Publikácie

Základný zjazdový výcvik -

Hellebrandtová, D., Roučková, M.

Zbierka metód, techník a aktivít na podporu aktívneho učenia sa -

Gullach, E.

Štátny vzdelávací program ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie - PDF

PaedDr. Katarína Guziová , doc. PhDr. Mária Podhájecká, CSc. , PaedDr. Vlasta Gmitrová

Štátny vzdelávací program je najvyšším kurikulárnym dokumentom. Tvorí prvú úroveň dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov. Definuje hlavné princípy a ciele kurikulárnej politiky štátu, podstatné demokratické a humanistické hodnoty, na ktorých je výchova a vzdelávanie zaloţené. Obsahuje všeobecné ciele a poţiadavky, ktoré sa vzťahujú na obsah výchovy a vzdelávania a kľúčové kompetencie1 (spôsobilosti) ako hlavné nástroje vyváţeného rozvoja osobnosti detí. Štátny vzdelávací program podporuje celostný prístup pri rozvíjaní kognitívnych (poznávacích) a nonkognitívnych (mimopoznávacích) spôsobilostí detí na danej úrovni vzdelávania. Predstavuje východisko a záväzný dokument pre vytvorenie školských vzdelávacích programov – kurikulárnych dokumentov špecifických pre obsah výchovy a vzdelávania v jednotlivých materských školách s ohľadom na ich lokálne podmienky. Štátny vzdelávací program: – je tvorený na základe participatívneho demokratického prístupu štátu (štátny program) a miestneho regiónu (školský program) k vzdelávaniu, – je rámcovaný povinným obsahom vzdelania, ktorým sa majú rozvinúť kľúčové kompetencie (spôsobilosti) poţadované pre určitý stupeň vzdelania a druh vzdelávania garantovaného štátom, – obsahuje vzdelávacie štandardy (obsahové a výkonové), t. j. poţiadavky na vedomosti, zručnosti, spôsobilosti (kompetencie) a postoje, ktoré sú tvorené len z učiva, vymedzeného ako základné (minimum učiva), zaradené sú v ňom len jeho podstatné prvky, ktoré sú predmetom vzdelávania všetkých detí absolvujúcich predprimárny stupeň vzdelania, – dáva priestor na dotvorenie obsahu podľa regionálnych a lokálnych podmienok a poţiadaviek, pričom stavia na cieľoch, ktoré kladie spoločnosť s ohľadom na poţadovanú vzdelanostnú úroveň a kultúrnu gramotnosť občanov, – je vypracovaný na základe kontinuálneho prístupu, jednotlivé vzdelávacie programy školských stupňov (predprimárny, primárny, niţší sekundárny, vyšší sekundárny) na seba nadväzujú, – podporuje komplexný a integrovaný prístup ku vzdelávaniu prostredníctvom vyčlenenia tematických okruhov a vzdelávacích oblastí s uplatnením nových aktivizujúcich metód vzdelávania (situačné metódy, metóda projektového vyučovania atď.) a efektívnych spôsobov učenia (záţitkové, problémové, kooperatívne učenie a ďalšie), – má zaradené aj prierezové témy (environmentálna, dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke, ochrana človeka a zdravia, výchova k zdravému spôsobu ţivota, výchova k tvorivosti, mediálna výchova, práca s informáciami atď.), ktoré sa prelínajú vo všetkých tematických okruhoch a vzdelávacích oblastiach, reflektujú aktuálne globálne, či spoločenské problémy, otázky súčasného človeka, krajiny, Európskej únie a sveta, podporujú utváranie hodnôt a postojov detí, poskytujú im príleţitosť na rozvoj individuálnych potencialít (moţností), uplatnenie záujmov, ale aj vzájomnú spoluprácu a môţu sa realizovať prostredníctvom rôznych organizačných foriem a učením hrou, – umoţňuje modifikáciu obsahu pre vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami, pri tvorbe nového obsahu výchovy a vzdelávania kladie dôraz na podnetné a tvorivé prostredie a priaznivú sociálno-emocionálnu klímu materskej školy a jej celkovú kultúru, – poskytuje nový model projektovania obsahu vzdelávania, ktorý dáva materským školám moţnosť zamerať sa na individuálne rozvíjanie osobného potenciálu detí, – akcentuje kvalitu materskej školy, jej autoevalváciu (sebahodnotenie) a evalváciu (hodnotenie). Pre vypracovanie obsahu vzdelávania podľa jednotlivých stupňov vzdelávania sa pouţíva medzinárodná klasifikácia vzdelávania ISCED (International Standard Classification of Education). Uplatňuje sa aj v rámci Štátneho vzdelávacieho programu. Uvedená klasifikácia je akceptovaná relevantnými medzinárodnými organizáciami (UNESCO, OECD). Poznámka: v materiáli sa budú pouţívať dva spôsoby označovania – predprimárne vzdelávanie a jeho inštitucionálna forma – materská škola.

Určovanie slovných druhov a ich gramatických kategórií. -

Porubcová, J.

Praktická príručka syntaxe, ktorá spĺňa požiadavky na výučbu v predmete slovenský jazyk a literatúra podľa nových pedagogických dokumentov.