Využitie metódy V-CH-D vo vzdelávacej oblasti Človek a príroda v materskej škole

Názov: Využitie metódy V-CH-D vo vzdelávacej oblasti Človek a príroda v materskej škole

Cieľová skupina: 5 – 6-ročné deti

Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda, podoblasť Živočíchy

Súvisiace oblasti: Jazyk a komunikácia, podoblasť Písaná reč

Výkonové štandardy:

Identifikuje rôznorodosť spôsobu života živočíchov spoznávaním spôsobu života vybraných druhov živočíchov.

Uvažuje nad informáciami prezentovanými prostredníctvom informačno-komunikačných technológií, porovnáva ich s vlastnou skúsenosťou a s tým, čo vie z iných zdrojov.

Ciele:

Pomocou textu a obrázkov dieťa identifikuje špecifiká života žaby.

Dieťa uvažuje nad informáciami z textu a porovnáva ich s vlastnou skúsesnoťou a s tým, čo vie z iných zdrojov.

Prostredie: trieda materskej školy, domáce prostredie

Forma a počty: frontálna, individuálna podľa aktuálnej situácie

Trvanie: 30 minút

Anotácia/Úvod/Edukačný kontext aktivity/Zhrnutie aktivity:

Vzdelávacia aktivita je smerovaná na podoblasť Človek a príroda. Prioritnou metódou využitou v aktivite je metóda V-CH-D (akronym: viem – chcem vedieť – dozvedel som sa). Je to metóda na rozvoj čitateľských stratégií, pomocou ktorých sa deti učia pracovať s textom. Vyberať z textu potrebné informácie a porovnávať ich s už nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. V materskej škole je možné ju využiť na rozvoj predčitateľskej gramotnosti. Dieťa text nečíta, ale je aktívnym poslucháčom. V opise je spracovaný podrobný návod na jej využitie, ako aj základné princípy tejto metódy.

Potrebný materiál: flipchartový papier (alebo baliaci papier), v prípade práce s jedným dieťaťom je možné pracovať s formátom A4. Plocha papiera je rozdelená na tri stĺpce, v hlavičke každého môžeme napísať akronym metódy V-CH-D alebo celé slová vypísať (príloha), fixky, obrázkový materiál (príloha), encyklopédia (resp. upravený text – príloha).

Opis postupu realizácie:

1. Motivačná časť – V úvode aktivity zaradíme pohybovú hru „Na žabky“ (príloha) ako navodenie témy, o ktorej budeme hovoriť. Po upokojení sústredíme deti pred flipchartovú tabuľu (alternatíva: interaktívna tabuľa), ktorú máme dopredu pripravenú podľa prílohy. Položíme deťom otázku: „Kto už videl žabu?“ Deti reagujú. Následne položíme základnú otázku, „Čo je to žaba?“, ktorou zisťujeme prekoncepty detí (čo si pod daným pojmom predstavujú). Odpovede detí zapisujeme do prvého stĺpca. Píšeme veľkým tlačeným písmom (sme pre deti vzorom v tom, ako držíme grafický materiál, ako stojíme pred tabuľou). Môžeme vždy uviesť a zapísať meno dieťaťa, ktoré výrok povedalo, alebo jeho začiatočné písmeno. Napr. M(Miško) – žaba žije vo vode. V prípade, že pracujeme s jedným dieťaťom, nie je nutné zaznamenať meno. Výroky pri zápise zjednodušujeme, zápis vždy prečítame. Po spísaní niekoľkých výrokov o žabách položíme druhú otázku: Čo by sme chceli ešte vedieť o žabách? V prípade, že deti nevedia formulovať otázky k téme, sme pre nich vzorom aj pri tejto činnosti. Napr. „Ja chcem vedieť, čím sa živia žaby.“ Otázky zaznamenávame do druhého stĺpca. Následne deťom povieme primeraným spôsobom, aký cieľ chceme dosiahnuť. „Prečítame si niečo z encyklopédie (textu) o žabách. Budeme pozorne sledovať, kto nájde odpovede na otázky, ktoré sme si tu uviedli (môžeme ich znovu zopakovať, prečítať, pričom je vždy dôležité prstom ukazovať na čítaný text).
2. Hlavná časť – čítame deťom text. Dĺžku textu prispôsobujeme vekovej kategórii. Pri odbornom texte dbáme na to, aby v ňom nebolo príliš veľa odborných termínov, ktoré sú pre deti neznáme. Preto odporúčame dopredu si text pripraviť (upraviť, poskladať z viacerých zdrojov, a to tak, aby som dosiahli ciele, ktoré sme si v úvode stanovili), text teda prispôsobujeme cieľom a vývinovej úrovni detí. Čítanie môžeme doplniť názornými ukážkami (obrázky, makety žaby a pod.). Mimikou, moduláciou hlasu môžeme zdôrazňovať časti, ktoré sú odpoveďami na položené otázky.

Po prečítaní textu nasleduje najpodstatnejšia tretia časť metódy V-CH-D. Vraciame sa k tabuli. Deťom kladieme otázku „Čo sme sa o žabe dozvedeli?“ Do tretieho stĺpca zaznamenávame výpovede detí. Najskôr necháme deti voľne hovoriť o tom, čo počuli. Výroky môžu byť tie, ktoré sme počuli na začiatku. Komentujeme: „Toto sme už vedeli a na začiatku to povedal Miško.“ Čo nové sme sa dozvedeli? Hľadáme odpovede na otázky z druhého stĺpca. Prečítame otázku. Zisťujeme, či deti zachytili v texte odpovede. Ak sa v ňom nachádzajú otázky, ktoré sme textom nezodpovedali, môžeme urobiť nasledovné: pohľadáme odpovede v ďalšej knihe, na internete. V prípade, že chceme zapojiť rodinu do výchovno-vzdelávacieho procesu, môžeme zadať úlohu na hľadanie odpovede v domácom prostredí. Je potrebné dodržiavať zásadu dôslednosti a vrátiť sa k téme aj na druhý deň. Aby sme u detí rozvíjali nielen vedomosti z oblasti prírody, ale aj predčitateľskú gramotnosť, je potrebné čítať vždy otázku s ukazovaním na jej písomný záznam.

3. Záverečná časť: Vedieme deti k sebahodnoteniu. Pri sebahodnotení nám pomáha text vo všetkých stĺpcoch:

Kto vedel niečo o žabe na začiatku? A čo vedel?

Kto sa chcel najviac dozvedieť a kládol najviac otázok? Aké?

Kto zistil najviac odpovedí?

Je potrebné oceniť aktivitu vo všetkých častiach aktivity.

Poznámky pre učiteľa: Ak nám ide v prvom rade o poznatky z prírody bez prepojenia na predčitateľskú gramotnosť, potom čítanie odborného textu môžeme nahradiť: vychádzkou, PPT, samostatným sledovaním obrázkov a encyklopédií, exkurziou a pod. Ostatné časti metódy V-CH-D zostávajú nezmenené.

Možné pokračovanie, následné aktivity: Metóda V-CH-D pomáha vytvárať u detí stratégie na prácu s informáciami. Dieťa sa postupne naučí konfrontovať svoje vedomosti s novými, prípade ich dopĺňať alebo reštrukturalizovať.

Autor/Zdroj: PaedDr. Eva Pupíková, učiteľka profesijného rozvoja, DP MPC Nitra

Prílohy na stiahnutie:

Príloha: Pracovný list