Publikácie

Dieťa s problémovým správaním v materskej škole - PDF

Milena Lipnická

Študijné texty s názvom Dieťa s problémovým správaním v materskej škole absorbujú variabilitu problémov správania detí, nad ktorými sa učitelia zamýšľajú, pretože ich v materskej škole vnímajú, cítia a riešia. Nemožno tvrdiť, že by nemali dostatok zdrojov k štúdiu, veď ide o známu problematiku, ktorá je najmä psychologicky a špeciálnopedagogicky prebádaná a v knihách podrobne opisovaná. V praxi je situácia iná. Psychológov a špeciálnych pedagógov je v materských školách nedostatok, pretože hlavne z finančných dôvodov si ich riaditelia nemôžu dovoliť zamestnať. Materské školy síce spolupracujú s odborníkmi z poradenských alebo klinických centier, ale tí zvyčajne neuspokoja všetky špeciálne potreby detí a chýbajú v každodennej výučbe v triedach. Odborne neriešené problémy detí potom mnohokrát pretrvávajú a zostávajú za ne zodpovední učitelia. Pomoc učiteľov deťom s problémovým správaním závisí od jeho druhu a intenzity aj od pedagogických skúseností s ním. Učitelia vedia, že problémy v správaní môžu signalizovať iné, vážnejšie problémy v oblasti zdravotného alebo sociálneho znevýhodnenia dieťaťa či jeho nadania. V mnohých prípadoch učitelia odporúčajú komplexné diagnostikovanie dieťaťa v zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie alebo zdravotníckych zariadeniach, ale nie vždy s tým rodičia súhlasia. Učitelia sú však spôsobilí rodičov presviedčať pedagogickým poradenstvom, aby sa deťom včas poskytla potrebná pomoc a vedenie a aby poradenské služby v prospech svojho dieťaťa využili. V čase odborného diagnostikovania aj po jeho ukončení musia učitelia problémové správanie dieťaťa každodenne zvládať a riešiť situácie, ktoré sú s ním spojené. O niektorých vhodných spôsoboch a postupoch si vymieňajú skúsenosti aj ich študujú v publikovaných výsledkoch práce iných kolegov. Radia sa medzi ne aj tieto študijné texty, ktorých cieľom je informovať o možnostiach pedagogického prístupu v niektorých oblastiach riešenia problémového správania detí v materskej škole v súlade s princípmi a stratégiami osobnostne orientovanej edukácie. Študijné texty neobsahujú všetky známe postupy, ktoré deťom s problémovým správaním pomáhajú, avšak môžu učiteľov priviesť k zamysleniu nad prípadmi detí vo svojej triede a motivovať ich k zavedeniu účinnejších metód a stratégií v riešení problémového správania detí, napríklad aj na základe prečítania rozsiahlejšej odbornej publikácie týkajúcej sa konkrétnych riešení.

Logoriekanky I - PDF

Božena Pipíšková

Naša reč vchádza do ušiek nášho dieťaťa, aby sa mu v hlave rozsvietila zázračná žiarovka a ono vyslovilo prvé slová. Je to dlhá namáhavá, ale aj krásna vzrušujúca púť. Nie je potrebné zdôrazňovať, prečo je dôležité, aby sa dieťa naučilo správne hovoriť. Reč nie je iba nástrojom dorozumievania, zdrojom sebavedomia, ale aj prostriedkom na formulovanie názorov, postojov, prejav osobnosti. Nespoliehajme sa, že sa naše dieťa naučí hovoriť. Pomôžme mu v tom. Využime ten krásny (a krátky) čas, kedy sa učí rozprávať. Spoznáme, aká presná a prirodzená je detská logika. Dozvieme sa mnohé o sebe. Vytvoríme puto, ktoré vydrží medzi nami veľmi dlho. Zároveň vyzbrojíme svoje dieťa do sveta, ktorý bude čoraz namáhavejší a zložitejší. (Daniel Hevier). Pri zostavovaní tejto publikácie, som sa snažila využiť svoje viac ako dvadsaťročné skúsenosti, ktoré som získala pri práci s deťmi. Nebolo mojim cieľom rozpracovávanie teoretických poznatkov a postupov, ktoré treba dodržiavať pri rozvoji reči detí. Táto oblasť je dostatočne rozpracovaná v odbornej literatúre. Mojou snahou je ponúknuť pedagogickým pracovníkom ako i rodičom pomôcku, v podobe logopedických riekaniek, ktoré môžu pomôcť deťom pri rozvoji reči, hlavne v etape fixácie, výslovnosti hlások a v etape automatizácie hlások a ich zaradenia do bežnej reči, ktoré, ako som zdôraznila, tvoria najdlhšie obdobie terapie. Etapa fixácie a automatizácie je náročná nielen z časového, ale aj motivačného hľadiska. Dieťa musí postupne - zabudnúť - na nesprávnu výslovnosť hlásky a vo svojom rečovom prejave použiť hlásku novú. Na fixovanie novovybudovaných  hlások u detí predškolského veku sú vhodné krátke rytmické útvary, riekanky, vyčítanky, hádanky, básničky. Deti si ich pre ich rytmickosť ľahko zapamätajú a majú pre ne aj motivačný význam. Deti ich rady počúvajú, neskôr samy reprodukujú. Rodič dieťaťa ich potom môže využívať v každodennom nácviku fixácie správnej výslovnosti.

Ako činiteľ efektívneho riadenia materskej školy - PDF

Iveta Grigeľová

Komunikácia je v živote ľudí jedným z najvýznamnejších činiteľov ich činorodej práce. Môžeme konštatovať, že v každodennej ľudskej činnosti, ktorá predpokladá akýkoľvek typ spolupráce, je to práve komunikácia, ktorá zohráva funkciu zjednocujúceho prvku a zároveň aj funkciu nástroja usmerňovania spoločného úsilia zainteresovaných jednotlivcov. Témou je „Komunikácia ako činiteľ efektívneho riadenia materskej školy“, ktorá vznikla z potreby riešiť problematiku komunikácie v školách. Želaním každého človeka je otvorená, úprimná a predovšetkým efektívna komunikácia. Publikácia sa člení na teoretickú a praktickú časť. V teoretickej časti sa venujeme objasneniu základných pojmov – manažment, riadenie a rozhodovanie. Vymedzujeme štýly riadenia, rozhodovania a nezabúdame na špecifiká riadenia školy a predpoklady úspechu. Zaoberáme sa osobnosťou riaditeľa, vlastnosťami osobnosti a typmi v súvislosti s riadením, poukazujeme na význam klímy v škole, druhy a vplyv riaditeľa pri jej vytváraní, približujeme teoretické vymedzenia komunikácie v odbornej literatúre. V praktickej časti prinášame modelové situácie s riešením, konkrétne skúsenosti pri riadení školy a s tým súvisiacu komunikáciu v internom prostredí a s externým prostredím. Zároveň ponúkame aktivity na podporovanie a precvičovanie komunikačných zručností, zistenia z prieskumu, návrhy a odporúčania pre prax. Predpokladáme, že poznatky obsiahnuté v publikácii môžu slúžiť manažmentu škôl i jej zamestnancom pri uplatňovaní efektívnej komunikácie. Spoločné hodnoty v komunikácii môžu pozitívnym spôsobom ovplyvniť celkovú kultúru školy i vnímanie okolia. Publikácia môže byť návodom, ako riešiť problematiku komunikácie v školách, za účelom zefektívniť nielen riadiaci proces, ale i práce všetkých zainteresovaných zamestnancov a odhaliť skryté rezervy v komunikácii prebiehajúcej vo vnútri organizácie i navonok.

Činitele ovplyvňujúce úroveň emocionálnej inteligencie detí v predškolskom veku - PDF

PhDr. Renáta Varhoľáková

Pred dvadsiatimi rokmi by sme v našich psychologických slovníkoch pojem emocionálna inteligencia (u niektorých autorov aj emočná inteligencia) nenašli. Je o sedemdesiat rokov mladšia ako všeobecná inteligencia (rok 1920). Obsahovo najbližšia bola emocionálnej inteligencii sociálna inteligencia. Emocionálnu inteligenciu definovali Goleman, 1997, Salovey, 1990, Mayer, 1990, Dargová, 2001, Pružinská, 2006, Sternberg, 2000, Shulzeh, 2007, Vagnerová, 2008, Pfeffer, 2003, Shapiro, 2000, ako súbor interpersonálnych spôsobilostí (schopnosť vychádzať s ľuďmi, porozumieť im, ovplyvňovať ich, komunikovať s nimi, správať sa podľa sociálnych noriem a pod.). Dokonca sa objavil pojem sociálnoemocionálna inteligencia. Na rozdiel od sociálnej inteligencie sa však emocionálna inteligencia vzťahuje k emóciám. Pojem IQ (inteligenčný kvocient) sa podľa Varhoľákovej – Zahatňanskej 2011 nahradil koncom deväťdesiatych rokov myšlienkou, že EI (emocionálna inteligencia) je významnejšia ako IQ. Zatiaľ čo škola podporuje prevažne rozvoj všeobecnej inteligencie, pre úspech v škole je dôležitá aj emocionálna inteligencia. Osobitný význam má v predškolskom veku a pri príprave detí na vstup do základnej školy. Úlohou predprimárneho vzdelávania je hlavne prispieť k tomu, aby z materskej školy odchádzalo do základnej školy sebaisté dieťa so záujmom o školu, schopné zvládať impulzívne správanie, správať sa podľa pokynov učiteľov, primeraným spôsobom uplatňovať svoje potreby a vyjadrovať svoje pocity, prijímať spolužiakov v súlade s prosociálnym správaním. Predpoklady na uplatňovanie emocionálnej inteligencie v škole pripravil najmä národný projekt Milénium (2000), ktorý podporil zavedenie prosociálnej výchovy v materských školách a idey tvorivohumanistickej výchovy, v ktorej emocionalizácia mala svoje pevné miesto. Napriek tejto skutočnosti overeným a publikovaným programom na rozvoj emocionálnej inteligencie sú ešte v tejto oblasti v súčasnej škole značné rezervy. Vychádzajúc z názorov na emocionálnu inteligenciu Golemana (1997, 1999), ktoré sa stali teoretickou základňou a praktickým východiskom pre tvorbu programov na rozvoj emocionálnej inteligencie, zaoberáme sa vývinom EI a osobitne výchovnými vplyvmi rodiny a školy na jej utváranie. Zásadný význam pre utváranie a formovanie emocionálnej inteligencie je pripisovaný obdobiu predprimárneho vzdelávania a kompetentnosti učiteliek materských škôl na rozvoj emocionálnej inteligencie detí predškolského veku. Dôraz pritom kladieme na osobnostné, sociálne a emocionálne kompetencie.