Príbehom z ťažkostí (Storytelling)

Príbehom z ťažkostí (Storytelling)

mpc kmi

 

 
 
 
 
 
 
 
 
KRÁTKA METODICKÁ INŠPIRÁCIA
Učebná činnosť/didaktická hra/aktivita…
 

Názov: Príbehom z ťažkostí (Storytelling)

Príbehy tvoria jadro osobnosti. Príbehy nám pomáhajú z ťažkostí, dodávajú nám odvahu vytrvať do konca, ktorý sa nám zdá byť vzdialený.

(Dwivedi, 1997)

Cieľová skupina:

ISCED 3A – C, 15 – 18 rokov, v krízovej situácii je cieľová skupina akákoľvek

Vzdelávacia oblasť:

Človek a spoločnosť (občianska náuka, etická výchova)

Jazyk a komunikácia (slovenský jazyk a literatúra, slovenský jazyk a slovenská literatúra)

Kľúčové kompetencie:

 

1. Spoločenské a občianske kompetencie

2. Kultúrne povedomie a vyjadrovanie

3. Komunikačné kompetencie

 

Ciele:

kognitívne

  • objasniť podstatu niektorých vybraných sociálnych problémov súčasnosti

afektívne

  • uviesť na príkladoch zo života, ako človek vníma, prežíva a poznáva skutočnosť, seba a druhých ľudí a čo vplýva na jeho vnímanie a poznávanie
  • uviesť na príkladoch zo života vhodné spôsoby vyrovnávania sa s náročnými životnými skúsenosťami
  • uviesť dôsledky predsudkov
  • obhájiť svoje práva a potrebu rešpektovať ľudské práva druhých ľudí

psychomotorické

  • pantomímou vyjadriť obsah kariet s kľúčovými slovami

Prostredie:

trieda, klubovňa

Forma a počty:

Max. 25, skupiny po 5 žiakov

Trvanie

Vyučovací blok 90´

  1. E-U-R, kognitívne metódy

Anotácia / Úvod / Edukačný kontext aktivity / Zhrnutie aktivity:

Aktivita je možnosťou uplatniť metódu storytelling nielen na stimuláciu jazykových kompetencií, ale podporiť kritické myslenie, prejav empatie žiakov rôznych vekových kategórií. Pôvodne je aktivita projektovaná na prostredie bez IKT technológií, na osobné komunitné prežívanie a zdieľanie pocitov spolupatričnosti, bezpečia a nádeje. Je však realizovateľná aj v úplne opačnom garde. Zdieľaním cez sociálnu sieť v neľahkom období zvykania si na sociálnu izoláciu je aktivita Príbehom z ťažkostí aplikovateľná aj cez médiá IKT so skúseným pedagógom a citlivým rodinným príslušníkom.

Potrebný materiál: výkres A4 pre každého žiaka, voskové farbičky, pero, zošit

Opis postupu realizácie:

 

Činnosti v aktivite Príbehom z ťažkostí, ktorými sledujeme plnenie jej špecifických cieľov, sú orientované na aktivizáciu žiaka, podporu jeho kritického myslenia, prejavu empatie, stimuláciu jeho komunikačných a prezentačných zručností a kompetencií. Organizačná forma je frontálne vyučovanie, individuálna práca žiaka. Učiteľ aktívne vystupuje v úlohe facilitátora.

Odporúčame aktivitu realizovať bez IKT, orientovať sa na vytvorenie atmosféry intimity v rozhovore, bezpečí skupiny, komunitnej spolupatričnosti, empatie a vnímaní jeden druhého. Pred realizáciou aktivity učiteľ zabezpečí, že žiak nebude rušený žiadnym druhom mobilného komunikačného zariadenia.

 

Evokácia

10 minút

Učiteľ na úvod vyučovacej hodiny sprístupní na tabuli (flipcharte a pod.) vyučovacie ciele, nekomentuje ich.

 

V rukách drží karty formátu A4 s kľúčovými slovami a v 5-sekundových intervaloch ich žiakom sediacim okolo neho (v kruhu, na zemi, stoličkách, na vakoch a pod.) prezentuje.

 

tu a teraz, doma, ochorenie,

štát, rúško, pomoc,

 strach, nádej, opatrenie,

 otázka, odpoveď, karanténa,

 pravda

 

Požiada žiakov o vyvodenie témy, objasnenie možného prepojenia na ciele, väzby, ktoré majú na vyučovacej jednotke zvládnuť. Žiaci môžu pantomímou, pohybom vyjadriť kľúčové slová.

Určite ste v období prežitom v domácom prostredí, niektorí v karanténe, počuli, použili, registrovali slová na kartách, ktoré sme vyjadrili aj pohybom. Svoje pocity, ktoré si pamätáte z prežitých situácií, nakreslite na papier. Kreslite pocit, nie udalosť, počas ktorej ste ho zažili. Môžete pracovať kdekoľvek v miestnosti tak, aby ste sa cítili pohodlne.

 

Uvedomenie

40 minút

Opíšte pocit podľa obrázka, farieb, tvarov. Opíšte pocit v súvislosti so situáciou, po ktorej si ho pamätáte. Váš pocit vznikol počas situácie, ktorú viete opísať vo svojom jedinečnom príbehu.

Príbeh zachyťte do deja, ktorý ozvláštnite pozitívnym nečakaným zvratom. Držte sa reálnej predstavy, situácie, ktorá môže reálne vzniknúť. Môžete použiť slová z úvodu, z kariet. Do nepríjemných pocitov, slov, vmiešajte farbu nádeje, pozitívneho reálneho riešenia. Napíšte, ktorou svojou vlastnosťou si viete v živote pomôcť a presmerovať aj tú horšiu skúsenosť do menej nepríjemných situácií, ktoré sa však reálne môžu stať. Príbeh napíšte.

 

Reflexia

40 minút

Prečítame si vaše príbehy. Úvodným kreslením ste k nim vytvorili ilustráciu. Ak na vypočutý príbeh nebudeme chcieť ústne zareagovať, je to v poriadku. Ak budeme chcieť reagovať, prejaviť svoju spolupatričnosť, urobme tak. Tiež je to v poriadku.

 

Dáme priestor žiakom, aby prečítali každý príbeh. Ak žiak nechce svoj príbeh čítať, ponúkneme mu možnosť, že ho prečíta učiteľ.

 

Z ilustrácií je možné pripraviť výstavu, dekorovať, spríjemniť si miesto v triede.

 

Poznámky pre učiteľa:

Evokácia

O pantomímu požiadame žiakov, ktorí s uvedenou činnosťou súhlasia, inklinujú k extrovertnému vyjadrovaniu sa, žiaci z umeleckých škôl a podobne.

 

Uvedomenie

V uvedenej téme by mali byť vytvorené riešenia možných situácií – optimistické a realistické. Vyvarujme sa bagatelizovania či negatívneho uzatvorenia príbehu bez nádeje na akékoľvek pozitívne riešenie.

Ak žiak nie je ochotný zdieľať vlastnú životnú skúsenosť, z akéhokoľvek dôvodu odmieta v tomto kroku spolupracovať, rešpektujeme to a pomôžeme mu príbehmi z pomocných obrázkov (pozri prílohy 1 – 6).

 

Možné pokračovanie, následné aktivity, alternatíva:

 

Aktivitu môžeme realizovať aj v prostredí IKT, zdieľaného prenosu medzi skúseným učiteľom a žiakmi, ktorí sú online z domáceho prostredia. V nižšej vekovej kategórii je vhodné byť spoločne s mladším žiakom a s rodinným príslušníkom, s ktorým môže bezpečne svoje pocity zdieľať. Samozrejme, nevytvoríme atmosféru úplnej intimity, ale pocit spolupatričnosti sa dá navzájom zdieľať aj tak. Ilustrácia môže zdobiť priestor detskej izby, obývačky, kdekoľvek.

 

Aktivita je vhodná aj v škole po návrate z krízovej situácie.

 

Metóda Storytelling

Príbehy a ich medzigeneračné odovzdávanie je charakteristické pre každú kultúru v minulosti aj dnes. Rozprávanie príbehov je jedinečný spôsob, ktorý dáva zmysel našim skúsenostiam a ktorým si vytvárame svoju vlastnú identitu. Príbehy môžu v sebe niesť silný edukačný aspekt.

Naratívne učenie je učenie sa cez príbehy, nielen cez tie, ktoré si vypočujeme, ale aj tie, ktoré rozprávame. Príbehy umožňujú prepojiť učenie s predchádzajúcimi skúsenosťami, vedomosťami a zručnosťami účastníka vzdelávania a rovnako tak pomáhajú formovať jeho názory, postoje a hodnoty. Keď sa učíme niečo nové, snažíme sa to pochopiť a zároveň aj preskúmať, ako to súvisí s tým, čo už vieme.

Účastníci vzdelávania s preferenciou vizuálneho štýlu učenia oceňujú mentálne obrazy, ktoré im rozprávanie príbehu evokuje (vhodné je pri rozprávaní príbehu použiť vizuálne pomôcky). Pre účastníkov vzdelávania s dominujúcim sluchovým štýlom učenia je storytelling ideálny, pretože sa môžu zamerať na slová a hlas rozprávača, alebo sa učiť prostredníctvom príbehu, ktorý rozprávajú sami ostatným účastníkom vzdelávania. Účastníkom vzdelávania s kinestetickým štýlom učenia imponuje emocionálne prepojenie s príbehom.

Emócie sú pre nich dynamizujúcim faktorom učenia. Príbehy sa ľahko zapamätajú. Vedomosti naučené z rozprávaného príbehu si jednotlivec zapamätá presnejšie a dlhšie. Storytelling je možné efektívne využívať v rámci profesijného, záujmového, občianskeho vzdelávania a aj v kariérovom poradenstve. Storytelling je využiteľný v každej fáze vzdelávania.

link: https://epale.ec.europa.eu/sk/blog/storytelling-vzdelavanie-cez-pribehy

V súčasnosti sa čoraz častejšie presúva do škôl aj domácností. V spomínaných severských krajinách veľmi často pozývajú do škôl profesionálnych rozprávačov, ktorí žiakom prostredníctvom rozprávania vysvetľujú učivo. Učitelia sa tiež vzdelávajú v tejto disciplíne, aby rozprávanie vedeli adekvátne využívať na vyučovaní.

Dnešné deti viac ako inokedy potrebujú počúvať o týchto veciach, aby vedeli presne, kde siahajú ich korene, čím všetkým sa rodinní príslušníci zaoberali, aké hodnoty uznávali, čím boli zaujímaví. A deti tieto spomienky počúvajú veľmi rady. Predovšetkým starí rodičia by v tomto smere mohli byť veľmi nápomocní, pretože si nielen veľa pamätajú, ale v tejto hektickej dobe majú na spomínané rozprávania aj čas. Môžu si ho v priebehu dňa pripraviť a večer vnúčatám porozprávať. Na vznik dobrého rozprávania potrebujú tri faktory: postavy, dej a posolstvo príbehu. Výborné je, keď pri rozprávaní využívajú aj staré fotografie.

 

Úspešný nápad, ktorý obecenstvo zaujme, musí mať tieto vlastnosti:

  • Jednoduchý - Podeľte sa o tú najdôležitejšiu vec, o podstatu.
  • Prekvapivý - Príbeh by mal obsahovať niečo, čo naruší stereotyp, hádanie podstaty deja.
  • Konkrétny - Z abstraktných vecí urobte konkrétne. Veci neznáme spájajte s tým, čo poslucháči poznajú. Podporuje to zapamätanie.
  • Hodnoverný - Používajte hodnoverné detaily. Pomôžte ľuďom, aby vášmu príbehu uverili.
  • Emočne zafarbený - Využite emócie. Vašim poslucháčom musí na tom záležať. Aby príbeh šírili a pamätali si ho, musí sa ich dotknúť.
  • Podaný ako príbeh - Príbehy vzbudzujú ľudí k činom.

link: https://eduworld.sk/tg/5/107/rozvoj-reci

 

Autor / Zdroj:

https://epale.ec.europa.eu/sk/blog/storytelling-vzdelavanie-cez-pribehy

https://eduworld.sk/tg/5/107/rozvoj-reci

 

TERPITKOVÁ, M.: Využitie metódy Storytelling na 1. stupni ZŠ. MPC Bratislava, 2012.

https://mpc-edu.sk/sites/default/files/projekty/vystup/3_ops_terpitkova_marianna_-_vyuzitie_metody_storytelling_na_1._stupni_zs.pdf

 

Ďalšie zdroje:

DWIVEDI, K. N. 1997. The Therapeutic Use of Stories. London and New York: Routledge, 1997. ISBN 0-415-15071-X.