Sledovanie médií (tréning kritického myslenia)

Názov: Sledovanie médií (tréning kritického myslenia)

Cieľová skupina: žiaci 2. stupňa základnej školy, žiaci strednej školy

Vzdelávacia oblasť: jazyk a komunikácia, človek a spoločnosť, človek a hodnoty, umenie a kultúra

Kľúčové kompetencie:

• komunikačné
• poznávacie 
• občianske
• sociálne

Ciele:

Vedieť:

• si vytvoriť názor
• argumentovať
• kriticky myslieť
• vyjadriť vlastný názor
• akceptovať iný názor
• aktívne počúvať

Prostredie: vzdelávacia inštitúcia/domáce prostredie

Forma a počty: individuálna, skupiny zložené z 3 členov

Trvanie: 90 minút

Anotácia/Úvod/Edukačný kontext aktivity/Zhrnutie aktivity:
Aktivity sledovania médií sú zamerané na rozvoj kritického myslenia pri vnímaní mediálnych správ a odhaľovanie predpojatostí v nich obsiahnutých. Ukazujú, ako rôzne typy médií vyberajú a podávajú informácie ovplyvnené vlastným uhlom pohľadu a prioritami. Odkrývajú tiež účastníkom fakt, že žiadna správa, ktorá k nám prichádza, nie je celkom objektívna, je vždy viac alebo menej ovplyvnená názorom a hodnotami spoločnosti, ktorou je šírená.
Aktivity je možné využiť v domácom učení.

Potrebný materiál: nahrávky hlavných správ niekoľkých televízií z jedného večera, tablet/notebook/PC/TV na projekciu nahrávok, súbor rôznych novín z niekoľkých dní, stopky (na mobilnom telefóne)

Opis postupu realizácie aktivít:

I. Rozbor televíznych programov

Priebeh aktivity

1. Informujeme účastníkov/deti, že môžu pracovať individuálne (vhodné na učenie v domácom prostredí) alebo v 3-členných skupinách, ktoré vytvoria s najbližšie sediacimi spolužiakmi.

2. Požiadame účastníkov/deti, aby si pozreli spravodajské relácie a analyzovali ich porovnaním z hľadiska poradia správ (ktoré správy sa objavili v prehľade najdôležitejších správ, ktorá správa sa objavila ako prvá, druhá atď.), času venovaného jednotlivým témam a ich jednostrannosti či tendenčnosti (aké dôrazy sú v správe zjavné, či sa správa zdá byť nestranná, alebo či sú určití ľudia, organizácie a krajiny prezentovaní/-é v priaznivejšom alebo nepriaznivejšom svetle). Údaje môžu zapísať do tabuľky (20 – 35 min. – čas na pozretie nahrávok, podľa ich množstva a dĺžky, 10 – 15 min. analýza nahrávky so zápisom).

Tab. 1: Analýza spravodajských relácií (3 – 5)

2. Požiadame účastníkov, aby pri každej správe uviedli, ktoré skupiny divákov (napr. podľa veku, zamestnania, politickej orientácie) by mohli reportáž považovať za objektívnu a ktoré za zavádzajúcu? (5 – 10 min.)

3. Porovnáme spoločne výsledky analýzy odpoveďami na otázky, napr.:

1. Boli vo všetkých správach 3 najdôležitejšie správy rovnaké?
2. Boli správy uvedené v rovnakom poradí?
3. Bol správam o rovnakej udalosti venovaný v rôznych reláciách rovnaký čas?
4. Ktorá správa bola najčastejšie prvá?
5. Obsahovala táto správa v každej relácii rovnaké údaje? V čom sa líšili?
6. Znamenali rozdiely v informáciách v tejto správe na rôznych TV staniciach zmenu vo vnímaní jej významu/v interpretácii udalosti?
7. V ktorej TV relácii ste určili najvyšší počet správ ako tendenčné? – môžeme v 1 – 2 prípadoch požiadať žiakov, aby uviedli dôvod, pre ktorý označili správu za tendenčnú.
8. Kto (skupina ľudí – obchodníci, politici, výrobcovia, vedci, krajina) mohli byť takto formulovanou správou zvýhodnení?
   (5 – 10 min.)

4. Vyhodnotíme zistenia o objektívnosti spravodajstva:

Uvedieme kritériá, napr.:

Kritériá žurnalistickej objektivity podľa Jörgena Westerståhla (McQuail 2009):

1. Faktickosť:
        pravda
        informatívnosť
        relevantnosť
2. Nestrannosť
        vyváženosť
        neutralita

Požiadame účastníkov individuálne alebo za skupinu o odpovede na otázky:

Boli nami skúmané správy podľa uvedených kritérií 100 % objektívne?
Čo z toho pre nás vyplýva?

Odpovede zhrnieme v nasledovnom odporúčaní:
Je potrebné využívať v orientovaní sa v informáciách vlastný názor, pretože sme zodpovední za to, čomu uveríme.
Mnohé tvrdenia nedokážeme overiť vlastnou skúsenosťou, musíme ich posúdiť teoreticky, vlastným rozumom a porovnať ich s tým, čo vieme o problematike my sami a čo nám o nej hovoria iní.
Pomáha nám pri tom spôsob vyhodnocovania reality, ktorý sme si v aktivite precvičili, a označujeme ho ako kritické myslenie. Získavame ním schopnosť:

• rozoznať názory od faktov
• zorientovať sa v množstve informácií
• nachádzať užitočné a pravdivé zdroje
• lepšie sa sústrediť
• brániť sa pred manipuláciou
• rozpoznať logické omyly
• lepšie porozumieť vlastnému premýšľaniu
• neklamať sám seba
• sformulovať kvalitný argument 
• kvalitne prezentovať svoj názor

Používajte ho čo najčastejšie :) . (10 – 15 min.)

II. Rozbor printových novinových správ

Priebeh aktivity                

1. Požiadame žiakov, aby vytvorili trojčlenné až štvorčlenné skupiny.

2. Každá skupina si vyberie jednu udalosť (2 – 5 min.), inú ako ostatné, a sleduje, ako sa o ich udalosti objavujú a vyvíjajú správy v priebehu niekoľkých dní v rôznych novinách. (20 – 25 min.)

3. Množstvo textu, počet a veľkosť fotografií (v centimetroch štvorcových) venovaných správe v jednotlivých novinách a jednotlivých dňoch pre lepšiu prehľadnosť zapíšu do tabuľky. Požiadame ich tiež, aby sa pokúsili odhaliť a definovať hľadisko, z ktorého príslušné noviny správu sledujú a podávajú. (15 – 20 min.)

Tab. 2: Zistenia o správe v denníkoch

4. V závere skupiny prezentujú stanovisko na základe zistení. Po každom vystúpení  skupiny zaradíme priestor na otázky a diskusiu. (20 – 25 min.)

Podobne ako v predchádzajúcej úlohe povzbudíme účastníkov k využívaniu tohto spôsobu myslenia (kritické myslenie) aj v iných životných situáciách. (10 – 15 min.)

Aktivitu je možné obohatiť o noviny z rôznych krajín a v rôznych jazykoch (ak sú žiaci schopní v týchto jazykoch čítať).

Autor/Zdroj:
PaedDr. Anna Vrábľová, PhD., učiteľka profesijného rozvoja, DP MPC Nitra

Ďalšie zdroje:
PIKE, G. a D. SELBY, 2009. Cvičení a hry pro globální výchovu. Vyd. 2., Praha: Portál, 2009, ISBN 978-80-7367-630-8 (brož.) 235 s. (upravené)

McQUAIL, D., 2009. Úvod do teorie masové komunikace. 5. vyd. Praha: Portál. ISBN 978-80-7367-574-5, s. 212.