Využitie mimickej bábky v jazykových hrách. Otázkové hádanky.
Využitie mimickej bábky v jazykových hrách. Otázkové hádanky.
Učebná činnosť/didaktická hra/aktivita…
Názov: Využitie mimickej bábky v jazykových hrách |
|
Cieľová skupina: deti 1. – 4. ročník ŠKD |
|
ŠKD: spoločensko-vedná TOV, vzdelávacia TOV, esteticko-výchovná TOV, je možné využiť aj v iných TOV |
|
Kľúčové kompetencie:
|
Ciele: Kognitívny: Aplikovať slovnú zásobu, rozširovať slovnú zásobu. Používať vhodné slová, správne gramatické tvary, správne vyslovovať hlásku „r“. Afektívny: Snažiť sa pozorne počúvať a akceptovať pravidlá v skupine. Psychomotorický: Dieťa za pomoci vychovávateľky ovláda mimickú bábku. |
Prostredie: škola, externé prostredie |
Forma: individuálna, skupinová |
Trvanie: 15 – 35 min. (podľa počtu detí) |
|
Anotácia/Edukačný kontext aktivity: |
|
Potrebný materiál: mimická bábka, logopedická bábka (ukážky 5 x obr. sú uložené v prílohe, obr. 1, 2, 3, 5 – komerčná výroba, obr. 4 mimickú bábku vyrobila vychovávateľka Ľubica Loučičanová ZŠ s MŠ Štefana Moysesa Žiar nad Hronom v rámci KV Detské divadlo vo VMV – archív autorky) |
|
Opis postupu realizácie: Čo je mimická bábka? Typológia bábok typ „mimické bábky“ nepozná a v odborných periodikách nenájdete metodiku opisu alebo vodenia „mimickej bábky“. Skôr nachádzame informácie o „logopedickej bábke“ prevažne v literatúre zameranej na poruchy reči u detí. Historicky sa „mimické bábky“ využívali v kabaretoch, na varietné výstupy napríklad „bruchomluvcov“ a zabávačov. Podľa techniky pohybu patria „mimické bábky“ medzi bábky, ktoré sú ovládané rukou umiestnenou v otvore v zadnej časti hlavy tak, aby sa dala ovládať mimika tváre. Podľa Kováčovej (2011, s. 58) animácia (oživenie) „mimickej bábky“ postačuje na to, aby dieťa reagovalo na podnetný materiál emocionálnymi prejavmi. V podstate je „mimická bábka“ ďalšou „osobou“, ktorá dieťa zaujme tvárou, hlasom a spôsobom komunikácie. Jej mimicko-pohybová atraktivita umožňuje dieťaťu koncentrovať sa na menšiu vizuálnu plochu, ktorou sú ústa. Ústa sú dominantnou časťou tváre bábky a sprostredkovávajú dieťaťu informácie, ktoré s doplnením o haptickú činnosť (pohladenie či pritúlenie) otvárajú priestor na rekonštrukciu pocitu bezpečia. Dieťa nadobúda počas hry s „mimickou bábkou“ pocit príslušnosti k skupine, z čoho pramení aj podpora bezpečia a istoty. Príťažlivosť bábkovej hry má priamu súvislosť s estetickou kvalitou použitej bábky. „Mimická bábka“ je charakteristická tvárovou časťou. Práve deti fascinujú ústa bábky, komunikujú s ňou, kŕmia ju, zvedavo si jej ústa prezerajú, „umývajú“ jej zúbky, dokonca strkajú do nich ruku a sú šťastné, že ich nepohryzne atď. (Bilíková 2014, s. 11). „Mimické bábky“ s veselými tváričkami ponúkajú vďaka ovládaniu obrovských pohyblivých úst (niekedy aj pohyblivého jazyka) nekonečné možnosti využitia. Táto jedinečná pomôcka mení rozprávanie príbehov na nezabudnuteľné zážitky, a tak rozvíja komunikačné schopnosti detí, povzbudzuje ich tvorivú fantáziu a prebúdza v nich dramatický talent. Hádanky na otázky – otázkové hádanky: Deti sedia v kruhu. V úvode deti svojho nového kamaráta/ku môžu pomenovať, alebo vychovávateľka im prezradí jeho meno. Ich kamarát/ka, ktorú predstavuje mimická bábka, im prinesie obrázky predmetov súvisiacich s povolaniami – chlieb, dom, stôl, zubná kefka, obraz a pod. a dáva im otázkové hádanky, zároveň ukazuje na obrázky: Kto pečie chlieb?, Kto stavia dom?, Kto vyrába stôl? Kto maľuje obraz? Kto ošetruje tvoje zuby? a pod. Pri cvičení správnej výslovnosti vyberáme otázky, v ktorých sa precvičovaná hláska niekoľkokrát vyskytuje alebo je obsiahnutá v rozlúštení otázkovej hádanky – podľa znenia vyššie ide o hlásku „r“. Hádanky zoznamujú deti s poznatkami o pôvode vecí, označujú činnosti niektorých ľudí. Ide o efektívne kognitívne cvičenia, v ktorých si dieťa spresňuje základné znaky javov sveta okolo neho, učí sa samostatne myslieť, obohacuje a rozširuje si slovnú zásobu. Hádanie dáva dieťaťu možnosť premýšľať, učí ho správne sa vyjadrovať a cvičí sa v disciplíne. Hru môžeme obmeniť individuálne, podľa schopností detí aj tým, že v odpovedi motivujeme dieťa aj k stručnému opisu povolania, ktoré dieťa uhádlo. Odpovede detí vychovávateľka dopĺňa manipuláciou detí s mimickou bábkou za jej pomoci: vychovávateľka sa pýta cez mimickú bábku, dieťa odpovedá cez mimickú bábku. V závere aktivity môžu deti porozprávať vlastné zážitky s ľuďmi vykonávajúcimi určité povolanie. Vhodné je deti odmeniť za správne odpovede a prerozprávané zážitky napr. pohladením mimickej bábky. Poznámky pre pedagogického zamestnanca: Je dôležité podporovať hovorovú aktívnosť detí, treba im pomáhať vhodnými poznámkami a vhodnými otázkami tak, aby vychovávateľka podporovala záujem o vlastné rozprávanie detí, pri cvičení súvislej reči aj na výraznosť a gramatickú stránku, ako aj správnu výslovnosť napr. vhodnou reprodukciou. Po ukončení hry je dôležité viesť rozhovor v kruhu s deťmi, zameraný na ich pocity a vnútorné prežívanie, ako aj na pocity jednotlivca ako súčasti skupiny a zároveň na identifikáciu javov, ktoré sa deti s pomocou svojho nového kamaráta/ky naučili. Možné pokračovanie, následné aktivity: Aktivitu je možné obmeniť tak, že motivujeme deti k vymýšľaniu vlastných hádaniek podľa obrázkov. Ohybnosť a pohotovosť hovoridiel môžeme dosiahnuť cvikom primeraným schopnostiam a veku dieťaťa. Rozvojom reči rozvíjame zároveň aj myslenie dieťaťa, nepoužívame preto metódu mechanického opakovania, dbáme, aby dieťa chápalo aj obsah vety. |
|
Autor/Zdroj: Ďalšie zdroje: BILÍKOVÁ, I., 2014. Mimická bábka a jej využitie v materských školách. Bratislava: MPC. ISBN 978-80-8052-786-0 HATALOVÁ, J., 2013. Kafomet tvorivého učiteľa pre 1. stupeň ZŠ: základné dielo. KOVAČOVÁ, B., 2011. Vývinovo orientovaná dramatoterapia. Bratislava: Musica Liturgica. ISBN 978-80-970418-1-6 ZÁBUŠKOVÁ, G.: Detské divadlo vo výchove mimo vyučovania. VP, materiály pre účastníkov vzdelávania, 2008 |
|
Príloha: Obrazové ukážky mimických bábok |