Uvádzajúci a začínajúci pedagogický zamestnanec v materskej škole

Neustále zmeny, súvisiace s transformáciou v oblasti školstva priniesli nové pohlady na školy a tým aj zmeny v poziadavkách kladených na osobnost a prácu ucitelov, na ich profesionalitu. Ucitel uz nie je „len“ ten, kto vzdeláva a vychováva, ale jeho cinnost spocíva aj vo vykonávaní iných cinností. Stáva sa facilitátorom, spolupracovníkom i realizátorom profesijného rozvoja tých, ktorí svoju profesijnú dráhu ešte len zacínajú. Profesijný rozvoj je v zmysle zákona c. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (dalej len zákon c. 138/2019 Z. z.), okrem iného, proces prehlbovania, zdokonalovania a rozširovania profesijných kompetencií, ktorý sa uskutocnuje podla profesijných štandardov prostredníctvom vzdelávania, tvorivej cinnosti, sebavzdelávania alebo absolvovania odbornej stáze zameranej na inovovanie profesijných kompetencií. Profesijná dráha ucitela je spravidla v teoretickej rovine clenená do niekolkých etáp. Po prípravnej fáze, cize po absolvovaní štúdia, nastupuje fáza adaptácie, co predstavuje vyrovnat sa s poziadavkami pedagogickej praxe. V tejto fáze zohráva dôlezitú rolu práve uvádzajúci pedagogický zamestnanec, ktorý v súlade s vyššie uvedeným zákonom c. 138/2019 Z. z. koordinuje a zodpovedá za priebeh adaptacného vzdelávania a pri jeho ukoncení hodnotí mieru osvojenia si profesijných kompetencií na výkon pracovnej cinnosti samostatný pedagogický zamestnanec. Jedným z poskytovatelov adaptacného vzdelávania je škola. V tomto prípade uvádzajúcim pedagogickým zamestnancom môze byt pedagogický zamestnanec zaradený do rovnakej kategórie alebo podkategórie pedagogického zamestnanca a najmenej do kariérového stupna pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou. Uvádzajúci pedagogický zamestnanec v tejto kariérovej pozícii vykonáva špecializované cinnosti, ktoré si vyzadujú absolvovanie špecializacného vzdelávania. Splnenie tejto podmienky sa však nevyzaduje od ucitela prvého stupna základnej školy ani od ucitela materskej školy.

Materská škola je súcastou sústavy škôl poskytujúcich predprimárne vzdelávanie pre deti predškolského veku. Organizáciu a zabezpecenie výchovno-vzdelávacej cinnosti v materskej škole upravuje vyhláška MŠ SR c. 306/2008 Z. z. o materskej škole v znení vyhlášky MŠ SR c. 308/2009 Z. z. Medzi dôlezité cinnosti kazdého pedagogického zamestnanca patrí dosahovanie stanovených cielov školy prostredníctvom kvalitnej výchovno-vzdelávacej cinnosti, tvorba a inovovanie ci aktualizovanie školského vzdelávacieho programu, rešpektovanie práv dietata v procese edukácie, jeho individuálnych výchovno-vzdelávacích potrieb, vedenie pedagogickej a inej dokumentácie, rozvíjanie profesijných kompetencií, absolvovanie aktualizacného vzdelávania ci poskytovanie poradenstva. Významný dôraz sa kladie na kreativitu ucitela, na jeho rozhodovacie schopnosti, na rýchlost prispôsobovania sa modernej dobe. Preto je potrebné, aj z hladiska globalizácie sveta, ucitelove profesijné kompetencie neustále inovovat. V materskej škole sa kladú základy elementárnych vedomostí, zrucností, ale hlavne v tomto období sa rozvíja motivácia v nadväznosti na osobnost a emocionalitu dietata. Vytvára sa hodnotová orientácia, co má vplyv na jeho vstup do základnej školy a na jeho socializáciu.

V rámci zákona c. 138/2019 Z. z. a vyhlášky MŠVVaŠ SR c. 361/2019 o vzdelávaní v profesijnom rozvoji (dalej len vyhláška c. 361/2019 Z. z.) sa v nadväznosti na uvedené kladie dôlezitost aj na kariérové pozície a kariérové stupne pedagogického zamestnanca a s tým súvisiaci kompetencný profil pedagogického zamestnanca. Otázka profesijných kompetencií sa dostáva do popredia z viacerých hladísk, nakolko filozofia pedagogiky, psychológie, prístupu k dietatu, metódy a formy vyucovania sú súcastou edukacnej reality. Profesijné štandardy, ktoré vymedzujú súbor profesijných kompetencií v prepojení na stupen vzdelania pre jednotlivé kategórie, podkategórie, kariérové stupne a kariérové pozície, vydáva a zverejnuje na svojom webovom sídle ministerstvo školstva (Pokyn ministra c. 39/2017).

Turek (2005) za kompetentného cloveka v urcitej oblasti povazuje toho, kto má vedomosti, zrucnosti, schopnosti, motiváciu robit kvalitne, efektívne to, co je v príslušnej oblasti vyzadované. Tento pojem sa vztahuje nielen na jednotlivcov, ale aj na sociálne skupiny ci inštitúcie. „Kompetencie sa vymedzujú ako spôsobilost cloveka preukázat vedomosti, zrucnosti, schopnosti v praktickej cinnosti. Majú nadpredmetový charakter a ich realizácia je viazaná skôr k metódam vyucovania ako k obsahu uciva“ (Turek 2005, s. 65). Ako uvádza Kosová (2013, s. 12) „schopnost reflexie vlastnej cinnosti je zásadnou spôsobilostou ucitelov. Je to kompetencia k osobnému rastu, k sebarozvoju a sebazdokonalovaniu profesionála v edukácii. To najcennejšie, co môze dat uvádzajúci ucitel zacínajúcemu ucitelovi, je nástroj pre neustálu rekonštrukciu vlastnej edukacnej teórie, cize podporit rozvoj jeho schopnosti odborne hodnotit svoju vyucovaciu cinnost, a tým inovovat svoje pedagogické názory a neustále zlepšovat svoje ucitelské ci lektorské schopnosti.“

Od jednotlivých kompetencií sa odvíja aj cinnost uvádzajúceho ucitela materskej školy, ako aj cinnost riaditela, ktorá sa v dôsledku rozsiahlych spolocenských zmien stáva nárocnou oblastou ich profesijnej cinnosti.

Cinnost uvádzajúceho pedagogického zamestnanca do 31. decembra 2016 vykonával samostatný pedagogický zamestnanec, ktorý mal minimálne pät rokov pedagogickej praxe v príslušnej kategórii, alebo podkategórii pedagogického zamestnanca. Od 1. januára 2017 uz cinnost uvádzajúceho zamestnanca mohol vykonávat iba zamestnanec, ktorý mal prvú atestáciu. Od 1. septembra 2019 platí zákon c. 138/2019 Z. z., ktorý ustanovuje okrem iného, kto môze byt uvádzajúcim pedagogickým zamestnancom, aké je jeho funkcné zaradenie s vykonávaním špecializovaných cinností.

Úlohou uvádzajúceho ucitela je pomáhat zacínajúcemu ucitelovi etablovat sa v praxi. Je to logický proces súvisiaci s profesijným rozvojom. Proces uvádzania zacínajúceho ucitela je legislatívne vymedzený, vykonáva špecializované cinnosti súcasne s výkonom pedagogickej cinnosti. Uvádzajúcemu ucitelovi vyplývajú v pedagogickej praxi urcité povinnosti. Popri svojej pedagogickej cinnosti súbezne uskutocnuje adaptacné vzdelávanie s jednotlivcom (jednotlivcami) a zodpovedá za jeho realizáciu v súlade s vypracovaným vzdelávacím programom a plánom adaptacného vzdelávania. Na základe urcenia kritérií a indikátorov kvality uvádzania zacínajúceho pedagogického zamestnanca je dôlezitá dostatocne rozvinutá reflexívna kompetencia.

Cinnost uvádzajúceho ucitela sa zameriava na proces výchovno-vzdelávacej cinnosti, na prostredie, na podnety rešpektujúce vekové, skupinové a individuálne osobitosti detí v triede.  Pozoruje zacínajúceho ucitela, ako realizuje stratégie v obsahu ucenia sa detí, upriamuje pozornost na výsledky výchovno-vzdelávacej cinnosti, na pozitívne vztahy pri vykonávaní všetkých cinností súvisiacich s procesom  edukácie v rámci uvádzania zacínajúceho ucitela. Pozoruje ako zacínajúca ucitelka umoznuje interakciu detí s ucivom, pozoruje psychodidaktické zrucnosti ucitelky smerom k špecifikám detí, ako narába s metódami a technikami hodnotenia detí. Dôlezité sú metodické rozbory a spätná väzba v rámci príprav zacínajúceho ucitela, záznamových hárkov, pedagogickej diagnostiky, pedagogického denníka ucitela, ktorý obsahuje popis a analýzu pozorovaných javov, prípadne vypracovanie úloh, zadaných uvádzajúcim ucitelom zacínajúcemu pedagogickému zamestnancovi.

Uvádzajúci ucitel zároven nabáda a podnecuje zacínajúceho ucitela k analýze vlastných skúseností vo výchovno-vzdelávacej cinnosti, k štúdiu vhodnej odbornej literatúry. Dôlezitý je aspekt kladenia otázok zameraný na proces profesijného rozvoja zacínajúceho ucitela, napr. ci boli ciele stanovené smerom k dietatu; ako vyuzíva uvedenú hru v rámci rozvíjania pozadovaných kompetencií u detí; podla coho pozná, ze deti zvládli cinnost, hru, vzdelávaciu aktivitu; co môze ucitelka ocakávat od detí.  

Uvádzajúci ucitel súcasne hodnotí zacínajúceho ucitela, ovplyvnuje proces utvárania jeho schopnosti sebareflexie a reflexie, vychádza pri tom z jednoduchých opisov situácií v rámci foriem denných cinností a vyvodzuje všeobecné závery, ktoré by mali nasmerovat zacínajúceho ucitela k mozným zmenám v rámci výchovno-vzdelávacej cinnosti.

Všetky uvedené cinnosti uvádzajúceho pedagogického zamestnanca vyplývajú z jeho kompetencného profilu zverejneného v Pokyne ministra c. 39/2017, v prílohe c. 23, ktoré sú definované v oblasti Zacínajúci pedagogický zamestnanec, Adaptacný proces a Profesijný rozvoj a kompetencie v nich uvedené.

V rámci kompetencie 2.1 je povinnostou uvádzajúceho pedagogického zamestnanca vypracovat program adaptacného vzdelávania a plán vzdelávania, ktorý nie je legislatívne daný, ale velmi dôlezitý.

O tvorbe programu adaptacného vzdelávania hovorí vyhláška c. 361/2019 Z. z. v § 1, kde je uvedené, ze program vzdelávania v profesijnom rozvoji, ktorý sa vyhotovuje v písomnej forme, v štátnom jazyku obsahuje:

1. názov, sídlo a identifikacné císlo organizácie poskytovatela programu vzdelávania (dalej len „poskytovatel“),
2. výstizný a zrozumitelný názov programu vzdelávania,
3. meno, priezvisko a podpis odborného garanta programu vzdelávania,
4. druh vzdelávania v profesijnom rozvoji,
5. rozsah vzdelávania v hodinách,
6. formu vzdelávania,
7. ciele a obsah vzdelávania,
8. cielovú skupinu; ak ide o aktualizacné vzdelávanie alebo adaptacné vzdelávanie, cielová skupina sa neuvádza,
1. získané profesijné kompetencie absolventa programu vzdelávania,
10. opatrenia na zabezpecenie kvality

1. obsahu vzdelávania,

2. priebehu vzdelávania,

3. ukoncovania vzdelávania,

k) odtlacok peciatky poskytovatela,

l) podpis štatutárneho zástupcu poskytovatela.

Kedze obsah programu adaptacného vzdelávania je legislatívne daný, je vhodné vypracovat plán adaptacného vzdelávania uvádzajúcim ucitelom, na základe komparácie obsahu jednotlivých kompetencií zacínajúceho a samostatného pedagogického zamestnanca, v rámci profesijného štandardu. Jednotlivé kompetencie sú logicky usporiadané do troch oblastí. Kompetencie na poznanie dietata a rešpektovanie jeho individualít vo výchovno-vzdelávacej cinnosti sú zaznamenané v oblasti Dieta. V oblasti Výchovno-vzdelávací proces sú kompetencie zamerané na poznanie, plánovanie, realizáciu a hodnotenie obsahu i procesu edukácie a oblast Profesijný rozvoj súvisí s rolou pedagogického zamestnanca, s jeho sebarozvojom.

Ako vypracovat plán adaptacného vzdelávania a co má byt jeho obsahom nie je legislatívne vymedzené, preto uvádzame ako príklad jednej kompetencie.

Ak hovoríme o uvádzajúcom pedagogickom zamestnancovi, je potrebné uviest aj základné informácie o zacínajúcom pedagogickom zamestnancovi, ktorý, ako sme uviedli v úvode, po absolvovaní štúdia prechádza z prípravnej fázy na profesiu do fázy adaptácie. Pedagogický zamestnanec, ktorý po absolvovaní štúdia nastúpil do zamestnania, je zaradený v zmysle zákona c. 138/2019 Z. z. do kariérového stupna zacínajúci pedagogický zamestnanec, v  príslušnej kategórii a podkategórii. Ako sa uvádza v zákone dalej (§ 31, odsek. 1), zacínajúci pedagogický zamestnanec vykonáva pracovnú cinnost pod dohladom uvádzajúceho pedagogického zamestnanca a je povinný absolvovat a úspešne ukoncit adaptacné vzdelávanie najneskôr do dvoch rokov od nástupu do prvého pracovného pomeru, v ktorom vykonáva pracovnú cinnost (odsek. 2). Zmena nastala úcinnostou zákona c. 138/2019 Z. z. od 1. septembra 2019. Do adaptacného vzdelávania zaradí riaditel zacínajúceho ucitela najneskôr do piatich dní od vzniku pracovného pomeru (§ 51, odsek. 6).

Cielom adaptacného vzdelávania je získanie profesijných kompetencií potrebných na výkon pracovnej cinnosti v kariérovom stupni samostatný pedagogický zamestnanec. Ako uvádzajú Prucha,  Walterová, Mareš (2013), ucitel je profesionálne i profesijne kvalifikovaný pedagogický zamestnanec, ktorý je jedným zo základných cinitelov edukacného procesu, spoluzodpovedný za prípravu, riadenie, organizáciu a výsledky tohto procesu. V adaptacnom vzdelávaní ide predovšetkým o to, aby si zacínajúci pedagogický zamestnanec pozadované vedomosti a spôsobilosti v danom kariérovom stupni rozvíjal a prehlboval, aby bol v závere adaptacného vzdelávania spôsobilý preukázat kompetencie uz samostatného pedagogického zamestnanca. Celý proces adaptacného vzdelávania sa ukoncuje na základe odporúcania uvádzajúceho pedagogického zamestnanca pred trojclennou skúšobnou komisiou podla programu adaptacného vzdelávania.

Podobne ako je definovaný kompetencný profil uvádzajúceho pedagogického zamestnanca v Pokyne ministra c. 39/2017, sú v prílohe c. 1 uvedené profesijné štandardy pre ucitela (pre predprimárne vzdelávanie) materskej školy. Kedze vo vyhláške Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky c. 1/2020 o kvalifikacných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sú kvalifikacné predpoklady na výkon pracovnej cinnosti pedagogického zamestnanca v kategórii ucitel, v prvej casti – ucitel materskej školy rozdelené do troch oddielov (vysokoškolské vzdelanie druhého stupna, vysokoškolské vzdelanie prvého stupna, úplné stredné odborné vzdelanie), sú podobne clenené aj profesijné štandardy v danej podkategórii podla dosiahnutého stupna vzdelania:

• úplné stredné odborné vzdelanie,
• vysokoškolské vzdelanie prvého stupna,
• vysokoškolské vzdelanie druhého stupna

a zároven podla kariérového stupna na:

• zacínajúci ucitel materskej školy,
• samostatný ucitel materskej školy,
• ucitel materskej školy s prvou atestáciou,
• ucitel materskej školy s druhou atestáciou.

Kompetencný profil uvedenej kategórie a podkategórie je rozdelený podobne ako u uvádzajúceho pedagogického zamestnanca do troch oblastí.

Profesijný rozvoj zacínajúceho pedagogického zamestnanca sa uskutocnuje, ako sme uviedli, v súlade s profesijnými štandardmi, co spôsobuje nemalé problémy v oblasti kompetencného profilu Adaptacný proces a to konkrétne pri tvorbe programu a plánu adaptacného vzdelávania, ako aj pri dosahovaní úloh v nich stanovených. Aj napriek tomu, ze profesijné štandardy uvedené v Pokyne ministra c. 39/2017 nadobudli úcinnost 1. júla 2017, v pedagogickej praxi sa stretávame s ich neznalostou. Mnohí pedagogickí zamestnanci sa obracajú na nás, ucitelov profesijného rozvoja, s prosbou o dodatocné vysvetlenie ich štruktúry, podstaty, významu a potreby v pedagogickej cinnosti. Na základe zistení z neformálnych rozhovorov konštatujeme, ze pedagogickí zamestnanci pri tvorbe programu adaptacného vzdelávania aj nadalej vychádzajú zo smernice c. 19/2009-R z 20. októbra 2009, ktorou sa vydáva Rámcový program adaptacného vzdelávania. V uvedenej oblasti kompetencného profilu uvádzajúceho pedagogického zamestnanca je v rámci kompetencie 2.3 Hodnotit adaptacný proces problematická aj spätná väzba, konkrétne problematika reflexie a sebareflexie. Tento nedostatok zaznamenávame všeobecne v rámci atestacných konaní a atestacných prác, ale aj od úcastníkov v rámci spolocných stretnutí na rôznych vzdelávacích programoch ci metodických dnoch, organizovaných v spolupráci s materskými školami. Otázka reflexie, sebareflexie a spätnej väzby je zahrnutá aj v kompetencnom profile ucitela materskej školy, dominantne v oblasti Profesijný rozvoj, v kompetencii 3.1 Plánovat a realizovat svoj profesijný rast a sebarozvoj a smerom k detom v oblasti Výchovno-vzdelávacia cinnost, v kompetencii 2.4 Hodnotit priebeh a výsledky výchovno-vzdelávacej cinnosti a ucenia sa dietata.

Na základe týchto skutocností sa domnievame, ze aj napriek § 35 odsek. 4 zákona c. 138/2019 Z. z., kde je uvedené, ze špecializované cinnosti (medzi ktoré patria aj špecializované cinnosti uvádzajúceho pedagogického zamestnanca) môze vykonávat ten pedagogický zamestnanec, ktorý absolvoval špecializacné vzdelávanie a § 35 odsek. 5, ze splnenie tejto podmienky sa nevyzaduje od ucitela materskej školy a ucitela prvého stupna základnej školy, by sa tohto špecializacného vzdelávania mali zúcastnit všetci tí, ktorí sú alebo budú uvádzajúcimi pedagogickými zamestnancami. Odôvodnujeme to tým, ze absolvovaním tohto druhu vzdelávania získajú uvádzajúci pedagogickí zamestnanci profesijné kompetencie na výkon špecializovaných cinností, týkajúcich sa práve uvádzania zacínajúceho pedagogického zamestnanca v procese adaptacného vzdelávania.

Co sa týka reflexie a sebareflexie, zastávame názor, ze je potrebné riešit túto problematiku jej zaradovaním do obsahu programu aktualizacných vzdelávaní ci metodických zdruzení organizovaných školami.

Kazdý pedagogický zamestnanec, ked vychádzame z etického kódexu pedagogických a odborných zamestnancov (Etický kódex..., 2019), vo vztahu k sebe samému, z hladiska celozivotného vzdelávania, kultivuje svoju osobnost a vie správnym spôsobom odovzdávat vedomosti a zrucnosti vo výchovno-vzdelávacom procese. To môze dosiahnut na základe sabapoznania, ak disponuje schopnostou reflexie a sebareflexie, aby mohol byt morálnou a odbornou autoritou, pomocníkom a sprievodcom detí.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:

Etický kódex pedagogických a odborných zamestnancov, 2019 [online]. Bratislava: MŠVVaŠ SR. [cit. 25-02-2020]. Dostupné z: https://www.minedu.sk/eticky-kodex-pedagogickych-zamestnancov-a-odbornych-zamestnancov/

KOSOVÁ, B. 2013. Teoretická reflexia praxe a profesijný rozvoj ucitela. In: N. KRAJCOVÁ, V. ŠUTÁKOVÁ (eds.). Ucitel na ceste k profesionalite: recenzovaný zborník vedeckých prác. Prešov: Fakulta humanitných a prírodných vied, Prešovská univerzita, Škola plus, s. 8-16. ISBN 978-80-555-0984-6

Pokyn ministra c. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení. Dostupné z: https://www.minedu.sk/pokyn-ministra-c-392017-ktorym-sa-vydavaju-profesijne-standardy-pre-jednotlive-kategorie-a-podkategorie-pedagogickych-zamestnancov-a-odbornych-zamestnancov-skol-a-skolskych-zariadeni/

PRUCHA, J., E. WALTEROVÁ a J. MAREŠ, 2013. Pedagogický slovník. Praha: Portál. ISBN 9788026204039

TUREK, I., 2005. Inovácie v didaktike. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. ISBN 80-8052-230-8

Vyhláška MŠ SR c. 306/2008 Z. z. o materskej škole v znení vyhlášky MŠ SR c. 308/2009 Z. z. Dostupné z:

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/306/20090901; http://www.bozpo.sk/public/legis/skolstvo/08_306%20novela/09_308.pdf

Vyhláška MŠVVaŠ SR c. 361/2019 o vzdelávaní v profesijnom rozvoji. Dostupné z: https://www.minedu.sk/vyhlaska-msvvas-sr-c-3612019-z-z-o-vzdelavani-v-profesijnom-rozvoji/

Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky c. 1/2020 o kvalifikacných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Dostupné z: https://www.minedu.sk/vyhlaska-msvvas-sr-c-12020-z-z-o-kvalifikacnych-predpokladoch-pedagogickych-zamestnancov-a-odbornych-zamestnancov/

Zákon c. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dostupné z: https://www.minedu.sk/zakon-c-1382019-z-z-o-pedagogickych-zamestnancoch-a-odbornych-zamestnancoch-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov-v-zneni-neskorsich-predpisov/