Príbehy a rozprávky možno považovať za významný motivačný prostriedok v edukačnom procese. Na otázku, či žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia marginalizovaných rómskych komunít rozprávky poznajú, odpovedajú zväčša negatívne. Preto snahou autorky bolo priblížiť im klasické rozprávky v ich rodnom jazyku – rómčine. Tak žiaci ľahšie porozumeli ich obsahu a nasledoval preklad rozprávky do slovenského jazyka. Prirodzeným pokračovaním implementácie rozprávky do edukačného procesu bol pokus učiteľky – Rómky o vlastnú tvorbu príbehov, rozprávok s témou súčasnosti a prepájania deja s praktickým životom detí v komunitách. Ponúkané ukážky vlastnej tvorby učiteľky v tejto publikácii sú napísané v autentickom dialekte rómskeho jazyka, príznačného pre región obce Terňa. Ilustrované sú kresbami rómskych žiakov základnej školy. V príbehoch sa nachádzajú aj fantastické prvky, poväčšine dobro víťazí nad zlom a z ich obsahu vyplýva isté ponaučenie, preto nesú v sebe aj znaky rozprávky. Sú napísané a adresované deťom mladšieho školského veku. Ich využitie v edukácii nájde uplatnenie nielen v nultom ročníku, ale vo všeobecnom kontexte aj na primárnom stupni vzdelávania. Ich edukačný potenciál vidíme najmä v možnostiach rozvíjania zmyslového vnímania a komunikačných schopností, v rozšírení slovnej zásoby a celkového psychosociálneho vývinu detí/žiakov. Počúvanie hovoreného slova v slovenskom i rómskom jazyku považujeme v tejto cieľovej skupine žiakov za významný aspekt výučby čítania. Kladením vhodných otázok možno overiť pochopenie obsahu príbehu, čo vedie k formovaniu myslenia, k vyjadrovaniu myšlienok a tvorbe vlastnému názoru žiakov na dej príbehu.
