Vplyv aktivizujúcich metód na zmenu postoja žiakov k predmetu biológia

Autor, Popis: 
Denisa Adamová, Základná škola kniežaťa Pribinu, A. Šulgana 1, Nitra
Anotácia: 
Výťah z atestačnej práce na druhú atestáciu v predmete biológia. V príspevku sú prezentované ukážky troch vyučovacích jednotiek, ktoré obsahovo súvisia so zdravým životným štýlom.

V prispevku su prezentovane ukazky troch vyucovacich jednotiek, ktore obsahovo suvisia so zdravym zivotnym stylom.

Prva vyucovacia jednotka

Tema: Dychacia sustava

Biologia, 7. rocnik, 1 vyucovacia hodina

Ciele vyucovacej hodiny: rozlisit casti hornych a dolnych dychacich ciest, vysvetlit vyznam hlasiviek, zdovodnit rozdielnu stavbu pravej a lavej casti pluc, rozvijat schopnost pozorne pocuvat, vediet pracovat s interaktivnymi pracovnymi listami a interaktivnou tabulou, vediet pracovat s jednoduchym rozkladacim modelom

Metody: praca s interaktivnymi pracovnymi listami, vysvetlovanie s demonstraciou, praca s knihou

Ucebne pomocky: trojrozmerny model dychacej sustavy, ucebnica biologie pre 7. rocnik, interaktivne pracovne listy v programe AktivInspire, pocitac s pripojenim na internet, interaktivna tabula

Priebeh vyucovacej hodiny

Cielom motivacnej fazy bolo vyvolat u ziakov zaujem o stavbu a funkciu dychacej sustavy a naladit ich na aktivnu a tvorivu pracu. Ulohy alebo otazky pre ziakov uvadzam oznacene sipkami. Ziaci pracovali s interaktivnou tabulou. Na stranke 1 si precitali ulohu: Ku kazdemu zivocichovi prirad prislusny dychaci organ. Ziaci postupne prichadzali k interaktivnej tabuli a priradovali posunutim objektu k zivocichovi prisluchajuci dychaci organ. Po vypracovani ulohy odpovedali na otazky: Ktore stavovce vidis na tabuli? Charakterizuj dychacie organy tychto stavovcov. Ziaci vymenovali stavovce - kapor, vrabec, pes. Potom popisovali specifika dychacich organov tychto tried stavovcov - ryby, vtaky, cicavce. Vyuzili vedomosti z temy Dychacia sustava stavovcov. Na stranke 2 sa nachadzaju obrazky dvoch muzov, cierny stvorec a otazka: Ktory z nich fajci? Posuvanim cierneho stvorca skontroluj pluca tychto dvoch ludi, ako ked lekar pouzije rontgen pluc. Preco pluca fajciara vyzeraju inak? Ziaci zistili odpoved na otazku pouzitim nastroja lupa. Pod vrchnymi obrazkami muzov su ukryte obrazky zdravych pluc a pluc poskodenych dlhodobym fajcenim. Ziaci na zaklade logickej uvahy, ze pluca zachytia vacsinu toxinov z cigaretoveho dymu, pricom na nich dochadza k neziaducim zmenam, spravne urcili nefajciara a fajciara na interaktivnom pracovnom liste. Pohlad na pluca fajciara vyvolala u vacsiny ziakov negativne pocity k fajceniu.

V expozicnej faze ziaci poznavali stavbu a funkcie dychacej sustavy cloveka. Najprv som ich oboznamila s procesom dychania. Urobila som nasledujuci vyklad: ,,Pri dychani clovek prijima kyslik zo vzduchu, ktory organizmus potrebuje na rozklad zivin na jednoduchsie latky. Tento proces prebieha v bunkach a pri nom sa uvolni energia na vsetky zivotne procesy organizmu. Pri rozklade sa ako odpadova latka uvolnuje oxid uhlicity, ktory vydychujeme."

Interaktivne cvicenie cislo 3 obsahuje obrazok dychacej sustavy cloveka. Ziaci na zaklade uz ziskanych vedomosti z uciva dychacia sustava stavovcov, postupne priradovali nazvy casti (organov) dychacej sustavy k obrazku. Na stranke sa nachadza aj funkcia ,,obnovit", preto som cvicenie mohla opakovat aj s viacerymi ziakmi.

V dalsej ulohe ziaci vyuzili ucebnicu biologie pre 7. rocnik ZS, strana 70, obrazok 190, kde su farebne zvyraznene casti hornych a dolnych dychcich ciest a odpovedali na otazku: Ktore casti dychacej sustavy tvoria horne dychacie cesty a ktore dolne dychacie cesty? Hladaj na obrazku v ucebnici strana 70, obrazok 190.

Ziaci pomocou ucebnice vymenovali casti hornych a dolnych dychacich ciest a ukazali ich na obrazku na interaktivnej tabuli. Dalsou ulohou ziakov pri praci s ucebnicou bolo: Najdi na obrazku v ucebnici hrtanovu priklopku a zisti, aku ma funkciu.

V dalsej casti sme pouzili trojrozmerny, rozoberatelny model hrudneho kosa cloveka, pomocou neho ziaci riesili tieto ulohy: Pozoruj ulozenie srdca v hrudnom kosi. Pozoruj rozdiel v pocte lalokov lavej a pravej casti pluc. Porovnaj a zdovodni. Rozober model hrudnika. Ukaz na modeli casti dolnych dychacich ciest a popis stavbu pluc.

Na stranke 4 su obrazky stavby hrtana a hlasivkove vazy. Ziaci pozorovali obrazky hrtanu na interaktivnom liste a potom odpovedali na otazku: Ako sa nazyva najvacsia chrupka hrtanu tvoriaca ohryzok? Ukaz ju na tabuli. Dalej sa na tejto stranke nachadza video Hlasivky, ktore sa otvori po kliknuti na text video-hlasivky. Na videu ziaci pozorovali cinnost hlasiviek, ktore tvoria zvuk. Video trvalo 31 sekund a obsahovalo komentar, ktory tu uvadzam: ,,Na odhaleniu stavby hlasiviek sa pouziva opticky nastroj endoskop. Dve hlasivky su natiahnute napriec hrtanom a pocas normalneho dychania je priestor medzi nimi, hlasivkova strbina, velmi siroky. Pri tvorbe zvuku priblizia svaly hrtanu hlasivky k sebe. Pri vydychu je unikajuci zvuk rozkmitany." Ziakom som rozdala pracovne listy s otazkami, na ktore mali po opatovnom vzhliadnuti videa o hlasivkach odpovedat: 1. Aku funkciu maju hlasivkove vazy? (tvoria zvuk) 2. Ako sa nazyva priestor medzi hlasivkami? (hlasivkova strbina) 3. Aky proces sposobuje rozkmitanie unikajuceho zvuku pri vydychu? (priblizenie hlasiviek k sebe svalmi hrtanu) 4. Ako sa nazyva opticky nastroj, ktory sa pouziva pri vysetrovani hlasiviek? (endoskop)

V nasledujucej casti vyucovacej hodiny sme presli na stranku 5. Tu sa nachadza obrazok casti dolnych dychacich ciest, tri biele obdlzniky oznacene cislami 1, 2, 3 a modry obdlznik s napisom zaujimavost. Najprv ziaci klikli na zaujimavost, kde sa ukazal text: ,,Na kazdej strane pluc je vyse 300 milionov drobnych ,,vzduchovych bubliniek", ktore sa volaju plucne mechuriky (alveoly). Keby sme steny mechurikov rozprestreli na plochu, pokryli by cely tenisovy dvorec." Dalej ziaci postupne klikali na biele obdlzniky a vzdy nahlas a vyrazne precitali text, ktory sa im objavil. 1. obdlznik: ,,Pluca sa podobaju tak trochu spongii - je to zmes priedusniciek, plucnych mechurikov a krvnych ciev." 2. obdlznik: ,,Na konci kazdej priedusnicky je strapec plucnych mechurikov, ktore su obalene drobnymi krvnymi cievami." 3. obdlznik: ,,Kyslik sa dostava do krvi cez tenku stenu plucnych mechurikov, oxid uhlicity zasa prenika cez stenu dnu do mechurikov." Ziaci si mohli texty na interaktivnej tabuli este opakovane precitat individualne podla svojej potreby a ustne odpovedali na tieto otazky: 1. Co sa nachadza na konci kazdej priedusnicky? (strapec plucnych mechurikov) 2. Cim su obalene plucne mechuriky? (su obalene drobnymi krvnymi cievami) 3. Ako prebieha v plucach vymena dychacich plynov? (kyslik prenika cez stenu plucnych mechurikov do krvi a oxid uhlicity z krvi do plucnych mechurikov)

Tuto ulohu som doplnila kratkym vykladom v zneni: ,,Pluca su pokryte vazivovou blanou - poplucnicou, ktora prechadza aj na steny hrudnika. Cast poplucnice, ktora vystiela steny hrudnika, sa nazyva pohrudnica. Sval, ktory oddeluje hrudnikovu a brusnu dutinu, sa nazyva branica." Poplucnicu, pohrudnicu a branicu som ziakom ukazala na modeli hrudneho kosa a pojmy som napisala na tabulu.

Pocas fixacnej fazy si deti preverili poznatky, ktore ziskali na vyucovacej hodine. Na stranke 6 ziaci na zaklade uz ziskanych vedomosti z uciva dychacia sustava, postupne priradovali nazvy casti (organov) dychacej sustavy k obrazku.

Potom dostali vytlacene pracovne listy, v ktorych doplnali samostatne text. Po vypracovani ulohy sme citali spravne odpovede, pricom si ziaci oznacovali chyby. Druhou moznostou kontroly odpovedi bolo nasledne vypracovanie rovnakeho cvicenia na interaktivnej tabuli, tuto moznost sme vsak z casovych dovodov nevyuzili.

Druha vyucovacia jednotka

Tema: Dychanie

Biologia, 7. rocnik, 1 vyucovacia hodina

Ciele vyucovacej hodiny: vymenovat dychacie svaly, popisat cinnost dychacich svalov pri nadychu a vydychu, aplikovat ziskane vedomosti pri tvorbe modelu hrudnika a pluc, vnimat vyznam sportu na zvysenie kapacity pluc, vyjadrovat svoje postoje k fajceniu, vytvorit podla navodu model hrudneho kosa a pluc, demonstrovat na modeli nadych a vydych

Metody: tvorba modelu a simulacia, vyklad

Ucebne pomocky a material: ucebnica biologie pre 7. rocnik ZS, nastenny obraz dychacej sustavy, 1,5 - 2 litrova PET flasa, cca 15 cm slamky, plastelina, balon, chirurgicka rukavica, noznice, hrubsia lepiaca paska, plastova flasa (od octu), vata, cigareta s filtrom, zapalovac

Priebeh vyucovacej hodiny

Cielom motivacnej fazy bolo vzbudit u deti zaujem o pochopenie jedneho z najprirodzenejsich javov ludskeho organizmu, ktorym je dychanie. Otazky a ulohy: Ake zmeny hrudnika pozorujes pri vydychu a nadychu? Kolkokrat sa nadychnes za minutu v pokoji a kolkokrat po zvysenej fyzickej aktivite? (napr. po rychlo urobenych dvadsiatich drepoch) Ukaz na svojom tele, kde sa nachadza branica.

Najprv boli ziaci oboznameni s procesom nadychu a vydychu kratkym vykladom, ktory tu uvadzam: ,,Tkanivo pluc sa dokaze rozpinat a stlacat (nadych a vydych) len pomocou dychacich svalov. Su to medzirebrove svaly a branica. Pri nadychu medzirebrove svaly zvacsuju objem hrudnika a branica klesa smerom dolu. Kedze priestor medzi pohrudnicou a poplucnicou je vyplneny tekutinou a ta je nestlacitelna, vytvori sa podtlak, ktory sposobi roztiahnutie pluc a nasledne nasavanie vzduchu, teda nadych. Naopak, zmensenie hrudnika posobenim medzirebrovych svalov a pohyb branice smerom hore stlaci pluca a nastava vydych." Pocas vykladu ziaci pozorovali obrazky v ucebnici biologie pre 7. rocnik ZS, s. 72, obr. 194. Obrazky znazornuju pohyb branice pri vydychu a nadychu. V expozicnej faze som dalej pouzila metodu tvorby modelu a simulacie. Kazdy ziak dostal navod na vytvorenie modelu hrudneho kosa a pluc, podla ktoreho tento model samostatne vyhotovil. Pomocky, ktore ziaci potrebovali, si priniesli sami, boli s nimi oboznameni v dostatocnom casovom predstihu.

Navod na pripravu modelu hrudneho kosa a pluc vychadza z ucebneho materialu FLASKAR, J. a kol.: Vyuzitie informacnych a komunikacnych technologii v predmete biologia na zakladnych skolach. Niektore postupy a vyber materialu som zmenila kvoli zjednoduseniu vyroby modelu. Pomocky a material: 1,5 - 2 litrova PET flasa, cca 15 cm slamky, plastelina, balon, chirurgicka rukavica, noznice, hrubsia lepiaca paska

Postup:

  1. Z PET flase odstranime etiketu a vrchnak.
  2. Flasu rozstrihneme priblizne v mieste oznacenom cervenou ciarou.
  3. Na koniec slamky pripevnime pomocou lepiacej pasky balonik.
  4. Zospodu vlozime do odstrihnutej casti flase s hrdlom slamku s balonikom tak, aby bol balonik vo flasi a opacny koniec slamky trcal z hrdla von.
  5. Slamku v hrdle upevnime plastelinou (vyplnime nou hrdlo, pricom slamka je v strede).
  6. Na spodny okraj flase natiahneme chirurgicku rukavicu a upevnime ju lepiacou paskou.
  7. Pohybom rukavice hore a dole pozorujeme zmenu balonika (pluc) vo flasi (hrudny kos).

Potom ziaci vypracovali ulohu: Co znazornuju jednotlive casti modelu? Nasledne ziaci, kazdy na svojom modeli, simulovali reakciu v hrudnej dutine: Potiahni rukavicu smerom dole a potom ju stlac smerom hore, co sa deje? Ziakom som tento proces vysvetlila nasledujucim komentarom: ,,Ak sa nadychneme, branica sa posunie smerom dole (do brusnej dutiny). Ak potiahneme chirurgicku rukavicu (branicu) smerom dole, vo flasi (v hrudnej dutine) vznika podtlak, vplyvom ktoreho sa balonik (pluca) zvacsuje - nasava vzduch dovnutra. Pri vydychu sa chirurgicka rukavica (branica) stlaci smerom dovnutra flase, zvysuje tak tlak vo flasi (v hrudnej dutine) a balon (pluca) sa zmensuje - vzduch je vyfukovany von z flase (hrudnej dutiny)."

V dalsej casti expozicnej fazy ziaci dostali ulohu: Predstav si, ze si molekula kyslika a nachadzas sa volne vo vzduchu v nasej triede. Zrazu ta vdychne spoluziak nosom. Popis do zosita presne tvoju cestu zacinajucu v nosovej dutine a konciacu v telovej bunke. Vyuzi obrazok v ucebnici - Biologia pre 7. rocnik, strana 73, obr. 196 Vymena plynov v tkanivach.

Kazdy ziak si napisal vypracovanie do zosita. Ulohu sme skontrolovali spolocne.

Dalej som ziakom vysvetlila zakladne pojmy kyslikovy dlh a vitalna kapacita pluc nasledujucim vykladom: ,, Ak svaly na kratky cas pracuju bez potrebneho mnozstva kyslika (napriklad pri sprinte), vznika kyslikovy dlh. Prejavuje sa vydatnym hlbsim dychanim (zadychanim), ktorym organizmus rychlo doplna kyslik. Vitalna kapacita pluc je mnozstvo vzduchu, ktore vydychneme pri maximalnom vydychu po maxinalnom nadychu. Meria sa spirometrom. Obrazok spirometra si pozrite v ucebnici biologie, strana 72, obrazok 195." Nasledne odpovedali na otazky: Kedy svaly pracuju na kyslikovy dlh? (ak svaly na kratky cas pracuju bez potrebneho mnozstva kyslika) Maju sportovci pri rovnakej hmotnosti vacsiu vitalnu kapacitu pluc?

V poslednej casti vyucovacej hodiny mohli ziaci vlastnymi zmyslami vnimat zlozky tabakoveho dymu. Pomocou modelu pluc tzv. ,,fajciacej flase" mali moznost vidiet vatu znecistenu dechtom a citit jej neprijemny zapach. Kedze pri tomto pokuse musim realne zapalit cigaretu, dohodla som si povolenie od pani riaditelky, za akych podmienok mozem simulaciu uskutocnit. Tuto aktivitu som zaradila do vyucovacej hodiny z dovodu, ze vytvara negativny postoj k fajceniu u ziakov, co je dobrym zakladom pre zdravy sposob zivota.

Najprv som ziakom pripomenula obrazok poskodenych pluc fajciara, ktory videli na predchadzajucej hodine. Dalej som pokracovala slovami: ,,Teraz zostrojim model pluc a ukazem vam, ako moze jedna cigareta znecistit pluca fajciara skodlivinami". Pouzitu aktivitu som cerpala z metodickeho listu - A. Sistikova: Prevencia fajcenia. Gymnazium Ladislava Novomestskeho, Bratislava, 2003. Model pluc (,,fajciaca flasa") som zhotovila podla nizsie uvedeneho navodu.

Navod - fajciaca flasa (umele pluca)

Pomocky a material: plastova flasa (od octu), vata, plastelina, cigareta, zapalovac.

Postup:

  1. Do uzaveru od flase urobime otvor, aby sa do neho zmestila cigareta.
  2. Utesnime cigaretu v otvore plastelinou.
  3. Do flase umiestnime cistu vatu tak, aby zasahovala do hrdla a uzavrieme flasu pripravenym uzaverom s cigaretou.
  4. Z flase silnym stlacenim vytlacime vzduch, zapalime cigaretu a zacneme pomaly a rovnomerne nasavat do flase vzduch. Proces stlacania a nasavania opakujeme, kym cigareta nevyhori (Adamova, 2007, s. 33 - 39).

Samotna simulacia fajcenia prostrednictvom ,,fajciacej flase" prebehla na skolskom dvore. Ziaci pozorovali priebeh simulacie. Po vyhoreni cigarety (trva to cca 1 min.) som vytiahla vatu z flase a ziaci si prezreli, ako vyzera po ,,vyfajceni" jednej cigarety. Povodne cisto biela vata mala zltohnede flaky a velmi neprijemne zapachala. Ziaci vatu citili a boli velmi zhnuseni. Vacsina ziakov sa vyjadrila, ze nikdy nebudu fajcit.

Kratkym rozhovorom, v ktorom som polozila otazky najma slabsim ziakom, som zistila, ze ziaci vedeli odpovedat, teda ciele vyucovacej hodiny som splnila.

Tretia vyucovacia jednotka

Tematicky celok: Zdravie a zivot cloveka

Tema: Vyuzitie liecivych bylin v zdravej vyzive. Navrh a vysadba bylinkoveho zahona. Vyuzitie liecivych bylin v zdravej vyzive.

Biologia, 7. rocnik, 3 vyucovacie hodiny

Ciele vyucovacej hodiny: rozoznat vybrane druhy liecivych bylin, navrhnut rozlozenie liecivych bylin v zahone, rozoznat vybrane druhy liecivych bylin, vytvorit spolocne bylinkovy zahon podla predlozeneho navrhu, pouzit liecive rastliny pri priprave jednoduchych pokrmov a cajov, posudit, ktora potravina (pochutina) je sucastou zdravej vyzivy, rozvijat schopnost spolupracovat so spoluziakmi, vnimat vyznam liecivych bylin v zdravej vyzive, vytvorit navrh bylinkoveho zahonu, vediet pouzivat zakladne rucne naradie, vediet vysadzat mlade rastliny, vediet pouzivat zakladne kuchynske naradie pri priprave pokrmu

Metody: projektova metoda, motivacny rozhovor, vysvetlovanie

Ucebne pomocky: narys zahonu, obrazky liecivych bylin s nazvami, lep, noznice; pripraveny navrh bylinkoveho zahona, vysadzacie lopatky, hrablicky, male motycky, kanvy na polievanie, plastove noziky, fixky na CD, liecive byliny - sadenice (21 rastlin podla navrhu: levandula lekarska (2), salvia lekarska (1), medovka lekarska (1), cesnak pazitkovy (2), cesnak medvedi (2), kocurnik obycajny (2), yzop lekarsky (2), pamajoran obycajny (2), ligurcek lekarsky (2), duska materina (2), mata pieporna (1), saturejka horska (2); pracovne listy k zdravej vyzive, vytlacene texty o ucinkoch liecivych bylin na zdravie cloveka, bezne kuchynske naradie (je sucastou skolskej kuchynky), vytlacene recepty, suroviny na pripravu pokrmov a cajov (cesnak pazitkovy, cesnak medvedi, pamajoran (oregano), medovka, mata, duska materina, rajciny, farebne papriky, cibula, mleta cervena paprika, bryndza, maslo, tvrdy syr, olivy, olej, med, citron, celozrnne rozky

Priebeh 1. vyucovacej hodiny

Cielom motivacnej fazy bolo vzbudit u ziakov zaujem o liecive bylinky a moznosti ich vyuzitia v zdravej vyzive a inspirovat ich k vytvoreniu navrhu bylinkoveho zahonu. Motivacnu fazu som zacala kratkym vykladom: ,,Zdravie z velkej miery ovplyvnujeme svojim vlastnym zivotnym stylom. Iba mensie percento je dane vsetkymi ostatnymi vplyvmi, a to najma dedicnostou a zdravotnou starostlivostou. Zdravy zivotny styl je zdravy sposob zivota a vyznacuje sa cielavedomym spravanim a konanim cloveka na podporu svojho zdravia. Reklamy v mediach nam ponukaju mnozstva umelych vitaminov a vyzivovych doplnkov, co vyvolava dojem, ze patria ku kazdodennemu zivotu namiesto vyvazenej a pestrej stravy. Ak chceme predchadzat chorobam, musime si uvedomit, ze je lepsie vyuzivat prirodne prostriedky ako vitaminy v ovoci a zelenine, liecive ucinky rastlin a prirodzene vyvazenu potravu."

Po kratkom vyklade som ziakom polozila otazky: Myslite si, ze liecive bylinky maju miesto v zdravej vyzive a v zdravom zivotnom style? Ako ich vyuzivame? Mozeme si vypestovat liecive bylinky aj na skolskom pozemku? Starat sa o ne a vyuzivat ich?

Ziakom som vysvetlila, ze pocas nasledujucich hodin budu pracovat v skupinach a spolu s ucitelom hodnotit svoju pracu. Hodnotit sa nebude len splnenie uloh, ale aj spravnost postupov, tvorivost a pracovne nasadenie na vyucovacom procese. Bodovat budeme kazdu ulohu samostatne v ramci skupiny. Skupina moze ziskat 15 bodov za kazdu ulohu, teda 45 bodov celkovo. Ziaci budu nasledne ohodnoteni znamkou.

Spracovanie navrhu bylinkoveho zahona (cca 30 min)

Ziakov som rozdelila do styroch skupin tak, aby bol pomer dobrych a slabsich ziakov podla moznosti vyrovnany. V kazdej skupine boli styria ziaci. Zdoraznila som, aby sa kazdy zapojil do spolocnej prace.

Kazda skupina dostala tento material:

1) Narys zahonu v mierke 1 : 10 (obr. 1), na ktorom bola legenda s ocislovanymi nazvami dvanastich druhov liecivych bylin (druhy rastlin vybral ucitel): levandula lekarska, salvia lekarska, medovka lekarska, cesnak pazitkovy, cesnak medvedi, kocurnik obycajny, yzop lekarsky, pamajoran obycajny, ligurcek lekarsky, duska materina, mata pieporna, saturejka horska.

2) Dvadsatjeden farebnych obrazkov uvedenych liecivych rastlin s ich druhovymi nazvami. Kazda rastlina bola zobrazena dvakrat, salvia, medovka a mata len jedenkrat (pocet rastlin je prisposobeny velkosti zahonu).

3) 21 stvorcekov z bieleho papiera (velkost 1 x 1 cm) na oznacenie bylin prisluchajucimi cislami v navrhu (napr. 12. saturejka horska).

Ziakom som nechala trochu casu na oboznamenie s materialmi a potom som zadala ulohy:

  • Vystrihnite vsetky liecive byliny, ktore ste dostali farebne vytlacene na papieroch, zaroven na kazdu nalepte biely stvorcek a vpiste do neho rovnake cislo, ake je rastline priradene v legende narysu bylinkoveho zahona
  • Spolocne urobte navrh bylinkoveho zahona. Ukladajte vystrihnute byliny na narys bylinkoveho zahona, pricom berte do uvahy vysku rastlin, aby vyssie neskor nezatienili tie nizie (vyssiu vysku dosahuju: levandula, yzop, salvia, medovka, mata, pamajoran)
  • Ak su vsetci zo skupiny s navrhom spokojni, nalepte obrazky bylin na navrh

Znenie uloh som ziakom vysvetlila, zaroven dostala kazda skupina vyssie uvedene ulohy aj vytlacene na papieri. Potom ziaci zacali pracovat. Pracu si musela kazda skupina zorganizovat sama. Pozorovala som jednotlive skupiny, ak bolo potrebne, usmernovala som ich. Kazda skupina zacala vystrihovanim bylin a nalepovanim stvorcekov s cislami. Do tychto cinnosti sa zapojili vsetci ziaci. Pri ukladani obrazkov bylin do navrhu sa viac prejavovali dominantnejsi ziaci. Lepenie obrazkov do navrhu bolo zabavne pre vsetkych ziakov, pretoze sa tesili na hotovy vysledok spolocnej prace.

Prezentacia navrhu bylinkoveho zahona (cca 10 min.)

Po ukonceni prace kazda skupina prezentovala svoj navrh ostatnym skupinam. Potom ziaci spolocne vybrali najlepsi. Kriteriom bola spravnost rozlozenia bylin (z hladiska vysky rastlin) a esteticke hladisko prevedenia navrhu. Podla vitazneho navrhu (obr. 2) budeme realne na dalsej hodine vysadzat bylinkovy zahon. Vsetky navrhy sme vystavili v triede.

Hodnotenie: Ziaci hodnotili svoju pracu v skupinach a s pomocou ucitela priradili body do pripravenych tabuliek pre jednotlive skupiny.

Priebeh 2. vyucovacej hodiny

Hodina prebehla na skolskom pozemku (v mesiaci april), kde sa nachadza vyvyseny zahon z gabionov. Sadenice liecivych rastlin som vopred ziskala od ochotnych kolegov a rodicov nasich ziakov, niektore som dokupila. Sadenice som den pred vysadzanim do zahona vydatnejsie poliala, aby sa korenove baly lahko vyklopili z kvetinaca a aby sa rastlinky dobre ujali. Vsetky rastlinky boli oznacene druhovym nazvom.

Cielom motivacnej fazy bolo vzbudit zaujem ziakov o vysadbu liecivych bylin. Ziakov som priviedla k stoliku na skolskom dvore, na ktorom boli pripravene sadenice liecivych bylin (vedla vyvyseneho zahonu z gabionov). Vyucovaciu hodinu som zacala nasledujucim komentarom: ,,Na minulej hodine ste spolocne vybrali navrh bylinkoveho zahona. Pred nami na stoliku sa nachadzaju vonave rastlinky, ktorych obrazky ste lepili do navrhu. Rastlinky maju na kvetinacoch druhove nazvy. Pozorujte liecive rastliny a vnimajte ich vonu."

Realizacia vysadby bylinkoveho zahona (30 minut)

Ziakov som rozdelila do skupin tak, ako na predchadzajucej vyucovacej hodine (pomer dobrych a slabsich ziakov bol podla moznosti vyrovnany). V kazdej skupine boli styria ziaci.

Kazda skupina dostala pomocky a pracovne naradie, tiez vytlaceny pracovny postup v nasledujucom zneni: 1. Pripravime podu kopanim asi do hlbky 15 az 25 cm, kym nebude sypka. 2. Vyrovname povrch pody hrablickami. 3. Sadenice jednotlivych druhov bylin vysadzame na miesta presne podla navrhu. 4. Vykopeme dostatocne velku jamku pre kazdu sadenicu. 5. Sadenicu opatrne vyklopime z kvetinaca a vlozime do jamky do takej istej hlbky, ako bola v kvetinaci. 6. Ku korenovemu balu prihrnieme podu a mierne ju utlacime prstami. 7. Zasadenu rastlinku opatrne polejeme (vodu nelejeme na listy, ale ku korenu). 8. Postup opakujeme pri kazdej sadenici. 9. Kazdu rastlinu oznacime druhovym nazvom, ktory napiseme fixkou na plastovy nozik. Nozik zapichneme vedla prislusnej bylinky.

Ziakov som poziadala, aby si kazda skupina precitala postup vysadby bylin. Potom som im vysvetlila a ukazala tento postup vysadenim jednej sadenice priamo do zahona. Ziaci ma pozorovali a pytali sa, ak potrebovali nieco spresnit. Potom som ziakom zadala ulohy: Kazda skupina prejde ku svojej casti zahona aj so vsetkym materialom a naradim. Zorganizujete si pracu v skupine, rozdelite si ulohy. Vsetci sa musia zapojit do spolocnej prace. Ak ste sa dohodli na spolocnom postupe, zacnite pracovat. Pozorovala som ziakov pri praci, ak bolo potrebne usmernovala som ich. Po ukonceni prace ziaci ocistili naradie a vsetko potrebne upratali.

Prezentacia a hodnotenie. (cca 10 minut)

Kazda skupina pristupila k svojej casti zahona a spolocne zhodnotila pracu jednotlivych ziakov. Ostatni ziaci pocuvali a skontrolovali spolu s ucitelom spravnost umiestnenia a oznacenia jednotlivych druhov rastlin. Potom ziaci zhodnotili svoju pracu v skupinach a s pomocou ucitela priradili body do pripravenych tabuliek pre jednotlive skupiny.

Priebeh 3. vyucovacej hodiny

Hodina prebehla v skolskej kuchynke. Potrebovali sme bylinky zo skolskeho zahona, preto sa tato vyucovacia hodina uskutocnila az v juni, ked uz rastlinky trochu narastli (mensie mnozstvo maty, medovky a materinej dusky som este pridala z vlastnych zdrojov). Do skolskej kuchynky som pripravila bylinky a suroviny potrebne na pripravu pokrmov podla vybranych receptov. Pouzite recepty sme vybrali so ziakmi na predchadzajucej hodine.

Cielom motivacnej fazy bolo naladit ziakov na pripravu zdravych pokrmov a bylinkovych cajov. Ziaci sa rozdelili do povodnych skupin tak, ako pri vysadbe zahona. V kazdej skupine boli styria ziaci. Kazdy ziak dostal pracovny list, na ktorom boli obrazky pokrmov a pochutin a zadanie ulohy: Krizikom oznacte potraviny alebo pochutiny, ktore mozeme zaradit do zdravej vyzivy. Svoj vyber zdovodnite pisomne (celozrnny chlieb je zdravy, lebo obsahuje vlakninu, hamburger obsahuje vela tukov a konzervacnych latok, ligurcek je lieciva rastlina, vegeta obsahuje nezdrave dochucovadla, kofola obsahuje prilis vela cukru, morcacie maso je zdrave a chude, bravcove maso obsahuje vela tukov).

Ziaci pracovali v skupinach, vzajomne sa mohli doplnat a diskutovat. Dovody, preco niektore potraviny zaradili, ci nezaradili do zdravej vyzivy, si musel kazdy ziak zapisat do svojho pracovneho listu. Ulohu sme potom spolocne skontrolovali. Nasledne som ziakom ukazala nase suroviny na pripravu pokrmov a polozila im otazku: Myslite, ze pripravene pokrmy z uvedenych surovin mozeme zaradit do zdraveho stravovania?

Najprv som ziakov oboznamila so zasadami bezpecnosti prace v kuchyni a hygienickymi zasadami pri praci s potravinami. Jednotlive skupiny mali rozdelene ulohy. Tri skupiny mali pripravit pokrmy podla jednoduchych receptov, ktore dostali napisane na papieri (kazda skupina jeden recept), a to bryndzovu natierku, salat s cesnakom medvedim, rajcinovy salat s oreganom (pamajoranom). Posledna skupina mala za ulohu pripravit bylinkove caje z maty, medovky a dusky materinej a pri prezentacii oboznamit ostatnych ziakov s ucinkami byliniek na zdravie cloveka. Tato skupina dostala k dispozicii kratky text o liecivych ucinkoch uvedenych rastlin. Ziakov som upozornila, ze svoj pokrm a caje maju clenovia skupiny po dokonceni ochutnat, aby pri prezentacii vedeli hovorit aj o chuti a voni jedla, ci cajov.

Priprava receptov a bylinkovych cajov

Ziaci si organizovali pracu v skupinach sami. Skupiny, ktore pripravovali pokrmy, si umyli zeleninu a potom postupovali podla predlozeneho receptu. Skupine, ktora pripravovala caje, som dala instrukcie, ako bylinkove caje urobit a dohliadala som na bezpecnost pri praci. Kym sa byliny zaliate horucou vodou luhovali (cca 10 minut), ziaci v tejto skupine studovali material o ucinkoch pouzitych bylin na zdravie cloveka. Salat s cesnakom medvedim a rajcinovy salat s oreganom (pamajoranom) pripravili ziaci do salatovych mis. Skupina, ktora pripravila bryndzovu natierku, ju ponatierala na celozrnne rozky pokrajane na kruzky a pripravila na tanier. Potom ziaci vsetko po sebe poupratovali a nasledne ochutnali svoj pokrm. Posledna skupina ochutnala bylinkove caje.

Prezentacia a ochutnavka. Hodnotenie (15 min)

Tri skupiny si pripravili kratku prezentaciu svojho pokrmu spojenu z ochutnavkou. Najprv popisali postup pripravy pokrmu, pokusili sa opisat aj jeho chut a vonu. Potom jedlo ponukli ochutnat aj ostatnym ziakom. Skupina, ktora urobila caje (z maty, medovky a dusky materinej), oboznamila ostatnych o ich ucinkoch na ludske zdravie a potom ponukla caje na ochutnavku. Ziaci spontanne vymysleli, ze budu jednotlive caje ovoniavat alebo ochutnavat so zavretymi ocami a hadat, z akej byliny boli pripravene. Nakoniec sme pristupili k hodnoteniu prace skupin na vyucovacej hodine. Ziaci spolocne priradili body kazdej skupine podla kriterii. Z vysledneho suctu bodov v tabulke som ziakom dala znamky.

V mojej atestacnej praci som sa zaoberala vplyvom vybranych aktivizujucich metod na postoje ziakov siedmej triedy k predmetu biologia. Zistila som, ze vhodne zvolene metody zvysuju zaujem ziakov o biologicke javy a procesy a vedu tak k zlepseniu postoja k tomuto predmetu. Postoje deti sa tykali troch zakladnych oblasti a to biologia ako predmet, narocnost biologie a oblast praktickych pomocok a experimentov. Z analyzy vysledkov akcneho vyskumu mozem konstatovat, ze sa mi podarilo splnit stanoveny ciel mojej prace a postoj ziakov siedmej triedy k biologii sa vyrazne zlepsil.

Časopis: 
Pedagogické rozhľady