učiteľ druhého stupňa základnej školy

Edukačná aktivita je zameraná na rozvíjanie sociálnych kompetencií žiakov (pracovať v tíme, viesť alebo usmerňovať tím, akceptovať názory členov tímu, aktívne spolupracovať, angažovať sa, podporovať členov tímu) a komunikačných kompetencií žiakov (schopnosť vyjadrovať a presadiť si svoj názor, schopnosť argumentovať, adekvátne reagovať vzhľadom na komunikačnú situáciu, schopnosť aktívne počúvať).

Vyučovacia hodina zameraná na pretavenie impresionistickej maľby Claudea Moneta Lekná do koláže. Pre impresionistickú maľbu je dôležitá farba – farebná škvrna, ktorá sa v prírode mení podľa zmeny osvetlenia v priebehu dňa. Impresionistické maľby Claudea Moneta vznikali priamo v exteriéri, tému lekná na jazere rozpracoval prostredníctvom niekoľkých plátien. Na maľbách je zjavný charakteristický ťah štetca umelca, farba nanášaná formou škvŕn, odlesky slnka, svetla z predmetov na mihotajúcej sa vodnej hladine. Farebné škvrny olejových farieb môžeme v procese tvorby napodobniť odtrnutými kúskami farebných papierov, z ktorých vytvoríme koláž.

Cieľom krátkej metodickej inšpirácie je prezentovať zásobník vybraných cvičení na alebo s bosu na vyučovacích hodinách telesnej a športovej výchovy za účelom zvýšenia koordinačných schopností žiakov. Obsah učiva školskej telesnej a športovej výchovy sa v dnešnej dobe obohacuje o mnohé netradičné športové hry, o nové netradičné náčinie či náradie. Záujem žiakov sa mení, chcú využívať posilňovne i netradičné náčinie.

Zaradenie netradičného náčinia do vyučovacieho procesu prinesie žiakom a aj učiteľom nové podnety na zatraktívnenie vyučovania a obohatenie obsahu telesnej a športovej výchovy (Argajová – Roučková, 2013). Každý šport kladie na koordinačné schopnosti svoje špecifické požiadavky. Koordinačné pohybové schopnosti podmieňuje úroveň analyzátorov (sluchového, zrakového, vestibulárneho, kinestetického) a centrálny nervový systém. Dnes v mnohých športoch demonštrujú športovci nové, technicky oveľa náročnejšie prvky (športová gymnastika, akrobatické lyžovanie, krasokorčuľovanie), o ktoré sa v minulosti nikto ani nepokúšal. Súčasná generácia detí a mládeže vstupuje do športovej prípravy s ďaleko nižšou úrovňou kondičných a najmä koordinačných schopností, než to bolo pred 15 – 20 rokmi. Je to dôsledok spôsobu života. Vymizli niektoré domáce práce ako pílenie a rúbanie dreva, práce v záhrade, ale aj spontánne pohybové aktivity, ktoré sa vykonávali na dvoroch, uliciach, v prírode, rozličné hry a súťaže (skákanie na švihadle, lezenie a šplhanie...).

Bezprostredný základ všetkých športov tvorí pohybová aktivita a tá zohráva v živote človeka čoraz významnejšiu úlohu. Dnešná počítačová doba, keď pri počítači presedíme neskutočný čas, ochudobňuje človeka o pohyb, ochabujú svaly a strácame pojem a realitu, sme často chorí, priberáme.

Vzdelávacia aktivita je zameraná na netypické slovné úlohy s rovinnými geometrickými útvarmi. Pomocou geometrických útvarov – trojuholníkov a štvorcov rôznych rozmerov, ktoré majú žiaci v prílohe B, riešia v dvoch zadaniach úlohy súvisiace s tvarom a obsahom útvarov. V treťom zadaní je potrebné aj zapojenie kombinačných zručností. Pri riešení jednotlivých úloh zadaní si žiaci vytvárajú vlastný algoritmus riešenia.

Aktivita rozvíja u žiakov kľúčové kompetencie ako sa učiť učiť sa, ako riešiť problémové situácie. Rozvíja logické, kombinačné a kritické myslenie na základe cieľov stanovených Štátnym vzdelávacím programom.

Využitie aktivity je možné aj v rámci domácej prípravy, riešenia úloh sú v prílohe C.

Krátka metodická inšpirácia je zameraná na metodické spracovanie aktivity na rozvíjanie emocionálneho cítenia a vyjadrovania sa pre žiakov s mentálnym postihnutím vzdelávaných v A variante. Aktivita je zameraná na formovanie kľúčových kompetencií v oblasti komunikačných kompetencií (najmä v mimoslovnej a neverbálnej komunikácii), spoločenských a občianskych kompetencií, osobnostných a sociálnych kompetencií a kultúrneho povedomia. Aktivita je zameraná na rozvíjanie osobnosti žiaka, na rozvíjanie emocionálnej inteligencie a kritického myslenia žiaka.

Emócie a emocionálna výchova je významná oblasť rozvoja osobnosti dieťaťa, ktorej je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. ,,Emóciami máme na mysli nižšie city spojené najmä s uspokojovaním základných napr. biologických potrieb a potreby bezpečia. Emócie sú priamo zodpovedné za to, ako sme schopní konať. Preto má citová výchova také dôležité miesto vo výchove“  (Zelinová 2007, s. 40).

Hlavné zacielenie primárnej edukácie v súvislosti s emocionálnymi kompetenciami detí a žiakov sa orientuje najmä na rozvoj pozitívnych citov vo vzťahu k sebe samému (uvedomenie si vlastnej identity, získanie sebavedomia, sebadôvery, relatívne citovej samostatnosti), schopnosť rozvíjať a vytvárať citové vzťahy väzby k okoliu, rozvíjať schopnosti a zručnosti vyjadrovať svoje pocity, dojmy a prežívanie. Medzi najpodstatnejšie emócie, s ktorými prichádzajú deti a žiaci do školy a s ktorými musia pedagógovia pracovať sú: hnev, zúrivosť, podráždenosť, násilníctvo, smútok, žiaľ, osamelosť, skľúčenosť, strach, obavy, nervozita, ľaknutie, ohrozenie, panika, radosť, šťastie, uvoľnenosť, prekvapenie, šok, údiv, odpor.

Vyučovacia hodina zameraná na tvorbu a výtvarné premeny škvrny.  Žiaci pri maľbe škvrny musia počítať s momentom náhody a nechajú voľne rozpíjať tuš alebo akvarelovú farbu po akvarelovom papieri. Do škvrny môžu žiaci opätovne zasiahnúť buď po jej zaschnutí, alebo ešte za mokra. Akvarelový papier a akvarelové farby svojimi vlastnosťami umožňujú vytvárať zaujímavé výtvarné experimenty.

„Škvrna je základný vyjadrovací a výrazový prostriedok, ktorý sa vyznačuje nedefinovateľným tvarom. Konečná podoba škvrny je výsledkom: 

1. materiálových vlastností obrazovej textúry,
2. sily maliarskeho gesta,
3. vplyvu psychického automatizmu a náhody,
4. vplyvu zemskej gravitácie.

V modernom umení 20. storočia nadobudla škvrna dominantné postavenie najmä v troch výtvarných štýloch: v impresionizme, v surrealizme a v abstraktnom expresionizme, pričom vo všetkých troch smeroch mala škvrna celkom inú estetickú hodnotu.“ (Štofko, 2005, s. 320)

Aktivita je zameraná na stimuláciu digitálnej a finančnej gramotnosti v edukácii u žiakov z rôzneho sociálneho a kultúrneho prostredia. Žiak sa oboznamuje s hospodárnym nakupovaním.

Príklady učebných úloh sú zamerané na rozvíjanie piatich kľúčových prírodovedných kompetencií, ktoré konkretizovala PISA v roku 2000. Texty učebných úloh môžu učitelia jednotlivých predmetov vyberať a meniť podľa preberanej témy. Výsledky testovania z prírodovednej gramotnosti ukazujú, že úspešnosť žiakov je priamo ovplyvnená úrovňou ich čitateľskej a matematickej gramotnosti.