Konštruktivistický prístup vo výučbe ako možnosť rozvoja myslenia žiakov

Primárnym zámerom predkladanej publikácie je predstaviť čitateľovi konštruktivistickú paradigmu náhľadu na výučbu a jej psychologické a epistemologické východiská. Publikácia je členená do 9 kapitol. V prvej kapitole podrobne predstavujeme najdôležitejšie psychologické východiská konštruktivistickej paradigmy výučby – najmä prostredníctvom podstatných prvkov teórie učenia sa švajčiarskeho psychológa, biológa a epistemológa Jeana Piageta (ktorého teória sa považuje za východisko kognitívneho konštruktivizmu v pedagogike) a ruského psychológa Leva Semionoviča Vygotského (ktorého teória je považovaná za východisko sociálneho konštruktivizmu v pedagogike). V druhej kapitole predstavujeme konštruktivizmus ako teóriu poznania, teda z hľadiska epistemologického. Tretia kapitola sa zaoberá konštruktivistickou paradigmou v psychodidaktických výskumoch najmä na prelome 20. a 21. storočia s akcentovaním pojmov, ako sú napr. tzv. metóda koncepčnej zmeny, prekoncepty (prekoncepcie), miskoncepcie žiakov a pod. Vo štvrtej kapitole sa venujeme základným „definujúcim“ výrokom koštruktivistickej paradigmy vo výučbe, opierajúc sa najmä o formulácie významného konštruktivistického pedagóga Ernsta von Glasersfelda, pretože veľmi dobre vystihujú podstatu konštruktivistického uhla pohľadu na výučbu. V piatej kapitole prechádzame od teórie konštruktivizmu k jej praktickej aplikácii v jednom konkrétnom projekte konštruktivisticky dizajnovanej výučby – a to v projekte FAST. Projekt FAST, ktorý je určený na výučbu integrovaných prírodovedných predmetov pre žiakov v nižšom sekundárnom vzdelávaní, bol vyvinutý na Havajskej univerzite (USA) a bol na Slovensku overovaný ako prvá konštruktivisticky „ladená“ výučba v 90-tych rokoch 20. storočia. V 5. kapitole predstavujeme podstatné charakteristiky konštruktivistickej výučby v tomto projekte, ako aj výsledky výskumných porovnávaní výkonov žiakov po absolvovaní 3- ročnej výučby v projekte FAST a žiakov po absolvovaní „tradičnej“ výučby prírodovedných predmetov v nižšom sekundárnom vzdelávaní. Sledoval sa aj vplyv projektu FAST na kognitívny vývin žiakov, na rozvoj tvorivých schopností žiakov a na postoje žiakov k tomuto učebnému predmetu. Absolventi projektu FAST boli vo viacerých meraných kategóriách úspešnejší. V šiestej kapitole predstavujeme niektoré výsledky zrealizovaného výskumu individuálnych koncepcií vyučovania učiteľov prírodovedných predmetov na Slovensku po roku 2000, ktoré sú od autorky publikácie. Výskumné výsledky autorky potvrdzujú, že aj medzi „bežnými“ (špeciálne konštruktivisticky nezaškolenými) učiteľmi prírodovedných predmetov na Slovensku existujú učitelia, ktorí vo svojej praxi postupne prechádzajú k výsostne konštruktivistickej výučbe (aj keď sami ju takto nepomenovávajú) a považujú výsledky učenia sa ich žiakov za veľmi prínosné. Autorka čitateľom umožňuje „ponoriť sa“ do výpovedí učiteliek o koncipovaní vlastnej výučby, aby aj sami mohli analyzovať, o čom jednotlivé učiteľky vypovedajú. V ich výpovediach hrubo vyznačujeme najpodstatnejšie charakteristiky ich vlastnej výučby. Kapitoly 7. a 8. už predstavujú konkrétny všeobecno-didaktický „návod“, ako úspešne konštruktivisticky vedenú výučbu dizajnovať. Stručne charakterizujeme jednotlivé fázy konštruktivistickej výučby podľa Pascha aj podľa tzv. metódy koncepčnej zmeny, ktorá pracuje s pojmami prekoncepty (prekoncepcie) žiakov, kognitívny (sociokognitívny) konflikt a nadobúdanie kognitívnej rovnováhy. Uvádzame tiež štyri konkrétne „scenáre“ konštruktivistickej výučby pre matematiku, hudobnú výchovu, etickú výchovu a dejepis určené najmä pre nižšie sekundárne vzdelávanie. Poslednú 9. kapitolu sme venovali krátkemu exkurzu do súčasnej slovenskej, ale najmä zahraničnej literatúry zaoberajúcej sa konštruktivisticky koncipovanou výučbou a kreovaním tzv. „konštruktivistických tried“. Dúfame, že pre čitateľov bude táto publikácia prínosom a pomôže im hlbšie porozumieť kľúčovému rozdielu medzi konštruktivistickou (induktívnou) a transmisívnou (deduktívnou) výučbou.