie v materskej škole 8 - PDF

PaedDr. Daniela Bezáková, PhD. PaedDr. Andrea Hrušecká, PhD. PaedDr. Martina Chalachánová PaedDr. Milan Moravčík, PhD.



Cieľom prvej časti je naučiť sa vytvoriť jednoduchú webovú stránku pre potreby prezentácie materskej školy a poskytovania informácií rodičom v potrebnom rozsahu, oboznámiť sa s bezpečnosťou na internete a vedieť si nájsť na internete potrebné informácie v súvislosti s prácou riaditeľky materskej školy. Záver prvej časti je venovaný efektívnemu využívaniu e-mailovej schránky (triedenie pošty, vytváranie skupín kontaktov, zasielanie emailov skupine kontaktov). Obsahom druhej časti je tvorba a využívanie tabuliek (formát buniek, čísel), vytváranie jednoduchých vzorcov, vkladanie a formátovanie diagramov a tlač tabuliek. Tretia časť je venovaná rôznym digitálnym technológiám (digitálnym hračkám, edukačnému softvéru a digitálnym technológiám pre deti so špeciálnymi potrebami). Pri digitálnych hračkách sa najviac venuje robotickej včele BeeBot, pre ktorú sú v materiáli uvedené aj aktivity. V rámci edukačného softvéru je podrobne opísaná práca s programom Cirkus šaša Tomáša. Záver časti je venovaný webovým portálom určených pre predškolákov.

Dopravná výchova v podmienkach Materskej školy s vlastným dopravným ihriskom - PDF

Mgr. Stanislava Faráriková



Vo všetkých motoristicky vyspelých krajinách sa úmerne s rozvojom motorizmu zvyšujú požiadavky na starostlivosť o účastníkov cestnej premávky. V dnešnom hektickom svete nestačí, aby bol človek vychovávaný k určitému štandardu v dopravnom ruchu. Je nutné, aby si už od útleho veku uvedomoval, akú veľkú zodpovednosť nesie za seba i za ostatných účastníkov premávky. Neustály rozvoj cestnej premávky má za následok nielen zvyšovanie jej intenzity, ale prináša so sebou celý rad negatívnych javov. Zvýšenie dopravnej bezpečnosti je spoločenským problémom, ktorým sa zaoberá celý civilizovaný svet. Na cestách umiera priveľa ľudí a počet obetí stále stúpa. Na prvom mieste pri smrteľných nehodách zlyháva ľudský činiteľ, čiže agresivita niektorých vodičov, neprimeraná rýchlosť, telefonovanie za volantom, alkohol. Štatistiky dopravných nehôd sú neúprosné, ale zároveň sú zdrojom podnecujúcim k zamysleniu sa nad tým, ktorým smerom sa má orientovať ľudské úsilie, aby sa týmto negatívnym javom dokázalo predchádzať. Od najútlejšieho veku je potrebné začať deťom vštepovať vedomosti a skúsenosti z problematiky dopravnej výchovy, aby si na ich základe vytvorili pocit istoty a bezpečia. Materská škola Šalgotarjánska 5 v Banskej Bystrici ponúka deťom možnosť získať praktické overenie teoretických poznatkov z dopravnej výchovy na vlastnom dopravnom ihrisku. Ak má dieťa predškolského veku obstáť v súčasných zložitých situáciách dopravnej premávky, treba sa starať o jeho celkový fyzický a psychický rozvoj. Treba posilňovať predovšetkým tie stránky osobnosti, ktoré sú najdôležitejšie pre jeho bezpečnosť. Medzi najdôležitejšie činitele, ktoré ovplyvňujú úspechy pri výchove k dopravnej disciplíne, patrí odborná pripravenosť pedagógov a väčšia informovanosť v daných otázkach medzi rodičmi. Tolerancia a ohľaduplnosť dospelých účastníkov dopravy je nevyhnutná. Metodický materiál, ktorý predkladám, je ukážkou či návodom pre ostatných, ako problematiku dopravnej výchovy riešime v podmienkach našej materskej školy. V dnešnom hektickom živote sa javí ako výsostne aktuálna. Podceňovanie a zanedbávanie tejto oblasti výchovy je neraz príčinou častých vážnych dopravných nehôd. Absentujú publikácie, chýbajú finančné prostriedky na vhodné moderné pomôcky. Neexistuje metodika dopravnej výchovy, ktorá by pomohla pozdvihnúť profesionálnu úroveň učiteľov pri aplikácii dopravnej výchovy do praxe. Devastácia dopravných ihrísk, krátkozrakosť ,,politikov“ na rôznych úrovniach bola zavŕšená sériou nekoncepčných krokov, ktoré mali negatívny dosah na stav dopravnej prevencie. Dopravná výchova sa realizuje nesystematicky, vo veľkej miere je ovplyvnená finančnými možnosťami. Ak dieťa neabsolvuje systematickú dopravnú výchovu na základnej škole, v dospelosti nezíska vodičský kurz, v priebehu svojho života už nikdy nestretne s problematikou dopravnej výchovy. Pohľad do nedávnej minulosti nám dá za pravdu, že do roku 1998 bola úroveň dopravnej výchovy na Slovensku špičková i z pohľadu ostatných európskych krajín a v mnohom nám závideli. Po niekoľkoročnom období ,,temnoty“ sa našťastie opäť dostáva dopravná výchova do osnov. Situácia sa čiastočne a pomalým tempom zlepšuje, pretože len niektoré mestá a obce pochopili celospoločenský význam kvalitnej prevencie. Je pozitívne, že majú snahu prispievať na údržbu detských dopravných ihrísk a skvalitňovanie materiálneho vybavenia. 2. septembra 2006 bolo slávnostne otvorené dopravné ihrisko pri Materskej škole na Šalgotarjánskej ulici v Banskej Bystrici. Sme 6-triedna materská škola, ktorá sa nachádza na sídlisku Fončorda. Mgr. Iveta Mokryšová, riaditeľka MŠ, sa v najväčšej miere pričinila o to, aby sa výstavba dopravného ihriska pri materskej škole zrealizovala. Bola to veľká udalosť nielen pre pedagógov, zamestnancov školy, ale i pre deti. Problémy, s ktorými sa realizátori a zainteresovaní počas budovania stretli, sa často zdali neriešiteľné. Cieľom pedagogického zboru bolo začať cieľavedomú realizáciu dopravnej výchovy. Začali sme s praktickým výcvikom. Na vlastných chybách sme sa učili, ako najvhodnejšie dopravnú výchovu realizovať.

Dramatická výchova v predprimárnom vzdelávaní - PDF

Stanislava Pekarová



Dieťa je najväčším darom, ktorý spoločnosť má a potrebuje. Avšak o každý dar je nutné starať sa, aby vynikla jeho cena a krása. Dieťa od narodenia potrebuje našu starostlivosť, lásku, pochopenie a vedenie. Výchovou sa snažíme o to, aby z neho vyrástla múdra, šľachetná osobnosť, ktorá sa v spoločnosti bude vedieť uplatniť. Na rozvoj dieťaťa vplýva rodina, prostredie, ktoré ho obklopuje, ľudia a škola. Prvou školou (inštitúciou) pre dieťa je materská škola, v ktorej sa učitelia usilujú vplývať na celkovú jeho osobnosť. Hľadajú správne cesty, ako docieliť adekvátny výsledok vo výchove. Táto práca je venovaná učiteľom v predprimárnom vzdelávaní. Bližšie im predstavuje vek dieťaťa v období, keď navštevuje materskú školu. Charakterizuje predprimárnu edukáciu a ponúka návod, ako s deťmi pracovať prostredníctvom dramatickej výchovy. Predkladá charakteristiku dramatickej výchovy, jej vplyv na dieťa, objasňuje jej vhodnosť využitia v edukačnom procese. Práca je rozdelená na tri kapitoly. Prvá kapitola sa venuje teoretickému vymedzeniu pojmov, ako je predprimárne vzdelávanie, dieťa v predprimárnej edukácii a jeho kompetencie. Druhá rozoberá problematiku dramatickej výchovy, rieši jej podstatu, vplyv na dieťa a jej metódy. Tretia je praktická, v ktorej sú uvedené niektoré návrhy na realizáciu edukačných aktivít s využitím dramatickej výchovy. Konkrétne aktivity môže pedagóg využiť vo výučbe ako viazaný celok alebo aplikuje len jednu jej časť. Aktivity byť len motiváciou, ako naplánovať edukáciu s akcentom na dramatickú výchovu, ktorá aktivizuje dieťa do tvorivej činnosti, čím je otvorené prijímať dlhodobé poznatky a skúsenosti. Brain Way (In Svobodová, Švejdová, 2011) povedal, že „dieťaťu môžeme vysvetliť dvoma spôsobmi, čo je to slepec. Povieme mu, že slepý človek je ten, ktorý nevidí, alebo mu povieme, zatvor si oči a pokús sa nájsť cestu von z tejto miestnosti. Ten druhý spôsob sa volá dramatická výchova“. Dúfame, že pedagógom v predprimárnej edukácii táto práca pomôže, že bude dobrou pomôckou pre ich ďalšiu tvorivú prácu, ktorá je najväčšou podmienkou výučby, ako aj dramatizácie.

Dyslexia u predškolákov - PDF

Andrea Baranovská



Dyslexia – pre niektorých je to len slovo, pre iných závažná diagnóza, ktorá ovplyvňuje celý ich život. Dyslexiu zaraďujeme do kategórie špecifických porúch učenia a je vývinovou poruchou. U detí aj dospelých sa prejavuje narušením vývoja percepčných a kognitívnych schopností a zručností. V našej knihe sa budeme zaoberať dyslexiou u detí predškolského veku. Vo všeobecnosti sa dyslexia diagnostikuje až na konci prvého ročníka základnej školy, keď je už ukončený proces čítania, avšak náznaky môžeme spozorovať už v materskej škole a práve na ne sa zameriame. Dyslexia je súhrn takých problémov pri učení, ktoré vznikajú ako dôsledok jednotlivých malých poškodení potrebných na osvojenie si školských vedomostí a zručností. Nie je spôsobená poruchou zraku, sluchu, motoriky, mentálnym postihnutím alebo psychickou poruchou. Rovnako nie je spôsobená ani vplyvmi pôsobiacimi z prostredia. Dyslexia je definovaná ako neschopnosť naučiť sa čítať pomocou štandardných metód používaných na vyučovaní. V minulosti boli žiaci s touto vývinovou poruchou často považovaní za „hlúpe a neschopné“ deti, ktorým sa nechce učiť. V súčasnosti ich označujeme ako deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacím potrebami. Ide o poruchy vrodené alebo získané v ranom detstve. Sú úzko spojené s lateralitu, nezrelosťou mozgu a mozgových hemisfér aj s poruchou vývinu dieťaťa bez poškodenia intelektových schopností, pretože tie bývajú u týchto detí priemerné až nadpriemerné. Oslabené bývajú kognitívne funkcie ako koncentrácia pozornosti, pamäť, myslenie, reč, percepčné funkcie – zmyslové vnímanie a motorické funkcie – zhoršenie jemnej a hrubej motoriky, grafomotoriky, koordinácie a rytmiky. V prvej kapitole sa venujeme pamäti ako jednej z najdôležitejších kognitívnych funkcií, a to najmä krátkodobej a pracovnej pamäti, ktorá sa priamo podieľa na bezprostrednom uchovávaní informácií a zohráva dôležitú úlohu pri pochopení textu pri čítaní. Ďalšia kapitola je zameraná na vysvetlenie javu dyslexia, jej definovanie, spôsoby prejavu u detí v predškolskom veku, varovné signály, ktoré môžu prorokovať vývoj tejto poruchy. V tretej kapitole sa zaoberáme možnosťami prevencie a reedukácie prejavov dyslexie v predškolskom veku v jednotlivých oblastiach vývinu dieťaťa. Pokúsime sa na konkrétnych cvičeniach ukázať, ktoré funkcie sa rozvíjajú a ako sa to prejaví v zlepšení schopností dieťaťa. Alarmujúce číslo 6 % ľudí z celkovej svetovej populácie, ktorí trpia dyslexiou, prinútilo komisiu Európskej únie v rámci celoživotného vzdelávania v podprograme COMENIUS MULTILATERAL vytvoriť program GATE, ktorý bol zameraný na pochopenie dyslexie v predprimárnom vzdelávaní a v základnej škole. Projekt trval od 1. 10. 2009 do 23. 12. 2011. DYSLEXIA U PREDŠKOLÁKOV 4 Cieľom projektu bolo vyvinúť metodológiu a materiály na: - identifikáciu detí, ktoré by mohli byť v neskoršom období dyslektikmi, - zabezpečenie podpory zameranej na ohrozenú skupinu detí.

Metodický materiál pre pedagógov materskej školy - PDF

Terézia Drdulová



Integrácia alebo začlenenie detí so zdravotným znevýhodnením je pre pedagógov známy pojem. Pre mnohých z nich je to bežná vec, s ktorou sa denne stretávajú. Patrím k nim aj ja. Stále v nej objavujem nové a nové možnosti, ktoré ponúka. Je to nikdy nekončiaci sa proces a možno ho kedykoľvek vylepšiť. Aj táto publikácia chce byť malým príspevkom k poukázaniu na to, ako sa dá proces začlenenia efektívne realizovať a vylepšovať – v prvom rade proinkluzívnym myslením a vytváraním podmienok tam, kde ešte prostredie nie je prispôsobené pre všetkých. Manuál chce byť pre pedagógov bežných materských škôl (MŠ) súhrnom teoretických vedomostí, ktoré sú dostupné v odbornej literatúre, ale aj praktických rád a skúseností zo slovenských materských škôl. Chce priniesť nové inšpirácie a podnety, aby ich tvorivosť flexibilných pedagógov vedela zužitkovať a premeniť na osoh slovenskej spoločnosti. Ak pomôže objasniť potrebu inkluzívneho myslenia v našej spoločnosti alebo prispeje k efektívnejšiemu začleneniu určitého dieťaťa, bude mi potešením, ak sa o tom budem môcť dozvedieť. Prajem vám všetkým, ktorí chcete prispieť k zefektívneniu procesu začlenenia akéhokoľvek dieťaťa, aby ste v tejto zmysluplnej práci vedeli nájsť krásu rôznorodosti, ktorú spoluvytvára každý z nás, nielen tí, ktorí sú viditeľnejšie iní.