Zdieľanie – kladením otázok technikou 4P v procese spätnej väzby

Zdieľanie – kladením otázok technikou 4P v procese spätnej väzby

mpc kmi

 

 
 
 
 
 
 
 
 
KRÁTKA METODICKÁ INŠPIRÁCIA
Učebná činnosť/didaktická hra/aktivita…
 

Názov: Zdieľanie – kladením otázok technikou 4P v procese spätnej väzby

Cieľová skupina: ŠKD, žiaci 1. stupňa ZŠ

Vzdelávacia oblasť: bez obmedzenia

Kľúčové kompetencie:

  1. Sociálne komunikačné kompetencie: vedieť sústredene počúvať, reagovať a argumentovať
  2. Kompetencie riešiť problémy: vnímať problémové situácie, rozoznávať reálne problémy a premýšľať o ich príčinách
  3. Osobné, sociálne a občianske kompetencie:

odhadnúť svoje silné a slabé stránky ako svoje rozvojové možnosti prostredníctvom sebapoznania a sebareflexie.

 

 

 

 

Hlavný cieľ:

Hodnotiť výkon dieťaťa/žiaka z rozličných aspektov v štruktúrovanom rozhovore.

Špecifické ciele:

Kognitívny:

Dieťa/žiak dokáže využívať v rozhovore vlastné komunikačné zručnosti a zručnosti čitateľskej gramotnosti na úrovni lexikálnej, syntaktickej a štylistickej.

Afektívny:

Dieťa/žiak dokáže používať vhodné slová na argumentáciu.

Dieťa/žiak dokáže hodnotiť seba samého, dokáže odhadnúť svoje silné a slabé stránky a možnosti sebarozvoja.

Prostredie: školské, domáce

Forma a počty:

Trvanie: 10 – 15 min. podľa počtu detí/žiakov

bez obmedzenia

Anotácia/Úvod/Edukačný kontext aktivity/Zhrnutie aktivity:

Výsledky učenia sa dieťaťa/žiaka je potrebné hodnotiť vždy z dôvodu poskytovania spätnej väzby najmä samotnému učiacemu sa o jeho vlastnom sebarozvoji (Valica, Fridrichová 2011). Komunikácia je podstatným faktorom spätnej väzby a otázky sú hlavným nástrojom na smerovanie spätnej väzby. Klásť vhodné otvorené alebo zatvorené otázky považujeme za umenie a zručnosť efektívnej komunikácie, ktorému sa učíme celý život. Pri dobrom vedení rozhovoru alebo diskusie je potrebné uvedomiť si formu otázok (otvorené – zatvorené otázky) a ich pôsobenie na poslucháča. Nie menej dôležitý je aj obsah otázok. Ak má byť diskusia a rozhovor prínosom, je potrebné zaoberať sa aj technikou kladenia otázok. Greenaway (1993) začal v Anglicku využívať techniku FFFF – Facts – Feelings – Findings – Futures, v preklade Priebeh – Pocity – Poznatky – Príležitosti, čiže kladenie štyroch okruhov otázok, ktoré postupne ukotvia zážitky detí/žiakov (Reitmayerová, Broumová 2007). Uvedenú techniku nájdeme efektívne využitú v systéme Kolbovho cyklu učenia sa, so špirálovitým priebehom (Kolb 1984) . Metóda spätnej väzby technikou 4P Kolbovho cyklu učenia dáva príležitosť, cez zdieľanie vlastného prežívania, premýšľať a hľadať vo svojich zážitkoch nové prvky pre vlastný sebarozvoj.

 

Na každej ceste k úspechu je nevyhnutná vzájomná komunikácia.“

Potrebný materiál: Súbor otázok podľa štyroch okruhov techniky 4P

Opis postupu realizácie:

Identifikácia okruhov techniky 4P:

 

Priebeh:

Opis toho, čo sa stalo v realizovanej aktivite. Otázky sú zamerané na konkrétnu udalosť, opis realizácie, detaily, ktoré si mohlo dieťa/žiak všimnúť.

Pocity:

Pomenovanie emócií, opis prežívania deťmi/žiakmi, vyjadrenie vlastných dojmov súvisiacich s realizáciou aktivity.

Poznatky:

Deti/žiaci sa snažia hľadať súvislosti medzi získavanými informáciami a vlastnou skúsenosťou, ako aj zážitkami spojenými s realizáciou aktivity.

Príležitosti:

Deti/žiaci majú možnosť prepájať získané skúsenosti z realizácie aktivity s vlastným praktickým životom.

Hľadajú súvislosti so svojím budúcim správaním v podobných situáciách.

 

Realizácia aktivity:

Uvedenú techniku štruktúrovaného rozhovoru ako metódu spätnoväzbového rozhovoru je možné využívať v ktorejkoľvek časti edukačnej aktivity. Podporuje najmä partnerskú komunikáciu v reakcii na chápanie konkrétneho správania dieťaťa/žiaka komunikačným partnerom, ako aj miery zisťovania cieľa hodnoteným správaním – konaním dieťaťa/žiaka.

Príklad súboru otázok jednotlivých okruhov techniky 4P:

  • Priebeh

Opíš priebeh aktivity.

Ktorá informácia bola pre teba najzaujímavejšia?

Stalo sa v priebehu aktivity niečo, čo ťa prekvapilo?

Ktoré časti aktivity boli pre teba najdôležitejšie?

  • Pocity

Vymenuj päť pocitov, ktoré si prežíval.

Aké boli tvoje očakávania?

Aké obavy si prežíval?

Kto, podľa teba, prežíval podobné pocity ako ty?

V ktorej časti aktivity si sa cítil odstrčený/privilegovaný?

  • Poznatky

Čo si zistil o sebe?

Prečo si plnil práve túto úlohu?

Čo by si urobil inak?

Čo ti najviac pomohlo v učení sa?

  • Príležitosti

Čo už nebudeš robiť a prečo?

Čo budeš opakovať a prečo?

V čom ťa táto aktivita sklamala?

Akým spôsobom budeš pokračovať?

 

Poznámky pre učiteľa:

S uvedenými okruhmi otázok môže učiteľ/vychovávateľ ľubovoľne pracovať, môže ich ľubovoľne aplikovať na základe toho, ktorý okruh práve preferuje a ktorý pri učení sa detí/žiakov považuje za najdôležitejší. Dôležité je, aby boli odpovede detí registrované, alebo aj zaznamenávané tak, aby sa stali východiskom učiteľovej/vychovávateľovej diagnostiky, alebo projektovania ďalšej edukačnej činnosti. Z hľadiska partnerského prístupu k deťom/žiakom je dôležitá neutrálna formulácia otázok a vyhýbanie sa vlastnému hodnoteniu správania a konania detí. Otázky by mali byť vyberané v súlade s naplánovanými cieľmi edukačnej aktivity. Hodnotu má priestor určený na odpovede detí aj za cenu času, ktorý je poskytnutý deťom/žiakom na premýšľanie. Diskusia by nemala byť násilná alebo manipulatívna.

 

Možné pokračovanie, následné aktivity:

Publikovanú techniku je možné využiť ako v školskom vyučovaní, tak aj vo výchove mimo vyučovania a aj rodičmi. Skúsenosti s touto technikou ju zaraďujú k účinným nástrojom motivácie detí/žiakov k aktivitám rôzneho druhu. Deti/žiaci nadobúdajú istotu, že ich predstavy, myšlienky sú prijaté a akceptované. Prevažne deti mladšieho školského veku majú snahu o „správne“ odpovede tak, aby vyhoveli dospelému. Technika 4P podporuje partnerskú komunikáciu, oceňovanie detí/žiakov, ich schopnosti zvládať situácie, môžu spolupracovať s inými vrátane dospelých, preto sa technika 4P stáva pozitívnou spätnou väzbou.

Dodržte niekoľko komunikačných zásad pri rozhovore s deťmi/žiakmi:

  • Hovorte jednoducho a stručne.
  • Opakujte informácie.
  • Rekapitulujte úseky rozhovoru.
  • Zamedzte odbočovaniu od témy rozhovoru.
  • Pýtajte sa, ako a či vôbec dieťa/žiak porozumelo tomu, čo od neho chcete.
  • Buďte empatický.

Autor/Zdroj: Mgr. Gabriela Zábušková, učiteľka profesijného rozvoja, RP MPC Banská Bystrica

Ďalšie zdroje:

REITMAYEROVÁ, E. a V. BROUMOVÁ, 2007. Cílená zpětná vazba. Praha: Portál. ISBN 978-80-7367-317-8

KOLB, D. A., 1984. Experiential learning: experience as the source of learning and development. Englewood Cliffs, N.J.: Prentice-Hall. ISBN 01-329-5261-0

VALICA, M. a P. FRIDRICHOVÁ et al., 2011. Modely výučby etickej výchovy a kompetenčného profilu učiteľa etickej výchovy. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta, Univerzita Mateja Bela. ISBN 978-80-557-0326-8