Cesta lesom za dobrodružstvom

V publikácii Cesta lesom za dobrodružstvom predkladáme komplexný prehľad dobrodružstiev, ktoré môžu zažiť deti pri vychádzke do lesa. Každý pozná tú pálčivú túžbu prežiť niečo neobyčajné, rozbiť jednotvárnosť všedných dní. Kde však také dobrodružstvo hľadať, aby netrvalo krátko a nestálo veľa? Väčšina ľudí sa uspokojí so vzrušujúcimi príbehmi v televízii alebo v kine. Tí mladší o dobrodružstvách čítajú alebo snívajú. A predsa je dobrodružstvo tak blízko, na dosah, stačí zájsť na lúku, vyjsť si do polí, vojsť do lesa. Vidieť v húštinách stádo srniek, objaviť a preskúmať jaskyňu alebo sledovať drobné zajačie stopy na lesnom chodníku. Objaviteľsky sa chvieť pri vstupe do zeleného údolia, kam ešte ľudská noha nikdy nevkročila. Pozorovať fascinujúci a zložitý hmyz, vidieť na konci leta odlietať vtáky, zazrieť mihotavé ryby v ľadovom potôčiku a nazbierať plný kôš zdravých jedlých hríbov. Každý z nás to prežil veľakrát. Takéto dobrodružstvá sú skutočnejšie ako príbehy, o ktorých sa rozprávajú naše obľúbené seriálové postavy. Slávny fyzik Albert Einstein ich nazýval „dobrodružstvá poznania“. Vzrušujúce výskumy a prekvapivé objavy sa dajú zažiť na všetkých výpravách do prírody. Treba len vedieť, kde a aké dobrodružstvá hľadať. Niekto môže putovať divokými horami, nekonečnými lesmi, prejsť denne desiatky kilometrov a aj tak sa vrátiť prázdny. A iný človek zájde na krátku prechádzku do blízkeho lesoparku, no vráti sa oddýchnutý, plný nadšenia a inšpirácií. Ide len o to, čo dokážeme okolo seba vidieť a koľko vedieť. Každá cesta za dobrodružstvom by mala byť naplnená zaujímavým programom, ktorý je vopred naplánovaný. Aby sa hocikto mohol stať lovcom, stopárom a prírodovedcom, aj keď nie je v indickej džungli, austrálskom buši alebo v sibírskej tajge. Vedieť milovať prírodu, vážiť si ju, ochraňovať, pozorovať a učiť sa z nej nás robí ľuďmi.