Publikácie

Cesta lesom za dobrodružstvom - PDF

Gabriela Droppová

V publikácii Cesta lesom za dobrodružstvom predkladáme komplexný prehľad dobrodružstiev, ktoré môžu zažiť deti pri vychádzke do lesa. Každý pozná tú pálčivú túžbu prežiť niečo neobyčajné, rozbiť jednotvárnosť všedných dní. Kde však také dobrodružstvo hľadať, aby netrvalo krátko a nestálo veľa? Väčšina ľudí sa uspokojí so vzrušujúcimi príbehmi v televízii alebo v kine. Tí mladší o dobrodružstvách čítajú alebo snívajú. A predsa je dobrodružstvo tak blízko, na dosah, stačí zájsť na lúku, vyjsť si do polí, vojsť do lesa. Vidieť v húštinách stádo srniek, objaviť a preskúmať jaskyňu alebo sledovať drobné zajačie stopy na lesnom chodníku. Objaviteľsky sa chvieť pri vstupe do zeleného údolia, kam ešte ľudská noha nikdy nevkročila. Pozorovať fascinujúci a zložitý hmyz, vidieť na konci leta odlietať vtáky, zazrieť mihotavé ryby v ľadovom potôčiku a nazbierať plný kôš zdravých jedlých hríbov. Každý z nás to prežil veľakrát. Takéto dobrodružstvá sú skutočnejšie ako príbehy, o ktorých sa rozprávajú naše obľúbené seriálové postavy. Slávny fyzik Albert Einstein ich nazýval „dobrodružstvá poznania“. Vzrušujúce výskumy a prekvapivé objavy sa dajú zažiť na všetkých výpravách do prírody. Treba len vedieť, kde a aké dobrodružstvá hľadať. Niekto môže putovať divokými horami, nekonečnými lesmi, prejsť denne desiatky kilometrov a aj tak sa vrátiť prázdny. A iný človek zájde na krátku prechádzku do blízkeho lesoparku, no vráti sa oddýchnutý, plný nadšenia a inšpirácií. Ide len o to, čo dokážeme okolo seba vidieť a koľko vedieť. Každá cesta za dobrodružstvom by mala byť naplnená zaujímavým programom, ktorý je vopred naplánovaný. Aby sa hocikto mohol stať lovcom, stopárom a prírodovedcom, aj keď nie je v indickej džungli, austrálskom buši alebo v sibírskej tajge. Vedieť milovať prírodu, vážiť si ju, ochraňovať, pozorovať a učiť sa z nej nás robí ľuďmi.

Komunikácia v štátnom jazyku v materských školách s vyučovacím jazykom maďarským - PDF

Diana Borbélyová, Marta Kyselová

Cieľom predprimárneho vzdelávania a zároveň poslaním materskej školy je pripravovať dieťa na vstup do základnej školy a na život. Súčasťou tejto prípravy je rozvoj elementárnych základov kľúčových kompetencií detí a v rámci nich aj jazykových – komunikatívnych kompetencií v súlade s výkonovými a obsahovými štandardmi uvedených v Štátnom vzdelávacom programe. V materských školách s vyučovacím jazykom maďarským rozvíjanie tejto oblasti má zvláštne postavenie, nakoľko popri rozvíjaní komunikácie v materinskom jazyku zahŕňa v sebe rozvoj komunikačných schopností a zručností aj v ďalšom (štátnom) jazyku. Rozvíjanie komunikácie v štátnom jazyku v materských školách s iným vyučovacím jazykom ako slovenským je takisto dôležitou súčasťou edukačného procesu ako ostatné oblasti, preto si to vyžaduje zvýšenú pozornosť. Táto oblasť výchovy a vzdelávania je žiaľ u nás málo skúmaná z odborno-metodického hľadiska a v súčasnosti k tejto problematike neexistuje ani komplexná metodika. Väčšina z existujúcich metodík je buď iba čiastočná, alebo zastaralá - len sčasti použiteľná. Nakoľko v našom štáte existuje nemálo materských škôl, v ktorých edukačná činnosť je realizovaná v jazyku národnostných menšín, považujeme za nevyhnutné skúmať túto problematiku a zistenia zhrnúť spolu s metodickými odporúčaniami v komplexnej publikácii. Predkladaná metodická publikácia je venovaná aktuálnej téme a je výsledkom našej dlhoročnej práce s deťmi. Zámerom tvorby edukačného materiálu bolo reagovať na súčasné pedagogické požiadavky a nahradiť absenciu odbornej literatúry v danej oblasti. V rámci publikácie sme sa pokúsili zamerať sa na rozvíjanie jazykových kompetencií detí predškolského veku v kontexte praxe a snažili sme sa danú tému priblížiť z hľadiska výkonových štandardov, ktoré má dieťa dosiahnuť na konci predprimárneho vzdelávania. Dôležitým východiskovým faktom pre nás bolo, že dieťa na konci predprimárneho vzdelávania má chápať a rozlišovať, že niektorí ľudia sa dorozumievajú aj s inými jazykmi, a popritom má ovládať základy slovenského jazyka natoľko, aby bolo pripravené na vstup do základnej školy. Našim cieľom bolo na základe vlastných skúseností vysvetliť túto problematiku z učiteľského uhla pohľadu. Ďalším našim cieľom bolo vypracovať takú publikáciu, ktorá uľahčí prácu najmä začínajúcim, ale aj ostatným učiteľkám a tým pádom obohatiť skromnú pedagogickú prax danej oblasti. Snažili sme sa preto zjednotiť rôzne názory a teórie, vyzdvihnúť hlavné princípy a metódy, uviesť efektívne postupy. Popritom, že monografia obsahuje stručný prehľad problematiky z teoretického hľadiska, uvádza aj praktické rady a nápady. Považovali sme za dôležité uviesť aj stručnú teóriu, nakoľko len dobrá teória s praxou dávajú komplexný prehľad. Predložená publikácia sa skladá z teoretickej a praktickej časti. V teoretickej časti sa zaoberáme s rozvíjaním jazykových kompetencií detí predškolského veku vychádzajúc zo skutočnosti, že väčšina detí s materinským jazykom maďarským v ranom veku nemá žiadne skúsenosti so štátnym jazykom. Ďalej sa zaoberáme s teoretickými východiskami vyučovania slovenského jazyka v materských školách s vyučovacím jazykom maďarským, jeho špecifikami a samotnou realizáciou vyučovacieho procesu. V praktickej časti zhrnieme odporúčania pre prax a poskytneme nápady, ako realizovať samotný proces. Uvádzame aj ukážkovú prípravu, ako aj krátke zhrnutie obsahu jednotlivých tém. Námety, podnety a inšpirácie pre prax spolu s odporúčanou literatúrou môžu byť vhodnou pomôckou hlavne pre začínajúcich učiteľov, ktorí sa potrebujú orientovať v danej problematike. Práca môže byť prínosom aj pre praktizujúcich učiteľov predprimárneho vzdelávania, ktorí v ňom môžu nájsť oporné body k realizácii aktivít zameraných na rozvíjanie elementárnych základov kľúčových kompetencií pri osvojení si štátneho jazyka s najmenšími. Preto je venovaná hlavne učiteľkám materských škôl, avšak je vhodná aj ako študijný materiál pre študentov v študijnom odbore predškolskej a elementárnej pedagogiky. Zároveň ju odporúčame všetkým, ktorí vstupujú do tejto špeciálnej oblasti vzdelávacieho procesu, prípadne odbornej verejnosti. Pri tvorbe publikácie sme vychádzali zo skutočnosti, že všetky učiteľky považujú za dôležité, aby deti navštevujúce materské školy s vyučovacím jazykom maďarským si osvojili základy slovenského jazyka natoľko, aby boli schopné vyhovieť požiadavkám prvej triedy základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Dúfame, že sa nám podarí zjednotiť teóriu s praxou, poukázať na dôležitosť tejto problematiky a vzbudiť záujem o uplatnenie tvorivých skúseností v praxi v prospech našich detí.

Básničky v pohybe - PDF

Dana Kollárová

V publikácii poukazujeme na potrebu zaraďovania literárneho textu do predškolskej edukácie s dôrazom na rozličné organizačné formy v rámci denného poriadku – hrová činnosť, telovýchovné a relaxačné činnosti, pobyt vonku, edukačné aktivity, záujmové činnosti. Osobitnú pozornosť venujeme poézii, kritériám jej výberu vzhľadom na plánované aktivity, pričom upozorňujeme na niektoré momenty, ktoré sú špecifické pri práci s poéziou vzhľadom na charakter a cieľ organizačnej formy. Máme na mysli rozdielnu prácu s básňou, napríklad pri rannom cvičení a pri odpočinkových činnostiach. Uvedené špecifiká práce s poéziou demonštrujeme na konkrétnych ukážkach so zdôvodnením metodických krokov. Samostatnú a zároveň ťažiskovú časť publikácie tvoria námety na prácu s poéziou v rámci záujmovej činnosti, ale rovnako môžu byť súčasťou edukačných aktivít. Jadrom tvorivej práce s poéziou by vždy mala byť dramatická hra, ktorá nám môže ukázať cestu, ako postupovať pri príprave javiskového tvaru, ak by sa učiteľky rozhodli ich spoločnú tvorivú prácu s deťmi predviesť rodičom alebo iným divákom. Prínos tejto publikácie vidíme v tom, že učiteľky materských škôl, ale aj učiteľky primárneho vzdelávania, vychovávateľky v školskom klube detí a v neposlednom rade aj poslucháči, ktorí sa pripravujú na prácu učiteľky v materskej škole, tu nájdu okrem námetov na metodickú prácu aj teoretické východiská a pedagogicko-didaktické zdôvodnenia, ktoré im pomôžu nájsť istotu v edukačnom procese pri práci s poéziou.

Vyčerpanie a syndróm vyhorenia u učiteľov materských škôl - PDF

Andrea Baranovská

Burn-out, stres, záťaž, syndróm vyhorenia sú slová, ktoré počúvame v súčasnej dobe neprestajne. Používajú sa ako synonymá, ktoré majú vyjadriť zvýšené nároky, ktoré kladie súčasná doba na človeka a tiež aj spôsoby, akými sa človek voči týmto nárokom bráni. V súčasnosti sa pozornosť vedcov a odborníkov stále častejšie zameriava na štúdium zdravého vývinu jedinca, optimálneho rozvíjania jeho osobnosti, a to najmä v súvislosti so zvyšovaním efektívnosti a kvality práce. Na 30. zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia v roku 1977 bol prijatý program na zvyšovanie kvality zdravia ľudí, podľa ktorého sa má postupovať aj dnes. Človek je počas svojho života neustále vystavený situáciám, ktoré testujú jeho schopnosti, zručnosti, nútia ho neustále sa adaptovať na nové a nové situácie, overujú jeho fyzickú aj psychickú odolnosť. Je bio-psycho-sociálnou bytosťou a jeho fungovanie vo svete nie je len pasívnym prispôsobovaním sa vonkajšiemu prostrediu, ale ide o aktívny proces, v rámci ktorého musí riešiť aj protikladné situácie, neprimerané úlohy, problémy, frustrujúce, konfliktné situácie plné stresu. Všetko sú to situácie, ktoré vyvolávajú psychickú záťaž jedinca. Záťaž a stres je neoddeliteľnou súčasťou života každého človeka od raného detstva až do smrti. V dospelosti, kedy sa obvykle človek aktívne zapája do pracovného procesu, sa tiež môžeme stretnúť s problémom tzv. pracovného stresu. Vzhľadom na to, že pracovný život a tempo sa počas posledných rokov výrazne zmenilo, na pracovníkov sú kladené vyššie nároky. Spolupôsobenie zvyšujúceho sa pracovného tempa a zvýšených nárokov v osobnom živote sú považované za jeden z najvýznamnejších problémov v súčasnosti. Stres môže byť spôsobený množstvom faktorov – stresorov – osobných, pracovných a pod. Duševne zdravý človek je schopný zvládať požiadavky života, ktoré sú na neho kladené. V jeho živote však pôsobí často množstvo rozličných, niekedy aj nepriaznivých faktorov a okolností, takže jeho schopnosť adaptovať sa na ne a zvládnuť ich môže byť ohrozená. Práve v týchto súvislostiach sa často hovorí o strese a záťaži ako o príkladoch nepriaznivých faktorov. Stres môžeme definovať ako nešpecifickú odpoveď organizmu na požiadavky, ktoré sú naň kladené. Bežne pojmom stres označujeme všetky situácie, ktoré vyvolávajú napätie alebo emočné a psychické reakcie na akékoľvek duševné a telesné ohrozenie. Bežne používaným pojmom u nás je už spomínaný pojem záťaž. Záťaž, nadmerná námaha vyvoláva tzv. všeobecný adaptačný syndróm prejavujúci sa vo fyzickej, psychickej aj sociálnej sfére života jedinca, čím sa zvyšuje všeobecná aktivačná úroveň organizmu, t. j. jeho pripravenosť reagovať. Stres je bežnou súčasťou života, je stavom, ktorým človek reaguje a uvedie sa „do pohotovosti“, keď naň pôsobia stresory (podnety vyvolávajúce stres). Týmito podnetmi môžu byť rozličné činitele. Charakteristickou odpoveďou na záťaž je reakcia „útok alebo útek“. Táto reakcia sa nazýva tak preto, lebo pripravuje ľudí utiecť z dosahu ohrozenia alebo naopak s ohrozením bojovať. Konkrétny charakter reakcie je určený samotným stresorom, ale tiež osobnostnými premennými jedinca. V prvej kapitole našej knihy sa budeme venovať problematike záťaže a stresu. Definujeme si tieto pojmy a zameriame sa na to, v čom sú si podobné a v čom sa odlišujú. V ďalšej kapitole sa budeme venovať tomu, čo je to burn-out syndróm – teda syndróm vyhorenia, aké sú jeho prejavy, ako možno rozpoznať varovné signály blížiaceho sa burn-outu. Ďalšia kapitola je venovaná osobnosti ako dôležitému prediktoru vzniku syndrómu vyhorenia – aký typ osobnosti má predispozície na to, ako sa lepšie vyrovnať so stresom, a ktorý naopak nie. Predposledná kapitola je venovaná mobbingu ako jednému z patologických javov, ktoré vedú k syndrómu vyhorenia a zvýšenému stresu a budeme sa zaoberať tým, ako sa brániť. Posledná kapitola je venovaná copingu – alebo zvládaniu stresu. V nej si ukážeme, ktoré stratégie sú vhodné a účinné na to, aby sa znižovali následky stresu a predchádzalo sa vzniku syndrómu vyhorenia. V knihe ponúkame spôsob, ako rozpoznať mieru záťaže a stresu vo svojom živote a zároveň ako rozpoznať varovné príznaky, kedy je potrebné robiť niečo, aby sa táto úroveň znížila. Tiež ponúkame konkrétne návody na to, ako predchádzať syndrómu vyhorenia – ako nevyhorieť, nestratiť nadšenie a iskru – ako si udržať nádej a radosť. Veríme, že vám pomôže.