Evalvácia inkluzívneho vzdelávania detí v materských školách v NP ŠOV z hladiska podmienok zahrnala personálne, materiálno-technické a kurikulárne zabezpecenie materských škôl. Posilnenie personálnych, materiálno-technických a kurikulárnych podmienok implementáciou inkluzívnych nástrojov bolo jedným z cielov NP ŠOV, co bolo dôvodom uplatnenia evalvacného prístupu zameraného na dosiahnutie tohto ciela NP ŠOV.
Cielom evalvácie bolo poznat stav a návrhy zmien podmienok inkluzívneho predprimárneho vzdelávania detí v materských školách zapojených v NP ŠOV na základe názorov a skúseností riaditeliek a uciteliek. Na získanie údajov o podmienkach inkluzívneho vzdelávania detí v materských školách zapojených do NP ŠOV boli vytvorené a do materských škôl distribuované tri dotazníky:
- dotazník na zistovanie názorov riaditeliek materských škôl v oblastiach podmienok inkluzívneho modelu vzdelávania v prostredí materských škôl (1. evalvácia, október 2018)
- dotazník na zistovanie názorov riaditeliek materských škôl v oblastiach podmienok inkluzívneho modelu vzdelávania v prostredí materských škôl (2. evalvácia, jún 2019)
- dotazník na zistovanie názorov pedagogických zamestnancov (dalej ucitelky) materských škôl v oblastiach podmienok inkluzívneho modelu vzdelávania (2. evalvácia, jún 2019)
Všetky tri dotazníky obsahovali uzavreté polozky zlozené z podnetných tvrdení a kategorických odpovedí súhlasím – neviem – nesúhlasím. Polozky sa vo všetkých troch dotazníkoch prevazne zhodovali, aby bolo mozné porovnávat odpovede riaditeliek a uciteliek materských škôl.
- personálna oblast inkluzívneho vzdelávania detí bola evalvovaná v deviatich indikátoroch v oblastiach: zabezpecenie inkluzívneho vzdelávania pedagogickými a odbornými zamestnancami, vzdelávanie pedagogických zamestnancov, zákonných zástupcov a tútorov detí, zlepšenie spolupráce so zákonnými zástupcami a odbornými zamestnancami základných škôl,
- materiálno-technická oblast inkluzívneho vzdelávania detí bola evalvovaná v deviatich indikátoroch v oblastiach: pomôckami, hrackami, pocítacmi, tabletmi, interaktívnymi tabulami, športovými potrebami, hygienickými pomôckami, hudobnými nástrojmi, vhodnými miestnostami pre triedy a nábytkom,
- oblast kurikúl pre inkluzívne a neformálne vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (MRK) v materských školách bola evalvovaná v siedmych indikátoroch v oblastiach: vypracovanie a realizovanie programov inkluzívneho vzdelávania a súvisiacej osvety, poradenstvo a spoluprácu v inkluzívnom vzdelávaní detí.
Personálna oblast podmienok inkluzívneho vzdelávania v materských školách
Vzdelávanie pedagogických zamestnancov materských škôl a zákonných zástupcov, tútorov detí
Úcast svojich pedagogických zamestnancov na kontinuálnom vzdelávaní pre pedagogických zamestnancov pracujúcich so ziakmi z marginalizovaných rómskych komunít podporila väcšina riaditeliek (83,67 %) aj uciteliek (65,08 %) materských škôl. Riaditelky v dotazníku vyjadrili názor, ze v inkluzívnom vzdelávaní detí zo sociálne znevýhodneného prostredia povazujú vzdelávanie pedagogických zamestnancov za dôlezité. Riaditelky (85,71 %) tiez vyzdvihli potrebu vzdelávania zákonných zástupcov a tútorov. Nepriamo to potvrdili i ucitelky (85,71 %), ktoré potrebujú zlepšit spoluprácu so zákonnými zástupcami detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. V 2. evalvácii sa riaditelky (78,72 %) „pochválili“ zlepšením spolupráce so zákonnými zástupcami detí. Menej riaditeliek (46,65 %) prezentovalo názor, ze sa im podarilo vzdelávat zákonných zástupcov a tútorov v osvetovom programe NP ŠOV. V celkovom hodnotení mozno konštatovat, ze riaditelky a ucitelky ocenili význam vzdelávacích aktivít v NP ŠOV, aj ked poziadavky riaditeliek na vzdelávanie zákonných zástupcov, tútorov detí v materských školách zapojených v NP ŠOV boli naplnené sotva z polovice. Tento údaj poukazuje na dôlezitost vzdelávania riaditeliek v manazovaní vzdelávacích aktivít urcených pre zákonných zástupcov detí v prostredí materských škôl.
Zlepšenie spolupráce so zákonnými zástupcami a odbornými zamestnancami základných škôl
V 1. evalvácii riaditelky (89,80 %) vyjadrili názor, ze potrebujú zlepšit spoluprácu so zákonnými zástupcami detí. V 2. evalvácii v dotazníku konštatovali, ze co si v tejto oblasti predsavzali, skoro aj dosiahli (78,72 %). Spoluprácu s odbornými zamestnancami nepotrebovali zlepšit všetky riaditelky odpovedajúce v dotazníkoch (65,31 %). Asi s nou majú niektoré z nich dobré skúsenosti. To, ze sa táto spolupráca v školskom roku 2018/2019 podarila, konštatovala zhruba len polovica z nich (54,26 %).
Zabezpecenie inkluzívneho vzdelávania pedagogickými a odbornými zamestnancami
V rámci aktivity 1.1.3 NP ŠOV bola cinnost pedagogických asistentov súcastou inkluzívneho modelu vzdelávania a neformálneho vzdelávania. Význam tejto aktivity potvrdili v dotazníku riaditelky (87,76 %) aj ucitelky (98,44 %) materských škôl. Podla údajov z dotazníkov od riaditeliek NP ŠOV blízko k spokojnosti splnil poziadavky materských škôl na zamestnanie asistentov ucitelov (84,62 %). V rámci 1. aktivity NP ŠOV: Implementácia modelu inkluzívneho vzdelávania v prostredí materských škôl a podpora neformálneho vzdelávania nebolo plánované zamestnávanie odborných zamestnancov v materských školách. V dotazníku však riaditelky aj ucitelky uviedli názor, ze ich v materských školách potrebujú, hlavne školských špeciálnych pedagógov (riaditelky 79,59 %; ucitelky 76,56 %) a školských psychológov (riaditelky 67,35 %; ucitelky 65,08 %), v menšej miere sociálnych pedagógov (riaditelky 55,10 %; ucitelky 62,50 %). Viac ako polovica riaditeliek (55,10 %) a uciteliek (50,76 %) v dotazníku zviditelnila názor, ze v inkluzívnom vzdelávaní detí zo sociálne znevýhodneného prostredia sa má zvýšit aj pocet ucitelov. Viac ako polovica uciteliek (50,79 %) súhlasila s tromi ucitelmi v triede s inkluzívnym vzdelávaním detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ucitelky (78,13 %) v dotazníku súhlasili aj s poziadavkou znízit pocet detí v takýchto triedach na 16 detí a menej detí. V tejto oblasti hodnotenia NP ŠOV bola riaditelkami a ucitelkami materských škôl potvrdená dôlezitost personálnych podmienok inkluzívneho vzdelávania.
Materiálno-technická oblast podmienok inkluzívneho vzdelávania v materských školách
Materské školy zapojené do NP ŠOV mali získat didaktický balícek v troch kategóriách: kategória prostriedkov v oblasti osvojovania si sebaobsluzných a hygienických návykov detí a slúziacich na ich sociálnu inklúziu, kategória prostriedkov v oblasti športových potrieb a hudobných nástrojov, kategória didaktických prostriedkov pre kognitívny rozvoj detí aj v rámci realizácie stimulacných programov. V 1. evalvácii skoro všetky opýtané riaditelky vyjadrili názor, ze kazdú kategóriu prostriedkov didaktického balícka potrebujú. 100 % riaditeliek uviedlo, ze v materskej škole potrebujú hlavne pomôcky na tvorivé cinnosti s detmi a lepšie vybavenie didaktickými hrackami (97 %).
V 2. evalvácii riaditelky konštatovali v dotazníku, ze v materiálno-technickej oblasti inkluzívneho vzdelávania v materskej škole sa podarilo zabezpecit najviac pomôcky na tvorivé cinnosti detí (86,96 %). Nie celkom sa naplnili ocakávania riaditeliek vo vybavení materských škôl didaktickými hrackami (70,21 %), hygienickými pomôckami (76,60 %) a športovými potrebami (78,72 %). Poziadavky riaditeliek na zriadovanie nových tried (8,7 %), zakúpenie aspon 10 kusov nového nábytku (15,22 %), vybavenie aspon jednej triedy interaktívnou tabulou (12,77 %), pocítacom alebo tabletom (12,77 %) neboli splnené zrejme aj preto, ze na tieto polozky neboli v NP ŠOV plánované financie. Podla názorov riaditeliek však mozno konštatovat, ze s tým, co im bolo slúbené v rámci didaktického balícka boli spokojné, aj ked sa úplne nenaplnili ich poziadavky. Riaditelky boli iste milo prekvapené dodaním hudobných nástrojov do materských škôl (74,47%).
Porovnanie názorov riaditeliek a uciteliek materských škôl v oblasti ich poziadaviek na materiálno-technické podmienky inkluzívneho vzdelávania ukázalo, ze obidve skupiny sú na ne priblizne rovnako nárocné. Riaditelky o cosi viac, pretoze sa iste zaujímajú o komplexné vybavenie materskej školy, kým ucitelky môzu svoje poziadavky vztahovat len na svoje triedy. Ukázali to aj údaje od uciteliek (95,31 %) o hygienických pomôckach, ktoré sú pri práci s detmi v triedach nevyhnutné. Ucitelky sú menej nárocné na rozširovanie a zväcšovanie priestorov tried v materských školách (54,69 %) a ich vybavenie detským nábytkom (76,56%) oproti riaditelkám (75,51 %; 81,63 %). Naopak, podla údajov z dotazníkov od uciteliek medzi ich priority patrí vybavenie triedy interaktívnou tabulou (77,78 %), pocítacom a tabletom (78,13 %) aj športovými potrebami (84,38 %) pre výchovno-vzdelávacie cinnosti s detmi. Na rozdiel od riaditeliek (71,43 %) ucitelky menej potrebovali hudobné nástroje (60,94%). Ich dodanie z NP ŠOV bolo pre ucitelky iste milým prekvapením.
Oblast kurikúl pre inkluzívne a neformálne vzdelávanie v materských školách
Vypracovanie a realizovanie programov inkluzívneho vzdelávania a súvisiacej osvety
Vypracovanie školských vzdelávacích programov pre inkluzívne vzdelávanie v materských školách
V rámci aktivity 1.1.2 NP ŠOV sa materské školy zaviazali tvorit a uskutocnovat školský vzdelávací program implementovaním modelu inkluzívneho vzdelávania, ktorý bol vytvorený v rámci projektu Inkluzívny model vzdelávania na predprimárnom stupni školskej sústavy. V dotazníku 67 % riaditeliek vyjadrilo poziadavku na poradenstvo odborných zamestnancov pri tvorbe školského vzdelávacieho programu pre inkluzívne vzdelávanie. Tento údaj mozno interpretovat aj tak, ze pri tvorbe takto zameraného školského vzdelávacieho programu potrebujú pomoc a tímovú spoluprácu. Medzi ciele NP ŠOV ale nepatrilo zamestnávanie odborných zamestnancov v materských školách. Viac ako polovica riaditeliek (59,18 %) v tomto procese ocakávala aj poradenstvo odborného garanta 1. aktivity NP ŠOV. V 2. evalvácii riaditelky komunikovali skúsenosti, ze odborní zamestnanci im v procese tvorby takéhoto školského vzdelávacieho programu nepomáhali v kazdom prípade (36,17 %), hoci viac ako polovica riaditeliek, ktoré potrebovali pomoc garanta 1. aktivity NP ŠOV ju viac ako v polovici prípadov získali (51,06 %). Na tvorbu kvalitných školských vzdelávacích programov je iste prínosná pripravenost a erudovanost pedagogických zamestnancov. Riaditelky (83,67 %) sa s týmto názorom stotoznili uz v 1. evalvácii. V 2. evalvácii riaditelky vyjadrili skúsenost, ci sa takéto vzdelávanie pedagogických zamestnancov aj uskutocnilo. S malým rozdielom medzi predpokladom (83,67 %) a skutocnostou (74,47 %) mozno konštatovat, ze áno, co je dalším zrejmým prínosom NP ŠOV.
Úpravy stimulacného programu pre neformálne vzdelávanie detí v materských školách
Aktivita 1.2.1 NP ŠOV mala za ciel koncipovat a v neformálnom vzdelávaní uplatnovat stimulacný program pre neformálne vzdelávanie. Zameraný bol na získanie vedomostí, zrucností, návykov, postojov a hodnôt detmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. Riaditelky aj ucitelky údajmi v dotazníku potvrdili realizáciu tejto aktivity NP ŠOV. V 1. evalvácii len niektoré (26,53 %) z opýtaných riaditeliek potrebovali upravit stimulacný program pre neformálne vzdelávanie. V priebehu realizácie stimulacného programu zistili, ze jeho prispôsobovanie podmienkam materskej školy a potrebám detí je nevyhnutné. Riaditelky v 2. evalvácii potom zverejnili, ze pocas školského roka ucitelky vo velkej miere prispôsobovali stimulacný program detom zo sociálne znevýhodneného prostredia (93,62 %) aj podmienkam materskej školy (91,49 %). V rámci individuálneho prístupu v edukácii detí ide o samozrejmý jav. Stimulacný program bol rámcovým dokumentom.
Vypracovanie plánov spolupráce so zákonnými zástupcami detí
V rámci aktivity 1.1.2 NP ŠOV sa materské školy zaviazali vytvorit a realizovat plán spolupráce materskej školy s rodinou. S dôlezitostou tejto aktivity sa riaditelky stotoznili. V 1. evalvácii sa riaditelky vo velkej miere stotoznili s významom vypracovania programu spolupráce so zákonnými zástupcami detí zo sociálne znevýhodneného prostredia na zlepšenie školskej pripravenosti detí (79,59 %). To, co si v materských školách v tejto oblasti predsavzali, vo väcšine prípadov aj dosiahli. Riaditelky v 2. evalvácii údajmi v dotazníkoch komunikovali realizovanie týchto plánov v materských školách (76,60 %). Iste i táto aktivita NP ŠOV v materských školách prispela k zlepšeniu spolupráce s rodinami detí, ako riaditelky (78,72 %) uviedli v dotazníkoch v 2. evalvácii.
Realizovanie osvetového programu so zákonnými zástupcami detí zo SZP
V aktivite 1.1.2 NP ŠOV bol do modelu spolupráce materskej školy s rodinou dietata zo sociálne znevýhodneného prostredia zahrnutý osvetový program. Údajmi v dotazníkoch riaditelky prezentovali skutocnost, ci sa osvetový program v materskej škole, ktorú riadia, realizoval. V dotazníkoch administrovaných v 1. evalvácii sa riaditelky mohli vyjadrit, ci realizovanie osvetového programu potrebujú alebo nie. Nie všetky riaditelky v dotazníku súhlasili s realizovaním osvetového programu v materskej škole, ale väcšina z nich áno (69,39 %). Podla odpovedí riaditeliek v dotazníkoch je mozné konštatovat, ze vzdelávanie zákonných zástupcov, tútorov detí v osvetovom programe sa podarilo realizovat skoro v polovici materských škôl zapojených do NP ŠOV (45,65 %), pricom asi v polovici z týchto prípadov sa uskutocnovalo v komunitnom centre alebo základnej škole, teda mimo materskej školy (19,57 %). V rámci NP ŠOV bol pouzitý obsah osvetového programu vytvoreného v rámci projektu MRK 2, cím sa zachovala kontinuita národných projektov v oblasti predprimárneho vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Vzdelávacie programy a dokumenty pre inkluzívne vzdelávanie detí zo SZP v materských školách
V oblasti kurikulárnych podmienok inkluzívneho vzdelávania v materských školách sa ucitelky materských škôl zapojených do NP ŠOV v dotazníku vyjadrili k niektorým problematickým otázkam. Prvou je, ci je potrebné vydat samostatný štátny vzdelávací program pre skupinu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. S touto moznostou súhlasilo iba 41,27 % uciteliek. Ich názor zrejme ovplyvnili skúsenosti so vzdelávaním detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré potrebujú prispôsobovat ciele, prostriedky a podmienky výucby úrovni ich osobnostného a sociálneho rozvoja. V dotazníku mohli ucitelky tiez vyjadrit názor, ci je potrebné vydat metodické usmernenie z ministerstva školstva k tvorbe školského vzdelávacieho programu pre inkluzívne vzdelávanie v materských školách. Túto moznost by privítala velká cast v dotazníku odpovedajúcich uciteliek (66,67 %). Podobne by si ucitelky zelali (65,63 %), aby sa uskutocnilo celoštátne vzdelávanie pedagogických zamestnancov k tvorbe školských vzdelávacích programov pre inkluzívne vzdelávanie v materských školách. Ucitelky (50,79 %) sa v dotazníku vyjadrili, ze potrebujú zrušit školské vzdelávacie programy, lebo inkluzívne vzdelávanie je mozné realizovat aj podla dobre zostaveného štátneho vzdelávacieho programu. O cosi väcšia skupina uciteliek (57,81 %) súhlasila s názorom, ze v školskom zákone je potrebné vymedzit charakteristiky školy a školského programu s inkluzívnym vzdelávaním. Ucitelky tým potvrdili význam vzdelávania a realizovania podporných aktivít v NP ŠOV, ktoré praktickými riešeniami odpovedali na mnohé problematické otázky ohladom inkluzívneho vzdelávania detí.
Názory riaditeliek a uciteliek na povinné inkluzívne a predprimárne vzdelávanie
Zameranie poloziek dotazníka na povinné vzdelávanie bolo v dvoch smeroch. Prvým je zákonom nariadené inkluzívne vzdelávanie detí v materských školách, co zapríciní zrušenie špeciálnych materských škôl. S touto alternatívou súhlasilo len malé percento opýtaných riaditeliek a uciteliek materských škôl. Poukazuje to zrejme i na skutocnost, ze v tejto dobe a za podmienok v našich materských školách nie je inkluzívne vzdelávanie vo svojej podstate realizovatelné. Zrejme nejde len o pozitívny stav tu evalvovaných podmienok, ktoré NP ŠOV v pedagogickej praxi overoval. Iste ho ovplyvnujú osobnostné a sociálne cinitele, ktoré nebolo mozné dotazníkmi poznat. Na druhej strane dotazníkom oslovené riaditelky a ucitelky sa vo vysokej miere stotoznili s názorom, ze v Slovenskej republike je ziaduce zaviest povinnú školskú dochádzku detí do materskej školy rok pred nástupom do 1. rocníka základnej školy. Mozno to hodnotit ako pozitívny posun k zabezpeceniu rovného prístupu detí k predprimárnemu vzdelávaniu, ale na úkor dobrovolnosti ich dochádzky do materských škôl. Týmto opatrením sa do materských škôl urcite dostanú aj deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Pozitívne je, ze aktivity v NP ŠOV zaškolenost týchto detí v materských školách podporovali aj posilnovaním personálnych, materiálno-technických a kurikulárnych podmienok inkluzívneho vzdelávania.
Odporúcania pre udrzatelnost prínosov NP ŠOV v materských školách
Personálna oblast podmienok inkluzívneho vzdelávania v materských školách
- Programy kontinuálneho vzdelávania nadalej tvorit, inovovat a ponúkat riaditelkám aj ucitelkám materských škôl v záujme zavádzania procesu inkluzívneho vzdelávania.
- Programy vzdelávania riaditeliek/riaditelov materských škôl tvorit a realizovat aj v oblasti manazmentu vzdelávacích aktivít urcených pre zákonných zástupcov v prostredí materských škôl.
- Programy vzdelávania zákonných zástupcov v materských školách v oblasti prezentovania prínosov predprimárneho vzdelávania a v záujme ich úspešnej spolupráce so zamestnancami MŠ.
- Zamestnávat odborných zamestnancov, hlavne školských špeciálnych pedagógov a školských psychológov, ale aj sociálnych pedagógov v materských školách.
- Zvýšit pocty ucitelov v triedach s inkluzívnym vzdelávaním detí zo sociálne znevýhodneného prostredia v materských školách.
- Znízit pocty detí v triedach s inkluzívnym vzdelávaním detí zo sociálne znevýhodneného prostredia na 16 detí a menej, aby bolo mozné viac uplatnovat individuálny prístup vo výucbe.
Materiálno-technická oblast podmienok inkluzívneho vzdelávania v materských školách
- Podporovat materiálne zabezpecenie inkluzívneho vzdelávania, prispôsobovat ho potrebám osobnostného a sociálneho rozvoja detí aj podmienkam konkrétnej materskej školy.
- Zabezpecovat hygienické pomôcky vo zvýšenej miere v inkluzívnom predprimárnom vzdelávaní detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Oblast kurikúl pre inkluzívne a neformálne vzdelávanie v materských školách
- Poskytovat pomoc a poradenstvo pri tvorbe a realizovaní školských vzdelávacích programov pre inkluzívne vzdelávanie detí v materských školách odbornými zamestnancami.
- Vypracovat plány spolupráce pedagogických a odborných zamestnancov materských škôl so zákonnými zástupcami detí tak, aby boli realizovatelné, nie formálne.
- Osvetové programy na zvýšenie zaškolenosti a školskej úspešnosti detí zo sociálne znevýhodneného prostredia realizovat i mimo materských škôl, viac v prostredí kde deti vyrastajú.
- Vydat štátne metodické usmernenie k tvorbe školských vzdelávacích programov pre inkluzívne vzdelávanie detí v materských školách.
- Uskutocnit celoštátne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov k tvorbe školských vzdelávacích programov pre inkluzívne vzdelávanie detí v materských školách.
Záver
Pre zabezpecovanie kvalitného inkluzívneho vzdelávania je pozitívne, ze viac ako polovica v dotazníkoch odpovedajúcich pedagogických zamestnancov materských škôl má vysokoškolské vzdelanie. Z hladiska dodania podkladov a údajov pre evalváciu aktivít NP ŠOV mozno predpokladat, ze problematike inkluzívneho vzdelávania rozumejú, lebo patrí do vysokoškolskej výucby. Pozitívom aktivít NP ŠOV je tiez, ze boli realizované pre osobnostný a sociálny rozvoj vysokého poctu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia aj v neformálnom vzdelávaní. Význam 1. aktivity NP ŠOV riaditelky v dotazníku potvrdili súhlasnými stanoviskami s potrebami zabezpecenia nevyhnutných personálnych, materiálno-technických a kurikulárnych podmienok. V 2. evalvácii riaditelky a ucitelky v dotazníku vyjadrili názory, ze NP ŠOV v praxi materských škôl vo významnej miere posilnil personálne, materiálno-technické a kurikulárne podmienky inkluzívneho vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.