Portfólio ako prostriedok sebahodnotenia a rozvoja pedagogického zamestnanca

Portfólio pedagogického zamestnanca (ako synonymum používame „učiteľa“) je významným krokom autoevalvácie učiteľa a následne aj školy. Podľa štúdie McKinsey&Company (How the world’s best-performing schol systems come out on top, 2007) „kvalita vzdelávacích systémov nemôže prekonať kvalitu učiteľov, ktorí v nich pracujú“. Portfólio sa tak stáva významným prvkom podpory kvality učiteľa a tým aj kvality školy a svojim spôsobom aj kvality slovenského školského systému.
Podľa Andersona (Wolf, Dietz, 1998) je portfólio učiteľa „štruktúrovaná kolekcia práce učiteľa a žiaka tvorená v rôznych časových obdobiach, zostavená cez vlastnú reflexiu a obohatená spoluprácou, ktorej konečný cieľ je rozvíjať učenie sa žiaka aj učiteľa. Podstatou tvorby portfólia je to, aby si ho učiteľ zostavoval sám. Pri jeho zostavovaní zbiera produkty vlastnej práce a tiež produkty žiakov (ktoré sú výsledkom jeho vyučovania).
Naplánované ciele vzdelávacieho programu umožňujú účastníkom získať vedomosti a zručnosti pre vytvorenie vlastného portfólia. Zároveň daným portfóliom a jeho prvkami dochádza aj k sebahodnoteniu, posudzovaniu vlastnej úrovne kompetencií a ich častí, čo má za následok nastavenie zmysluplného sebarozvoja, či už v podobe samoštúdia alebo ďalšieho kontinuálneho vzdelávania. Práve pomenovanie aj slabých miest vlastného výkonu, niečoho, čo učiteľa sám nezvláda, čo síce robí, ale nemá to taký efekt, môže priniesť do jeho práce reflexiu, ktorá podľa mnohých výskumných zistení v našich školách dosť chýba.