Z detskej izby po Slovensku

Názov: Z detskej izby po Slovensku

Cieľová skupina: žiaci prvého stupňa základnej školy

Tematická oblasť výchovy a vzdelávania: človek a spoločnosť – vlastiveda, človek a príroda – prvouka

Kľúčové kompetencie:

- čitateľská gramotnosť (čítanie z mapy),

- matematická gramotnosť – orientácia v priestore (svetové strany, hore, dole, vpravo, vľavo)

- funkčná gramotnosť – aplikovať osvojené poznatky z vlastivedy v reálnom kontexte 

- posilnenie komunikačných zručností a interpersonálnych vzťahov v komunite (rodina, skupina detí)

- riešenie problémovej úlohy

Hlavný cieľ: Zábavnou formou aplikovať poznatky o Slovensku z predmetu vlastiveda.

Špecifické ciele:

- kognitívny: správne určiť polohu hraníc Slovenska, čítať z mapy, správne priradiť polohu miest, obcí, pohorí a riek na mape;

- afektívny: vyjadriť svoje pocity z aktivity, ohodnotiť svoje riešenie na základe porovnania s predlohou geografickej mapy;

- psychomotorický: zostaviť mapu Slovenska z dostupného materiálu, orientovať sa na zostavenej mape v horizontálnej polohe (na zemi).

Prostredie: mimoškolské – domáce, v prírode

Forma a počty: skupinová, individuálna

Trvanie: podľa zváženia

Anotácia:

Prezentovaná aktivita zábavnou formou aplikuje poznatky o Slovensku z predmetu vlastiveda a prvouka. Zámerom hry je prostredníctvom vlastnej skúsenosti dieťaťa cestovať po mape Slovenska. Obťažnosť hrovej aktivity sa dá diferencovať s ohľadom na vek dieťaťa. Realizácia je možná v školskom i v domácom prostredí, v exteriéri i v interiéri. Hrať môže celá rodina spolu, no môže sa hrať aj dieťa samo.  

Súčasťou hry je obrázok mapy Slovenska, ktorý si deti, rodičia môžu nájsť na internete, v mobiloch,  v encyklopédiách, v učebniciach.

Potrebný materiál: akékoľvek šnúrky dennej spotreby – šnúrky z topánok, lemovka na záclony, plátenné opasky, krajčírske metre alebo švihadlá, lano – počet je neobmedzený, mapa Slovenska na internete,

v mobile alebo vytlačená mapa v akejkoľvek podobe

Opis postupu realizácie:

Východisková poloha hrovej aktivity je zostavenie mapy Slovenska.

Podľa toho, kde sa aktivita realizuje, mapu skladáme na koberci, dlážke, podlahe alebo na trávniku. Hra je vhodná do interiéru aj do exteriéru.

Mapu – hranice Slovenska vytvárame z materiálu, ktorý je dostupný v domácnosti, napr. zo šnúrok z topánok, plátenných opaskov a pod. Mapa by mala byť čo najreálnejšia. Dané materiály by mali byť preto formovateľné. Môžeme ich aj rôzne kombinovať (dva opasky, päť šnúrok a pod.).

Dôležitá je aj veľkosť mapy. Čím je vytvorená mapa na zemi väčšia, tým je to lepšie. Samozrejme záleží od priestorových možností domácnosti. Pre predstavu podobnú mapu majú v televíznej relácii Milujem Slovensko.

Mapu vytvárame najprv bez predlohy – geografickej mapy Slovenska. Po zostavení „našej“ mapy sa náš výtvor porovná s reálnou mapou. Je potrebné mapu čo najvernejšie opraviť.

Pri tejto činnosti je vhodné nechať deti pracovať samy a len dohliadať na správnosť ich riešenia. Zo skúsenosti vieme, že táto časť býva najviac hlučná. Ak sa mapa veľmi nepodarila, tak ju môžeme  opakovane poskladať.

Ak máme mapu Slovenska poskladanú, zadávame deťom rôzne úlohy. Napríklad:

• Postav sa na miesto, kde sa nachádza naše mesto (obec). Alternatíva – polož hračku na dané miesto, ak je mapa priestorovo malá.
• Postav sa na miesto, kde bývajú naši starí rodičia alebo kde sme boli na výlete, kde sme lyžovali, kde sme boli plávať a pod.
• Postav sa na miesto, kde si sa narodil. – tu deti zistia, kde sa narodili rodičia, príp. ich kamaráti či iné deti.
• Postav sa na miesto, kam by si chcel ísť (napr. ZOO...).
• Postav sa na miesto, kde sme prešli hranice na ceste na dovolenku do Maďarska, na nákupy do Poľska a pod.

Dané zadania úloh si môžeme dopredu zapísať na lístky. Pri hre si ich potom len vyťahujeme. Avšak úlohy môžeme počas hry zadávať spontánne. Do tvorby úloh je vhodné zapojiť aj deti. Úlohy by mali byť formulované z vlastnej skúsenosti detí, z ich života.

Neodporúčame zadávať úlohy typu: Kde sa nachádza hlavné mesto Slovenska?

Správnosť lokalizácie daných miest, postavenie hráčov si následne spoločne kontrolujeme podľa reálnej mapy.

Alternatíva: Navodíme atmosféru plánovania výletu (napr. do Vysokých Tatier – Štrbské Pleso). Bývame v Košiciach. Našou úlohou je naplánovať cestu napr. autom. Kadiaľ pôjdeme, čo uvidíme?

Prvý hráč lokalizuje východiskový bod našej cesty, postaví sa na miesto, kde by sa mali nachádzať Košice. Druhý hráč sa postaví na miesto, kde sa nachádza mesto, ktorým budeme prechádzať, napr. Prešov. Dané miesta určujú samotní hráči. Miesta nie sú dopredu určené. Tretí hráč sa následne postaví na miesto, kde sa nachádza tunel Branisko, ďalší na miesto, kde stojí Spišský hrad, ktorý z auta uvidíme. Ďalší lokalizuje  Levoču, Poprad a pod., až po miesto určenia Štrbské Pleso.

Vytvára sa akýsi had – rad hráčov na mape. Ak máme málo priestoru, na dané miesta dávame hračky. Hráči sa pri lokalizácii miest striedajú.

Deťom môžeme zadať aj problémové úlohy: Akou inou cestou by sme sa mohli dostať na Štrbské Pleso? Kde by sme sa mohli po ceste zastaviť? Čo by sme ešte mohli vidieť?

Na záver aktivity deti pochválime.

Poznámky pre rodiča:

Dbáme na bezpečnosť!

Deti podporujeme, pretože zostaviť mapu a spolupracovať pri jej skladaní nie je vôbec ľahké. V školskej praxi žiaci pracujú s mapami vo väčšej mierke (čiže s menšími, detskými atlasmi). Zároveň je pre dieťa ťažké orientovať sa v zmenenej polohe, inak vnímame priestor v horizontálnej polohe (mapa je položená na lavici) a inak vo vertikálnej (závesná mapa, mapa v počítači). V škole žiaci čítajú formou „prstom po mape“, doma by si mali zážitkovo, hravo, s emóciami vyskúšať cestovať po mape.

Opravy lokalizácie miest podľa reálnej predlohy necháme deti robiť samy, pretože tak sa najlepšie naučia. Usmerňujeme ich, kým nie sú svojou prácou hotové.

Poznámky pre učiteľov a vychovávateľov:

Danú aktivitu vieme realizovať aj v podmienkach  mimoškolskej (domácej) i školskej praxe.

Autor/Zdroj: PaedDr. Tatiana Komanová, učiteľka profesijného rozvoja, DP MPC Košice