Využitie interpretácie umeleckého diela pri rozvoji výtvarného prejavu 5 – 6 ročných detí

Anotácia: 
Výťah z atestačnej práce predstavuje vzorku detí jednej triedy materskej školy, ktoré najčastejšie odmietali výtvarnú tvorbu. Deti mali spracované diagnostické hárky, na ktorých bol popísaný počiatočný stav. Počas roka autorka realizovala osem aktivít na rozvoj výtvarného prejavu. Na konci školského roku autorka práce vyhodnotila portfólio výtvarných prác jednotlivých deti, opätovne spracovala diagnostické hárky, v ktorých zaznamenala všetky zmeny vzťahu pozorovaných detí k výtvarnému prejavu.

Za odborno-metodicky problem som si zvolila rozvijanie detskeho vytvarneho prejavu u 5 - 6 rocnych deti prostrednictvom interpretacie vytvarneho diela zameraneho na rozvoj vytvarnych vyjadrovacich schopnosti deti. Mojou snahou je podporit a zvysit zaujem deti o vytvarnu cinnost ako moznost deti na sebavyjadrovanie vlastnych vnemov, pocitov a predstav. Zamerom je aj podporovat a kvalitativne ovplyvnovat uroven tvorivych schopnosti u deti, pretoze vytvarnu cinnost povazujem za proces, ktory v sebe spaja emocionalnu i racionalnu zlozku. Vytvarna cinnost je zaroven jednou z najcastejsie vyuzivanych moznosti v samotnej praci s detmi v predprimarnom vzdelavani. Vytvarne prostriedky, ktore dieta uplatnuje vo svojom vytvarnom vyjadrovani, rozvijaju kognitivne i nonkognitivne procesy, a tak vedu k utvaraniu celistveho obrazu chapania, skumania a poznavania sveta. V tomto skolskom roku mam v triede deti, ktore maju problem vyjadrovat vlastne myslienky, pocity a fantaziu vytvarnou formou. Nevedia uplatnit vytvarny jazyk, vytvarne techniky a hodnotiace myslenie pri konkretnych vytvarnych cinnostiach. Nevyhladavaju moznosti spontanneho kreslenia, odmietaju vytvarne vyjadrovanie, pretoze maju pocit, ze sa im praca nepodari. Nedokazu sa adekvatne vyjadrit k priebehu svojej tvorby a obsahu vytvarnej prace. Chcela by som podporit deti, ktore maju v tejto oblasti tazkosti, lebo to vnimam ako dolezite pre ich dalsi rozvoj.

Detsky vytvarny prejav

Detsky vytvarny prejav je viazany na system symbolov, ktory deti objavuju a prostrednictvom coho sa vyjadruju a vytvaraju vlastne videnie sveta. Je to prejav dietata prostrednictvom kreslenia, malovania, modelovania i konstruovania. Pricom detsky vytvarny prejav je viazany na aktualny psychicky stav, strukturu osobnosti a ontogenezu a zaroven nam podava informacie o socialnom prostredi. Vyvojove clenenie detskeho vytvarneho prejavu na jednotlive stadia dava J. Piaget do suvisu s charakteristikou vyvoja myslenia. V nadvaznosti na stadia vyvoja myslenia podla J. Piageta mozeme rozdelit aj vyvoj detskej kresby do styroch stadii ako to uvadza B. Supsakova (2004). Su to:

  • obdobie cmaranic (od dvoch rokov veku dietata), uvadzany aj ako obdobie bezobsaznych cmaranic,
  • obdobie spontannej obsahovej kresby (od dvoch do siedmych, resp. osmich rokov dietata), ktory je oznacovany aj ako naivny realizmus,
  • obrat k napodobnovaniu optickej podoby, v starsej literature uvadzany aj ako vizualny realizmus (od sedem, resp. osem do jedenast, resp. dvanast rokov),
  • obdobie straty zaujmu o vytvarny prejav (od jedenast, resp. dvanast rokov veku) (Lipnicka, Ujcikova, 2012).

Dieta zacina spontanne cmarat este pred nastupom do materskej skoly. Cmaranice maju mnoho podob a su prejavom hry s grafickym nastrojom, ktory zanechava pre dieta zaujimavu stopu. Postupne svojim kresbam dieta dodava obsah. Taketo kreslenie ma pre dieta osobitny vyznam nakolko je v nom angazovane po kognitivnej aj emocionalnej stranke. Vyznam obsahu vlastnej kresby dieta casto meni, cim opusta svoju prvotnu predstavu. Dieta sa nezaobera tym, ci nieco dokaze alebo nedokaze zobrazit. Oznacuje tvary a prirovnava ich k neurcitym tvarom, ktore sa nachadzaju v prirode a v nasom prostredi. Postupne dieta kresli vedome a jeho kresby maju uz vecny obsah. Tieto kresby zobrazuju predstavy dietata izolovane. Dieta sa vytvarne vyjadruje prostrednictvom symbolom. Najcastejsie zobrazuje postavu cloveka. Vacsinou sameho seba. Dieta vo veku 5 - 6 rokov kresli postavu s trupom spredu a rukami pripojenymi k trupu v roznej vyske. Trup kresli vo forme kruhu, ovalu, ci trojuholnika. Znazornuje krk, prsty i slapy na nohach. Postava ma vsetky koncatiny nakreslene dvoma liniami. Objavuju sa dalsie detaily ako su usi, klobuk, naznaky oblecenia, pre ktore je typicka priehladnost, gombiky. Odlisne je uz kreslena zenska a muzska postava. Pohyb vo svojich kresbach naznacuje blizkostou ruky a predmetu a chodzu otocenim noh do profilu. Dieta vyuziva zmiesany profil, ktory zavisi od predstavivosti dietata a nie realneho zobrazenia. Dieta spolocne s postavou zobrazuje aj prostredie. Bud vyuziva plosne usporiadanie, pricom jednotlive predstavy spaja do celku alebo zobrazuje predmety, akoby boli priehladne. Dieta sa nezaobera tym, ci zobrazene predmety realne vidiet alebo nie. Priestor vytvara dieta tak, ze na spodny okraj papiera zobrazuje predmety alebo ak povazuje cely papier za priestor, predmety zobrazi z nadhladu. Deti sa snazia naznacit horizont pri zmensovani predmetov smerom dozadu. Skor sa vsak v detskej kresbe stretneme s obratenou perspektivou, teda predmety vzadu zobrazuje vacsie ako vpredu. Dieta dalej okrem ludskej postavy zobrazuje zvierata, ktore sa odlisuju horizontalnou polohou tela a typickymi znakmi ako je napriklad chvost. Hlavu nakresli spredu so znakmi ludskej tvare. V detskej kresbe prevlada zobrazenie dedinskeho domu, neskor sa objavi aj dom s poschodiami. Kresba stromu ma tiez svoje specifika. Najprv je to kmen, ktory kresli dieta ciarou a s konarmi v pravom uhle. Neskor konare rozvetvi. Listnaty strom zobrazi s ovocim a listami. Zobrazenie dopravnych prostriedkov je velmi oblubene, pretoze umoznuje vyuzit kresbu podla predstavy, nakolko dopravne prostriedky su sucastou ich bezneho zivota. Vo svojom vytvarnom prejave sa dieta snazi o zobrazovanie deja, co znamena, ze na jednej ploche papiera znazorni niekolko vyznamnych okamzikov. (Pondelikova, 2011)

Moznosti rozvijania detskeho vytvarneho prejavu u 5 - 6 rocnych deti

Kazde umelecke dielo k nam vysiela signaly, ktore je potrebne dekodovat. Vzniknuty artefakt sa nam prihovara svojim vlastnym jazykom, ktory vo vytvarnej tvorbe uplatnil autor. Prostrednictvom tohto vytvarneho jazyka ako komunikacneho prostriedku su nam sprostredkovane autorove myslienky, jeho pocity a postoje, ktore vznikali v konkretnej historickej dobe. Prave samotne umenie je velkym zdrojom a prostriedkom rozvijania dietata, pretoze umoznuje dietatu sebavyjadrenie myslienok, nazorov, pocitov, zazitkov i samotneho vkusu a zaroven aj ich zachytenie v obrazovej forme, pricom dochadza k jeho estetickemu posobeniu. Pre dieta predskolskeho veku je subezne s osvojovanim verbalneho jazyka prirodzene osvojovanie vizualneho jazyka. Dieta svojim kresbam, nahodnym skvrnam priraduje tvary a na ich vyjadrenie vyuziva verbalny jazyk, ktorym interpretuje svoje vizualne prejavy. Vizualny jazyk sa da rozvijat vplyvom vzdelavania. (Supsakova, 2004)

Detsky vytvarny prejav je mozne rozvijat v procese samotneho spoznavania umeleckeho diela. Tento proces prebieha pri vnimani - percepcii artefaktu, ked sa nam odhaluju prvky diela a ich kvalita. S tymto procesom suvisi aj dekodovanie znakov a ich pochopenie. Toto porozumenie je procesom prijimania - recepcie. Porozumiet dielu a prijat ho je vysledkom vytvarneho vzdelavania ako prostriedku rozvoja vizualnej gramotnosti dietata.

Interpretacia predstavuje konecnu fazu umeleckej komunikacie, pri ktorej sa ziskana informacia rekonstruuje a dotvara. Prijemca sa snazi preniknut do obsahovej a formalnej stranky umeleckeho diela. Do uvahy treba brat aj individualnost kazdeho jedinca, nakolko vnimanie kazdeho cloveka je ine, co sposobuje rozne interpretacie.

Interpretacia umeleckeho diela v predprimarnom vzdelavani

Vnimanie umeleckych diel je zakladom rozvoja vizualnej gramotnosti ako bolo spomenute vyssie. Vyuzitie interpretacie umeleckeho diela v predprimarnom vzdelavani umoznuje vytvarat podnetne a tvorive prostredie pre deti. Deti sa oboznamuju s umeleckymi dielami z oblasti maliarstva, socharstva i architektury prostrednictvom originalnych a reprodukovanych diel. Navodenymi situaciami zaroven detom umoznime reagovat verbalne aj vytvarnymi prostriedkami na vybrane umelecke dielo.

Na uplatnenie interpretacie umeleckeho diela je mozne pouzit algoritmus interpretacie, ktory vychadza z modelu vytvarneho jazyka. Zacina sa sprostredkovanim umeleckeho diela. Podanim alebo nastudovanim informacii a zakladnych udajov o diele. Pokracuje sa identifikaciou zakladnych stavebnych prvkov (linie, skvrny a hmoty) a ich vyznamu. Nasleduje zanrove a druhove zaradenie diela. Tvarova, farebna, svetelna a povrchova analyza diela prejde do analyzy kompozicneho principu. V dalsich krokoch sa odzrkadluje vyznam diela v celozivotnej tvorbe autora a jeho miesto v dejinach vytvarneho umenia a urcenim ulohy prezentovaneho diela. Zakladom spravneho pristupu je urcenie hlavnej vyrazovej charakteristiky diela (Supsakova, 2004). Takyto postup je skor urceny pre ucitelku, ktora by mala mat zakladne vedomosti vytvarneho jazyka, vytvarnych technik a pri priprave vytvarnej interpretacie pre deti by mala vhodne vybrat umelecke dielo a oboznamit sa s jeho obsahom a tvorcom. Pre deti je potrebny jednoduchy a primerany postup, ktory umozni detom porozumiet vytvarnemu umeniu. Na samotny proces vnimania a ,,citania" diela detmi nadvazuje aktivna vytvarna cinnost, ktora prinasa detom radost z cinnosti, moznost uplatnenia vlastnej tvorivosti. V tomto procese sa dieta uci narabat s vyjadrovacimi prostriedkami vytvarneho jazyka.

Pri interpretacii vytvarneho diela pre deti som postupovala v nasledujucich krokoch:

  1. Motivacia - podnet na navodenie aktivity prostrednictvom aktivizujucich metod.
  2. Oboznamenie deti s dielom - predstavenie autora a umeleckeho diela.
  3. Rozbor diela
  1. obsahove hladisko - zamerane na tvorivu cinnost autora a jeho inspiraciu,
  2. formalne hladisko - zamerane na oboznamovanie sa s vytvarnym jazykom, technikou a druhom vytvarneho diela,
  3. funkcia diela - ucel diela.
  1. Vytvarna interpretacia diela - vytvarna cinnost s vyuzitim roznych vytvarnych technik. (Minns, 2016)

Pocas samotnej interpretacie umeleckych diel detmi bolo nevyhnutne vytvorit postup podla ktoreho budu deti ,,citat" umelecke dielo. Nejde o metodicky postup, o ktory sa opiera pri rozbore ucitelka, pretoze nestacilo detom klast iba pripravene otazky. Pri vacsom pocte otazok deti velmi rychlo stracali pozornost. Bolo nevyhnutne vytvorit navod, aby mohli deti sami kontrolovat a aktivnejsie sa zucastnovat rozboru umeleckeho diela. Pomohla som si symbolickymi znakmi, ktore predstavovali stavebne a vyrazove prvky vytvarneho jazyka. Zamerne som nevyuzila vsetky prvky ale iba tie, ktore boli pre deti vo veku 5 - 6 rokov najcitatelnejsie. Hrava cinnost v ramci vytvarnej interpretacie s vytvarnymi prvkami a kompoziciou viedla u deti k schopnosti tieto prvky neskor rozoznavat a identifikovat. Takze deti sa prostrednictvom vyuzitia navodu na ,,citanie" umeleckeho diela, ktory mali pripnuty na magnetickej tabuli nenasilnou formou zoznamovali s vytvarnym jazykom, ktory nasledne uplatnovali v samotnej vytvarnej cinnosti prostrednictvom riesenia zadaneho vytvarneho problemu.

 Metody vhodne na rozvijanie vytvarneho prejavu 5 - 6 rocneho dietata prostrednictvom interpretacie umeleckeho diela

Zamerom vytvarnej interpretacie je dosiahnut vo vytvarnej cinnosti kreativne stimuly. Vybrane umelecke dielo je zdrojom a inspiraciou k tvorivemu procesu deti ako zakladnej pedagogickej hodnote.

Zmysel a hodnoty procesu vytvarnej interpretacie urcuje:

  • reflexivnost, procesualnost a manipulativnost;
  • vytvaranie ocakavani a ich naplnenie;
  • citova zainteresovanost a zazitok;
  • rozvijanie vizualnej pamati a predstavivosti;
  • autentickost vytvarnej vypovede;
  • prelinanie vizualneho a haptickeho principu;
  • odhalovanie a inovacia vizualnych struktur;
  • splyvanie recepcie a vytvarnej tvorivosti;
  • konfrontacia vytvarneho diela a vlastnej prace;
  • moznost verbalnej interpretacie v nadvaznosti na interpretaciu vizualnu. (Gero, Tropp, 2000, s. 115).

Vzhladom na vek deti materskej skoly pri praci s umeleckym dielom vyuzivame interpretaciu verbalnu a vizualnu.

Prvym sposobom je verbalna interpretacia, ktora smeruje od slovneho opisu k vykladovej interpretacii. Metody verbalnej interpretacie su zamerane na teoreticke poznatky o vytvarnom diele. Zaradujeme sem prednasku, vyklad, diskusiu, ci besedu o umeni (Garajova, Pondelikova, 2010). Vyberame najvhodnejsiu metodu pre danu vekovu skupinu.

Druhym sposobom je stvarnujuca alebo realizacna interpretacia. Tato vizualna interpretacia sa realizuje prostrednictvom tvorivych vytvarnych cinnosti. Realizacna interpretacia podnecuje zazitkovu sferu, a tym tvori zaklad a vychodiska naplnenia zmyslu slovnej interpretacie, ktora je podporena aktivnou formou percepcie a reflexie (Gero, Tropp, 2000, s. 72). Metody vizualnej interpretacie sa mozu realizovat volnym napodobovanim umeleckeho diela, kopiou, dotvaranim a ozvlastnovanim umeleckeho diela. Na takuto interpretaciu mozu nadvazovat postupy vytvarnej parafrazy s volnym vyjadrenim novym sposobom a reinterpretaciou. Su to metody, ktore tvorivym sposobom podporuju ziskavanie, spracovanie a zhodnocovanie novych vizualnych podnetov (Gero, Tropp, 2000).

Pri vytvarnej cinnosti treba respektovat a akceptovat momentalny stav a vyvoj dietata, pretoze dieta sa sustreduje na hlavne casti a na to, co ho zaujalo. Pri realizacii vytvarnych aktivit som vyuzila metodu volneho napodobovania vytvarneho diela, volne dotvaranie casti ci vytvarnu parafrazu.

 Charakteristika sledovanej vzorky, opis a metodika pouziteho diagnostickeho nastroja

V sucasnej dobe pracujem v materskej skole, ktora je situovana v dedinskom prostredi obce Slovenska Lupca v heterogennej triede s poctom deti 21. Deti su vo veku od 4 do 6 rokov. Dievcat je v triede 11 a chlapcov 10. Z celkoveho poctu strnast deti vo veku 5 - 6 rokov som nakoniec vybrala osem deti, u ktorych som pozorovala najcastejsie odmietanie vytvarnej tvorby. Z dovodu ochrany osobnych udajov som v praci nepouzila mena deti, ale oznacila som ich ako Dieta I, Dieta II az Dieta VIII. Vysledkami analyzy detskych vytvarnych produktov boli vyplnene diagnosticke harky.

  • Dieta I/5 rokov - neprejavuje zaujem o spontanne kreslenie, strihanie. Za posudzovane obdobie vytvorilo tri kresby, ktore su velmi jednoduche. Uplatnuje minimalnu farebnost (kresli, vyfarbuje len jednou farbou), pricom papier otaca. Pri opise len pomenuje objekt alebo iba mlci. Pri zadanej praci sa dlho nevie rozhodnut, pracu odklada na neskor. Linie su uzavrete. V praci sa objavuju graficke schemy (slniecko, domcek) s prenasanim ludskych znakov na objekty, ktore znazorni. Uplatnuje zakon kolmosti.
  • Dieta II/5 rokov - nerado kresli, ak uz nieco nakresli, vela o tom rozprava. Pomenovava to, co na obrazku nie je, len by to chcelo nakreslit. Pracu odklada na neskor, malokedy sa k jej dokonceniu vrati. Za sledovane obdobie vytvorilo pat prac, ale dokoncilo len dve. Pri kresleni pouziva maximalne tri farby. Linia nie je este uzavreta. Vyuziva graficke schemy (postava, slnko, dom, cesta) s prvkami antropomorfizmu. O com rozpravalo dieta najviac, to aj nakreslilo ako dominantne. Objekty radi vedla seba, uplatnuje zakon kolmosti a transparentnost (cez oblecenie vidno telo postavy). Jednotlive objekty zaokruhluje.
  • Dieta III/6 rokov - dieta nerado kresli a nerado opisuje, co nakreslilo, odbocuje od otazky o obsahu a rozprava, co sa mu prihodilo alebo videlo cestou do materskej skoly. Za sledovane obdobie nakreslilo pat prac, ktore boli aj dokoncene, ale nie hned. Dieta sa k dokoncovaniu vracalo pocas celeho dna. Prace su farebne s uplatnenim celej farebnej skaly. Opatovne vyuzivanie grafickych schem (postava, dom, strom.) Slnko vsak nenesie znaky ludskej tvare. Vsetky nakreslene objekty su kolme k zakladnej linii, pri vacsom pocte nakreslenych objektov sa objavuje ich deformacia, priehladnost a su zachytene vedla seba.
  • Dieta IV/5 rokov - spontanne kresli velmi malo. Dieta vytvorilo sedem prac, vsetky s rovnakym nametom. Od prace vsak neodchadza, dokonci ju, ale potrebuje velku casovu dotaciu, nenecha sa vyrusit. Pocas tvorby nerozprava, ked je vsak s pracou hotove, potrebuje dopodrobna opisat, co vytvorilo. Linie su uzavrete. Objavuju sa graficke schemy domu na vysokom kopci a slnka, ktore nesie znaky ludskej tvare. Absentuje ludska postava. Prace sa vyznacuju velkou farebnou skalou, motiv sa opakuje. Dieta uplatnuje zakon kolmosti (napr. aj na komine domu), hrany vsak zaokruhluje. Kopec je vzdy dominantny, ostatne objekty znazornuje vedla seba bez prekryvania.
  • Dieta V/5 rokov - dieta ide kreslit len vtedy, ked vidi vacsiu skupinku deti pri kresleni alebo strihani, ci modelovani. Potrebuje povzbudenie. Vacsinu prac mi po dokresleni venuje na pamiatku. V sledovanom obdobi vytvorilo dieta jedenast prac. Prace sa vyznacuju velkou pestrostou, tato farebnost vsak nie je realna. Pri opise kresby nepouziva rozvite vety. Linie nie su dotiahnute. Objavuju sa graficke schemy (macka, postava, duha, srdce), objekty nesu znaky personifikacie. Jeden objekt je vzdy dominantny, ostatne su radene vedla seba s uplatnenim kolmosti na zakladnu. Objavuje sa snaha vyplnit prazdny papier ornamentmi. Objekty casto zaokruhluje.
  • Dieta VI/6 rokov - prejavuje zaujem o spontanne kreslenie, co sa prejavilo aj poctom vytvorenych obrazkov. Bolo ich patnast za sledovane obdobie. Napriek tomu casto ziada o pomoc, aby ucitelka nakreslila na papier pozadovany objekt. Dieta opisuje, co robilo. Linie su uzavrete, prace su farebne. Obsahuju velke mnozstvo ornamentov, ktorymi dieta vyplna priestor. Uplatnuje graficke schemy (srdce, duha, oblaky, postava), zvierata znazornuje s ludskymi znakmi, uplatnuje zvelicovanie hlavneho motivu, zakon kolmosti a objekty vzajomne neprekryva.
  • Dieta VII/5 rokov - dieta velmi rado kresli a pri tvorbe vymysla pribehy. V sledovanom obdobi vytvorilo do osemnast spontannych kresieb. V pracach sa objavuje to, o com v danom obdobi hovorime v ramci temy. S toho si vytvara graficke schemy. Farebnost je pestra, linie su uzavrete, ale znazornene objekty su zaokruhlovane. Uplatnuje princip kolmosti a ma snahu o vyplnanie celeho formatu papiera.
  • Dieta VIII/5 rokov - v pracach sa objavuje to, co kreslia druhe deti pri stole, alebo co zapocuje, ze ine deti idu nakreslit a takto sa k svojej tvorbe aj vyjadruje. V sledovanom obdobi dieta vytvorila dvanast prac. Pouziva siroku farebnu skalu, linie su definitivne. Znazornuje objekty bez prekryvania so znakmi personifikacie. Uplatnuje graficke schemy, princip kolmosti, motiv casto opakuje vedla seba (hlavne kvety, oblaky), objekty zaokruhluje.

Metodika a priebeh realizacie suboru vytvarnych vzdelavacich aktivit

Subor vzdelavacich aktivit pozostava z osmich interpretacii umeleckych diel vyustujucich do vytvarnych cinnosti. Realizacia kazdej vzdelavacej aktivity prebiehala pocas jedneho tyzdna, celkovo som tento projekt realizovala osem tyzdnov. Prehlad vzdelavacich aktivit:

P. c.

Nazov

Interpretovane dielo

1

Jesenna krajina

Camille Pissarro - Jesen /1894

2

Autoportret

Pablo Picasso - Autoportrety

3

Zatisie

Paul Cezanne - Zatisie s kosom /1890

4

Saty

Gustav Klimt - Portret Adele Bloch-Bauer I alebo Dama v zlatom /1907

5

Cisla

Jasper Johns - Cisla vo farbe /1958-59

6

Obal najlepsej cokolady na svete

Andy Warhol - Styri pandy /1983

7

Moj vysnivany dom

Rene Francois Ghislain Magritte - Risa svetiel/ 50 roky 20 storocia

8

Madona s dietatom

Madona s dietatom a dvaja anjeli/ 1465

 

Zakladne udaje suboru vytvarnych vzdelavacich aktivit

Nazov suboru vytvarnych vzdelavacich aktivit: Mali umelci

Tema: Interpretacia umeleckych diel 

Integracia obsahov edukacie (hlavnych aj prierezovych vzdelavacich oblasti):

Hlavna oblast - Umenie a kultura (vytvarna);

Prierezove oblasti - Jazyk a komunikacia, Matematika a praca s informaciami, Clovek a svet prace; Clovek a spolocnost; Clovek a priroda, Zdravie a pohyb

Casove obdobie realizacie: osem tyzdnov

Vekove zlozenie deti: 5 - 6 rokov

Vykonove standardy: Slovne opise umelecke dielo; Reaguje vytvarnymi prostriedkami na vytvarne dielo; Reagovat vytvarnymi prostriedkami na namet vytvarneho diela s uplatnenim roznych vytvarnych technik; Pozna zaklady miesania farieb; Spresnuje neurcity tvar; Kresbou vyjadruje hlavne casti postavy; Vlastnymi slovami vysvetli vyznam slov, ktore pozna; V dialogu vie vypocut inych; Sklada priestorovu zostavu; Maluje pastoznymi farbami; Pozna rocne obdobie; Opise aktualne emocie; Uvadza priklady zdravej a nezdravej vyzivy; V skupine telies identifikuje kruh, stvorec, obdlznik, trojuholnik.

Predpokladane cinnosti deti: slovna a vytvarna interpretacia, prezeranie knih a encyklopedii, dramatizacia,  manipulovanie z predmetmi, pozorovanie, volna hra...

Dominantne produkty deti: zakladne vedomosti o vystavbe vytvarneho jazyka, zakladne vedomosti o vytvarnych pojmoch (autoportret, portret, krajinomalba, zatisie, pozadie...), oboznamenie sa s umeleckymi dielami a ich autormi, vytvorenie vytvarnych prac na zadane temy;

Spolupraca s inymi ludmi a organizaciami: navsteva atelieru miestnej vytvarnicky;

Spatna vazba, sposoby diagnostikovania a hodnotenia: v zavere kazdej vytvarnej cinnosti vyhodnotenie aktivit. Spatna vazba prebieha volnym rozpravanim o cinnostiach, ktore deti robili pocas celeho tyzdna. Vyuzivanie na hodnotenie ziskanych poznatkov - vytvarna praca deti, sebavyjadrenie vlastnych nazorov k ucebnemu obsahu, sebavyjadrenie spolocneho vytvoru a cinnosti.

 

Vzdelavacia aktivita c. 4: Saty

Tema: Carovne vrecusko

Vykonovy standard: Slovne opisat umelecke dielo. Reagovat vytvarnymi prostriedkami na namet vytvarneho diela s uplatnenim roznych vytvarnych technik. V skupine telies identifikuje kruh, stvorec, obdlznik, trojuholnik.

Uloha: Najdi zaujimavy detail na latke siat. S geometrickych tvarov vytvor latku na saty.

Vytvarny problem: Tvar, rytmus

Vytvarna technika: Tlac na latku

Pomocky: Okienko s kartonu, biela plachta, plastove geometricke tvary, temperove farby, perletove medium, trblietavy prasok, ploche stetce

Forma / organizacia: Individualna

Umelecke dielo: Gustav Klimt: Portret Adele Bloch-Bauer I alebo Dama v zlatom (1907)

Interpretacia umeleckeho diela

  1. Motivacia: Pozrite sa deti, nase babiky v domceku nemaju pekne saty. Videla som jeden obraz, kde ujo maliar namaloval svojej modelke krasnu robu. Pozrieme si ten obraz a potom vymyslime, ako by sme mohli obliect nase babiky.
  2. Oboznamenie deti s dielom: Bol jeden rakusky maliar, ktory sa volal Gustav Klimt (ukazeme fotografiu). Bol predstavitelom obdobia, ktore sa volalo secesia a inspiroval sa prirodou, najma rastlinami, roznymi tvarmi a premienal ich na ornamenty. Velmi rad maloval dekorativne veci. Uz sme si hovorili, co je to autoportret a aj sme si svoje vlastne autoportrety nakreslili. Na tomto obraze maliar namaloval portret Adele (ukazeme obrazok). Teda nie sam seba ale zenu, ktora mu stala ako model.
  3. Rozbor diela
  1. obsahove hladisko: Kto je na obraze? Aky nazov by ste vymysleli obrazu vy? Co si asi zena na obraze mysli? Komu sa tento obraz paci? Komu nie? Preco?
  2. formalne hladisko: Co si myslite, o aky druh vytvarneho diela ide? Ako na vas obraz posobi? Ake farby pouzil? Posobi obraz svetlo alebo tmavo? Ake tvary najdete na obraze? Ako zoradil tvary vedla seba? Co je na obraze najdolezitejsie (dominantne)?
  3. funkcia diela: Preco maliar namaloval takyto obraz?
  1. Vytvarna interpretacia diela: Zvacsime prezentovane dielo na interaktivnej tabuli. Deti pomocou vyrezaneho okienka - hladacika objavuju jednotlive tvary, farby a kompoziciu na satach. Na pripravene biele platno deti otlacaju plastove geometricke tvary, na ktore nanesu farbu. Otlacane tvary radia za sebou. Po zaschnuti prace dekoruju a dotvaraju ornamenty. Z vytvorenej potlacenej latky spravia saty pre babiky.

Vo stvrtej verbalnej interpretacii sa deti oboznamia s umelcom a jeho umeleckym dielom. Nachadzaju rozdiel v pojmoch portret a autoportret. Okrajovo sa oboznamia s pojmom secesia. V stvarnujucej faze interpretacie je ulohou deti vyhladat zaujimave detaily a uplatnit svoju tvorivost v navrhu vlastnej latky. Vytvarny problem, ktory deti riesia, je tvar a rytmus. Integrujem v danej vzdelavacej aktivite spoznavanie geometrickych tvarov.

Reflexia k vzdelavacej aktivite c. 4: Saty

Pri realizacii interpretacie vytvarneho diela deti hned, ked obraz uvideli, zacali pomenovavat: ,,To je autoportret". Boli radi, ze mozu pouzit uz znamy pojem, preto som im vysvetlila rozdiel medzi autoportretom a portretom. Zaujimalo ich, ci zena na obraze skutocne existovala alebo si ju maliar vymyslel. Skor ako som im povedala, ako sa umelecke dielo nazyva, zacali deti vymyslat nazov pre dany obraz. Napriklad: Zlata zena; Portret; Slnecna zena. Dievcatam sa obraz velmi pacil, pretoze zena mala zlate a ziarive saty, mysleli si, ze sa chce pacit. Chlapci povedali len, ze je pekny. Obraz posobil na deti slnecno, ziarivo, svetlo, preto lebo maliar pouzil svetle farby. Deti pomenovali geometricke tvary, ale objavili aj kvietky. Ustredny motiv obrazu vnimali deti rozne. Pre dievcata to boli saty a pre chlapcov zena. Pri realizacii diela sa prvykrat deti stretli z okienkom - hladacikom. Bola to cinnost, ktora ich zaujala a velmi bavila. Deti vykrikovali, ake tvary nasli, aku farbu nasli. Pytali sa, v ktorej casti siat to nasli. Deti si mohli geometricke tvary vybrat podla seba. Na farebnej interpretacii tiez uplatnili svoj vyber. Niektore deti mali problem s uplatnenim rytmu pri otlacani geometrickych tvarov. Pri vyhodnocovani prvej casti vytvarnej prace sme si opisali pouzite tvary, uplatnene farby, porovnali s umeleckym dielom. Deti zhodnotili, ci dodrzali zakladny pokyn uplatnenia rytmu. Prejavilo sa to napriklad tak, ze deti, ktorym sa nepodarilo dodrzat rytmus alebo si to mysleli, sa to potom snazili opravit v druhej dekoracnej casti vytvarnej cinnosti. Bolo zaujimave sledovat deti, ako si do toho vzajomne hovorili, pozorovali, kto co otlaca a oznamovali si, ake farby pouzili. Ked vyschli vyzdobene kusky platna, deti ich spontanne zacali skladat do celku, ako keby vytvorili saty z obrazu. Hladali podobne farebne tvary. Vytvorenu kompoziciu siat doplnili o tvar a ruku. Potom ju odfotografovali, vysledok je na obrazku 1. V zavere cinnosti sme obliekli babiky, s ktorymi sa dievcata hrali v drevenou domceku.

Obrazok 1: Kompozicia siat vytvorena z vyzdobenych kuskov platna

 

Vzdelavacia aktivita c.6: Obal najlepsej cokolady na svete

Tema: Mikulasske prekvapenie v cizmicke

Vykonovy standard: Slovne opisat umelecke dielo. Reagovat vytvarnymi prostriedkami na vytvarne dielo. V dialogu vie vypocut inych.

Uloha: Namet na obal cokolady

Vytvarny problem: Farba

Vytvarna technika: Kresba

Pomocky: Vykres A4, fixka, kopirka, farbicky,  rozne obaly sladkosti

Forma / organizacia: Individualna

Umelecke dielo: Andy Warhol: Styri pandy (1983)

Interpretacia umeleckeho diela

  1. Motivacia: Dnes do rana chodil Mikulas. Co ste si nasli v cizmickach? Ktora sladkost vam najviac chutila. Predstavte si, ze ste vo velkej fabrike na vyrobu sladkosti. Prudom tecie tmava cokolada, vzduch vonia karamelom. Na vahach sa hojdaju cervene jahody. Po schodoch cupkaju farebne cukriky. Co tam este je? Vsetky suroviny sa spolocne stretnu vo velikanskej nadobe, kde sa vytvori najlepsia cokolada na svete. Do obchodu vsak ist nemoze, pretoze ju musime najprv zabalit. Ako by mohol vyzerat taky obal na najlepsiu cokoladu na svete?
  2. Oboznamenie deti s dielom: Uz sme si predstavili viacerych svetoznamych maliarov,  kazdy z nich predstavoval inu umelecku skupinu a dobu. Tento ujo maliar, ktory zil v Amerike, patri k umeleckej skupine  pop artu. Volal sa Andy Warhol (fotografia) a jeho rodicia pochadzali zo Slovenska. U nas ma aj svoju galeriu. Stal sa znamym tym, ze vytvaral rozne navrhy na obaly potravin. Kreslil a farebne menil fotografie znamych ludi, predmety, hracky a rozne zvierata ako napriklad tento obraz z pandami (obrazok).
  3. Rozbor diela - prostrednictvom pripravenych otazok pre deti
  1. obsahove hladisko: Co je na obraze? Co vas najviac zaujalo na obraze? Komu sa paci takyto obrazok? Komu nie? Preco?
  2. formalne hladisko: Co si myslite ako vytvoril tento obraz? Ake farby pouzil na obraze? Su farby jasne alebo tmave? Vidiet, ako tahal stetcom? Kde je umiestneny motiv na ploche obrazu? Ake je pozadie obrazu?
  3. funkcia diela: Co si myslite, pre koho obraz namaloval?
  1. Vytvarna interpretacia diela: Deti navrhnu postavicku, predmet, rastlinu ..., ktora by predstavovala maskota pre najlepsiu cokoladu na svete. Svoj navrh nakreslia na vykres jednoduchou kresbou. Ucitelka prekopiruje detske prace. Nasledne deti vyfarbuju farbickami kazdy obrazok, pricom menia farbu pozadia a jednotlive casti obrazku vzdy inou farbou. Po skonceni predstavia svoj navrh na obal najlepsej cokolady na svete.

V prvej casti siestej verbalnej interpretacie sa deti oboznamia s umelcom a jeho umeleckym dielom. Okrajovo sa oboznamia s pojmom pop art. Vysvetluju, co znamena pozadie na obrazoch. V stvarnujucej faze interpretacie je ulohou deti navrhnut a nakreslit jednoduchy objekt, ktory pomocou kopirovania rozmnozime a vytvorim tak pre deti omalovanku. Vytvarny problem, ktory deti riesia, je farba.

Reflexia k vzdelavacej aktivite c. 6: Obal najlepsej cokolady na svete

V uvodnej faze deti rozpravali, ktore sladkosti dostali na Mikulasa a co maju najradsej. Spolocne sme si prezreli obaly, ktore som im priniesla. Upriamila som im pozornost na obrazky na obaloch. Po kratkej rozpravke o vyrobe najlepsej cokolady na svete mali deti vymysliet, co by mohlo byt na obale cokolady nakreslene, aby sa nam zapacil. Deti svoje navrhy kreslili obycajnou ceruzkou. Niektorym detom bolo potrebne ponechat dostatok casu, aby si mohli svoj obrazok vyskusat aj niekolkokrat. Po tejto pripravnej cinnosti som detom predstavila noveho maliara a jeho obraz. Deti si hned na zaciatku vsimli, ze posledna panda ma inu farbu ako predchadzajuce tri. Obraz maliar vytvoril podla deti tak, ze si to nakopiroval. Farby sa detom pacili. Identifikovali ich ako jasne a syte tony. Pomenovali ich. Jeden z chlapcov porovnal obraz s pandami s obrazom s cislami, ktory sme mali umiestneny na magnetickej tabuly v triede a vsimol si, ze na tomto diele sa nemiesaju navzajom ziadne farby, ako to bolo pri cislach. Povedali sme si, ze motivom obrazu je panda a  vzdy je umiestnena v strede vyznaceneho obdlznika. Za pandou je pozadie, ktore aj deti potom vyfarbovali jednou zvolenou farbou. Potom nasledovala cast pripravy obrazkov pre deti zoskenovanim a upraveni na format vykresu A4, ktory som v pocitaci rozdelila na styri rovnake casti. Tato cast je narocnejsia pre ucitelku, preto som ju realizovala v popoludnajsich hodinach, pricom deti sledovali postup pripravy. Deti pripravenu pracu chapali ako omalovanku a vsetkym sa pacilo, ze si vytvorili vlastnu omalovanku. Opatovne sme sa vratili k povodnemu zameru navrhu na obal najlepsej cokolady na svete. Deti uplatnili svoju fantaziu a ked prezentovali svoje obrazky, presviedcali o zvoleni svojho navrhu.

,,Vyberte moj navrh, lebo moja cokolada ...."

Dieta I: ,, ... je aj cokolada Macacie jazycky a ja mam macicky rada";

Dieta II: ,, ... ked ju zjete budete mudry ako sova, ktoru som nakreslil";

Dieta III: ,, ... aj s levom je cokolada, ale moj je iny. Ked budete mat moju cokoladu budete silny ako lev.";

Dieta IV: ,, ... je vonava ako kvietky na luke";

Dieta V: ,, ... ked ju zjem, budem mat raketovu rychlost";

Dieta VI: ,, ... mne sa robot kreslil dobre, ani som nevedel, ze to dokazem. Chcel by som v obchode najst robotovu cokoladu.";

Dieta VII: ,, je sladka";

Dieta VIII: ,, ... ja som nakreslila vtacika. Preco by sme mali vybrat tvoj navrh? Lebo sa mi podaril."

Detom som povedala, ze sa mi pacia vsetky navrhy, ktore spravili a ze by som si vybrala kazdy den inu cokoladku a potesila sa peknym obalom a chutnou cokoladou. Ukazky vyslednych prac deti z tejto aktivity sa nachadzaju na obrazku c. 2.

Obrazok c. 2: Najlepsie obaly na cokolady

Zaznam, vyhodnotenie a interpretacia vystupnych zisteni pedagogickeho pozorovania

Po ukonceni realizacie suboru vytvarnych vzdelavacich aktivit, som realizovala opatovny rozbor detskych prac, ktore vznikali pocas hier a hrovych cinnosti deti s doplnenymi sledovanymi polozkami zaujmu o vytvarnu cinnost a opis obsahu kresby. Tieto zistenia som opat zaznamenala v diagnostickom harku, ktory je totozny so vstupnym harkom.

  • Dieta I/5 rokov - u pozorovaneho dietata pretrvava vacsi nezaujem o spontanne kreslenie, ale viac sa prejavil zaujem o modelovanie a konstruovanie, pretoze svoj vysnivany dom s Lega stavebnic staval este dalsie dva tyzdne. Napriek tomu pocas sledovanych strnastich dni vytvoril pat kresieb. Daleko viac rozpraval o ich obsahu, pretoze sa na nich objavili viacere predmety, ktore predtym neznazornoval. Objavila sa priehladnost pri ludskej postave a zobrazovanie predmetov vedla seba, ktore pred tym nebolo. Zvacsil sa aj pocet farieb. Ostatne znaky, ktore boli pritomne, pretrvavaju.
  • Dieta II/5 rokov - dieta obrazok, ktory zacne spontanne kreslit, uz dokonci. Nezobrazuje vela predmetov, ale linie zacali byt plynule a uzavrete, stratilo sa zaokruhlovanie rohov, jednotlive predmety maju primeranu velkost. Vedla domceku nakresli primerane velky kvet, co zodpoveda realite. V posudzovanych kresbach sa stratila priehladnost nakolko v casovom useku dvoch tyzdnov vobec nezobrazovalo ludsku postavu a dom aj auto boli nakreslene bez tejto transparentnosti. Dieta sa zacina snazit o zobrazovanie priestoru a zacina pouzivat celu zakladnu farebnu skalu. Ostatne znaky pretrvavaju.
  • Dieta III/6 rokov - v sledovanom obdobi dieta nakreslilo styri prace, takze sa jeho zaujem zvysil. Dieta skusalo viacere vytvarne techniky, ktore sme predtym robili spolocne vo vytvarnych pracach. Najviac sa mu pacila frotaz. Prace, ktore dieta zacalo spontanne kreslit aj dokoncilo bez prerusovania s tym, ze viac popisovalo, co robi a ako to robi. Zobrazovane objekty stratili priehladnost a linia sa uzavrela. Ostatne znaky ostali nezmenene.
  • Dieta IV/5 rokov - v sledovanom case dieta vytvorilo pat spontannych kresieb, takze sa da konstatovat, ze sa zvysil jeho zaujem o tuto cinnost. V detskej praci sa zacala objavovat ludska postava s prvkami priehladnosti a dieta upustilo od zaokruhlovania znazornovanych objektov. Ostatne prvky ostali v pracach zachovane.
  • Dieta V/5 rokov - dieta neupustilo od zauzivanych postupov vo svojom vytvarnom prejave. Nadalej potrebuje motivaciu k zaciatocnej tvorbe, ale uz je s vysledkom spokojnejsie a o obsahu kresieb rozprava obsirnejsie. Linie sa stali dotiahnutymi a uzavretymi, neopravuje ich ani negumuje a objekty v sledovanom obdobi prestalo dieta zaokruhlovat. Zacina sa objavovat snaha o zobrazovanie priestoru, napr. na zakladnej linii nakresli ludske postavy a vytvori si dalsiu liniu, kde zobrazi ine objekty. Vsetky objekty vsak radi vedla seba a neprekryva ich. Ostatne znaky ostali nezmenene.
  • Dieta VI/6 rokov - aj v tomto sledovanom obdobi dieta vytvorilo velky pocet kresieb. Stale ziada o nakreslenie pozadovaneho objektu. Sledovane znaky ostavaju ako pri vstupnom rozbore vytvarnych prac. Zmena nastala v snahe zobrazovat priestor a objavil sa zmiesany profil na postavach.
  • Dieta VII/5 rokov - dieta upustilo od zaokruhlovania hran objektov. Prejavila sa snaha o zobrazovanie priestoru a jeho preklapanie. Zacina sa objavovat na ludskej postave zmiesany profil. Niektore znazornene objekty su vyzdobene ornamentmi. Ostatne pritomne znaky sa nezmenili a nadalej sa objavuju vo vytvarnom prejave dietata.
  • Dieta VIII/5 rokov - dieta sa zacalo vyjadrovat viac vytvarne, v sledovanom obdobi vytvorilo osem prac, ale stale zalezi kto vedla dietata sedi a co kamarat kresli. Spontanne sa vsak vyjadruje k obsahu svojej kresby. Dieta prestalo zaokruhlovat objekty, nadalej uplatnuje princip kolmosti so zmenou znazornovania kominu na dome, pretoze ho kresli nie kolmo na strechu domu ale kolmo k zakladni papiera. Pri kresbe ludskej postavy sa objavuje priehladnost ale v kresbe domu nie, ten je vsak vyzdobeny ornamentmi, ktore predtym dieta nekreslilo. Ludska postava a kresba zvierata (vzdy len pes) su na niektorych pracach zachytene s profilu.

 

Vyhodnotenie vplyvu vytvarnych aktivit na podporu rozvoja detskeho vytvarneho prejavu

Zakladanie detskych prac do portfolia jednotlivych deti sa ukazalo ako velmi prospesne. Prace v sledovanom obdobi boli datovane, co mi umoznilo lepsie sledovat vyvoj jednotlivych znakov detskeho vytvarneho prejavu. Niektore znaky u deti presli vyvojom, napriklad linia sa u deti uzavrela, stala sa plynulejsou a deti kreslili s vacsou istotou. Nastala zmena aj vo farebnosti detskych prac alebo v snahe zachytit priestor. O zachytenie casu sa deti nezacali vobec pokusat. Jednotlive namety vytvarnych prac, ktore sa realizovali, sa vyskytovali aj v spontannom detskom vytvarnom prejave. U kazdeho dietata mozem konstatovat mierny posun, ale niektore sledovane znaky ostali nezmenene. Predpokladam, ze postupne u vsetkych deti nastanu zmeny a jednotlive znaky nadobudnu kvalitnejsie hodnoty, nakolko musim brat do uvahy samotne zrenie dietata ako aj jeho schopnosti. Faktom je, ze deti si teraz viac vsimaju jednotlive detaily, co som postrehla napriklad na detskych ilustraciach v knihach, ktore si vyberaju a prezeraju kedykolvek pocas dna. Po porovnani vstupnych a vystupnych pozorovani je mozne uviest, ze v ramci vystupnych pozorovani bol u deti zisteny mierny narast zaujmu o vytvarne cinnosti. Poklesol nezaujem o akukolvek vytvarnu cinnost ako aj uplne odmietanie vytvarnych tvorivych cinnosti. Deti samostatne a spontanne zacali vyuzivat dostupny vytvarny material. Individualne sa u deti zlepsila aj miera vyjadrovania sa k obsahu svojej kresby. Deti si vzajomne pripominali jednotlive vytvarne postupy, ktore boli realizovane. Pomahali si s miesanim farieb, ci pridrziavanim roznych sablon, ktore maju k dispozicii.

Pri podpore rozvoja deti v tejto oblasti prebiehala spolupraca s vytvarnickou, preto sa domnievam, ze to prispelo k zvyseniu zaujmu o umelecku oblast u deti.

Deti by sa mali v nadvaznosti na uz realizovany subor vytvarnych vzdelavacich aktivit nadalej rozvijat v oblasti vytvarneho umenia, v spoznavani a identifikovani vytvarneho jazyka a v jeho bezprostrednom uplatnovani v tvorivej vytvarnej cinnosti nielen v oblasti maliarstva a grafiky ale aj v oblasti objektovej tvorby a architektury. Preto je potrebne zo strany ucitelky dalsie studium odbornej literatury, ucast na vzdelavacich aktivitach a workshopoch zameriavajucich sa na rozvoj tvorivosti v oblasti vytvarneho umenia. Mala by vzhladom na dosiahnuty pokrok v detskom vytvarnom prejave navrhovat a vytvarat dalsie vytvarne aktivity s vyuzivanim interpretacie umeleckeho diela ako prvotneho impulzu k dalsej tvorbe. Je potrebne sa venovat rozvoju vytvarnych vyjadrovacich schopnosti u deti, pretoze prostrednictvom detskych vytvarnych prac mame moznost spoznat vnutorne prezivanie dietata ako aj jeho sposob komunikacie a sebavyjadrovania sa uz od raneho detstva.

 

Zaver

Cielom prace bolo zistit ucinnost suboru vytvarnych vzdelavacich aktivit zameranych na podporu rozvoj detskeho vytvarneho prejavu u 5 - 6 rocnych deti.

Na zaciatku prace som si polozila niekolko otazok a hladala som na dane otazky odpovede. Snazila som sa vzbudit u deti zaujem o vytvarne aktivity sposobom, ktory by bol pre deti zaujimavy. Chcela som vediet, ci sa deti vedia vyjadrovat k umeleckym dielam a zdovodnit, co sa im na predstavenych umeleckych obrazoch paci a co nie. Deti castejsie inklinovali k farebnym a pestrym obrazom, ktore aj lahsie opisovali. Pri vytvoreni pomocky na lepsiu identifikaciu jednotlivych prvkov vytvarneho jazyka sa deti lahsie vyjadrovali a opisovali jeho jednotlive znaky. Dany postup vyuzivali aj pri vlastnom hodnoteni vytvarnej prace. Deti zaradovali umelecke diela k malbe alebo kresbe bez problemov a nakolko im boli poskytnute rozne vytvarne techniky a vhodna motivacia, reagovali vytvarne na predstavene umelecke diela.

Pocas zostavovania, vyhladavania a realizovania suboru vytvarnych vzdelavacich aktivit som intenzivnejsie vnimala prepojenost jednotlivych vzdelavacich oblasti. Realizacia rozboru detskeho vytvarneho prejavu mi umoznila lepsie stanovit vytvarne problemy, aby sa neriesili izolovane, ale aby prispievali k rozvoju vytvarneho prejavu dietata. Umoznilo mi to lepsie porozumiet moznostiam vytvarnych vyjadrovacich schopnosti deti, ponechat im priestor na vzajomne ucenie sa a obohacovanie sa. Zorientovala som sa v odbornej literature k tejto problematike, co mi umoznilo iny pohlad na vyuzivanie umeleckych diel vo svojej pedagogickej praxi.

 

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKYCH ODKAZOV:

GARAJOVA - MARTINCOVA, M. a R. PONDELIKOVA, 2010. Skola v galerii a galeria v skole. Banska Bystrica: Metodicko-pedagogicke centrum.

GERO, S. a M. TROPP, 2000. Interpretacia vytvarneho diela. Banska Bystrica: Pedagogicka fakulta Univerzita Mateja Bela. ISBN 80-8055-426-9

LIPNICKA, M. a V. UJCIKOVA, 2012. Kresba ako pedagogicko-diagnosticky nastroj poznavania dietata predskolskeho veku. Zvolen: Spolocnost pre predskolsku vychovu. ISBN 978-80-971016-0-2

MINNS, A., 2016. Vytvarna vychova. Bratislava: Statny pedagogicky ustav. ISBN 978-80-8118-181-8

ORAVCOVA, J., 2004. Vyvinova psychologia. Zilina: EDIS. ISBN 80-8070-335-3

PONDELIKOVA, R., 2011. Rozvoj grafomotoriky pomocou vytvarnych aktivit. Bratislava: Metodicko-pedagogicke centrum. ISBN 978-80-8052-379-4

SUPSAKOVA, B. a kol., 2004. Vizualna kultura a umenie v skole. Bratislava: DIGIT. ISBN 80-968441-1-3

Časopis: 
Pedagogické rozhľady