Publikácie
Hudobno-dramatické činnosti v materskej škole - PDF Janette Gubricová, Oľga Pappová 2014 Hudobno-dramatické projekty patria v materských školách (ale aj v základných školách, školských kluboch detí a iných zariadeniach) k obľúbeným činnostiam. Často sa využívajú v rámci hudobných alebo literárno-dramatických didaktických aktivít, nezriedka aj s presahom do ďalších (nasledujúcich) aktivít, prípadne aj do viacdenných projektov. Stretávame sa aj so situáciou, keď sa úspešné hudobno-dramatické projekty stávajú podkladom pre vznik detských pásem, predstavení a muzikálov. Umožňuje to skutočnosť, že hudobno-dramatické projekty sú pre deti atraktívne spojením hudby, spevu, pohybu, obrazu, priestoru a ďalších prvkov, ktoré sú samy osebe pre deti zaujímavé. Hudobno-dramatické projekty môžu predstavovať výborný prvok pri pestovaní kladného vzťahu dieťaťa k umeniu, k hudbe, ako aj vhodný nástroj osobnostného a sociálneho rozvoja detí predškolského veku. Zámerom autoriek publikácie je načrtnúť možnosti prepojenia hudobného a dramatického umenia v dimenziách materskej školy, prezentovať postup pri tvorbe hudobno-dramatického projektu a v neposlednom rade priblížiť možno aj niektoré menej tradičné formy hudobných a dramatických činností, ktoré sa dajú úspešne využiť pri výstavbe hudobno-dramatického projektu. Obsahom publikácie je vymedzenie základných hudobno-dramatických činností, ich charakteristika a konkrétne praktické ukážky. Súčasťou publikácie je aj náčrt základných dramatických činností a návrh ich uplatnenia v hudobno-dramatických projektoch. Publikácia obsahuje návrh 5 hudobno-dramatických projektov, ktoré ponúkajú rôznorodé hudobnodramatické aktivity integrované do základných tém. Napriek snahe autoriek o čo najkomplexnejšie poňatie problematiky si autorky uvedomujú nevyčerpateľnosť témy. Fenomén ľudskej osobnosti – tvorivosť – v teórii, ale najmä v praxi prináša a veríme, že aj v budúcnosti prinesie ďalšie nové typy aktivít a námetov. Veríme však, že predložená publikácia naplní zámer autoriek a bude predstavovať inšpiráciu pre učiteľky v praxi materských škôl. |
|
Hudobno-dramatický projekt v materskej škole - PDF Dana Kollárová V hudbe, podobne ako v ďalších umelecko-výchovných činnostiach, nachádzame (mali by sme nachádzať) psychofyzické uvoľnenie, a to rovnako v úlohe pasívneho príjemcu, aktívneho interpreta alebo aj v expresívnej rovine, prostredníctvom vlastnej tvorby. Hudba má veľmi blízko k dramatickému, teda aj slovesnému umeniu. V publikácii sa snažíme poukázať na variabilnosť umelecko-výchovných činností, ktoré môžeme integrovať do hudobných činností – speváckych, percepčných, inštrumentálnych, hudobno-pohybových, a to tak, aby sme rozvíjali hudobnosť a hudobné cítenie detí. Osobitnú pozornosť venujeme výrazovým hudobným prostriedkom, aby sme poukázali na ich súvislosť s jazykovou rovinou, resp. s možnosťami stimulácie jazykovej gramotnosti. V druhej časti publikácie predostierame čitateľovi hudobné činnosti a ich prepojenie s dramatickou hrou, so slovom (jazykové a literárne činnosti), hrou s výtvarnom (hra s výtvarným materiálom, predmetmi, svetlom, tieňom) a pod. Čitateľ tu nájde podnety na prácu s textom, melódiou, rytmom, piesňou pre dramatickú hru a ďalšie umeleckovýchovné činnosti. Okrem jednotlivých cvičení ponúkame v publikácii aj námet na projekt ako možný postup, ktorý môže čitateľa inšpirovať k tvorbe vlastného hudobnodramatického projektu. Predložená publikácia je určená prioritne učiteľkám materskej školy, ale zároveň je vhodným odborno-metodickým materiálom pre učiteľky primárneho stupňa vzdelávania, vychovávateľov v školskom klube detí a v neposlednom rade ju odporúčame ako študijný materiál poslucháčom študijných odborov učiteľstvo pre materské školy, primárne vzdelávanie a hudobno-dramatický odbor pre základné umelecké školy. |
|
Implementácia digitálnych technológií do edukácie v materskej škole - PDF Gabriela Strýčková Práca prináša teoretické prístupy a modernizačné trendy. Počítač zaraďujeme medzi médiá, ktoré využívame na aktivity s cieľom zefektívniť edukačný proces. Jednou z prioritných úloh, ktoré má plniť škola, je inovovať edukačný proces tak, aby bol zaujímavejší, tvorivejší, efektívnejší, modernejší a súčasne akceptujúci prvky humanizácie detí. V príspevku prezentujeme niektoré možnosti aplikácie digitálnych technológií v predprimárnom vzdelávaní detí s akcentom na prostredie materskej školy. Spojením teoretických poznatkov s praktickou ukážkou sme zorganizovali metodické dni pre riaditeľky, učiteľky a rodičov detí predškolského veku, ktoré boli zamerané na aktuálne témy (podľa obdobia). Edukačné aktivity boli pripravené tak, aby deti vlastným objavovaním a experimentovaním dosiahli splnenie vytýčeného cieľa. Digitálne technológie boli prostriedkom na získavanie a spracovanie informácií, zdrojom zábavy, poznania a ich tvorivej sebarealizácie. |
|
Implementácia digitálnych technológií do mš - PDF Michal Kukura Cieľom predloženej publikácie IMPLEMENTÁCIA DIGITÁLNYCH TECHNOLÓGIÍ DO MATERSKEJ ŠKOLY je analyzovať, popísať a vysvetliť implementáciu digitálnych technológií do predprimárneho vzdelávania. Práca zahŕňa všeobecnú charakteristiku digitálnych technológií, predstavuje vybrané edukačné aktivity s digitálnymi technológiami a konkrétne ukážky edukačných aktivít pre predprimárne vzdelávanie. Výpovednú hodnotu tohto metodického materiálu zvyšujú vybrané príklady edukačných aktivít (pracovných listov) priamo od učiteliek materských škôl v Bratislavskom samosprávnom kraji. Publikácia takisto ponúka základný prehľad a popis digitálnych technológií, ktoré boli distribuované do materských škôl v rámci národného projektu Vzdelávanie pedagogických zamestnancov materských škôl ako súčasť reformy vzdelávania, predkladá návrhy a zlepšenia. Predložená publikácia sa na základe širokého spektra informácií o využívaní digitálnych technológií v materských školách snaží analyzovať postavenie digitálnych technológií v materskej škole a podáva ucelený pohľad na edukáciu IKT v kontexte predprimárneho vzdelávania. |
|
Implementácia interaktívnej tabule do predprimárnej edukácie - PDF Erika Franková, Lucia Šepeľáková Spoločenské zmeny, zmeny v práci, v komunikácii, v zábave a vo vzdelávaní si naliehavo vyžadujú transformáciu vzdelávania v tomto digitálnom veku. Vzdelávanie sa transformuje vďaka prítomnosti digitálnych technológií, ktoré vytvárajú moderný, produktívny priestor na vzdelávanie. Môžeme povedať, že digitálne technológie sú zároveň príčinou, dôsledkom i nástrojom spoločenských a technologických zmien. Transformácia vzdelávania pomocou digitálnych technológií môže prebiehať viacerými spôsobmi, napr. využívaním interaktívnych technológií, konkrétne interaktívnej tabule. Pri jej využívaní by mal pedagóg disponovať zručnosťami ovládať nielen jej softvérovú oblasť, ale mať aj schopnosti využívať ju v súčinnosti s viacerými didaktickými prostriedkami súčasne, tak materiálnymi, ako aj nemateriálnymi. V materských školách (MŠ) dochádza k zvyšovaniu počtu interaktívnych tabúľ a priamoúmerne narastá aj počet pedagógov, ktorí s touto didaktickou technológiu pracujú. Problém pedagogickej praxe však nepredstavujú len ťažkosti so zvládnutím ovládania interaktívneho softvéru, ale aj didaktické využitie interaktívnej tabule v konkrétnych výchovno-vzdelávacích činnostiach v materskej škole. Mnoho pedagógov sa k tejto inovácii stavia odmietavo a svoj postoj zdôvodňujú obavami z možných rizík pre deti, nízkou mierou motivácie, nedostatočným materiálnym vybavením či nepripravenosťou na prácu s týmito novými technológiami. Deti predškolského veku, ktoré vyrastajú v digitálnej dobe, majú skúsenosti, ktoré nemožno v materskej škole ignorovať. Je potrebné ich zúročiť, pôsobiť preventívne a edukačne v rámci efektívneho využívania digitálnych technológií. Pre pedagóga v materskej škole je dôležité využiť poznatky a skúsenosti, ktoré deti s týmito technológiami majú, účelne a efektívne na ne nadviazať, stavať na týchto skrytých možnostiach a rozširovať ich poznanie systematicky, primerane ich veku a schopnostiam. Samotný základný kurikulárny dokument pre materské školy Štátny vzdelávací program ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie nabáda učiteľov k používaniu digitálnych technológií, na základe čoho by deti v materských školách mali riešiť interaktívne úlohy, zvládnuť prostredníctvom napodobňovania a slovných inštrukcií učiteľky prácu s týmito prostriedkami na elementárnej úrovni. Dieťa predškolského veku sa učí, rozvíja, poznáva, báda prostredníctvom hry a v hre. Je to pre toto obdobie charakteristická aktivita, ktorá ponúka neobmedzené spektrum možností, je nenásilná, prirodzená, má zážitkový a skúsenostný charakter. Práve interaktívna tabuľa je prostriedok, ktorý ponúka množstvo stimulov, vizualizáciu, imagináciu, novosť, je v materskej škole silným motivačným aspektom, ktorý je potrebné efektívne a kvalitne využiť. Prostredníctvom interaktívnej tabule vie učiteľ ponúknuť deťom aktivity hrového charakteru, v ktorých sa rozvíjajú všetky stránky osobnosti dieťaťa, počnúc kognitívnym rozvojom, tvorivým potenciálom, môže stimulovať interakciu a komunikáciu detí, podporovať socializáciu, personalizáciu, axiologizáciu, rozvíjať matematické a prírodovedné predstavy, kritické myslenie, bazálnu gramotnosť či umeleckú stránku. Inovatívny pedagóg materskej školy môže zmysluplne využiť prednosti, ktoré interaktívna tabuľa ponúka, ako napr. ekonomizácia času, rozvoj digitálnych kompetencií, diagnostické možnosti, či ako formu prevencie a korekcie špecifických porúch učenia. V kontexte tejto publikácie sa pokúsime podať čitateľovi okrem už spomenutých výhod implementácie digitálnych technológií (konkrétne interaktívnej tabule) i jasné a stručné terminologické vymedzenie základných i príbuzných pojmov (informačno-komunikačné technológie, digitálne technológie, informačná gramotnosť, počítačová gramotnosť, digitálna gramotnosť), nakoľko často dochádza k terminologickej nepresnosti a zamieňaniu si jednotlivých výrazov. Primárne sa však v intenciách tejto práce zameriame na pojmy digitálne technológie a digitálne kompetencie, ktoré považujeme za komplexnejšie a vhodnejšie, vzhľadom na zameranie tejto práce. Nakoľko je nedostatok kvalitných, ale najmä praktických edukačných materiálov, ktoré by sa venovali tejto aktuálnej problematike, máme za cieľ aspoň čiastočne vyplniť túto medzeru novým metodickým materiálom, ktorý ponúka názorný materiál využívania interaktívnej tabule a pomáha samostatnému vytváraniu interaktívnych učebných pomôcok (interaktívnych úloh) najmä v interaktívnom softvéri SMART Notebook pre typ interaktívnej tabule Smart Board. Cieľom práce je ozrejmiť problematiku používania interaktívnej tabule v predprimárnej edukácii a interaktívnej výučby všeobecne. Stručne opisuje interaktívnu tabuľu, vysvetľuje podstatu interaktivity, prináša kritériá, metodiku a konkrétne interaktívne učebné pomôcky pre deti predškolského veku. Je určená študentom, ako aj pedagógom, ktorí začínajú s implementáciou interaktívnej tabule do edukačného procesu. |
|
Mäkké zručnosti v práci učiteľa materskej školy - PDF Anežka Hamranová Vzhľadom na to, že sa neustále pohybujeme v sociálnom prostredí, sú mäkké zručnosti (soft skills) aktuálnou problematikou. Pomáhajú nám komunikovať s ľuďmi, riešiť sociálne vzťahy, ovplyvňujú samotný charakter sociálnych interakcií. U učiteľa materskej školy sú obzvlášť dôležité, pretože jemu zverujeme deti na výchovu vo významnom období ich života, keď zo svojho prostredia formou sociálneho učenia vo veľkom rozsahu preberajú spôsoby komunikácie, vzorce správania, sociálne normy, hodnoty, postoje a vytvárajú si osobnú identitu. Učiteľ je pre ne jedným zo vzorov, ktoré napodobňujú. Čo sa vám vybaví v súvislosti so spomienkami na svojho učiteľa z materskej školy? Pravdepodobne to najskôr bude prístup a vzťah, aký mal k deťom, či bol prísny, alebo sa usmieval, ako s vami komunikoval a pod. Napriek tomu, že vám sprostredkoval mnohé informácie a poznatky, spomínate si skôr na správanie, v ktorom sa prejavili jeho mäkké zručnosti. Publikácia je primárne určená učiteľom materských škôl, ale tiež študentom predprimárneho vzdelávania, odbornej i laickej verejnosti zaujímajúcej sa o oblasť mäkkých zručností. Jej cieľom je sprostredkovať čitateľovi prehľad kompetencií a zložiek tvoriacich mäkké zručnosti, dať možnosť pozrieť sa na seba inou optikou a uvedomiť si, ako môže efektívne používanie soft skills ovplyvniť náš osobný a pracovný život. Vzhľadom na obmedzenia z hľadiska rozsahu publikácie si uvedomujeme, že jednotlivé kapitoly nepodávajú vyčerpávajúci obsah danej problematiky. Napriek tomu veríme, že si nájde svojich čitateľov a bude pre nich inšpiráciou na ceste k sebarozvoju. |
|
Rozvíjanie zmyslového a environmentálneho vnímania prostredníctvom snoezelen terapie v predprimárnom vzdelávaní - PDF Zuzana Karkošiaková V súčasnosti dochádza k zmenám v pedagogickej teórii týkajúcej sa postihnutej populácie a následne aj k zmenám v pedagogickej praxi. Veľa zmien v posledných rokoch vidíme v legislatívnej oblasti špeciálneho školstva. Súčasná špeciálna škola so svojimi variantmi A, B a C pokrýva edukáciu celého spektra detí s postihnutím. Legislatíva umožňuje vytváranie špeciálnych tried v základných školách aj v materských školách, aj integráciu detí s postihnutím do bežných tried základných škôl aj materských škôl. Do popredia sa dostáva dieťa ako svojbytná osobnosť, mení sa vzťah učiteľa a žiaka, presadzuje sa humanisticky orientovaná pedagogika, ktorá zdôrazňuje hodnotu každého človeka, jeho právo na slobodu, šťastie, na uplatnenie, na dôstojné životné podmienky. Touto prácou chcem prispieť ku kvalite edukačného vedenia dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v predprimárnom vzdelávaní. Hlavnou charakteristickou črtou práce je priblíženie novej netradičnej Snoezelen terapie, jej využiteľnosť na skvalitnenie zmyslového a environmentálneho vnímania u detí s postihnutím aj bez postihnutia. Práca vznikla v snahe poukázať na význam a možnosti využitia Snoezelen terapie v predprimárnom vzdelávaní v špeciálnej materskej škole, v špeciálnych triedach materských škôl, ako aj na skvalitnenie edukačného vedenia dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v materskej škole. Oboznámenie sa s teoretickou problematikou Snoezelen terapie, s vytvorením multisenzorického prostredia, variantmi a možnosťami Snoezelen terapie v podmienkach materskej školy je cieľom teoretickej časti. Súčasťou cieľa je aj priblíženie terapeutickej „zmyslovej záhrady“ ako jednej z možností vytvorenia prostredia vhodného na rozvoj environmentálneho cítenia, pomocou ktorého môžeme zapájať všetky zmysly a tým sprostredkovať senzorickú stimuláciu v priamom kontakte s prírodou. Cieľom metodickej časti práce je priblíženie konkrétnych edukačných aktivít využiteľných na rozvíjanie zmyslového a environmentálneho vnímania prostredníctvom Snoezelen terapie. Vytvorený súbor špeciálnych cvičení má pomáhať v pripravenom prostredí stimulovať a skvalitňovať zmyslové vnímanie u dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Práca je určená pre špeciálnych pedagógov nielen v špeciálnych materských školách, ale aj pre pedagógov, ktorí pracujú s integrovanými deťmi predškolského veku a pre každého, kto chce spoznávať svet detí s postihnutím, kto im chce porozumieť a pomôcť. |
|
Rozvoj komunikatívnych kompetencií dieťaťa v spolupráci materskej školy a rodiny - PDF Jana Chlebeková Základom interaktívneho žitia dieťaťa v kultúre, v ľudskom spoločenstve je komunikácia prostredníctvom určitého jazykového kódu. Základom nadobúdania kultúrnej gramotnosti je rozvíjanie komunikatívnych kompetencií dieťaťa v jazyku. Dieťa poznáva jazyk postupne ako systém zvukových, grafických a pohybových kódov, ktoré označujú významy, javy, vzťahy v prostredí, kde žije. Získava jazykové skúsenosti a schopnosti, ktoré mu umožňujú myslieť, komunikovať, riešiť problémy, triediť svet do kategórií, poznávať väzby súčastí života a podobne. Ovládanie jazyka je neoddeliteľné od sociálnej a kultúrnej reality, v ktorej je používaný, pričom jazyk v sebe nesie jej hodnoty, tradície, postoje a poznatky. (Lipnická, 2011) Môžeme teda konštatovať, že komunikácia je jednou z dôležitých schopností, ktoré by sme mali rozvíjať už od útleho veku. Zdravo komunikujúci jedinec je charakteristický svojím pozitívnym postojom k sebe, verí si, dokáže byť empatický aj neústupný. Vie pracovať na tvorbe kompromisov, dokáže ustúpiť, hodnotiť na základe všetkých informácií, vie tiež pozorne počúvať. Často je otvorený názorom iných, vie riadiť komunikáciu a neutralizuje konflikty. (Mydlová, 2012) Z uvedeného vyplýva, že komunikácia je základom celostného rozvoja osobnosti človeka, ktorá sa začína edukačne formovať v predškolskom veku. Veľký dôraz by sa preto mal klásť na rozvoj komunikatívnych kompetencií, ktoré sa vzťahujú najmä na rečový prejav, na interpersonálnu odvahu uplatňovanú v rečovom prejave, na schopnosti sociálnej komunikácie. Detská reč sa však nevyvíja sama. Je tu mnoho činiteľov, ktoré na jej vývin význame pôsobia. Najmä v rodinnom prostredí a v prostredí materskej školy sa kladú základy kultúry jazyka ako prostriedku dorozumievania a styku s ľuďmi (Sobotová a kol., 2013). Cieľom príspevku je preto poukázať na možnosti rozvoja komunikatívnych kompetencií v prostredí materskej školy a v spolupráci s rodinou dieťaťa prostredníctvom návrhu niekoľkých edukačných aktivít. Úvodná kapitola je teoretickým východiskom rozpracovania ďalšej časti práce. Zaoberá sa charakteristikou komunikatívnych kompetencií, charakterizuje komunikáciu a jej význam, rozoberá vývin reči v období dochádzky dieťaťa do materskej školy. V závere tejto časti sa venuje pedagogickej diagnostike komunikatívnej kompetencie, ktorá sa v materskej škole realizuje na informačnej a orientačnej úrovni. Ponúka možnosť pedagogickej diagnostiky komunikatívnych kompetencií prostredníctvom formálnej a neformálnej dramatickej hry. Druhá kapitola je venovaná aktivitám edukačne pôsobiacim na rozvoj jazykovej úrovne a komunikatívnych kompetencií detí predškolského veku v spolupráci materskej školy a rodiny. Opisuje možnosti rozvoja jazykovej úrovne detí prostredníctvom návrhu aktivít pôsobiacich najmä na morfologicko-syntaktickú, lexikálno-sémantickú a fonematicko-fonologickú jazykovú úroveň. Je zameraná aj na rozvoj pragmatickej jazykovej roviny. Navrhuje a približuje možnosti rozvoja komunikatívnych kompetencií prostredníctvom spolupráce materskej školy a rodiny. V závere je načrtnutý význam spolupráce pedagogických zamestnancov, rodičov detí predškolského veku a odborníkov podieľajúcich sa na rozvoji osobnosti dieťaťa v oblasti komunikatívnych kompetencií (logopéd). Publikácia ponúka len niektoré jednouché možnosti rozvoja komunikatívnych kompetencií detí predškolského veku v spolupráci materskej školy a rodiny. Zdroje, námety a prostriedky, ktoré môžu pedagogickí zamestnanci využívať v danej oblasti, sú však rôznorodé a bohaté. Treba neustále pamätať na to, že základným cieľom vzdelávania v materskej škole je doviesť dieťa k tomu, aby na základe svojich schopností a dispozícií získalo základy kľúčových kompetencií potrebných na život v našej spoločnosti a jednou z nich je aj schopnosť komunikácie. Je to základná a životne dôležitá schopnosť pre existenciu v skupine ľudí. |
|
Testovanie školskej pripravenosti v pedagogickom kontexte - PDF Diana Borbélyová – Beáta Špernáková Bratislava, Predložená odborná publikácia je zameraná na takú oblasť pedagogiky, ktorú v rámci pedagogickej diagnostiky môžeme zisťovať v kontinuite predprimárnej a primárnej edukácie. Školskú pripravenosť dieťaťa je totiž možné chápať v troch rovinách: ako výstup predprimárneho vzdelávania, ako kontinuitnú oblasť predprimárneho a primárneho vzdelávania, ako determinant úspešnej adaptácie dieťaťa v 1.ročníku a ako predpoklad zvládnutia školských úloh. Na základe platného Štátneho vzdelávacieho programu cieľom predprimárneho vzdelávania je pripraviť dieťa na vstup do základnej školy, preto materská škola poskytuje možnosť získania elementárnych základov siedmich kľúčových kompetencií (psychomotorické, osobnostné, sociálne, komunikatívne, kognitívne, učebné a informačné kompetencie) na základe platného Štátneho vzdelávacieho programu ISCED 0 pre predprimárne vzdelávanie, ktoré umožňujú dieťaťu bezproblémový vstup do primárneho vzdelávania. Vysoké očakávania doby vyžadujú od pedagógov diagnostikovanie školskej pripravenosti detí z niekoľkých dôvodov. Jednak preto, lebo môžu kontrolovať seba ako odviedli svoju prácu a jednak preto, aby pomocou diagnostiky vedeli určiť smer rozvoja dieťaťa. Dôvodom vzniku tejto publikácie je, že na Slovensku neexistujú dostupné nástroje hodnotenia počiatočných kompetencií detí (aplikovateľných zo strany učiteliek) v predprimárnom vzdelávaní, ale aj pri ich nástupe do základnej školy. Ako úspešnú a spoľahlivú metódu pedagogickej diagnostiky je možné využívať testovanie, ktoré má v zahraničných štátoch už dlhodobé tradície (napr. v Maďarsku, v Rusku). U nás štandardizované diagnostické testy školskej spôsobilosti aplikujú väčšinou len psychológovia. V materských a základných školách na Slovensku v rámci diagnostikovania školskej spôsobilosti učiteľmi sú testy vedomostí, schopností a zručností používané zriedkakedy. Nie sú frekventované jednak preto, lebo nie sú k dispozícii, alebo ich zabezpečovanie je príliš komplikované a drahé (napr. je potrebné zaškolenie učiteľov, nie je dostupná metodika, atď.). Síce v rámci pedagogickej diagnostiky učiteľmi sú diagnostikované jednotlivé schopnosti, zručnosti a vedomosti detí, ale neexistuje komplexný súbor pedagogických testov, ktoré by mohli aplikovať učiteľky materských škôl v rámci testovania školskej pripravenosti, prípadne učitelia základnej školy pri nástupe dieťaťa do 1.triedy a neexistuje ani komplexná odborná literatúra zameraná na danú problematiku. Preto v záujme našich detí sme považovali za potrebné vypracovať komplexné pedagogické testovanie s prihliadnutím na parametre školskej spôsobilosti, ktoré môžu učitelia aplikovať v praxi. Cieľom našej publikácie je vysvetliť túto problematiku z aktuálneho uhla pohľadu a po krátkom teoretickom exkurze navrhnúť komplexný program a metodiku testovania. V kontexte skúmania problematiky považujeme za potrebné objasniť základné východiskové pojmy ako školská zrelosť, školská pripravenosť a školská spôsobilosť. Na objasnenie týchto pojmov existujú rôzne prístupy a odborníci vymedzujú rôzne aspekty určenia kritérií školskej pripravenosti dieťaťa. Ak skúmame školskú pripravenosť dieťaťa, považujeme za dôležité oboznámiť čitateľov aj s komponentmi školskej spôsobilosti vymedzených u nás i v zahraničí. Nami vypracované návrhy testov sú zamerané najmä na meranie jednotlivých schopností a zručností dieťaťa, ktoré sú potrebné pre úspešné zvládnutie školských úloh so zvláštnym zreteľom na také kompetencie, ktoré úzko súvisia s osvojením si základných školských spôsobilostí ako je čítanie, písanie a počítanie. Samozrejme testy sú zamerané aj na ďalšie oblasti ako napríklad sociálne kompetencie, ktoré je potrebné rozvíjať, aby dieťa bolo schopné prijať rolu školáka. Pomocou týchto testov učiteľky budú môcť testovať školskú pripravenosť a zároveň získať také údaje o dieťati, ktoré z metodického hľadiska môžu byť veľkou oporou pri plánovaní edukačného procesu. Testy učiteľky môžu aplikovať u školopovinných detí v 1. polroku a následne môžu vykonať kontrolné testovanie koncom školského roku. Počas realizácie vyučovania môžu byť rozvíjané tie schopnosti a zručnosti dieťaťa, v ktorých boli nájdené nedostatky. Nesmieme zabudnúť ani na to, že učiteľka môže poskytnúť dobré rady rodičom v rámci pedagogického poradenstva len vtedy, ak dôsledne spozná dieťa, čiže len po dôkladne vykonanej diagnostike. Samozrejme, tieto testy majú len orientačný charakter. V prvej časti publikácie objasníme základné pojmy súvisiace s pedagogickou diagnostikou, ktorú predstavíme ako nástroj hodnotenia dieťaťa v súvislosti s edukačnou praxou, nakoľko úroveň školskej pripravenosti dieťaťa na konci predprimárneho vzdelávania je možné zistiť pomocou pedagogickej diagnostiky. Druhú kapitolu venujeme školskej pripravenosti a objasníme niektoré jej aspekty, dimenzie a komponenty. V tretej kapitole venujeme pozornosť testovaniu, ktorá je jednou z najefektívnejších metód pedagogickej diagnostiky a uvedieme konkrétne návrhy a odporúčania pre prax, ako overiť poznatky, schopnosti a zručnosti školopovinných detí pomocou rôznych testov. Pri tvorbe testov nás inšpirovali aj niektoré zahraničné modely, napriek tomu neboli celkom adaptované. Považovali sme za zmysluplné prepracovať vybrané zahraničné modely na naše podmienky a popritom vytvoriť aj vlastné testy na základe našich vedomostí a skúseností vychádzajúc z odbornej literatúry a z praxe s prihliadnutím na vekové zvláštnosti školopovinných detí. Zámerom našej práce je dať metodické podklady do praxe, poukázať na dôležitosť tejto problematiky a vzbudiť záujem o aplikáciu testov v praxi. Publikácia môže mať veľký význam pre praktizujúcich učiteľov predprimárneho vzdelávania, prípadne aj primárneho vzdelávania (najmä pri vstupe do 1.ročníka). Pri spracovaní problematiky sme využívali dostupnú odbornú slovenskú i zahraničnú literatúru, internetové stránky, odborné časopisy a vychádzali sme aj z vlastných dlhoročných skúseností z praxe. |
|
Uplatnenie pedagogickej diagnostiky V prostredí materských škôl - PDF Mária Belešová Poznávanie je staré ako ľudstvo samo. Prostredníctvom poznávania sa pozorovali rôzne aspekty života, ktoré boli každodennou súčasťou chodu akýchkoľvek činností. Tým sa pozornosť presunula do rozmanitých oblastí odborných vied, ktoré sa s odstupom času začali vyvíjať. K jednej z týchto vied patrí aj pedagogická diagnostika zaoberajúca sa otázkami diagnostikovania vo výchovno-vzdelávacom procese. Podstatou výučby dieťaťa v predprimárnom vzdelávaní je jeho spoluúčasť vo všetkých činnostiach, ktoré sú súčasťou výučby. Pre učiteľa je prirodzené a zároveň nevyhnutné zisťovať jednak efektivitu svojho pôsobenia na žiakov, jednak pokrok dieťaťa pri dosahovaní stanovených cieľov. A. Timčíková (2011) tvrdí, že v rámci pedagogických disciplín sa zmienky o diagnostických činnostiach v súvislosti so skvalitňovaním edukačného procesu objavovali už veľmi dávno. V pedagogike pretrvávajúce zásluhy doteraz nesie Ján Amos Komenský (1592 – 1670), ktorý životu dieťaťa zasvätil svoj život a spísal množstvo významných diel, ktoré svojím obsahom môžu do pedagogiky kedykoľvek zasiahnuť i v dnešných časoch. Jeho dielo Informatorium školy mateřské (1632) ponúka podrobný výklad o otázkach výchovy a vzdelávania v materských školách, kde sa učí základ potrebný pre úspech siahajúci k všetkým vyšším stupňom vzdelania. Komenský poukázal i na systematickú prácu s dieťaťom, pričom dôraz kládol na diagnostikovanie dieťaťa takým spôsobom, aby výsledky z neho pomohli dieťaťu úspešne si plniť ciele vedúce k rozvoju jeho vlastnej osobnosti. Súčasnosť si vyžaduje poznávať všetkých aktérov edukačného procesu, a teda nielen detí v predprimárnom vzdelávaní, ale aj ich učiteľov, vedenie materskej školy (MŠ) a napokon i prostredie materskej školy, v ktorej dieťa trávi väčšinu svojho času. V centre pozornosti pedagogického diagnostikovania sú aj ďalšie indikátory, ku ktorým patria okrem kognitívnych vlastností i vlastnosti afektívne či psychomotorické. Pozornosť sa súčasne upriamuje aj na učiteľa a jeho schopnosti v oblasti diagnostikovania, súčasťou ktorých je schopnosť používať diagnostické metódy, vedieť ich vhodne aplikovať, aby učiteľ získal dôkladnú predstavu o dieťati v predprimárnom vzdelávaní. Cieľom tejto publikácie je výstižne zhrnúť terminologické vymedzenie pojmov zaoberajúcich sa oblasťou pedagogického diagnostikovania, ktoré sa v každodenných intervaloch uplatňujú v predprimárnom vzdelávaní. Keďže pedagogické diagnostikovanie je proces, ktorého priebeh sa môže neustále obmieňať, nebudeme špecifikovať nemennú terminológiu, ale pre súčasnú dobu potrebné vymedzenie tých termínov, ktorým je z nášho pohľadu potrebné venovať patričnú pozornosť. Predmetom diagnostikovania sú nielen deti v predprimárnom vzdelávaní, ale pozornosť sa zameriava aj na učiteľov predprimárneho vzdelávania a najmä na materské školy a ich vnútorný systém hodnotenia. Na základe týchto atribútov sme aj publikáciu rozčlenili na štyri kapitoly, v ktorých približujeme to najvýstižnejšie rozpracovanie nami stanovených predmetov diagnostikovania. Prvú kapitolu tvorí stručná charakteristika teoretických východísk pedagogickej diagnostiky. Úmyselne sme sa rozsiahlejšiemu vymedzeniu teoretických východísk nevenovali, nakoľko teóriu pedagogickej diagnostiky považujeme v odbornej literatúre za dôkladne prepracovanú. Druhú kapitolu tvorí diagnostikovanie dieťaťa a jeho kognitívnych, afektívnych a psychomotorických vlastností, súčasťou ktorých sú spomenuté metódy diagnostikovania v rámci jednotlivých zložiek týchto vlastností. Tejto kapitole venujeme najväčšiu pozornosť, nakoľko u dieťaťa vo veku 3 – 6 rokov možno pozorovať významný nárast rozvoja jeho osobnosti. Tretia kapitola je orientovaná na diagnostikovanie a hodnotenie učiteľa a pedagogických zamestnancov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť pedagogickej diagnostiky. Cieľom tejto kapitoly je poukázať na spôsoby diagnostikovania učiteľa, ale i na dôležitosť spätnej väzby v práci učiteľa. Obsah štvrtej kapitoly tvorí diagnostikovanie a hodnotenie materskej školy, ktorá okrem výchovy a vzdelávania zabezpečuje aj iné činnosti v rámci svojho fungovania. K týmto činnostiam v značnej miere patrí aj riadenie materskej školy, vedenie pedagogickej dokumentácie, vnútorný systém kontroly a pod. Edukačný materiál má orientačný charakter a poskytuje metodický návod pre pedagogických zamestnancov v materskej škole na oboznámenie sa s pedagogickou diagnostikou v spomenutých oblastiach a jej aplikáciu. V texte sú znázornené ukážkové príklady toho, akými metódami možno diagnostikovať dieťa v predprimárnom vzdelávaní, učiteľa a materskú školu so zameraním na využitie kvalitatívnych i kvantitatívnych spôsobov analýzy údajov. Týmto postupom sa nezameriavame iba na diagnostikovanie dieťaťa, ale aj na ostatných, nemenej dôležitých tvorcov optimálneho chodu každej materskej školy – učiteľov a prostredie – slúžiacich pri rozvíjaní všetkých kognitívnych (poznávacích) a nonkognitívnych (mimopoznávacích) spôsobilostí detí v predprimárnom vzdelávaní. Pri väčšine vykonaných diagnostických metód a foriem diagnostikovania je potrebné robiť administratívne úkony a výsledky z diagnostikovania písomnou formou prenášať do záznamových hárkov. Z praxe však môžeme potvrdiť, že tieto úkony sú pre učiteľov zaťažujúce a učitelia tvorbu záznamov z diagnostikovania považujú za zbytočnú, obzvlášť pri väčšom počte detí v triedach materskej školy. Učitelia s deťmi v predprimárnom vzdelávaní pracujú takmer dennodenne a je prirodzené, že učiteľ spontánne posudzuje deti a vie, v ktorých oblastiach je dieťa šikovnejšie a v ktorých oblastiach, naopak, zaostáva. Z toho dôvodu neponúkame žiadne záznamové hárky ani iné administratívne hárky, ktoré napokon nemusia byť v materských školách jednotné. Je zrejmé, že učitelia si v materských školách vedú vlastnú dokumentáciu o deťoch, ktorá slúži na porovnanie najmä v rámci tried s diagnostikovanými deťmi. |
|
- « prvá
- ‹ predchádzajúca
- …
- 122
- 123
- 124
- 125
- 126
- 127
- 128
- 129
- 130
- …
- nasledujúca ›
- posledná »