Urobme niečo pre svoju školu – participatívny rozpočet
Urobme niečo pre svoju školu – participatívny rozpočet
Učebná činnosť/didaktická hra/aktivita…
|
Názov: Urobme niečo pre svoju školu – participatívny rozpočet Realizácia vlastného nápadu |
|
|
Cieľová skupina: ISDED 2 – občianska náuka, informatika, triednická hodina ISCED 3A – občianska náuka, informatika, (ekonomika), triednická hodina ISCED 3B, 3C – ekonomika, občianska náuka, informatika, triednická hodina |
|
|
Vzdelávacia oblasť: Človek a spoločnosť, matematika a práca s informáciami, odborné ekonomické predmety |
|
|
Kľúčové kompetencie: Iniciatíva a podnikavosť Sociálne a občianske kompetencie Komunikačné kompetencie Riešenie problémov Digitálne kompetencie Pracovné kompetencie |
Ciele: Identifikovať príležitosti na zlepšenie prostredia školy Opísať východiskovú situáciu Vytvoriť vlastný návrh na zlepšenie a kriticky ho vyhodnotiť Prezentovať návrh riešenia Argumentovať najzávažnejšie pozitíva a riziká návrhu Porovnať nezaujato rôzne návrhy na základe daných kritérií Spracovať finančný rozpočet návrhu Spolupracovať v skupine pri riešení spoločných úloh |
|
Prostredie: Priestory školy |
Forma a počty: Skupinová práca, individuálna práca |
|
Trvanie 5 – 6 vyučovacích hodín |
|
|
Anotácia/Úvod/Edukačný kontext aktivity: „Vzdelávať k inovatívnosti, originalite a podnikavosti treba deti najlepšie už od škôlky.“ (Milan Zelený, český ekonóm, profesor americkej univerzity) Jednou z možností, ako žiakov zaujať a vytvoriť im priestor na uplatnenie nadobudnutých teoretických poznatkov, je zadávanie úloh z reálneho prostredia, ktoré je žiakom známe, a v oblasti, ktorá ich zaujíma. Riešenie praktických úloh vytvára predpoklady na to, aby žiaci využívali poznatky z rôznych predmetov, rozvíjali poznávacie schopnosti, oblasť funkčnej gramotnosti a súvisiace kompetencie. Navrhnuté aktivity s praktickým zameraním na využitie konkrétnych príležitostí podnecujú aktívne občianstvo a osobnú angažovanosť žiakov a súčasne rozvíjajú ich finančnú a podnikateľskú gramotnosť. Hlavnou úlohou žiakov bude všímať si príležitosti na zlepšenie prostredia a života v škole a spracovať návrhy, ktoré by za priaznivých finančných podmienok bolo možné uviesť do života. Pri ich tvorbe žiaci diskutujú, prichádzajú s námetmi a obhajujú ich. Súčasne sa učia prezentovať, rozpočtovať, hodnotiť, komunikovať, rozhodovať a spolupracovať. Motiváciou žiakov pri spracovaní vlastných návrhov je možnosť získať na ich realizáciu finančné prostriedky. Môžu to byť zdroje školy, rodičovského združenia, nadácií alebo verejné financie. K takýmto zdrojom patrí aj participatívny rozpočet, ktorým obce a vyššie územné celky už niekoľko rokov podporujú rôzne mikroprojekty. Žiaci majú možnosť popustiť uzdu fantázii a na základe podnetov z prostredia vymyslieť riešenia, spracovať ich v kontexte dlhodobejších súvislostí do podoby projektov a na základe reálnych možností robiť finančné rozhodnutia. Odmenou za aktívnu prácu žiakov bude ponuka na realizáciu vlastného projektu, podieľanie sa na jeho stvárnení a využitie jeho prínosov. |
|
|
Potrebný materiál: Digitálny fotoaparát (telefón s fotoaparátom) – minimálne jeden pre skupinu žiakov, podmienky na prenos fotografií do PC, jeden počítač pre skupinu s pripojením na internet, s prezentačným softvérom a nástrojom na spracovanie fotografií (príp. s textovým editorom a tabuľkovým procesorom), tlačiareň (ideálne farebná), jeden počítač s pripojením k projektoru, prezentačné plátno, papier do tlačiarne, flipchartová tabuľa s papiermi a fixkami, médium na prenos dát. Štyri obrázky zo školského prostredia (napríklad učebňa, telocvičňa, jedáleň, priestor na voľný čas a pod.). Zjednodušená schéma areálu školy – minimálne pre dvojicu žiakov. Hlasovacie lístky pre 3. aktivitu. |
|
|
Opis postupu realizácie: Realizácia pozostáva z motivačného rozhovoru a štyroch nadväzujúcich aktivít. Predpokladá sa realizácia postupne v samostatných blokoch, podľa podmienok vytvorených počas vyučovania. Realizácia je možná i v rámci jedného projektového dňa, prípadne na triednických hodinách, mimo vyučovania alebo v študentskej rade školy. Pri príprave aktivít je potrebné zohľadniť schopnosti žiakov. Realizácia je možná aj vtedy, ak škola nemá k dispozícii finančné krytie. V takomto prípade budú návrhy pripravené na realizáciu v budúcnosti. Motivácia: Riadený rozhovor o tom, čo by sa v škole dalo zlepšiť, čo žiakom chýba, čo by radi zmenili. |
|
|
Realizácia aktivity:
Učiteľ má k dispozícii 4 rôzne obrázky súvisiace so vzdelávaním a prostredím školy (môžu byť historické, súčasné alebo futuristické), rozstrihané na časti, z ktorých vzniknú skladačky obrázkov (počet častí závisí od počtu žiakov v triede). Žiaci si náhodne vylosujú časť obrázka a následne neverbálne poskladajú príslušný obrázok. Tak sa rozdelia na 4 skupiny. Učiteľ rozdá všetkým žiakom schému areálu školy. V priebehu stanoveného času majú žiaci každej skupiny v priestoroch školy nafotiť aspoň 20 fotografií. Dôležité je zachytiť rôzne zaujímavé javy a objekty, ktoré si zaslúžia pozornosť a dali by sa využiť na zlepšenie prostredia alebo klímy školy. Po návrate do učebne má každá skupina k dispozícii počítač a tlačiareň. Žiaci fotografie nahrajú do počítača, následne spoločne vyberú v každej skupine 10 fotografií, ktoré vytlačia. Vytlačené fotografie žiaci rozložia na plochu (napríklad na zem), pozorne si ich prezrú a následne fotografie spoločne začlenia do skupín (kategórií), ktoré sa týkajú určitej problematiky (napr.: školský dvor, spoločné priestory, jedáleň, šatne, zeleň, okolie budovy, parkovisko bicyklov, oddychová zóna, separovanie, hygiena a pod.). Z vytvorených kategórií žiaci dohodou alebo hlasovaním vyberú štyri najdôležitejšie (príp. zmysluplne spoja príbuzné kategórie). Poznámky pre učiteľa: Žiaci musia byť vopred informovaní, že majú mať k dispozícii digitálny fotoaparát/mobil, s možnosťou stiahnutia fotografií do počítača. V prípade, že sú v skupine žiaci s menšími skúsenosťami s digitálnou fotografiou, je vhodné zabezpečiť, aby sa neocitli v jednej skupine. Prvá aktivita je východiskom pre nasledujúce tri aktivity. Doba trvania aktivity je 45 – 90 minút. Potrebný čas súvisí i s veľkosťou priestorov. Vzhľadom na to, že prostredie školy je žiakom známe, aktivita by nemala byť časovo náročná. V prípade nedostatku času je možné realizovať fotografovanie aj mimo vyučovania, napríklad cez prestávky alebo s dostatočným predstihom na domácu úlohu (napr. z predmetu informatika).V takom prípade zostane na hodine viac času na diskusiu k jednotlivým kategóriám fotografií.
Každá zo skupín žiakov dostane jednu z vybraných kategórií fotografií. Úlohou skupín bude v priebehu 20 minút k jednej kategórii obrázkov navrhnúť príležitosti na zlepšenie, určiť, pre akú cieľovú skupinu bude zlepšenie užitočné, a poukázať na plusy a riziká jednotlivých návrhov. Každá skupina pripraví minimálne dva návrhy pre svoju kategóriu. Výsledok prehľadne zaznamená v tabuľke alebo v myšlienkovej mape na plagát (flipchartový papier). Následne dostane každá zo skupín možnosť svoje návrhy stručne prezentovať. Návrhy zostanú vystavené, aby mali žiaci možnosť nad nimi premýšľať. Pri každom z návrhov zostane priestor na dopísanie ďalších postrehov.
Poznámky pre učiteľa: V prílohe je návrh schémy na zapisovanie nápadov skupín. V prípade, ak by členenie skupín z predošlej aktivity nebolo vhodné, rozdelí vyučujúci skupiny iným, vopred pripraveným spôsobom. Aktivita je časovo náročnejšia. Pri dotácii 45 minút si vyžaduje dobrý časový manažment. V takom prípade je užitočné, ak medzi aktivitami uplynie určitý čas. Ideálne by bolo vymedziť na aktivitu dvojhodinový blok, aby vznikol dostatočný priestor na produkciu a kritické vyhodnotenie nápadov a následnú diskusiu k jednotlivým nápadom. V prípade, že to nie je možné, aj práca v časovom strese je pre žiakov dobrá skúsenosť.
Vyučujúci pred hodinou označí každý z nápadov poradovým číslom. V úvode hodiny oboznámi žiakov s kritériami, podľa ktorých budú vyberať najlepší/najvhodnejší nápad na realizáciu. Základnými kritériami sú užitočnosť, realizovateľnosť a primeraná finančná náročnosť (suma môže byť orientačne stanovená napríklad na 1 000 €). Žiaci dostanú hlasovací lístok, na ktorom majú možnosť prideliť tri body maximálne dvom nápadom. Na základe anonymného hlasovania sa po spočítaní bodov ukáže, ktorý z nápadov vyhral. V prípade zhodnosti bodov nasleduje dohoda alebo rozstrel. Ak vyučujúci usúdi, že zvolený nápad nezodpovedá uvedeným kritériám, upozorní na to žiakov a zvíťaziť by mal nasledujúci nápad v poradí. V ďalšej časti pracujú všetky štyri skupiny žiakov samostatne na podrobnejšom rozpracovaní víťazného nápadu do realizačnej fázy. Spracujú algoritmus postupnosti krokov na realizáciu nápadu a pri každom kroku stručne opíšu, čo je naň potrebné (materiál, nástroje, práca, príp. iné) a ako dlho bude približne trvať. Tak vzniknú štyri rôzne alternatívy riešenia. Následne návrh realizácie spracujú do stručnej prezentácie. Každá skupina bude mať presne 10 snímok, ktoré budú časovo nastavené na 15 sekúnd (modifikácia metódy Pecha Kucha). Skupiny majú na prezentovanie čas 2,5 min. Po prezentáciách žiaci o návrhoch spolu diskutujú a dohodnú sa, ktorý z návrhov je na realizáciu najvhodnejší, pričom môžu do najlepšieho nápadu doplniť aj prvky iných.
Poznámky pre učiteľa: V prílohách je návrh hlasovacieho lístka. Je možné využiť aj iný spôsob hlasovania, napríklad prideľovaním smajlíkov, ktorých žiaci dostanú namiesto hlasovacích lístkov. Poradové číslo pridelí učiteľ návrhom postupne alebo náhodne – celkový počet je minimálne osem, ale zaradí všetky pripravené návrhy (je na zvážení učiteľa zaradenie nedokončených alebo nezmyselných návrhov). Vzhľadom na to, že je nápad určený na realizáciu, je ideálne doplniť víťazné riešenie aj o vhodné prvky z iných nápadov. Aktivita je časovo náročná. Ideálne by bolo vymedziť na aktivitu dvojhodinový blok. V takom prípade je prvá hodina určená na dopracovanie návrhu a druhá na vytvorenie prezentácie, prezentovanie a výber najlepšieho riešenia. Pri dotácii 45 minút si vyžaduje dobrý časový manažment v skupine. V tomto prípade je vhodnejšie vytvorenie prezentácie na domácu úlohu, aby ju mohli žiaci spracovať kvalitne a pripraviť sa na prezentáciu.
Všetky štyri skupiny budú pracovať na rovnakej úlohe. Samostatne zostavia základný finančný rozpočet na realizáciu víťazného návrhu riešenia z 3. aktivity. Najskôr spracujú v rámci stanoveného finančného limitu prehľad výdavkov, v ktorom uvedú sumy na nákup materiálov, vyčíslia sumy na iné výdavky (napr. dopravu a pod.) a na prácu (podľa počtu hodín a hodinovej mzdy). Informácie čerpajú z internetu, od vyučujúceho alebo so súhlasom učiteľa od „priateľov na telefóne“ (ak je to možné). Na záver rozpočtu uvedú na strane výdavkov aj časť, ktorá bude mať nulové sumy, kde žiaci uvedú to, čím sa oni budú na realizácii podieľať – počet hodín práce, prípadne opis iného osobného pričinenia. Spracujú prehľad príjmov (ak majú možnosť disponovať s nejakými zdrojmi), resp. navrhnú možné zdroje príjmov, ktoré by podľa nich prichádzali do úvahy. Rozpočet spracujú na plagát, prípadne v tabuľkovom softvéri. V závere rozpočty porovnajú a spoločne nájdu optimálne riešenie, pri ktorom zohľadnia primeranú kvalitu za dobrú cenu. (Finančná náročnosť môže byť dôležitým faktorom pri rozhodovaní o realizácii návrhu.)
Poznámky pre učiteľa: V prílohe je príklad jednoduchých tabuliek, do ktorých je možné pripraviť rozpočty. Vhodné je aj spracovanie v tabuľkovom softvéri na počítači. V záverečnej fáze aktivity nie je dôležité, kto má najlepší rozpočet, ale zapracovanie najlepších nápadov do finálneho rozpočtu. Aktivita môže byť pre žiakov náročná, pretože nemusia mať dostatok informácií na spracovanie výdavkovej časti. Preto je možné žiakom pripraviť základné vstupné údaje, prípadne linky, kde sa dajú informácie nájsť. Jednou z možností je dať skupinám úlohu vopred, aby si mohli pripraviť vstupné informácie. Podľa uváženia učiteľa je možné žiakov pri rozpočte rozdeliť na dve skupiny. Dôležité je, aby sa do tvorby rozpočtu zapojili všetci. Podľa aktuálnej situácie je možné skončiť treťou aktivitou a rozpočet ponechať na odborníkov.
Možné pokračovanie, následné aktivity: Návrh riešenia žiakov na zlepšenie prostredia alebo klímy školy je možné predložiť ako podnet na realizáciu v rámci participatívneho rozpočtu, ak ho škola má k dispozícii. Jednou z možností je požiadať o pomoc pri realizácii rodičov a priateľov školy, využiť rôzne granty alebo vyvinúť úsilie na získanie prostriedkov na realizáciu samotnými žiakmi. Perspektíva pokračovania závisí aj od toho, aká úloha je žiakom zadaná v rámci reálnych podmienok školy. Možnosť realizácie, hoci aj jednoduchého nápadu, je ideálnym vyvrcholením úsilia žiakov. Dôležité je, aby sa žiaci na prezentácii a realizácii vlastného návrhu sami podieľali, aby zažili fázy nadšenia a prekážok, aby spolupracovali a vychutnali si pocit úspechu z realizácie vlastného nápadu. |
|
|
Autor/Zdroj: Ing. Miroslava Jakubeková, učiteľka profesijného rozvoja, detašované pracovisko MPC Trenčín
Ďalšie zdroje: Národný štandard finančnej gramotnosti. 2017. [online] Bratislava: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Dostupné z: https://www.minedu.sk/narodny-standard-financnej-gramotnosti-verzia-12/ Participatívny rozpočet na školách v Trenčianskom samosprávnom kraji. 2019. [online] Bratislava: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Dostupné z: https://www.minv.sk/?ros_np_participacia_partirozpocet Inovovaný štátny vzdelávací program. 2015. [online] Bratislava: Štátny pedagogický ústav. Dostupné z: http://www.statpedu.sk/sk/svp/inovovany-statny-vzdelavaci-program JAKUBEKOVÁ, M., 2018. Formovanie vzťahu k podnikavosti [online]. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. ISBN 978-80-565-1437-5. Dostupné z: https://mpc-edu.sk/formovanie-vztahu-k-podnikavosti JAKUBEKOVÁ, M., 2017. Úvod do podnikateľského vzdelávania [online]. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. ISBN 978-80-565-1425-2. Dostupné z: https://mpc-edu.sk/uvod-do-podnikatelskeho-vzdelavaniaJAKUBEKOVÁ, M. a E. FINKEI, 2014. Tvorba prezentácie a jej efektívne využitie vo vzdelávaní na ZŠ a SŠ [online]. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. ISBN 978-80-565-0271-6. Dostupné z: https://mpc-edu.sk/tvorba-prezentacie-a-jej-efektivne-vyuzitie-vo-vzdelavani-na-zs-a-ss
JAKUBEKOVÁ, M., V. BOBOT a J. RAJSKÝ, 2012. Využitie digitálnej fotografie v edukačnom procese [online]. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. ISBN 978-80-8052-450-0. Dostupné z: https://mpc-edu.sk/vyuzitie-digitalnej-fotografie-v-edukacnom-procese |
|
|
Prílohy na stiahnutie: Podporné materiály k aktivitám
|
|
