„Aby ste mohli robit veci inak,
musíte ich inak vidiet.“
(Paul Allaire)
V našom príspevku sú opísané východiská a výstupy zo štúdie TALIS OECD prezentované v panelovom bloku Vyuzitie hodnotenia na podporu zrucností pre 21. storocie, ktorého sme boli súcastou. V úvodnej casti sme diskusiu moderovali a v záverecnej casti, pocas workshopu, sme snímali výstupy fókusových skupín.
V roku 2009 Rada Európskej únie schválila strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave do roku 2020, ktorý nahradil predchádzajúci strategický program pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy 2010. Strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave do roku 2020 vytvára základ európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a tým významne prispieva k dosahovaniu cielov stratégie Európa 2020. Stratégia z obsahového hladiska zastrešuje cielený výber tém, z viacerých politík EÚ, hlavne výskumu, vzdelávania, zamestnanosti a sociálnych zálezitostí, informacnej spolocnosti, podnikania a pod.
Tematicky je stratégia postavená na 3 prioritách:
- Inteligentný rast: vytvorenie hospodárstva zalozeného na znalostiach a inovácii.
- Udrzatelný rast: podporovanie ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva, ktoré efektívnejšie vyuzíva zdroje.
- Inkluzívny rast: podporovanie hospodárstva s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré zabezpecí sociálnu a územnú súdrznost.
Aby sme mohli hovorit o zrucnostiach pre 21. storocie a naplnat stratégie Európa 2020 je potrebné poznat klúcové kompetencie. Klúcové kompetencie sú cielovými kompetenciami pre všetky úrovne ISCED v systéme regionálneho školstva. Európsky referencný rámec (ERR) pre klúcové kompetencie v celozivotnom vzdelávaní bol definovaný a prijatý v roku 2006. ERR urcuje osem klúcových kompetencií, ktoré spájajú vedomosti, zrucnosti a postoje. Klúcové kompetencie majú medzipredmetový charakter a sú aplikovatelné vo všetkých predmetoch a školských aktivitách. Európska komisia prispieva k národným snahám o rozvoj systémov vzdelávania a odbornej prípravy, vyuzíva 8 klúcových kompetencií, ktoré sú uvedené v príspevku E. Gullach, na podporu vzájomného ucenia sa a výmeny osvedcených postupov, podporuje aj širšie vyuzívanie klúcových kompetencií v politikách EÚ a kazdé 2 roky podáva správu o dosiahnutom pokroku.
Aby bolo mozné kompetenciu povazovat za klúcovú, musí byt vyuzitelná v rôznych oblastiach ludskej cinnosti. Má teda jedincovi umoznit, aby sa úspešne zaclenil do mnozstva zlozitých spolocenských vztahov, pritom si však zachoval svoju nezávislost a bol schopný efektívne fungovat nielen v známom prostredí, ale aj v nových a nepredvídatelných situáciách. Suchozová (2014) uvádza, ze klúcové kompetencie predstavujú potenciál aktivizovat a aplikovat zvnútornený systém vedomostí, schopností, odborných, personálnych a sociálnych zrucností, hodnôt, postojov i dalších osobnostných kvalít v rôznych kontextoch prostredníctvom cinnosti v reálnom zivote, co je ich najpodstatnejšia charakteristika a zároven i velký význam. Kedze sa neviazu na konkrétnu profesiu, kvalifikáciu, ale jej rámec presahujú a sú stabilnejšie, môzu slúzit ako základ pre dalšie ucenie.
V platných a záväzných dokumentoch SR pre ISCED 0-3 sú uvedené klúcové kompetencie, ktoré svojím obsahom korešpondujú s ERR (v ŠVP sa niekedy uvádzajú aj ako spôsobilosti):
- kompetencia (spôsobilost) k celozivotnému uceniu sa,
- sociálne komunikacné kompetencie (spôsobilosti),
- kompetencie (spôsobilosti) uplatnovat matematické myslenie a poznávanie v oblasti vedy a techniky,
- kompetencie (spôsobilosti) v oblasti informacných a komunikacných technológií,
- kompetencia (spôsobilost) riešit problémy,
- kompetencie (spôsobilosti) obcianske,
- kompetencie (spôsobilosti) sociálne a personálne,
- kompetencie (spôsobilosti) pracovné,
- kompetencie (spôsobilosti) smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti,
- kompetencie (spôsobilosti) vnímat a chápat kultúru a vyjadrovat sa nástrojmi kultúry.
Uvedené kompetencie sú primerane selektované vo väzbe na ISCED, vek dietata, ziaka. Jednotlivé kompetencie umoznujú ich nositelovi konat adekvátne v konkrétnej situácii ci oblasti osobného i pracovného zivota. Jednotlivé klúcové kompetencie (spôsobilosti) sa navzájom prelínajú, prepájajú a majú aj nadpredmetový programový charakter.
Kompetencie sú výsledkom korektne, systematicky, konštruktívne a efektívne realizovaného vyucovacieho procesu na všetkých úrovniach škôl v regionálnom školstve. Vranaiová (2015) uvádza, ze procesy vyucovania, stanovenie cielov a proces hodnotenia prirodzene navzájom súvisia. Po stanovení cielov, zrealizovaní ich operacionalizácie, si musí kazdý ucitel vyhodnotit, ci boli splnené. Úcel a postupy hodnotenia sa menia s tým, komu a comu majú slúzit informácie získané v procese hodnotenia. Dospelí „uzívatelia“ hodnotenia ziakovej práce a jeho pokroku majú spolocný ciel: podielat sa ako pomocníci a skúsení sprievodcovia na jeho zlepšení a podporit jeho ucenie. Rovnako Ganaiová a kol. (2015) prezentujú, ze zvolený ciel a spôsob hodnotenia má pomáhat ziakovi porozumiet jeho vlastnému uceniu a dobre ho posudzovat. Zlepší to jeho aktuálne ucenie a prinesie mu to samostatnost v ucení v budúcnosti, teda aj k celozivotnému efektívnemu uceniu.
Štúdia TALIS sa venovala problematike hodnotenia ziakov, zistovala ako casto pouzívajú ucitelia rôzne metódy na hodnotenie vzdelávania ziakov v cielovej triede a ako hodnotia získané klúcové kompetencie. Správa uvádza, ze spomedzi štyroch hodnotiacich postupov (1. pozorovanie ziakov pri práci na konkrétnej úlohe a poskytnutie okamzitej spätnej väzby; 2. vlastné hodnotenie; 3. poskytovanie písomnej spätnej väzby na prácu ziakov okrem známky; 4. ziak hodnotí svoj vlastný pokrok) dva z nich pouzíva v rámci krajín OECD viac ucitelov: v priemere 78,8 % ucitelov uvádza, ze casto alebo vzdy pozorujú ziakov pri práci na konkrétnej úlohe a poskytujú im okamzitú spätnú väzbu (SR 84,6 %) a 77,2 % ucitelov uvádza, ze casto alebo vzdy pouzívajú svoje vlastné hodnotenie (SR 70,4 %). Menej ucitelov v priemere krajín OECD (57,5 %) uvádza, ze okrem známky poskytujú ziakom aj písomnú spätnú väzbu na ich prácu. V SR je to iba 29,2 %, co predstavuje v rámci krajín OECD tretí najmenší podiel ucitelov. Menej ako polovica ucitelov, 41 % v rámci krajín OECD uvádza, ze umoznujú ziakom samým zhodnotit svoj pokrok (SR 55,3 %). Uvedené výsledky svedcia o miernej prevahe formatívneho hodnotenia v porovnaní so sumatívnym. Pri porovnaní s predchádzajúcim cyklom sme zaznamenali v rámci SR signifikantné znízenie percentuálneho podielu pre 2 z uvedených postupov hodnotenia a to: pozorovanie ziakov pri práci na konkrétnej úlohe a poskytnutie okamzitej spätnej väzby o 4,6 p. b. (spolu zo SR ešte 6 krajín OECD) a nechávam ziakov samých zhodnotit svoj pokrok o 6 p. b. (spolu zo Slovenskom ešte Ceská republika, Nový Zéland a Cile). Naopak signifikantné zvýšenie sme zaznamenali v kategórii pouzívam svoje vlastné hodnotenie o 10,4 p. b. (vo väcšine krajín OECD).
Práve uvedené výstupy zo štúdií boli predmetom konferencie „Európsky ucitel 21. storocia“. Panelovú diskusiu na tému Vyuzitie hodnotenia na podporu zrucností 21. storocia viedla Christa Rawkins, analyticka pre oblast vzdelávania v OECD. Vo svojom úvodnom vystúpení úcastníkov informovala o medzinárodných dátach týkajúcich sa hodnotenia ziakov, vyuzívania spätnej väzby na vyucovaní a potrieb ucitelov zameraných na profesijný rozvoj v porovnaní OECD a SR. Informácie, ktoré boli prezentované, sa týkajú štúdií TALIS a PISA a sú zverejnené na webovej stránke OECD a NUCEM. Výstupy sa týkajú nizšieho sekundárneho vzdelávania.
|
Hodnotiaca prax ucitelov |
|
(Talis 2018) |
Graf 1 Medzinárodné dáta týkajúce sa hodnotenia
Zdroj: Christa Rawkins, OECD 2. - 4. júl 2019, Bratislava
Celkové výsledky za OECD boli výrazne lepšie v porovnaní s výsledkami za SR v oblasti pozorovania ziakov pri práci na konkrétnej úlohe a poskytovania okamzitej spätnej väzby na prácu ziakov (formatívne hodnotenie) a poskytovania písomnej spätnej väzby na prácu ziakov okrem známky. Výstupy za SR boli lepšie v porovnaní s výsledkami OECD v oblasti vlastného hodnotenia a oblasti, ked ziak hodnotí svoj vlastný pokrok. Pri porovnaní s predchádzajúcim cyklom (2013) bolo zaznamenané v rámci SR signifikantné znízenie percentuálneho podielu pre 2 z uvedených postupov hodnotenia a to: pozorovanie ziakov pri práci na konkrétnej úlohe a poskytnutie okamzitej spätnej väzby o 4,6 p. b. a nechat ziakov samých zhodnotit svoj pokrok o 6 p. b.
Ziaci reflektovali výroky ucitela: Ucitel mi povedal...:
Graf 2 Vyuzitie spätnej väzby na hodinách prírodovedných predmetovZdroj: Christa Rawkins, OECD 2. - 4. júl 2019, Bratislava
OECD v rámci meraní PISA 2015 analyzovalo spätnú väzbu, ktorú poskytuje ucitel ziakom na hodinách prírodovedných predmetov (napr. ucitel povie ziakovi, v ktorých oblastiach sa môze ešte zlepšit; ako môze zlepšit svoj výkon; ako dosiahne vzdelávacie ciele). Údaje PISA ukazujú, ze spätná väzba poskytovaná ucitelmi je zameraná na pozitívnu stimuláciu, ktorá je smerovaná na zlepšovanie výkonov ziakov. Z grafu vyplýva, ze výsledky za SR sú takmer porovnatelné vo vyznacených oblastiach s výsledkami OECD, ale zlepšenie je potrebné (iba 28 % az 33 % ucitelov poskytuje spätnú väzbu ziakovi, ktorá sa týka, v ktorých oblastiach sa môze ešte zlepšit; ako môze zlepšit svoj výkon; ako dosiahne vzdelávacie ciele, co z hladiska podpory ziakom sa javí ako nepostacujúce).
Graf 3 Potreby ucitelov týkajúce sa profesijného rozvoja
Zdroj: Christa Rawkins, OECD 2. - 4. júl 2019, Bratislava
Christa Rawkins analyzovala tretí graf. Uviedla výsledky štúdie TALIS 2018, ktoré boli venované potrebám ucitelov so zameraním na ich profesijný rozvoj. Zo zistení vyplynula potreba profesijného rozvoja ucitelov v oblasti vyuzívania IKT zrucností, v oblasti uplatnovania postupov hodnotenia ziakov a analyzovania a vyuzitia hodnotenia ziakov vo vyucovacom procese, zrucností v oblasti medzipredmetového vyucovania. Dalej bolo uvedené, ze v SR v porovnaní so zisteniami z roku 2013 bol zaznamenaný vyšší záujem ucitelov o vzdelávania zamerané na uplatnovanie postupov hodnotenie ziakov a na vyuzívanie IKT vo vyucovacom procese.
Stratégie týkajúce sa hodnotenia zrucností ziakov 21. storocia
Oblast: Ucitelské kompetencie
Kladenie otázok
Sebahodnotenie a hodnotenie rovesníkov
Spätná väzba
Oblast: Zdroje pre ucitelov
Integrácia vedomostí a zrucností
Hodnotenie zalozené na výkone ziaka
Prevrátené ucenie
Oblast: Stret kultúr
Inovácia na úrovni školy
Profesionálna spolupráca
Výskum OECD sledoval aj stratégie zamerané na hodnotenie zrucností 21. storocia. Stratégie boli špecifikované do troch oblastí. V oblasti Ucitelské kompetencie boli vymedzené stratégie na hodnotenie zrucností 21. storocia kladenie otázok, sebahodnotenie a hodnotenie rovesníkov a spätnú väzbu. V oblasti Ucitelské zdroje boli vymedzené stratégie na hodnotenie zrucností 21. storocia integrácia vedomostí a zrucností, hodnotenie zalozené na výkonnosti a prevrátené ucenie. V oblasti Stret kultúr boli vymedzené stratégie na hodnotenie zrucností 21. storocia inovácia na úrovni školy a profesionálnej spolupráci.
Prezentácia bola ukoncená diskusiou. Ucitelia vyjadrovali svoje skúseností na polozené otázky:
- Ako vo vzdelávacom procese vyuzívate formatívne hodnotenie?
- Ako vyvazujete (súvisí) hodnotenie zrucností 21. storocia s hodnotením obsahu predmetu?
- Ako ste spolupracovali s kolegami, ci uz v rámci školy alebo mimo nej, aby ste rozvinuli svoju prax v tejto oblasti hodnotenia ziakov?
Z diskusií vyplynulo, ze ucitelia poskytujú spätnú väzbu ziakom, pricom si neuvedomujú, ze uplatnujú formatívne hodnotenie. Spravidla spätnú väzbu poskytuje ucitel ziakom, rovesnícke hodnotenie a sebahodnotenie ziaci vyuzívajú menej casto. Ucitelia uviedli, ze potrebujú poznat inovatívne metódy hodnotenia vrátane formatívneho hodnotenia, aby proces hodnotenia bol impulzom na rozvoj klúcových kompetencií ziakov. Ucitelia poziadali o vysvetlenie týkajúce sa prevráteného ucenia sa. Pocas diskusie boli vyjadrené aj problémy, ktoré bránia ucitelom aktívnejšie uplatnovat stratégie hodnotenia uvedené v prezentácii. Výstup z diskusie bol aj graficky zaznamenaný.
Panková a Hanc (2015) uvádzajú, ze metóda prevráteného ucenia vychádza z predpokladu, ze ziak bude vystavený aktivitám, rozvíjajúcim klúcové kompetencie, zrucnosti. Prevrátené ucenie, ang. flipped learning, je metóda, v ktorej sa jednoduchšie aktivity na úrovni zapamätania a porozumenia presúvajú do individuálnej prípravy samotného ziaka (napr. domácej prípravy) a cinnosti vyšších kognitívnych úrovní sa s asistenciou vyucujúceho realizujú pocas výucby v triede.
Metóda ponúka taký model výucby, v ktorom sa priamy výklad vyucujúceho presúva zo skupinového ucebného priestoru do individuálneho ucebného priestoru a vzniknutý skupinový ucebný priestor sa mení na dynamické interaktívne prostredie, kde ucitel je poradcom ziakov, ktorí aktívne aplikujú poznatky a tvorivo sa zapájajú do výucby študovaného predmetu. Zjednodušene môzeme povedat, ze podstatou modelu obrátenej výucby (prevráteného ucenia) je rozdelenie vyucovacích aktivít na súbor relatívne jednoduchých aktivít (napr. cítanie študijného textu, pocúvanie, jednoduché experimentovanie) vykonávaných pred vyucovacou hodinou aj v domácom prostredí a súboru nadväzujúcich, nárocnejších aktivít (akým je aplikácia uciva, riešenie problémov, skúmanie, objavovanie – doplnené hodnotením a diskusiou) realizovaných pocas výucby. V takomto ponímaní je výucba organizacne obrátenou v porovnaní s tradicnou, pretoze aktivity, ktoré ziaci zväcša vykonávali na vyucovacej hodine, robia individuálne doma a predtým domáce aktivity sa presúvajú do triedy.
V poslednej fáze, vo workshope, ucitelia pracovali v skupinách a riešili problematiku kompetencií ziakov pre 21. storocie, diskutovali ako hodnotit uvedené kompetencie a formulovali výzvy do budúcna, ktoré by ucitelom ukázali cestu na uplatnenie hodnotenia na podporu rozvoja zrucností 21. storocia.
Výstupy skupín
Klúcové kompetencie ziakov pre 21. storocie
- nevzdávat sa, schopnost prekonávat prekázky
- reagovat na zmenu, ochota menit veci
- obeta pre skupinu
- projektové myslenie
- aplikácia v praxi (vyuzitelnost)
- efektívne komunikovat, riešit konflikty, asertivita
- schopnost spolupracovat, tímová spolupráca
- pracovat s informáciami, schopnost ucit sa ucit
- motivovat ziakov „chciet sa ucit“
- aplikácia v praxi (vyuzitelnost), mat pracovné návyky
- prezentacné zrucnosti
- digitálne zrucnosti
Jedna zo skupín vytvorila štyri oblasti na porozumenie pojmu klúcové kompetencie
Kreativita
- originalita
- prispôsobenie
- flexibilita
- riešenie problémov
- improvizácia
- byt schopný uvazovat
- kontext
- nový pohlad
- pokrok
Kooperácia
- viac hláv, viac rozumu
- progres
- socializácia
- experimenty
- hry spolocenské
- problémové a tvorivé úlohy
Komunikácia
- výmena informácií
- získavanie informácií
- vyjadrovanie sa
- spätná väzba
- kritika
- hranie rolí
- vnútorné uvazovanie
- vzájomne sa pocúvat
- empatia
Kritické myslenie
- kontext
- PRECO
Ako tieto kompetencie hodnotíme/mali by sme hodnotit?
- slovné hodnotenie
- rovesnícke hodnotenie
- poskytovanie spätnej väzby na okamzitý výkon ziaka
- kvalitatívne hodnotenie
- reflexia ucitela a ziakov
- stanovenie kritérií (ucitelom ale aj ziakmi)
- evalvacné otázky:
Co si sa naucil? Ako si sa ucil? Akým spôsobom? alebo
Viem to a môzem to vysvetlit kamarátovi.
Viem to a dokázem to sám.
Rozumiem tomu, ale mám ešte niekolko otázok.
Nerozumiem tomu.
Výzvy pre profesijný rozvoj ucitelov v oblasti hodnotenia na podporu rozvoja zrucností 21. storocia.
- opakovane sa stretávat
- vytvorit banku návrhov na kvalitatívne hodnotenie ziakov (výkonov ziakov)
- vytvorit priestor (zdroje) na zdielanie informácií medzi ucitelmi
- vzdelávat ucitelov v oblasti inovácií v hodnotení ziakov
- realizovat krátkodobé vzdelávania zamerané na praktické ukázky formatívneho hodnotenia a ukázky prevráteného ucenia (prevrátená výucba)
Záver
Súcastou vzdelávacieho procesu je hodnotenie ako prostriedok na zistovanie stavu vedomostí a zrucností ziakov, ale aj ako prostriedok na ich cyklické zlepšovania sa. Metodicko-pedagogické centrum v školskom roku 2019/2020 plánuje pre pedagogických zamestnancov zaradit do ponuky vzdelávania aj programy vzdelávania a vzdelávacie podujatia zamerané na oblast hodnotenia zrucností ziakov pre 21. storocie, bude poskytovat odbornú pomoc ucitelom pri uplatnovaní metód a foriem hodnotenia vo výchovno-vzdelávacom procese a zároven plánuje poskytovat ucitelom podporu pri realizovaní výskumu na úrovni triedy a školy na preukázanie zmien v oblasti hodnotenia a zlepšovania výsledkov ziakov.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:
GANAIOVÁ, M., M. KRISTOFOVÁ a P. PROTIVNÁK, 2015. Formatívne hodnotenie výucby s bádatelskými aktivitami v chémii. Edukácia. Vedecko-odborný casopis. 1(1), 98-107.
Inovovaný štátny vzdelávací program pre 1. stupen ZŠ [online]. [cit. 2019-09-20]. Dostupné z: http://www.statpedu.sk/sk/svp/inovovany-statny-vzdelavaci-program/inovovany-svp-1.stupen-zs/
Inovovaný štátny vzdelávací program pre 2. stupen ZŠ [online]. [cit. 2019-09-20]. Dostupné z: http://www.statpedu.sk/sk/svp/inovovany-statny-vzdelavaci-program/inovovany-svp-2.stupen-zs/
Klúcové kompetencie pre obcanov 21. storocia. In: School Education Gateway [online]. [cit. 2019-09-21]. Dostupné z: https://www.schooleducationgateway.eu/sk/pub/latest/practices/key_competences_for_21st_centu.htm
KOŠTRNOVÁ, D. a kol., 2015. Prípravné atestacné vzdelávanie pred prvou atestáciou pre pedagogických zamestnancov [online]. Bratislava: MPC [cit. 2019-09-22]. ISBN 978-80-565-0951-7. Dostupné z: https://mpc-edu.sk/sites/default/files/publikacie/kostrnova_pav_2322015.pdf
KOŠTÁLOVÁ, H., Š. MIKOVÁ a J. STANG, 2008. Školní hodnocení záku a studentu se zamérením na slovní hodnocení. Praha: Portál. ISBN 978-80-7367-314-7.
MASON, G., T. R. SHUMAN a K. E. COOK, 2013. Inverting (Flipping) Classrooms – Advantages and Challenges [online]. 120th ASEE Annual Conference & Exposition. American Society for Engineering Education [cit. 2019-09-20]. Dostupné z: https://pdfs.semanticscholar.org/5d20/bd281a3b4a9b8ad6b4d6b77ac6f97678be26.pdf
Najnovšie zistenia o slovenských uciteloch v TALIS 2018 [online]. Tlacová správa [cit. 2019-09-19]. Dostupné z: https://www.nucem.sk/sk/merania/medzinarodne-merania/talis; https://www.nucem.sk/dl/4448/TALIS%202018%20prve%20vysledky%20SR.pdf
Národná správa PISA (2015) [online]. [cit. 2019-09-19]. Dostupné z: https://www.nucem.sk/sk/merania/medzinarodne-merania/pisa
Slovensko sa uz po tretíkrát zapojilo do medzinárodného výskumu OECD TALIS o vyucovaní a vzdelávaní [online]. Tlacová správa [cit. 2019-09-19]. Dostupné z: https://www.nucem.sk/sk/merania/medzinarodne-merania/talis; https://www.nucem.sk/dl/4448/TALIS%202018%20prve%20vysledky%20SR.pdf
SUCHOZOVÁ, E., 2015. Rozvíjanie a hodnotenie klúcových kompetencií v edukacnom procese [online]. Bratislava: MPC [cit. 2019-09-20]. ISBN 978-80-8052-857-7. Dostupné z: https://mpc-edu.sk/sites/default/files/projekty/vystup/suchozova.pdf
Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách [online]. [cit. 2019-09-20]. Dostupné z: http://www.statpedu.sk/files/articles/nove_dokumenty/statny-vzdelavaci-program/svp_materske_skoly_2016-17780_27322_1-10a0_6jul2016.pdf
Výsledky medzinárodného výskumu o vyucovaní a vzdelávaní OECD TALIS 2018 [online]. Tlacová správa [cit. 2019-09-20]. Dostupné z: https://www.nucem.sk/sk/merania/medzinarodne-merania/talis; https://www.nucem.sk/dl/4448/TALIS%202018%20prve%20vysledky%20SR.pdf
RAWKINS, Ch., 2019. PowerPoint, prezentácia, OECD. Konferencia „Európsky ucitel 21. storocia“ 2.- 4. júl 2019, Bratislava.
Výstupy ucitelov z konferencie „Európsky ucitel 21. storocia“ 2.- 4. júl 2019, MPC Bratislava.