Výsledky evalvácie neformálneho vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia

Autor, Popis: 
Milena Lipnická, Pedagogická fakulta UMB, Ružová 13, Banská Bystrica

Neformálne vzdelávanie detí je obvykle realizované v prepojení na ciele, obsah a prostriedky urcitého stupna formálneho vzdelávania v školskom systéme, avšak v špecifických podmienkach a organizácii. Neformálne vzdelávanie nenahrádza formálne vzdelávanie, ani u detí predškolského veku predprimárne vzdelávanie v materských školách. Okrem iného sa v nom uskutocnujú výchovno-vzdelávacie cinnosti rozvíjajúce osobnost dietata v spolupráci pedagógov, zákonných zástupcov a zástupcov z komunity. Môze prebiehat v rámci projektových, komunitných, obcianskych a iných aktivít s výchovno-vzdelávacím zameraním.

Cielom neformálneho vzdelávania NP ŠOV bolo predchádzat zaradovaniu detí do systému špeciálneho školstva a zlepšit pripravenost detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré nenavštevujú materskú školu na vstup do základnej školy. Neformálne vzdelávanie uskutocnovali pedagogickí zamestnanci materských škôl v spolupráci s rodicmi, tútormi, t. j. zákonnými zástupcami detí alebo zástupcami z komunity priamo v triedach materských škôl. V neformálnom vzdelávaní bol realizovaný stimulacný program s úlohami pre deti aj v rodinnom prostredí. Cielom evalvácie neformálneho vzdelávania v NP ŠOV bolo poznat, posúdit a hodnotit prínosy (efekty, tzn. najvýznamnejšie pozitívne zmeny, výsledky, výstupy) v troch oblastiach a 78 indikátoroch. Medzi oblasti evalvácie neformálneho vzdelávania patrili:

  1. Zlepšenie školskej pripravenosti detí vplyvmi stimulacného programu (1. sociálny, 2. komunikacný, 3. umelecký, 4. kognitívny, 5. psychomotorický rozvoj detí): Indikátory evalvácie zlepšovania školskej pripravenosti detí vplyvmi stimulacného programu boli zamerané na rozpoznanie najvýznamnejších zmien v rozvoji osobnosti detí v kognitívnej, psychomotorickej a sociálnej stránke. Predmetom evalvácie bolo 78 indikátorov na identifikáciu najvýznamnejších zmien v ucení sa detí vplyvmi stimulacného programu, pedagogického pôsobenia ucitelov a starostlivého venovania sa tútorov. Indikátormi evalvácie boli ciele a úlohy stimulacného programu, ktorý s detmi realizovali pedagogickí zamestnanci a v domácom prostredí tútori.
  2. Spolupráca pedagogických zamestnancov s rodicmi, tútormi (6. pomáhajúci prístup k detom, 7. oblasti spolupráce rodicov, tútorov s ucitelmi, 8. vztah rodicov, tútorov k spolupráci).
  3. Optimálnost neformálneho vzdelávania (9. hodnotenie neformálneho vzdelávania). Indikátormi evalvácie spolupráce pedagogických zamestnancov s rodicmi, tútormi detí v neformálnom vzdelávaní a optimálnosti neformálneho vzdelávania boli ciele a aktivity NP ŠOV v aktivite 1. 2. 4 – Neformálne vzdelávanie.

Evalvácia neformálneho vzdelávania v poslednom roku riešenia NP ŠOV pozostávala z dvoch etáp - 1. etapa prebiehala v októbri 2018 a 2. etapa v júni 2019.

Pedagogickí zamestnanci, ktorí pod vedením clenov RES - NP ŠOV evalvovali neformálne vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, pracovali v materských školách zapojených do NP ŠOV. Údaje o poctoch pedagogických zamestnancoch a detoch, ktorých sa evalvácia neformálneho vzdelávania týka, obsahuje nasledujúca tabulka.

Tabulka 1: Údaje o pedagogických zamestnancoch a detoch zahrnutých do evalvácie neformálneho vzdelávania

 

vstup

výstup

Pocet pedagogických zamestnancov

(z toho asistentov ucitela)

43 (10)

44 (10)

pocet detí - 3 rocné

18

20

pocet detí - 4 rocné

90

60

pocet detí - 5 rocné

55

74

pocet detí - 6 rocné

19

43

pocet detí - 7 rocné

0

2

 

Neformálneho vzdelávania sa zúcastnovali predovšetkým deti, ktoré mali rok pred nástupom na povinnú školskú dochádzku a nenavštevovali materskú školu. Pocet detí vo veku 5 - 7 rokov, ktoré nastúpia povinnú školskú dochádzku, sa v priebehu neformálneho vzdelávania v školskom roku 2018/2019 zvýšil na 119 detí. V 1. evalvácii sa zistilo, ze neformálneho vzdelávania sa zacalo zúcastnovat az 108 detí vo veku 4 - 5 rokov. V 2. evalvácii bol zaznamenaný uz nizší pocet týchto detí, iba 80.

Rozhovor bol zameraný na poznávanie názorov pedagogických zamestnancov na výsledky neformálneho vzdelávania vo vymedzených oblastiach a indikátoroch zmien. Evalvátori NP ŠOV na zaciatku (vstup) a konci neformálneho vzdelávania (výstup) viedli rozhovory s pedagogickými zamestnancami, ktorí pracovali s detmi a tútormi v neformálnom vzdelávaní. Pedagogickí zamestnanci evalvovali neformálne vzdelávanie na základe priebezného poznávania a hodnotenia tohto procesu a jeho výsledkov. Evalvacný nástroj s názvom „Evalvácia neformálneho vzdelávania detí predškolského veku zo sociálne znevýhodneného prostredia“ urcoval štruktúru evalvacného rozhovoru aj spracovávanie zistení z evalvácie. Štruktúra evalvacného rozhovoru a zaznamenávania jeho výsledkov umoznovala získat kvantitatívne i kvalitatívne údaje.

A. Zlepšenie školskej pripravenosti detí vplyvmi stimulacného programu

Sociálny rozvoj detí

Podla pedagogických zamestnancov deti v sociálnom rozvoji za jeden školský rok napredovali. Iste tomu pomohli mnohé iné sociálne a výchovné vplyvy a samozrejme zrenie. Údaje ukázali, ze najvýznamnejší rozdiel medzi 1. a 2. evalváciou je v samostatnom dodrziavaní pravidiel pouzívania toalety detmi v materskej škole (33 %) a naucení sa prosit a ospravedlnit sa (19,3 %). Skoro polovica detí na konci školského roka dodrziavala pravidlá umývania rúk (47,7 %). Pedagogickí zamestnanci tieto údaje v rozhovoroch s evalvátormi spresnili, napríklad: „Dôlezité sú pre deti vzory a všetko treba dookola opakovat. Niektoré deti samé upozornovali, ze si neumyli ruky. U detí sa zvýšila hygiena. Tu vidiet pokroky, ale stále majú rezervy.“ Zlepšenie detí v sociálnej oblasti rozvoja pedagogickí zamestnanci hodnotili pozitívne. V kazdej hodnotenej oblasti zaznamenali hoci nie výrazné, ale predsa len pokroky. Samozrejme vo všetkých oblastiach sociálneho rozvoja deti potrebovali vela pomoci a vedenia zo strany dospelých. Vo viacerých výpovediach sa pedagogickí zamestnanci zhodli na skúsenosti, ktorú jedna pani ucitelka vystihla takto: „všetky cinnosti a ich zlepšenie zálezalo od veku detí a ich predchádzajúcej skúsenosti s MŠ“. Z poznámok evalvátorov si generalizácia názorov pedagogických zamestnancov zaslúzi túto citáciu: „Z väcšiny rozhovorov vyplýva, ze v procese neformálneho vzdelávania je nevyhnutná intenzívna pomoc asistentiek uciteliek, aby sa ucitelky mohli sústredit na proces vzdelávania a nie na usmernovanie správania tútorov alebo administratívu.“ Evalvácia sociálneho rozvoja detí zo sociálne znevýhodneného prostredia úzko súvisela s komunikacným rozvojom detí.

Komunikacný rozvoj detí

V hodnotení komunikacného rozvoja detí v neformálnom vzdelávaní pedagogickí zamestnanci v 2. evalvácii vyzdvihli, ze 38 % detí dokázalo samostatne hovorit o svojich zázitkoch a skúsenostiach. Skoro 30 % detí komunikovalo s pedagogickými zamestnancami prevazne slovenským jazykom. Vplyvy neformálneho vzdelávania zrejme prispeli aj k zlepšeniu správnej výslovnosti hlások R a L u detí (33,8 %). V 2. evalvácii sa zvýšil aj pocet detí, ktoré samostatne pomenúvali veci, javy a ludí v okolí správnymi názvami (27,7 %). Deti prevazne komunikovali materinským jazykom a neformálne vzdelávanie detom umoznovalo ucit sa spisovný slovenský jazyk. Evalvátori v poznámkových castiach evalvacného nástroja uviedli, ze niektorí pedagogickí zamestnanci komunikovali madarským jazykom. Kombinácia rómsky jazyk, spisovná slovencina a vyucovací jazyk madarský môze komplikovat vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Toto ale nebolo predmetom hodnotenia. Pedagogickí zamestnanci hodnotili komunikáciu detí vo vyucovacom jazyku materskej školy. Z výsledkov je vidiet, ze komunikácia detí zo sociálne znevýhodneného prostredia aj po absolvovaní neformálneho vzdelávania zostáva problémovou oblastou ich osobnostného rozvoja. Špecifiká komunikacného rozvoja detí v neformálnom vzdelávaní vysvetlujú niektoré výpovede pedagogických zamestnancov: „Deti, ktoré hovorili len po rómsky, sa v priebehu neformálneho vzdelávania naucili niekolko desiatok základných pojmov (od 30 do 70), ostatné si slovnú zásobu rozšírili. Niektoré deti rozprávali samostatne, väcšinu bolo potrebné k rozprávaniu a komunikácii podnecovat. Deti pochádzali z prostredia MRK, a preto ich niekedy slovo najprv napadlo po rómsky, pretoze niektoré veci nevedeli pomenovat po slovensky. Komunikácia sa u detí zlepšila postupom casu.“ Komunikacný rozvoj detí prebieha súbezne so sociálnym rozvojom detí.

Umelecký rozvoj detí

Umelecký rozvoj detí bol zrejme pocas trvania neformálneho vzdelávania detom, ucitelom a rodicom blízky iste pre tvorivý a zábavný charakter cinností. Vo väcšine pedagogickí zamestnanci pozitívne hodnotili aktivitu a záujem detí v tvorivých cinnostiach. Príkladom je výpoved jednej pani ucitelky: „deti sa aktívne zúcastnovali tvorivých aktivít a rodicia pri nich detom pomáhali“. Umelecký rozvoj detí pedagogickí zamestnanci hodnotili, ze prevazne je na dobrej az uspokojivej úrovni. Tieto výsledky nasvedcujú, ze deti k nim nie sú vedené v domácom prostredí. Dôvodom môze byt aj nedostatocné materiálne zabezpecenie tvorivých cinností detí v rodinných podmienkach. Pedagogickí zamestnanci predsa isté pokroky u detí zaznamenali. Podla nich sa deti v priebehu školského roka zlepšili v tvorivej technickej a výtvarnej práci. Týka sa to hlavne skladania a lepenia materiálov. Hodnoteniami tiez naznacili isté zlepšenie schopností detí reprodukovat piesne a kreslit oblúky a slucky, odkreslovat a vyfarbovat jednoduché tvary a obrázky.

Kognitívny rozvoj detí

Kognitívny rozvoj detí v neformálnom vzdelávaní pedagogickí zamestnanci najlepšie hodnotili v oblasti matematického myslenia. Na dobrej úrovni sa deti orientovali v priestore, naucili sa pocítat od 1 do 6, párovat, triedit a porovnávat predmety v triede. Detom sa tiez dobre darilo rozlišovat predmety z hladiska dlzky, farieb, mnozstva, velkosti a tvarov. Pedagogickí zamestnanci hodnotili, ze najviac sa deti kognitívne posunuli v rozlišovaní a urcovaní velkostí predmetov a objektov. Úcelná orientácia detí v priestore podla slovných inštrukcií sa najlepšie detom darila s pouzitím prísloviek miesta blizšie-dalej, vpredu-vzadu a hore-dolu. Pedagogickí zamestnanci povazovali za dobre rozvinutú aj schopnost detí zmysluplne rozprávat o sebe, mame a rodine. Podla ich názorov si deti najviac zdokonalili schopnost zmysluplne rozprávat o svojich kamarátoch. Pedagogickí zamestnanci uznali tiez pokroky detí v pomenúvaní ovocia, zeleniny a domácich zvierat, teda detom blízkych objektov. Pri porovnaní rozdielov v bodovom hodnotení pedagogických zamestnancov v 1. a 2. evalvácii je mozné konštatovat, ze deti sa posunuli o jednu úroven – od uspokojivej k prevazne dobrej úrovni zvládnutia úloh stimulacného programu. Pedagogickí zamestnanci tým nepriamo poukázali na dôlezitost a prínosy vplyvov neformálneho vzdelávania v kognitívnom rozvoji detí.

Psychomotorický rozvoj detí

Porovnaním výsledkov 1. a 2. evalvácie psychomotorického rozvoja detí sme usúdili, ze táto stránka ich osobnostného rozvoja je na dobrej az velmi dobrej úrovni, v tancovaní sú deti az výborné. Pri evalvácii výsledkov neformálneho vzdelávania v oblasti jeho vplyvov na psychomotorický rozvoj detí je dôlezité upozornit na zistenie, ze pedagogickí zamestnanci ho uz v 1. evalvácii hodnotili skoro na velmi dobrej úrovni. Z toho mozno usúdit, ze ide o silnú stránku osobnostného rozvoja detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Porovnanie priemerných bodových hodnôt z 1. a 2. evalvácie informuje, ze aj v grafomotorike sú deti vyspelé, lebo zvládali úlohy a cinnosti stimulacného programu na velmi dobrej úrovni. Na základe toho mozno predpokladat, ze s nácvikom tvarov písaného písma nemusia mat vázne problémy. Podla názorov pedagogických zamestnancov majú deti koordinované pohyby aj pri hrách s kolobezkami, loptami, skladackami a stavebnicami a niektoré i pri bicyklovaní. V oblasti koordinácie pohybov prstov v spojení so zrakovou kontrolou sa najviac deti za jeden školský rok zlepšili v zostavovaní mozaík, navliekaní korálikov a skladaní papiera a o cosi menej v úchope ceruzky a zaväzovaní šnúrok na obuvi. Hodnotiace názory pedagogických zamestnancov potvrdili známe poznanie, ze deti zo sociálne znevýhodneného prostredia majú predpoklady na úspešné vykonávanie koordinovaných pohybov jemnej a hrubej motoriky.

Porovnanie priemerných bodových hodnôt oblastí rozvoja detí

Porovnanie priemerných bodových hodnôt umeleckého, kognitívneho a psychomotorického rozvoja detí ukázalo, ze za jeden školský rok sa deti v kazdej oblasti posunuli priblizne o 0,5 bodu. V 2. evalvácii pedagogickí zamestnanci vyšším hodnotením komunikovali urcité pokroky detí vo vedomostiach, schopnostiach, zrucnostiach a návykoch detí. Pri pohlade na priemerné bodové hodnoty je evidentné, ze tieto boli na dobrej úrovni, ani nie vynikajúce, ani nedostatocné. Nemozno ich povazovat za presné údaje a poznatky, ale za mienku, presvedcenie, bezprostredné poznanie pedagogických zamestnancov. Ich názory mohli podmienovat viaceré cinitele. Svojím spôsobom sú ale dôveryhodné, lebo pedagogickí zamestnanci s detmi pravidelne jeden rok pracovali, co im umoznovalo, aby deti poznávali aj prostredníctvom ich tútorov. Dôveryhodnost hodnotení podporujú aj nízke rozdiely (priblizne 0,5 bodu) medzi 1. a 2. evalváciou. Pedagogickí zamestnanci iste nemali záujem na tom, aby nadhodnocovali výsledky svojho pedagogického hodnotenia, úcinky stimulacného programu, ani celkovo vplyvy neformálneho vzdelávania. Komunikovali tým, ze za jeden školský rok nemôze nastat zásadný posun ani korekcia deficitov v rozvoji stránok osobnosti detí zo SZP, co opät potvrdilo poziadavku na co najskoršie zacatie predprimárneho vzdelávania týchto detí.

B. Spolupráca pedagogických zamestnancov s rodicmi, tútormi

Pomáhajúci prístup rodicov, tútorov k detom

Pedagogickí zamestnanci hodnotiacimi názormi informovali aj o zmenách správania sa a konania rodicov, tútorov pri pomáhaní detom v neformálnom vzdelávaní. Zámerom NP ŠOV bolo, aby rodicia, tútori boli aktívnymi úcastníkmi neformálneho vzdelávania. Mali plnit funkciu osobného asistenta dietatu a zároven mali byt multiplikátormi neformálneho vzdelávania v komunite. S detmi mali realizovat v domácom prostredí urcené aktivity zo stimulacného programu, aby získali skúsenosti s domácou prípravou detí na plnenie školských povinností. V 2. evalvácii pedagogickí zamestnanci uznali, ze rodicia, tútori sú schopní a ochotní trpezlivo pomáhat detom na velmi dobrej úrovni. Podla názorov pedagogických zamestnancov sa tútori s detmi radi pohybovali, hrali, ucili a rozprávali. Najviac detom pomáhali pri sebaobsluhe, konkrétne pri obúvaní a hygiene, adaptácii a komunikácii s pedagogickými zamestnancami. Vo výchovno-vzdelávacom procese so záujmom a na velmi dobrej úrovni pomáhali detom pri kreslení, malovaní, spievaní, recitovaní, cvicení a športovaní. Na dobrej úrovni sa správali k detom. Deti ochranovali, povzbudzovali, chválili aj upokojovali. V 2. evalvácii pedagogickí zamestnanci na velmi dobrej úrovni hodnotili, ze rodicia, tútori deti viedli k slušnému správaniu, k spolupráci s inými detmi aj k riešeniu úloh na pracovných listoch. Hodnotenie pomáhajúceho prístupu rodicov, tútorov pedagogickými zamestnancami zrejme ovplyvnili ich vztahy a spolupráca.

Oblasti spolupráce rodicov, tútorov detí

Dalším predsavzatím NP ŠOV bolo, ze rodicia, tútori detí (1 tútor/1 dieta) budú aktívne spolupracovat na realizácii stimulacného programu s pedagogickými zamestnancami a pri diagnostikovaní dietata s odbornými zamestnancami. Mali plnit ich organizacné a výchovno-vzdelávacie usmernenia. Výsledky 1. a 2. evalvácie ukázali, ze spolupráca s rodicmi, tútormi detí zo sociálne znevýhodneného prostredia je dobrá a v niektorých oblastiach az velmi dobrá. Pedagogickí zamestnanci v evalvácii vyjadrili skúsenosti, ze rodicia, tútori sa zväcša prejavovali aktívne, zapájali sa do cinností pedagogických zamestnancov s detmi, informovali sa u nich o detoch aj im pomáhali pri dekorovaní tried. Pedagogickí zamestnanci vyzdvihli aktívnu spoluprácu tútorov pri riešení problémov detí v správaní aj vo vzájomnej spolupráci. Na dobrej úrovni s detmi uskutocnovali aktivity zo stimulacného programu, spolupracovali s pedagogickými zamestnancami pri opisovaní ich priebehu a hodnotení výsledkov. Rodicia, tútori zväcša na dobrej informovali pedagogických zamestnancov o aktuálnom zdravotnom stave detí, o ich záujmoch, nadaní aj oblúbených cinnostiach a hrách doma. Na velmi dobrej úrovni pedagogickí zamestnanci hodnotili spoluprácu s rodicmi, tútormi prostredníctvom rozhovorov o pokrokoch detí, ich problémoch, domácich úlohách aj zdravom vývine detí. Indikátorov hodnotenia v tejto oblasti bolo v 1. a 2. evalvácii spolu 40. Niektoré sa zhodovali, iné boli obsahovo príbuzné alebo rozdielne. Ich variabilita umoznila poznat spôsobilosti rodicov, tútorov participovat v rôznych oblastiach spolupráce s pedagogickými zamestnancami materských škôl. Podla získaných výsledkov evalvácie treba uznat potenciál rodicov, tútorov detí zo sociálne znevýhodneného prostredia v oblasti spolupráce za podmienky, ze spolupráca je obojstranne prospešná, ze je partnerská a tiez vzájomne poradenská, zalozená na sledovaní spokojnosti a napredovania dietata v školskom prostredí.

Vztah rodicov, tútorov k spolupráci 

Podla údajov mozno konštatovat, ze rodicia, tútori mali k detom v neformálnom vzdelávaní velmi dobrý vztah a správali sa k nim priatelsky. Ci je to tak aj v domácom prostredí, nebolo predmetom tejto evalvácie. Pedagogickí zamestnanci vyjadrili skúsenosti, ze tútori viac ako na dobrej úrovni vedia dodrziavat pravidlá spolupráce, cinností a plnenia si povinností v školskom prostredí. Na to, ze rodicia, tútori zodpovedne nerealizovali aktivity zo stimulacného programu doma, sa pedagogickí zamestnanci postazovali, ale celkovo túto oblast hodnotili skoro na uspokojivej úrovni. Podla údajov mali rodicia, tútori záujem o tom s pedagogickými zamestnancami viac hovorit, ako úlohy s detmi doma robit. Tým sa potvrdil známy jav, ze v rodinnej starostlivosti o dieta v sociálne znevýhodnujúcom prostredí nadalej pretrváva nedostatocná domáca príprava detí na plnenie si školských povinností a úloh. Iste, aj proces neformálneho vzdelávania s aktívnou a hravou výucbou rodicov, tútorov postupne presviedcal o prínosoch výchovy a vzdelávania pre ich deti a zrejme, aj pre nich osobne. Pedagogickí zamestnanci zviditelnili názor, ze záujem rodicov, tútorov o zlepšenie školskej pripravenosti ich detí je skoro az na velmi dobrej úrovni. Napriek tomu z rôznych dôvodov nedostatocne detom pomáhajú so školskými povinnostami a úlohami. Tieto názory pedagogických zamestnancov potvrdili význam, prínosy aj konkrétne výsledky realizovania aktivity Neformálne vzdelávanie v NP ŠOV. Umoznila zapojenie najblizších osôb detí zo sociálne znevýhodneného prostredia do výchovno-vzdelávacieho procesu, aby s ním získali skúsenosti a mohli sa presvedcit o jeho benefitoch pre svoje dieta. Rodicia, tútori sa mohli v neformálnom vzdelávaní oboznámit so školskými poziadavkami na deti aj na nich, s cinnostami a hrami, ktorými sa deti ucia a zabávajú, so správaním sa k detom, ktoré im naplna potreby a upevnuje láskyplný vztah.

C. Optimálnost neformálneho vzdelávania

Hodnotenie neformálneho vzdelávania

V celkovom hodnotení sa skoro väcšina pedagogických zamestnancov stotoznila s názormi, ze neformálne vzdelávanie:

  • zlepšuje školskú pripravenost detí zo sociálne znevýhodneného prostredia,
  • celostne rozvíja osobnost dietata zo sociálne znevýhodneného prostredia,
  • a vyrovnáva nedostatky nepodnecovania dietata v rodine.

Pedagogickí zamestnanci síce nie úplne súhlasili s názorom, ze neformálne vzdelávanie motivuje rodicov k podporovaniu ucenia sa svojich detí a zlepšuje ich rodicovské spôsobilosti. Skúsenosti pedagogických zamestnancov ovplyvnili ich názory, ktoré komunikovali v záverecnej evalvácii neformálneho vzdelávania. Tým zároven potvrdili, zmysel realizovania aktivity 1.2.4 NP ŠOV. Do materských škôl sa dostali deti a ich rodicia, tútori, ktorí mozno nemali bezprostredné skúsenosti s aktivitami priamo vo výucbe. Aktivita NP ŠOV potvrdila význam otvorenosti materskej školy rodicom tým, ze overila, ako je mozné ich zapojit do pedagogického procesu v materskej škole a ako s nimi spolupracovat. Na druhej strane pedagogickí zamestnanci poukázali aj na limity neformálneho vzdelávania. Pedagogickí zamestnanci prevazne nesúhlasili s názorom, ze v neformálnom vzdelávaní prebieha interakcia rómskych a nerómskych detí v spolocenských a športových aktivitách. Podobne nesúhlasili s tvrdením, ze neformálne vzdelávanie prebiehajúce 2x2 hodiny týzdenne postacuje na splnenie cielov a úloh stimulacného programu. Z toho vyplýva poziadavka intenzívnej pedagogickej starostlivosti, výchovy a vzdelávania všetkých detí predškolského veku v materských školách. Kazdé dieta by malo mat právo na predprimárne vzdelávanie. Optimálne neformálne vzdelávanie by bolo potom uz komunitnou zálezitostou. V tejto dobe, ked si zákonní zástupcovia nemôzu uplatnovat toto právo svojich detí, bolo neformálne vzdelávanie v NP ŠOV pre mnohé deti urcite optimálnou vzdelávacou prílezitostou.

Odporúcania pre udrzatelnost prínosov NP ŠOV

A. Zlepšenie školskej pripravenosti detí vplyvmi stimulacného programu

Predprimárne vzdelávanie všetkých detí predškolského veku, teda aj detí zo sociálne znevýhodneného prostredia v materských školách, aby mali rovnaké prílezitosti v príprave na úspešný zaciatok a priebeh výchovy a vzdelávania v 1. rocníku základnej školy.

Stimulacné programy zamerat na podnecovanie rozvoja nerovnomerne a oneskorene sa rozvíjajúcich schopností a funkcií dietata, ktoré podmienujú jeho úspešné ucenie sa spôsobilostiam dôlezitým pre zivot aj výchovu a vzdelávanie sa v školských podmienkach.

Hry a zábavné cinnosti pre rodinné podmienky detí v sociálne znevýhodnujúcom prostredí by mali reflektovat materiálne a priestorové podmienky a potenciál rodicov, aby deti neucili to, co sa majú ucit v školskom prostredí, ale spolu sa hrali a zabávali, vytvárali si pozitívne vztahy.

B. Spolupráca pedagogických zamestnancov s rodicmi, tútormi

Dalšie vzdelávanie zákonných zástupcov v oblasti dôlezitých hodnôt a prístupov vo výchove a vzdelávaní detí predškolského veku nielen z pedagogickej, ale i psychologickej stránky, aby si ich upevnili a ich prostredníctvom podporovali vývin a uspokojovali potreby svojich detí.

Osvetový program na presviedcanie najmä zákonných zástupcov detí z marginalizovaných rómskych komunít o význame predprimárneho vzdelávania pre deti aj rodinu a tiez o dôlezitosti pravidelnej dochádzky detí do materskej školy pre dalšiu školskú úspešnost detí.

Dalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov o špecifikách a moznostiach spolupráce so zákonnými zástupcami detí zo sociálne znevýhodneného prostredia v materskej škole.

Záver

Jednou z aktivít NP ŠOV v rámci neformálneho vzdelávania bolo, ze odborní zamestnanci v spolupráci s pedagogickými zamestnancami zhodnotia aktuálnu rozvojovú úroven detí a posúdia úspešnost neformálneho vzdelávania vzhladom k dosiahnutým výkonom detí. Táto aktivita bola východiskom evalvácie v oblasti zlepšovania školskej pripravenosti detí vplyvmi stimulacného programu a do istej miery zarucovala objektivitu hodnotiacich názorov pedagogických zamestnancov. Preto mohla byt evalvácia v tejto oblasti podrobná, zameraná na ciastkové oblasti a úrovne rozvoja osobnosti detí. V evalvácii sa tiez podarilo poznat súvislosti neformálneho vzdelávania - vztahy jeho úcastníkov, špecifiká ich správania sa, vztahov, cinností a spolupráce. Významným prínosom NP ŠOV je overenie fungovania neformálneho vzdelávania v školskej i komunitnej praxi. Za tri roky trvania NP ŠOV umoznil vysokému poctu detí a ich rodicov, tútorov aktívnu úcast vo výchovno-vzdelávacom procese aj v prostredí materskej školy. Mozno by tento proces inak ani nezazili. Iste sa v nom inšpirovali viacerými aktivitami, ktoré môzu realizovat s detmi doma. Aj v tom spocíva udrzatelnost aktivít projektu. Neformálne vzdelávanie iste bolo „školou“ aj pre pedagogických zamestnancov, ktorí ho realizovali. Urcite majú mnoho zázitkov a skúseností. Môzu sa z nich poucit aj sa inšpirovat do dalšej pedagogickej práce. NP ŠOV pedagogickým zamestnancom umoznil získat skúsenosti s detmi, rodicmi a tútormi zo sociálne znevýhodneného prostredia, marginalizovaných rómskych komunít. Môzu ich povzbudit k vyššej otvorenosti a ústretovosti prijímat tieto deti do materských škôl a vzdelávat ich spolu a rovnocenne s ostatnými detmi.

Časopis: 
Pedagogické rozhľady