Publikácie
PaedDr. Marieta Matejková Raz bola a raz nebola na oblohe jedna hviezdička. Keď sa pozerala dolu, z tej veľkej výšky sa jej všetko zdalo smiešne. A maličké. „Chacha-cha, chi-chi-chi, aké strapaté čudo to pobehuje okolo plota?“ Potom už nevidela nič. Ako nie a ako áno prišlo ráno. Okolo plota pobehoval psík Oriešok. Bol malý, strapatý, chlpatý a zvedavý. Neprestajne vrtel chvostom a ľuďom sa plietol popod nohy. Suseda Straková o ňom povedala: „Malé je to, škaredé, hlúpe, ani dom to neustráži, tak načo to je vlastne dobré?“ Rudo bol malý tiež. Bol to však chlapec, nie pes. Mal päť /5/ rokov a aspoň päťsto /500/ otázok. Orieška mal rád. Oriešok Rudovi s radosťou olizoval tvár. To sa Rudovi páčilo. Rudo zasa rád rozprával. Aj keď ho nikto nepočúval. Mama povedala: „Rudko, povedz to otcovi.“ Otec povedal: „Rudo, povedz to mame.“ Rudo mal však svoje tajomstvo. Raz večer, keď bola v celom dome tma a prievan, Rudo zbadal v otvorenom okne žiariť dve hviezdičky. Pśśśt, nikomu to neprezraďte... To vôbec neboli hviezdičky... Boli to oči... Oči krásnej kúzelníčky Karolíny. „Ahoj, Rudo, dnes večer pôjdeme čarovať do parku. Chceš?“ „Už som ťa čakal, Karolínka,“ potešil sa Rudo. Zakrútili sa do farebného plášťa krásnej Karolíny a... o chvíľku už boli v parku. Ticho... už šuchocú listy. Pod širokým stromom zbadali napadané orechy. Oriešky. Karolínka jeden zodvihla. „Tento je pre teba, Rudko.“ Rudo si oriešok prezeral a pritom si hundral popod nos: „Orech, oriešok, taký obyčajný... Karolínka, nenájdeš pre mňa niečo lepšie?“ „To nie je obyčajný orech. Dobre sa pozeraj!“ Karolína trikrát zakrúžila okolo orieška čarovnou paličkou vytiahnutou z kúzelníckeho plášťa. A tu... puk, prááásk... Ako nie a ako áno z orieška vyskočilo, vlastne vykotúľalo sa 12 smiešnych človiečikov. Dvanásť mužíčkov. Rudo len oči otváral. Karolína povedala: „To, čo teraz vidíš, Rudko, je zázračný oriešok. ROK. Dobre sa pozeraj a pozorne počúvaj. Keď dopozeráš, pôjdeš do školy.“ Tak..., deti, aj vy sa teraz dobre pozerajte. Pozorne počúvajte, rozprávajte, čítajte a píšte. Aj vy ste hlavičky. Aj vy pôjdete do školy... |
|
Dieťa s problémovým správaním v materskej škole - PDF Milena Lipnická Študijné texty s názvom Dieťa s problémovým správaním v materskej škole absorbujú variabilitu problémov správania detí, nad ktorými sa učitelia zamýšľajú, pretože ich v materskej škole vnímajú, cítia a riešia. Nemožno tvrdiť, že by nemali dostatok zdrojov k štúdiu, veď ide o známu problematiku, ktorá je najmä psychologicky a špeciálnopedagogicky prebádaná a v knihách podrobne opisovaná. V praxi je situácia iná. Psychológov a špeciálnych pedagógov je v materských školách nedostatok, pretože hlavne z finančných dôvodov si ich riaditelia nemôžu dovoliť zamestnať. Materské školy síce spolupracujú s odborníkmi z poradenských alebo klinických centier, ale tí zvyčajne neuspokoja všetky špeciálne potreby detí a chýbajú v každodennej výučbe v triedach. Odborne neriešené problémy detí potom mnohokrát pretrvávajú a zostávajú za ne zodpovední učitelia. Pomoc učiteľov deťom s problémovým správaním závisí od jeho druhu a intenzity aj od pedagogických skúseností s ním. Učitelia vedia, že problémy v správaní môžu signalizovať iné, vážnejšie problémy v oblasti zdravotného alebo sociálneho znevýhodnenia dieťaťa či jeho nadania. V mnohých prípadoch učitelia odporúčajú komplexné diagnostikovanie dieťaťa v zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie alebo zdravotníckych zariadeniach, ale nie vždy s tým rodičia súhlasia. Učitelia sú však spôsobilí rodičov presviedčať pedagogickým poradenstvom, aby sa deťom včas poskytla potrebná pomoc a vedenie a aby poradenské služby v prospech svojho dieťaťa využili. V čase odborného diagnostikovania aj po jeho ukončení musia učitelia problémové správanie dieťaťa každodenne zvládať a riešiť situácie, ktoré sú s ním spojené. O niektorých vhodných spôsoboch a postupoch si vymieňajú skúsenosti aj ich študujú v publikovaných výsledkoch práce iných kolegov. Radia sa medzi ne aj tieto študijné texty, ktorých cieľom je informovať o možnostiach pedagogického prístupu v niektorých oblastiach riešenia problémového správania detí v materskej škole v súlade s princípmi a stratégiami osobnostne orientovanej edukácie. Študijné texty neobsahujú všetky známe postupy, ktoré deťom s problémovým správaním pomáhajú, avšak môžu učiteľov priviesť k zamysleniu nad prípadmi detí vo svojej triede a motivovať ich k zavedeniu účinnejších metód a stratégií v riešení problémového správania detí, napríklad aj na základe prečítania rozsiahlejšej odbornej publikácie týkajúcej sa konkrétnych riešení. |
|
Kurikulárna príručka pre predškolské vzdelávanie - PDF Ing. Laura Veľká Cieľom tohto dokumentu je poskytnúť metodické poradenstvo pre tých, ktorí pracujú s deťmi v predškolských zariadeniach. Zamestnanci ho môžu využiť na analýzu a rozvoj programov vzdelávania a na podporu osvedčených postupov. Poradenstvo definuje rozsah možností a príležitostí na vzdelávanie, ktoré by mali byť poskytnuté predškolským deťom v rámci hry a ďalších aktivít. Termín „predškolské deti“ zahŕňa deti navštevujúce určité zariadenie pred nástupom do základnej školy. Týmito zariadeniami môžu byť denné centrá, cirkevné spoločenstvá, spoločenské ihriská, materské školy a materské školy spojené so základnými školami. Termín „školská osnova“ zahŕňa opis plánovania aktivít, ktoré sú vhodné pre tieto deti. Rady môžu pomôcť zamestnancom rozvíjať a rozširovať skúsenosti detí, aby sa z nich stali sebaistejší, horlivejší a nadšenejší žiaci dobre pripravení na začiatok povinnej školskej dochádzky, počas ktorej ich skúsenosti s učením vhodne nadviažu na metódy používané v predškolskej fáze. Informácie o predpokladanom pokroku detí v učení sú na konci predškolského obdobia špecifikované pre každú oblasť osnovy. Aj keď sa každé dieťa vyvíja iným tempom a úspechy detí sa môžu líšiť, všetky deti by mali mať možnosť absolvovať vzdelávací program, ktorý im umožňuje príslušný pokrok v učení a dosiahnutí plného potenciálu. Niektoré deti budú pracovať lepšie, ako sa očakávalo, zatiaľ čo iné budú potrebovať podporu, aby uspeli; príležitostne môže táto podpora zahŕňať pomôcky alebo prispôsobené vybavenie. Vedenie by nemalo byť vnímané ako cieľ sám osebe, ale malo by byť použité na podporu úsilia zamestnancov v ich skúmaní, vývoji a zlepšovaní existujúcich podmienok. |
|
Božena Pipíšková Naša reč vchádza do ušiek nášho dieťaťa, aby sa mu v hlave rozsvietila zázračná žiarovka a ono vyslovilo prvé slová. Je to dlhá namáhavá, ale aj krásna vzrušujúca púť. Nie je potrebné zdôrazňovať, prečo je dôležité, aby sa dieťa naučilo správne hovoriť. Reč nie je iba nástrojom dorozumievania, zdrojom sebavedomia, ale aj prostriedkom na formulovanie názorov, postojov, prejav osobnosti. Nespoliehajme sa, že sa naše dieťa naučí hovoriť. Pomôžme mu v tom. Využime ten krásny (a krátky) čas, kedy sa učí rozprávať. Spoznáme, aká presná a prirodzená je detská logika. Dozvieme sa mnohé o sebe. Vytvoríme puto, ktoré vydrží medzi nami veľmi dlho. Zároveň vyzbrojíme svoje dieťa do sveta, ktorý bude čoraz namáhavejší a zložitejší. (Daniel Hevier). Pri zostavovaní tejto publikácie, som sa snažila využiť svoje viac ako dvadsaťročné skúsenosti, ktoré som získala pri práci s deťmi. Nebolo mojim cieľom rozpracovávanie teoretických poznatkov a postupov, ktoré treba dodržiavať pri rozvoji reči detí. Táto oblasť je dostatočne rozpracovaná v odbornej literatúre. Mojou snahou je ponúknuť pedagogickým pracovníkom ako i rodičom pomôcku, v podobe logopedických riekaniek, ktoré môžu pomôcť deťom pri rozvoji reči, hlavne v etape fixácie, výslovnosti hlások a v etape automatizácie hlások a ich zaradenia do bežnej reči, ktoré, ako som zdôraznila, tvoria najdlhšie obdobie terapie. Etapa fixácie a automatizácie je náročná nielen z časového, ale aj motivačného hľadiska. Dieťa musí postupne - zabudnúť - na nesprávnu výslovnosť hlásky a vo svojom rečovom prejave použiť hlásku novú. Na fixovanie novovybudovaných hlások u detí predškolského veku sú vhodné krátke rytmické útvary, riekanky, vyčítanky, hádanky, básničky. Deti si ich pre ich rytmickosť ľahko zapamätajú a majú pre ne aj motivačný význam. Deti ich rady počúvajú, neskôr samy reprodukujú. Rodič dieťaťa ich potom môže využívať v každodennom nácviku fixácie správnej výslovnosti. |
|
Význam a využívanie pracovných listov Na rozvoj kompetencií dieťaťa Predškolského veku - PDF PhDr. Irma Kurčíková Publikácia vznikla ako reakcia na výzvu na predkladanie návrhov edukačných materiálov v rámci národného projektu „Vzdelávanie pedagogických zamestnancov materských škôl ako súčasť reformy vzdelávania“. Venuje sa teoretickým východiskám a praktickému využívaniu pracovných listov na rozvoj kompetencií dieťaťa predškolského veku. Analyzuje možnosti využívania pracovných zošitov z legislatívneho pohľadu. Zaoberá sa funkčnosťou a dodržiavaním didaktických zásad tvorby pracovných listov pre deti predškolského veku. Prináša praktické námet y na tvorbu a využívanie pracovných listov na rozvoj kompetencií 5- až 6-ročných detí predškolského veku. Hrové úlohy a cvičenia sú spracované s cieľom obohatenia každodenných edukačných aktivít detí a spestrenia plánov výchovnovzdelávacích činností v nadväznosti na obsahové a výkonové štandardy ISCED 0 predprimárne vzdelávanie. Publikácia je určená predovšetkým pedagógom pôsobiacim v materských školách. |
|
Ako činiteľ efektívneho riadenia materskej školy - PDF Iveta Grigeľová Komunikácia je v živote ľudí jedným z najvýznamnejších činiteľov ich činorodej práce. Môžeme konštatovať, že v každodennej ľudskej činnosti, ktorá predpokladá akýkoľvek typ spolupráce, je to práve komunikácia, ktorá zohráva funkciu zjednocujúceho prvku a zároveň aj funkciu nástroja usmerňovania spoločného úsilia zainteresovaných jednotlivcov. Témou je „Komunikácia ako činiteľ efektívneho riadenia materskej školy“, ktorá vznikla z potreby riešiť problematiku komunikácie v školách. Želaním každého človeka je otvorená, úprimná a predovšetkým efektívna komunikácia. Publikácia sa člení na teoretickú a praktickú časť. V teoretickej časti sa venujeme objasneniu základných pojmov – manažment, riadenie a rozhodovanie. Vymedzujeme štýly riadenia, rozhodovania a nezabúdame na špecifiká riadenia školy a predpoklady úspechu. Zaoberáme sa osobnosťou riaditeľa, vlastnosťami osobnosti a typmi v súvislosti s riadením, poukazujeme na význam klímy v škole, druhy a vplyv riaditeľa pri jej vytváraní, približujeme teoretické vymedzenia komunikácie v odbornej literatúre. V praktickej časti prinášame modelové situácie s riešením, konkrétne skúsenosti pri riadení školy a s tým súvisiacu komunikáciu v internom prostredí a s externým prostredím. Zároveň ponúkame aktivity na podporovanie a precvičovanie komunikačných zručností, zistenia z prieskumu, návrhy a odporúčania pre prax. Predpokladáme, že poznatky obsiahnuté v publikácii môžu slúžiť manažmentu škôl i jej zamestnancom pri uplatňovaní efektívnej komunikácie. Spoločné hodnoty v komunikácii môžu pozitívnym spôsobom ovplyvniť celkovú kultúru školy i vnímanie okolia. Publikácia môže byť návodom, ako riešiť problematiku komunikácie v školách, za účelom zefektívniť nielen riadiaci proces, ale i práce všetkých zainteresovaných zamestnancov a odhaliť skryté rezervy v komunikácii prebiehajúcej vo vnútri organizácie i navonok. |
|
Aktivizujúce metódy a možnosti ich uplatnenia v predprimárnom vzdelávaní - PDF Katarína Kánová Stále rastúce požiadavky spoločnosti kladú vyššie nároky aj na výchovno-vzdelávací proces. Tento fakt neobišiel ani predprimárne vzdelávanie, a to aj v súvislosti s tým, že materské školy sú zaradené do sústavy našich škôl. Zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov vstúpilo do platnosti dvojúrovňové vzdelávanie, a tak aj predprimárne vzdelávanie má dokument, ktorý je garantovaný štátom a predstavuje záväzné požiadavky na jeho ciele a správne fungovanie. Štátny vzdelávací program (ŠVP) pre predprimárne vzdelávanie ISCED 0 poukazuje na potrebu rozvíjania osobnosti dieťaťa v kompletnej celistvosti a nadobudnutia takých kompetencií, ktoré by mu uľahčili vstup a zaradenie do školského a neskôr pracovného procesu. Podľa nových pilierov vzdelávania by dieťa predškolského veku už malo mať možnosť byť aktívnym, samostatne a tvorivo mysliacim jedincom. Malo by vedieť vyjadriť svoj názor, argumentovať, prichádzať s novými nápadmi a tiež sa naučiť vzájomnej spolupráci. Takto koncipované ciele kladú väčší dôraz na výchovno-vzdelávací proces. Materská škola sa mení na inštitúciu, ktorá má deťom poskytnúť optimálny rozvoj ich kognitívnej, emocionálnej a sociálnej stránky ako základ pre ďalší komplexný rozvoj. Preto je potrebné zmeniť nielen pohľad na samotný obsah vzdelávania, ale aj na spôsob, akým je koordinovaná učebná aktivita detí zameraná na dosiahnutie výchovno-vzdelávacích cieľov. Do popredia sa dostáva nielen otázka „čo učiť“, ale aj „ako učiť“. Jedna z ciest, ako môže učiteľ zabezpečiť ich splnenie, je vhodne zvolená metóda. Niektorí odborníci ako J. Maňák (1990), V. Švec (2003), M. Jankovcová, J. Průcha, J. Koudela (1988), E. Petlák (2004) tvrdia, že práve na dosiahnutie žiaducich vlastností sú vhodné aktivizujúce metódy. Tie môžeme charakterizovať ako vyučovacie metódy, ktoré navodzujú kognitívnu aktivitu žiaka, podporujú u žiakov záujem o učenie sa, a tým ich vedú k samostatnosti, flexibilite a kreativite. Napriek tomu, že hovoríme o predprimárnom vzdelávaní, nemusíme sa báť využívať aj náročnejšie metódy. O to viac, ak prihliadneme na špecifiká detí v predškolskom veku, medzi ktoré môžeme zaradiť prirodzenosť, zvedavosť, motiváciu a záujem o učenie sa a objavovanie nových vecí. Aktivizujúce metódy, ak sú správne použité, sú vhodnou stratégiou na naplnenie nielen hlavného cieľa predprimárneho vzdelávania, ale umožňujú aj dosiahnutie žiaducich základov vymedzených kompetencií. Uvedomujeme si, že uplatnenie aktivizujúcich metód v predprimárnom vzdelávaní kladie veľký dôraz na odbornú prípravu učiteľa, ktorý nemôže aplikovať tieto metódy bez predchádzajúceho naštudovania ich pozitívnych vlastností a tiež ich úskalí. V tejto publikácii prinášame náhľad na aktivitu, aktivizáciu detí vo výchovno-vzdelávacom procese a tiež prehľad aktivizujúcich metód, o uplatnení ktorých v materskej škole sme presvedčení. Súčasťou textu sú aj priame ukážky možností využitia konkrétnych metód, ktoré učiteľ/-ka môže prispôsobiť vlastnému prostrediu a potrebám „svojich“ detí. A ako hovoria J. Prekopová a Ch. Schweizerová (2013): „Deti sú hostia, ktorí sa pýtajú na cestu. My učitelia sme sprievodcovia, ktorí ich sprevádzame a doprevádzame na tejto ceste. A sme aj tí, ktorí povzbudzujeme, aby sa deti nevzdávali, keď sa potknú.“ Tak poďme pomôcť deťom pri ich rozvoji a nebojme sa meniť pohľad na vzdelávanie už v predškolskom veku, pretože deti sú na to pripravené. |
|
Činitele ovplyvňujúce úroveň emocionálnej inteligencie detí v predškolskom veku - PDF PhDr. Renáta Varhoľáková Pred dvadsiatimi rokmi by sme v našich psychologických slovníkoch pojem emocionálna inteligencia (u niektorých autorov aj emočná inteligencia) nenašli. Je o sedemdesiat rokov mladšia ako všeobecná inteligencia (rok 1920). Obsahovo najbližšia bola emocionálnej inteligencii sociálna inteligencia. Emocionálnu inteligenciu definovali Goleman, 1997, Salovey, 1990, Mayer, 1990, Dargová, 2001, Pružinská, 2006, Sternberg, 2000, Shulzeh, 2007, Vagnerová, 2008, Pfeffer, 2003, Shapiro, 2000, ako súbor interpersonálnych spôsobilostí (schopnosť vychádzať s ľuďmi, porozumieť im, ovplyvňovať ich, komunikovať s nimi, správať sa podľa sociálnych noriem a pod.). Dokonca sa objavil pojem sociálnoemocionálna inteligencia. Na rozdiel od sociálnej inteligencie sa však emocionálna inteligencia vzťahuje k emóciám. Pojem IQ (inteligenčný kvocient) sa podľa Varhoľákovej – Zahatňanskej 2011 nahradil koncom deväťdesiatych rokov myšlienkou, že EI (emocionálna inteligencia) je významnejšia ako IQ. Zatiaľ čo škola podporuje prevažne rozvoj všeobecnej inteligencie, pre úspech v škole je dôležitá aj emocionálna inteligencia. Osobitný význam má v predškolskom veku a pri príprave detí na vstup do základnej školy. Úlohou predprimárneho vzdelávania je hlavne prispieť k tomu, aby z materskej školy odchádzalo do základnej školy sebaisté dieťa so záujmom o školu, schopné zvládať impulzívne správanie, správať sa podľa pokynov učiteľov, primeraným spôsobom uplatňovať svoje potreby a vyjadrovať svoje pocity, prijímať spolužiakov v súlade s prosociálnym správaním. Predpoklady na uplatňovanie emocionálnej inteligencie v škole pripravil najmä národný projekt Milénium (2000), ktorý podporil zavedenie prosociálnej výchovy v materských školách a idey tvorivohumanistickej výchovy, v ktorej emocionalizácia mala svoje pevné miesto. Napriek tejto skutočnosti overeným a publikovaným programom na rozvoj emocionálnej inteligencie sú ešte v tejto oblasti v súčasnej škole značné rezervy. Vychádzajúc z názorov na emocionálnu inteligenciu Golemana (1997, 1999), ktoré sa stali teoretickou základňou a praktickým východiskom pre tvorbu programov na rozvoj emocionálnej inteligencie, zaoberáme sa vývinom EI a osobitne výchovnými vplyvmi rodiny a školy na jej utváranie. Zásadný význam pre utváranie a formovanie emocionálnej inteligencie je pripisovaný obdobiu predprimárneho vzdelávania a kompetentnosti učiteliek materských škôl na rozvoj emocionálnej inteligencie detí predškolského veku. Dôraz pritom kladieme na osobnostné, sociálne a emocionálne kompetencie. |
|
Ekodivadlo (ekológia cez divadlo) - PDF Dana Kollárová, Jana Leitmanová Dieťa predškolského veku prostredníctvom rozprávania, správania a konania ľudí spoznáva svoj najbližší environment. Prostredníctvom dospelých sa snaží porozumieť rozdielom, ktoré sú v okolitej krajine – prírodnej, kultúrnej aj tej poškodenej. Oboznamovať deti predškolského veku s najbližším environmentom môžeme spoločnými rozhovormi alebo aktivitami s dospelými. Tak môžeme spoločne nachádzať príčiny a dôsledky stavu životného prostredia. Za prínosné pre dieťa predškolského veku považujeme vtiahnuť ho do tejto problematiky aj formou vlastnej dramatickej tvorivej činnosti alebo návštevou divadla. Ide o spôsob sprístupnenia informácií, ktorý je pre dieťa primeraný, zaujímavý, aktivizujúci a súčasne zážitkový. Je to jeden zo spôsobov, ako dieťaťu vysvetliť to, akými nesprávnymi zásahmi človeka sa môže prírodná krajina zmeniť na poškodenú až zdevastovanú krajinu. Cieľom publikácie je ponúknuť učiteľkám materskej školy metodicko-pedagogický materiál, ktorý ich môže inšpirovať k jednej z foriem pedagogickej činnosti, a to v jej dvoch rovinách – dramatická činnosť detí alebo návšteva divadla s dôrazom na plnenie cieľov prierezovej témy environmentálna výchova. Úvodná časť publikácie oboznamuje čitateľa s potrebou ochrany životného prostredia. Publikácia približuje aj niektoré programy, ktoré sa môžu z tejto oblasti realizovať aj v materských školách, prípadne v spolupráci so základnými školami a ďalšími organizáciami v obci, napríklad v rámci záujmovej činnosti detí predškolského veku. Ťažisko publikácie tvoria scenáre so zameraním na ekológiu, ktoré môžu učiteľky priamo s deťmi využívať v podobe, v akej sú publikované, alebo ich tieto scenáre môžu inšpirovať k tvorbe vlastných scenárov, prípadne k autorskému divadlu detí, kde budú mať deti možnosť využiť svoju dramatickú tvorivosť. |
|
Hlasová rozcvička v materskej škole - PDF Dana Kollárová V materskej škole kladieme dôraz na verbálnu komunikáciu. Detskému hlasu treba venovať náležitú pozornosť, a to nielen z hľadiska dodržiavania hlasovej hygieny, ale aj techniky reči. Zdravý hlas má totiž predpoklady, že ho môžeme ďalej kultivovať. Dieťaťu v predškolskom období by sme mali primerane objasňovať, že naša tvorba hlasu a reči je podmienená dychom, resp. dýchaním a zosúladením ostatných artikulačných orgánov. Ambíciou prvej časti publikácie je oboznámiť učiteľky s tvorbou hlasu, ktorá sa odvíja od držania tela, dýchania (jeho fáz), intonácie (fonácie), postupne prechádza k tvorbe reči, pre ktorú je príznačná artikulácia a rytmus. Súčasne, k uvedeným atribútom hlasu a reči vysvetlíme ich možnosti rozvíjania – dychovú gymnastiku, možnosti fonácie, rytmu a koordinácie artikulačných orgánov, a to pomocou konkrétnych hier a cvičení. Objasníme, ako ich možno využívať v edukačných aktivitách, v ktorých tvoria jadro jazykové a literárne činnosti. Osobitne sa nevenujeme hudobným činnostiam, pretože v oblasti hudobnej výchovy je hlasová rozcvička u nás dostatočne prepracovaná. Druhú časť publikácie tvoria ukážky literárnych textov, ato z toho dôvodu, aby sme čitateľovi ozrejmili, ako správne postupovať pri tvorbe hlasovej rozcvičky, ktorá by mala tematicky korešpondovať s textom alebo s konkrétnym literárnym útvarom. Cieľom publikácie, ktorá je prioritne určená učiteľkám materskej školy je upozorniť na opodstatnenosť hlasových cvičení, ktoré súvisia nielen s dodržiavaním hlasovej hygieny, ale nemenej dôležité sú pre tvorbu hlasu, pre zosúladenie fáz dýchania s oromotorikou, čo má význam z hľadiska zrozumiteľnosti reči, ktorá vplýva na významovú rovinu jazyka. Publikáciou chceme ponúknuť učiteľkám materskej školy inšpiráciu k tvorbe vlastných dychových, fonačných, artikulačných a rytmických cvičení, resp. hlasových rozcvičiek, ktoré si učiteľky môžu štruktúrovať podľa témy, resp. vlastnej literárnej alebo hudobnej ukážky, ktorá bude súčasťou ich edukačnej aktivity. |
|
- « prvá
- ‹ predchádzajúca
- …
- 119
- 120
- 121
- 122
- 123
- 124
- 125
- 126
- 127
- …
- nasledujúca ›
- posledná »