Prúdenie vody v rastlinách – FAREBNÁ KAPUSTA

Názov: Prúdenie vody v rastlinách – FAREBNÁ KAPUSTA

Cieľová skupina: deti a žiaci predškolského veku, mladšieho školského veku a staršieho školského veku, deti a žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Vzdelávacie oblasti: Človek a príroda
Predmet: prvouka, prírodoveda, biológia, fyzika, environmentálna výchova
Výchovno-vzdelávací cieľ: Rozvíjať prírodovednú gramotnosť, rozvíjať schopnosť riešiť problémy.

Kľúčové kompetencie:

1. schopnosť tvorivo a kriticky riešiť problémy
2. kompetencia učiť sa učiť
3. komunikačné kompetencie
4. osobnostné a sociálne kompetencie

Špecifické ciele:

• Vytvoriť a zapísať vlastný predpoklad, či kapusta v zafarbenej vode zvädne alebo sa zafarbí.
• Overiť predpoklad pozorovaním kapustného listu.
•  Slovne opísať prúdenie tekutiny do rastliny.
• Porovnať intenzitu sfarbenia kapusty po 15 minútach, 2 hodinách, 1 a 2 dňoch.
• Určiť na základe svojich pozorovaní vyhodnotenie pokusu a vysloviť záver.

Prostredie:

• domáce prostredie
• škola, trieda
• školský klub detí a pod.

Forma:

• vyučovacia hodina,
• voľnočasová aktivita
• pokus

Metódy:

• kladenie otázok
• rozhovor,
• praktická činnosť
• názorno-demonštračné metódy (ukážka)
• pozorovanie
• aktivizujúce metódy (bádateľské metódy, metódy na rozvíjanie kritického myslenia)
• pochvala

Trvanie: 2 – 3 dni

Formy: skupinová, individuálna, párová

Anotácia/Úvod/Edukačný kontext aktivity:
Pre deti je skúmanie a objavovanie vecí a javov prirodzené a motivujúce. Realizovanie bádateľských aktivít je vhodným prostriedkom, ako u detí môžeme rozvíjať prírodovedné a environmentálne povedomie, vzťah k ochrane prírody a pochopenie pre ochranu a šetrenie vody v praktických činnostiach. Krátka metodická inšpirácia je zameraná na metodické spracovanie bádateľskej aktivity na rozvíjanie prírodovednej gramotnosti. Aktivita je zameraná na formovanie kľúčových kompetencií v oblasti schopnosti tvorivo a kriticky riešiť problémy, v oblasti komunikačných kompetencií a kompetencií realizovať výskumnú činnosť.

Potrebný materiál: plastové poháre, voda, kapustné listy, rôzne potravinárske farbivo, pracovné listy, ceruzky

Metodický postup:

MOTIVAČNÁ ČASŤ
Deťom klaďte otázky typu: „Čo potrebuje rastlina k životu?“ Odpovede môžu byť rôzne: vodu, slnko, živiny, dážďovky...

„Ako sa dostane voda do rastliny?“ Možné odpovede: koreňmi, listami, cez pôdu, cez stonku, až do kvetu, do hlavičky....

Nesprávnu odpoveď nikdy nepovažujte za nesprávnu. Snažte sa o vymyslených tvorivých (aj nesprávnych) odpovediach diskutovať a motivovať deti, aby vám vysvetlili, prečo zvolili danú odpoveď.

Ako motiváciu využite rozhovor o prúdení vody v rastlinách. Deti na základe vlastných skúseností a informácií, ktoré získali buď na vyučovaní, alebo diskusiou s rovesníkmi, už vedia aspoň náznakovo rozprávať, ako rastliny prijímajú vodu. Motivačne pôsobí aj neznámo, preto im až na konci rozhovoru vysvetlite, čo sa bude diať ďalej, že budete spolu bádať a urobíte si pokus, na ktorom si ukážete, ako voda prúdi v rastlinách.

REALIZÁCIA:
Deti s rodičom (pedagogickým zamestnancom, súrodencom alebo kamarátom) vytvoria dvojicu. Ak je vás doma viac, vytvorte dve dvojice, aby ste si mohli svoje pozorovania prezentovať, komunikovať vysvetľovať. Urobte z vašich detí výskumníkov so všetkým, čo k tomu patrí. Každá dvojica dostane tri kapustné listy (prípadne viac podľa počtu farieb). Najvhodnejšia je čínska kapusta, ale pre deti je zaujímavé, ak môžu pozorovať rovnaký dej na rôznych materiáloch, preto odporúčam využiť rôzne druhy kapustovej a šalátovej zeleniny. Každá dvojica následne dostane toľko plastových pohárov, koľko má kapustných listov. Do plastových pohárov jeden z dvojice napustí trochu vody, nie viac ako do jednej tretiny pohára (aj tieto údaje si s deťmi vysvetľujte – čo je to polovica?, čo je to tretina a štvrtina?, ako to v pohári odmeriam?). Deti si potom vyberú rôzne farby potravinárskeho farbiva, ktoré spolu s nimi pridajte do vody. Ak nemáte potravinárske (bezpečnejšie) farbivo, môžete využiť aj bežné vodové alebo temperové farby vo vyššom koncentráte. V prípade použitia temperových a vodových farieb nezabudnite deťom vysvetliť, že sú nebezpečné a dávajte pozor, aby sa z pohára nenapili alebo aby si zafarbenými rukami neutierali sliznicu očí, úst a nosa.

Po príprave materiálu sa detí pýtajte na ich názor – čo si myslia, čo sa stane s kapustou v zafarbenej vode. Kapusta zvädne alebo sa zafarbí (výskumná otázka). Vytvorený predpoklad musia deti označiť v pracovnom liste (PL). Môžete pridať viac výskumných otázok. Pre staršie deti napr. „Za ako dlho (za aký dlhý čas) sa zafarbí kapustný list?“ (1 hodina, 12 hodín, 24 hodín, dva dni, tri dni). „Rýchlejšie sa zafarbí kapustný list, ktorý má viac vody?“ „Kapustný list, ktorý má veľa farb, zvädne?“

Najmä staršie deti si môžu rôzne výskumné otázky zapísať do bádateľského denníka, aby ich vedeli po zrealizovaní pokusu vyhodnotiť. Mladšie deti si situáciu a aj zmeny môžu do PL alebo do denníka zakresľovať. Najmenším deťom pokojne pomôžte a kreslite za ne, ale len to, čo vám samy nadiktujú (znovu apelujem na rozhovor – pýtajte sa: „Tu mám ešte niečo nakresliť?“ „Čo tam mám nakresliť?“ „Akou farbou to mám nakresliť?“...).

PRACOVNÝ LIST

Označ   ✓ čo si myslíš, čo sa stane s kapustou v zafarbenej vode?

Následne, po vyplnení pracovného listu a stanovení výskumných otázok a predpokladov vložíme kapustné listy do pripravených pohárov s vodou. Pozorujte, čo sa deje s listami. Už po niekoľkých minútach deti začnú komentovať, že listy sa začínajú zafarbovať. Po 15 minútach je sfarbenie viditeľnejšie.
Po 2 hodinách, keď sa vrátite, napríklad z prechádzky, znova skontrolujte kapustné listy. Farba v listoch bude ešte výraznejšia. Ak ste použili potravinárske farbivo, môžete dovoliť deťom aj ochutnávať zafarbené listy a zisťovať, či okrem zmeny farby zmenili aj svoju chuť. Motivujte deti správou, že sfarbenie listov budete pozorovať aj nasledujúce dni. Nezabudnite deťom pripomenúť, aby si svoje postrehy a zistenia zaznamenali v pracovných listoch alebo denníkoch.

ZÁVER POKUSU:
Po dvoch dňoch pozorovania si deti svoje výsledky pozorovania porovnávajú s predpokladmi a zapisujú ich do pracovného listu. Pozorovaním by si mali všimnúť, že zafarbenie je viditeľnejšie na tých listoch, kde bolo do vody pridané červené farbivo.

Znova sa detí pýtajte a vyžadujte odpovede na otázky:
„Čo sa stalo s listami kapusty a prečo sa zafarbili?“
ODPOVEDE: sfarbili sa, list berie živiny, cez žilky ide zafarbená voda....

„Aký bol rozdiel vo farbe v listoch po 15 minútach, po 2 hodinách, po jednom dni a po 2 dňoch?“ ODPOVEDE: na začiatku slabá, farbu viac vidno, je výraznejšia

„Prečo na listoch, kde sme do vody pridali červené farbivo, bolo zafarbenie najviditeľnejšie?“ ODPOVEDE: lebo je farba výrazná, vo výrobe dali niečoho viac, farbivo bolo vyrobené z výrazného ovocia, zeleniny alebo nejakého predmetu

Na základe ich odpovedí by mal rodič alebo pedagogický zamestnanec zhrnúť pozorované poznatky, že cievami listy vytiahli zafarbenú vodu, a preto sa kapustný list zafarbil, že voda sa dostáva do všetkých častí rastliny, že rastliny prijímajú vodu koreňmi a tá sa postupne dostane do všetkých častí rastliny. Deti je nutné počas pokusu, aj počas zapisovania/zakresľovania pozorovania povzbudzovať a chváliť.

VÝSLEDOK POZOROVANIA:
Čo sa stalo s vodou, keď sme do nej pridali farbivo?  zafarbila sa
Čo urobila zafarbená voda s kapustou? zafarbila ju

Poznámky pre rodiča/pedagogického zamestnanca:
Po ukončení bádateľskej aktivity je dôležité vrátiť sa k stanoveným špecifickým cieľom a vyhodnotiť ich splnenie. Sami sebe zodpovedzte otázky, či boli deti schopné diskutovať a či dokázali odpovedať na otázky. Ďalej či deti dokázali jednoducho opísať proces, ako sa voda dostane do rastliny. Vedeli deti zapísať v pracovnom liste, že sa kapusta zafarbí? Overili deti svoje predpoklady pozorovaním? Ako sa to prejavovalo? Vyhodnoťte, či boli deti schopné porovnať výsledok s vlastným predpokladom a zapísať ho. Akým spôsobom vám vysvetlili pozorovaný proces. Skúste sa spätne pozrieť na to, ako deti komunikovali, či používali len jednoslovné odpovede a vyjadrenia, lebo využívali rozvité vety. Sami si odpovedajte na otázky, akú pomoc zo strany dospelého deti vyžadovali a či boli skôr organizátorom aktivity, alebo pasívnym pozorovateľom. Odpovede na tieto spätnoväzobné otázky vám pomôžu v ďalších aktivitách podobného typu. Časom by ste mali motivovať deti, aby preberali iniciatívu a zodpovednosť, aby ste u nich rozvíjali schopnosť kriticky myslieť, schopnosť rozhodovať sa vo vzniknutých situáciách, schopnosť stáť si za svojím rozhodnutím, ako aj zodpovednosť za dokončenie začatej práce či dodržiavanie dohodnutých pravidiel. Metódy v aktivite sú vhodne zvolené a primerané deťom rôznych vekových kategórií.

Autor/Zdroj:
PaedDr. Jana Verešová, PhD., učiteľ profesijného rozvoja, regionálne pracovisko MPC Bratislava,
Mgr. Andrea Addová, vychovávateľ ZŠ Cádrova, Bratislava

Motivované publikáciou Veľká kniha pokusov

Ďalšie zdroje:
KIREŠ, M. et al., 2016. Bádateľské aktivity v prírodovednom vzdelávaní, časť A  [online]. Bratislava: ŠPÚ [cit. 2019-02-09]. ISBN 978-80-8118-155-9. Dostupné z: http://www.statpedu.sk/files/articles/nove_dokumenty/ucebnice-metodiky-publikacie/badatelske-aktivity/01cast_a_web.pdf
MIŇOVÁ, M. et al., 2005. Environmentálna výchova v materskej škole. Prešov: Rokus. ISBN 80-89055-53-2.
VEREŠOVÁ, J., 2015. Aktivity v jednotlivých oblastiach výchovy vo voľnom čase [online]. Bratislava: MPC [cit. 2019-02-09]. ISBN 978-80-565-1168-8. Dostupné z: https://mpc-edu.sk/sites/default/files/publikacie/j_veresova__aktivity_v_jednotlivych_oblastich_vych_vo_voln_case.pdf
Kol. autorov, 2002. Veľká kniha pokusov. Bratislava: Viktoria Print. ISBN 8089065058