UCITELSKÉ FÓRUM – priestor na odbornú diskusiu o podmienkach kvalitného výkonu profesie
Darina Výbohová, Metodicko-pedagogické centrum Bratislava
V typickej škole ked zazvoní, zacne sa vyucovacia hodina, zavrú sa dvere triedy a v kazdej z nich je skupina ziakov a jeden ucitel sám, ktorý vyucuje, teda realizuje to, co si sám doma premyslel a pripravil. V rámci rozvrhu má ucitel naplánovaný takýto výkon cinnosti kazdý týzden 4 az 7 krát za den. Niet sa preto co cudovat, ze po pár rokoch praxe môze nadobudnút dojem, ze je na všetko sám. Ucitelia sa striedajú a mínajú v školských zborovniach a kabinetoch v rámci prestávok a volných hodín. Prehodia pár viet, riešia operatívne zálezitosti, postazujú sa alebo pobavia na tom, co sa odohralo na predchádzajúcej hodine, prípadne sa ešte v rýchlosti pripravujú na nasledujúcu hodinu. Potom sa opät, kazdý sám, rozídu do tried. Napriek tomu, ze podla opísaného obrazu reality bezného školského dna pre ucitela, to naozaj vyzerá tak, ze ucitelská profesia má individuálny charakter a odohráva s len za zatvorenými dverami, nie je to tak. Naopak spolupráca je základnou a stále dôlezitejšou súcastou profesijne a podmienkou kvality vzdelávania. Aj ked priestor a cas na spoluprácu majú ucitelia v školách vyhradený v rámci rôznych pravidelných stretnutí metodických zdruzení, predmetových komisií a pedagogických porád, diskusia a cielená spolupráca v zmysle tímovej práce, nie sú súcastou pracovnej kultúry kazdej školy.
Výsledky programu pre medzinárodné hodnotenie študentov (PISA) a medzinárodného prieskumu ucenia a ucenia sa (TALIS) ukazujú, ze spolupráca ucitelov úzko súvisí s výkonnostou študentov, ako aj so spokojnostou ucitelov s prácou a sebarealizáciou.
Preto v duchu podpory spolupráce a otvorenej diskusie sa na zaciatku prázdnin 2. – 4. júla zišlo viac ako 300 slovenských ucitelov na medzinárodnej konferencii Európsky ucitel 21. storocia v Bratislave, kde sa stretli s analytikmi OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj)pre vzdelávanie a ucitelmi z globálnej siete Teach For All, s ktorými diskutovali o podnetoch a informáciách aj v kontexte podmienok nového legislatívneho rámca profesijného rozvoja. Fórum, ktoré zvolala Martina Lubyová, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, poskytlo ucitelom priestor na výmenu nápadov s ucitelmi, rezortnými kolegami a výskumníkmi zo Slovenska aj z iných krajín. Cielom fóra bolo povzbudit väcšiu spoluprácu medzi slovenskými ucitelmi. Debata bola hlavne o hladaní odpovedí a podnetov na to, ako vytvorit kultúru profesijnej spolupráce v školách a školských zariadeniach.
Prvým hlavným recníkom bol p. Andreas Schleicher, riaditel odboru pre vzdelávanie a osobitný poradca generálneho tajomníka pre vzdelávaciu politiku OECD v Parízi. Vyštudoval fyziku v Nemecku a matematiku a štatistiku v Austrálii. Získal viaceré vyznamenania a ocenenia vrátane ceny Theodora Heussa. Je cestným profesorom na Heidelbergskej univerzite. Pred nástupom do OECD pôsobil ako riaditel Medzinárodnej asociácie pre vzdelávanie (IEA). Práca odboru zahrna okrem hodnotenia krajín a ich politík aj program pre medzinárodné hodnotenie ziakov (PISA), prieskum OECD o zrucnostiach dospelých (PIAAC), medzinárodný prieskum OECD o vyucovaní a vzdelávaní so zameraním na ucitelov (TALIS) a analýzy indikátorov výkonnosti vzdelávacích systémov (INES). Ako klúcový clen manazmentu OECD podporuje strategické zámery OECD na vypracovanie analýz a politiky poradenstva v súvislosti so zabezpecovaním ekonomického rastu a sociálneho pokroku. Podporuje prácu odboru pre vzdelávanie a rozvoj zrucností na globálnej úrovni a podporuje spoluprácu v rámci OECD i mimo nej.
Pomenovanie hlavných zistení, výziev a poziadaviek na ucitelskú profesiu v kontexte globálnych trendov bolo obsahom jeho úvodného príspevku. Pri nastavovaní procesov zmeny je však dôlezité uvedomit si aj existujúce problémy, mozné prekázky a zdroje rezistencie systému voci zmene. Podla A. Schleichera je to napríklad to, ze:
- Vo všeobecnosti kazdý podporuje reformu, ktorá ale nesmie ohrozit vzdelanie ich vlastných detí.
- Aj tí, ktorí podporujú reformy, casto zmenia svoj názor, ked pochopia, co zmena vyzaduje a znamená pre nich samotných.
- Stále existujú ochrancovia súcasného stavu, tí ktorí profitujú z udrzania existujúcich podmienok. Obava zo straty výsady je všadeprítomná a podmienená rozsahom oprávnených záujmov.
- Asymetria nákladov, ktoré sú isté a prínosov reformy vzdelávania, ktoré sú neisté a to v dlhodobom výhlade.
- Nedostatok podporných ekosystémov „odvetví vzdelávania“, ktoré tlacia na inovácie a absorbujú riziká.
- Zameranie a výsledky výskumu, ktorý nereflektuje skutocné potrieby reálnej triedy.
- Politicky úcelové správanie v nastavení a realizovaní zmien. Vôla resp. nezáujem v období medzi volbami, co je spôsobené zlozitostou a dlzkou reformnej trajektórie, ktorá presahuje volebný cyklus. Ako aj znacný rozdiel medzi casom, ked vznikli náklady na reformu, a casom, ked sa výhody naplnia.
Ak má byt pravda to, co tvrdíme v rôznych strategických dokumentoch, deklaráciách a k comu sa zaväzujeme aj na medzinárodnej úrovni, ze pripravujeme deti pre zivot, musíme kontinuálne v rámci nastavenia zmien vzdelávacieho systému reflektovat aj globálne svetové trendy a reagovat na ne v obsahu aj v spôsobe realizácie edukacného procesu na všetkých stupnoch vzdelávania, vrátane prípravy budúcich ucitelov. Podnetom pre následné diskusie vo fókusových skupinách boli prezentované zistenia k nasledujúcim pomenovaným trendom:
- Vzostup globálnej strednej triedy - v nasledujúcom desatrocí bude väcšina svetovej populácie tvorená strednou triedou. Viac na: Kharas, H. (2017), The unprecedented expansion of the global middle class, an update, https://www.brookings.edu/wp-content/uploads/2017/02/global_20170228_global-middle-class.pdf Kharas, H (2010), The emerging middle class in developing countries, https://www.oecd.org/dev/44457738.pdf
- V príjmoch rastie nerovnost - rozdiely sa nadalej zväcšujú. Viac na: OECD (2018), A Broken Social Elevator? How to Promote Social Mobility, https://doi.org/10.1787/9789264301085-en
- Stále väcšia cast populácie migruje. Viac na United Nations (2017), „International migrant stock: The 2017 revision“ (database), www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/
- Zadlzenost sa zvyšuje a úspory v domácnostiach klesajú. Viac na: OECD (2018), OECD National Accounts Statistics (database), https://stats.oecd.org/.
- Prepojenie a sietovanie obyvatelstva - stúpa pocet predplatených mobilných širokopásmových sluzieb. Viac na: OECD (2018), "Mobile broadband subscriptions" (indicator), https://doi.org/10.1787/1277ddc6-en
- Vývoj v oblasti umelej inteligencie nás núti viac uvazovat o tom, co nás robí skutocne ludmi. Viac na: OECD (2017), OECD Science, Technology and Industry Scoreboard 2017: The digital transformation, http://dx.doi.org/10.1787/9789264268821-en.
- Digitalizácia, ktorá zasahuje všetky oblasti ludskej cinnosti aj vzdelávanie - na Slovensku je skoro polovica 15-rocných detí, ktoré sa cítia zle, ak nie sú pripojené k internetu, pricom ziaci u nás pocas normálneho školského dna trávia viac ako 150 minút online (PISA).
Source: OECD (2017), OECD Science, Technology and Industry Scoreboard 2017: The digital transformation, http://dx.doi.org/10.1787/9789264268821-en
Vo svete rýchlo sa vyvíjajúcich technológii, ked pravda a skutocnost strácajú hodnotu, reálna skúsenost je nahrádzaná virtuálnou a zdá sa, ze virálnost sa uprednostnuje pred kvalitou pri distribúcii informácií, je dôlezité to, ako rýchlo je schopný vzdelávací systém adaptovat sa na tieto zmeny. Budúcnost je v prepojení umelej inteligencie pocítacov s kognitívnymi, sociálnymi a emocnými schopnostami a hodnotami ludí. Východiskom pre definovanie rozvojových oblastí profesijného rastu ucitela a jeho kompetencného profilu budúcnosti môze byt podla A. Schleichera aj OECD kompas uciaceho sa 2030.
Produkt projektu OECD Budúcnost vzdelávania zrucností 2030 v schematickom vyobrazení je na obr. 1.
Prevzaté z prezentácie Preparing students for their future, not our past, Bratislava, 2 July 2019, Andreas Schleicher
Vytvorený model je vyvíjajúcim sa vzdelávacím rámcom, ktorý vymedzuje ašpirácie vzdelávania budúcnosti. Podporuje širšie ciele vzdelávania a poskytuje orientacné body budúcnosti, ktorú chceme: individuálny a kolektívny blahobyt. Metafora „kompasu uciaceho sa“ bola prijatá s cielom zdôraznit, ze je potrebné, aby sa ziaci naucili navigovat samy cez neznáme kontexty a nájst svoj smer zmysluplným a zodpovedným spôsobom, namiesto toho, aby jednoducho dostávali návody alebo pokyny od svojich ucitelov. Tento rámec ponúka širokú víziu typov kompetencií, ktoré budú musiet ziaci úspešne rozvíjat do roku 2030 a neskôr. Podporuje tiez spolocný jazyk a vnímanie pojmov, ktoré sú globálne relevantné a zdielané, pricom poskytuje priestor na prispôsobenie rámca miestnym kontextom. Medzi komponenty kompasu patria základné danosti, vedomosti, zrucnosti, postoje a hodnoty, transformacné kompetencie a cyklus predvídania, konania a reflexie. Koncept študentskej agentúry je ústredným bodom vzdelávacieho kompasu 2030, pretoze kompas je nástroj, ktorý môzu ziaci pouzit na orientáciu, ked uplatnujú svoj zmysel pre úcel a zodpovednost, zatial co sa ucia ovplyvnovat ludí, udalosti a okolnosti v okolí k lepšiemu.
Program OECD Kompas uciaceho sa 2030 nie je ani hodnotiacim rámcom, ani rámcom ucebných osnov. Uznáva vnútornú hodnotu vzdelávania vypracovaním širokého spektra a typov vzdelávania v rámci širokej štruktúry a uznáva, ze k vzdelávaniu nedochádza iba v škole.
Vzdelávací rámec je výsledkom spolupráce medzi predstavitelmi vlády, akademickými odborníkmi, riaditelmi škôl, ucitelmi, zisakmi a sociálnymi partnermi z celého sveta, ktorí majú skutocný záujem o podporu pozitívnych zmien vo vzdelávacích systémoch.
Pojem spolocenský blahobyt sa v priebehu rokov zmenil tak, aby zahrnal ovela viac ako hospodársku a materiálnu prosperitu. Aj ked môze existovat vela rôznych vízií budúcnosti, blaho spolocnosti je spolocným cielom.
Co vyplýva z konceptu Kompas uciaceho sa 2030 pre pedagogiku?
Prevzaté a upravené z prezentácie Preparing students for their future, not our past, Bratislava, 2 July 2019, Andreas Schleicher
Podstatou zmeny pedagogických prístupov by malo byt:
- zameranie na interdisciplinárne ucenie a schopnost ziakov vidiet problémy z viacerých uhlov pohladu,
- vyvázenie vedomostí o vednej disciplíne a vedomostí z vednej disciplíny,
- autentické tematické ucenie vychádzajúce z riešenia problémov, zalozené na projektoch, spoluvytváraní poznania komunikáciou,
- vytváranie podmienok pre nešpecifický transfer vedomostí a spôsobilostí,
- vyuzitie imerznej (imerzia = ponorenie, vnorenie) skúsenosti, cez ktorú fiktívny svet nadobúda znaky autonómnej reality, ako cielenej ucebnej stratégie,
- schopnost reflektovat svoje vlastné pedagogické pôsobenie, menit a inovovat vyuzívané edukacné postupy je znakom profesionality ucitela.
Aspekty, ktoré podmienujú kvalitu ucitelskej profesie sú:
Znalostná základna pre výucbu (pociatocné vzdelávanie a stimuly pre profesijnýrozvoj).
Autonómia: Rozhodovacie právomoci ucitela v rámci výkonu (obsah výucby, ponuky kurzov, disciplinárne praktiky).
Partnerské siete: Prílezitosti na výmenu a podporu skúseností potrebných na udrzanie vysokých štandardov výucby (úcast na indukcii, mentorovaní, sietach, spätná väzba z priamych pozorovaní).
V tejto súvislosti sa aj v rámci fókusových skupín casto spomínala ako klúcová súcast - dôvera medzi ucitelmi navzájom a medzi ucitelmi a ich vedúcimi, ale aj medzi ucitelmi a širším systémom. Prekázkou spolupráce môze byt obava o pracovné miesto, prípadne strata konkurencnej výhody, alebo aj obava z porovnávania vyplývajúca z nízkej úrovne profesijnej istoty. Diskutovalo sa o tom, ze aj ked je spolupráca dôlezitá, „nariadená“ spolupráca bez vnútornej motivácie neprospieva efektivite edukacného procesu, ale môze negatívne ovplyvnit kultúru školy.
Od prvého dna konferencie bolo zrejmé, ze úcastníci prišli diskutovat o budúcnosti vzdelávania - o zmenách, moznostiach a výzvach v oblasti profesijného rozvoja ucitelov na Slovensku v intenciách novej legislatívy a v globálnom kontexte. Ucitelia si uvedomujú, ze edukacné potreby sa v posledných rokoch dramaticky zmenili a ze výucba sa musí zodpovedajúcim spôsobom zmenit. Mnoho úcastníkov konferencie uviedlo príklady, ako uz prispôsobujú svoje prístupy. Napríklad Josiane Atallah, ucitelka z Libanonu, uviedla, ze „herný prístup k výucbe a vízia ako edukacný ciel, mi pomohli zamerat sa na zivotné zrucnosti a diskutovat o témach, ktoré sú v danom case dôlezité a kritické, ale spôsobom, ktorý dával zmysel mojim študentom. “ Viacerí úcastníci konferencie uviedli, ze je cas prelomit bariéry predmetovo orientovaného vyucovania a prijat prístup zalozený na konkrétnych témach, ktoré by sa mohli skúmat z rôznych perspektív. Navrhovanie takýchto ucebných osnov a budovanie systému vzdelávania ucitelov na jeho realizáciu boli identifikované ako kritické prvky pre vzdelávanie v 21. storocí. V súvislosti s tým vystupuje do popredia ako prvá potreba rozvoja profesijných kompetencií ucitelov integrovat obsahy predmetov v rámci vzdelávacích oblastí ŠkVP. Objavila sa aj zaujímavá diskusia o dôlezitosti zdrojov a pracovných podmienok na podporu inovácií vo výucbe. Zatial co niektorí ucitelia tvrdili, ze primeraná infraštruktúra a vybavenie sú rozhodujúce pre inováciu, iní tvrdili, ze efektívni ucitelia sú schopní vyuzívat svoju kreativitu a všetky dostupné zdroje na zapojenie svojich ziakov novými spôsobmi. V kazdom prípade je však klúcovým tímový prístup a zvládnutie riadenia zmeny vedením školy, školského zariadenia.
V diskusiách o zdrojoch mnohí ucitelia uviedli, ze technológia v triede je klúcovým problémom - pokial ide o jej dostupnost, ako aj o správne pouzívanie. Technológia umoznuje nové spôsoby ucenia, ale nejde o všeliek. Ucitelia na konferencii sa zhodli na tom, ze casto dochádza k pokušeniu zaplavit školy novými technológiami bez riadneho posúdenia potrieb a vhodných aplikácií. Koncepcia školy a vzdelávacie ciele by sa mali stanovit pred zabezpecením technológie na splnenie týchto cielov. Ucenie s vyuzitím digitálnych technológií by nemalo byt len o „odklikávaní polícok, mozností“.
Podrobnejšie sprostredkovanie bohatých diskusií v rámci fókusových skupín a diskusií, ktoré sa viedli pocas celého podujatia bude obsahom jednotlivých príspevkov podla 5 tém:
- Vyuzívanie technológií a sociálnych médií v triede
- Pouzitie hodnotenia na podporu zrucností 21. storocia
- Vytváranie kultúry profesionálnej spolupráce medzi ucitelmi
- Ucíme pre zajtrajšok
- Spätná väzba je dôlezitá
Rozhodnutie nazvat túto udalost „fórum“ bolo zámerné, pretoze išlo o vytvorenie priestoru na výmenu názorov a komunikáciu s cielom podporit profesionálnu diskusiu o výzvach, moznostiach ale aj prekázkach. Cielom bolo získat k rôznym zisteniam a meraniam aj priame podnety na podporu profesijného rastu ucitelov ponukou odborných podujatí a vzdelávacích programov.
Zástupcovia OECD ocenili organizáciu a priebeh ucitelského fóra, na ktorom získali detailnejší obraz o tom aké problémy riešime, ale aj aký progres a zmeny nastávajú v rámci regionálneho školstva na Slovensku.
The OECD thanks Teach For All for their support in the planning of the forum, and thanks
also go to all the Teach For All teachers who attended. We also extend our gratitude to the Ministry of Education, Science, Research and Sport of the Slovak Republic for hosting the event.
Podnety na zameranie, obsah a skvalitnenie ponuky odborno-metodickej pomoci MPC získalo nielen z výstupov fókusových skupín, ktoré sú podrobnejšie spracované v dalších príspevkoch, ale aj z dotazníkov, ktoré MPC po konferencii zasielalo úcastníkom na vyjadrenie spätnej väzby a návrhov. Zo 149 dotazníkov, ktoré sa vrátili, bolo podujatie prínosom pre 139 respondentov. Ocenili najmä inšpiratívne hlavné príspevky, moznost stretnút kolegov a viest odbornú diskusiu ku konkrétnym témam:
„Konferencia bola z môjho pohladu jedno skvelé podujatie. Preberali sa konkrétne problémy na konkrétnych školách v rôznych krajinách. Získala som vela nových inšpirácií ako viest samotné vyucovanie, co všetko je mozné vyuzit a tiez som sa utvrdila v tom, ze moje smerovanie je to správne. Tiez som si potvrdila aké dôlezité je hodnotenie, sebahodnotenie a spätná väzba. Pre mna velký prínos a aj v tom, ze som mala tú moznost stretnút kolegov z celého Slovenska.“
„Moznost stretnút sa s inými ucitelmi a kolegami z oblasti školstva, výchovy a vzdelávania, s metodikmi z MPC a s clenmi OECD a mladými ucitelmi z "Teach for all". „
Respondenti vo svojich odpovediach uvádzali aj kritické pripomienky k obsahu, resp. organizácii podujatia, tiez návrhy, ktoré aú pre MPC námetom pri tvorbe ponuky a realizácii dalších vzdelávacích podujatí.
„Navrhujem konkrétne aktivity, nie štatistiky. Workshopy by mali viest skúsení pedagógovia, ktorí majú rozhlad, zahranicné stáze a prax z viacerých typov škôl, nie mladí ucitelia, ktorí majú 10 a menej rokov praxe“
„Zaradit do sekcií viac nápadov, návrhov na prácu s integrovanými ziakmi s rôznymi poruchami ucenia a zdravotnými postihnutiami, s poruchami pozornosti, aktivity, s narušenou komunikacnou schopnostou a pod.“
Na základe výstupov z fókusových skupín a návrhov úcastníkov zaradí MPC do ponuky inovacných vzdelávaní programy na podporu zavádzania systémových zmien v školách školských zariadeniach:
- Podpora procesov sebahodnotenia a riadenia zmien v školách
- Rozvíjanie kultúry efektívnej a kvalitnej (uciacej sa) školy
- Podpora zefektívnenia práce metodických orgánov v školách
- Efektívne metódy vedenia zamestnancov a tímov pri zvyšovaní kvality v školách
- Podpora rozvoja školy prostredníctvom aktualizacného vzdelávania v školách
- Podpora inkluzívneho vzdelávania v školách
- Vyuzitie profesijných štandardov v personálnom riadení školy
- Plánovanie profesijného rozvoja prostredníctvom profesijných štandardov
- Mentoring / Koucing pre ucitelov ako nástroj podpory ich profesijného rozvoja
Nároky kladené na kvalitu vzdelávania sú coraz vyššie a prostredie, v ktorom sa edukacný proces realizuje sú zlozitejšie. Od škôl a ucitelov sa ocakáva, ze vytvoria svojim ziakom podmienky na získanie širokej škály vedomostí a zrucností, ktoré im umoznia získanie kvalifikácie a uplatnenie v dalšom zivote na trhu práce, ktorý je v neustálom vývoji. Triedne a školské kolektívy tvoria ziaci z rôznorodého prostredia, rodinného aj kultúrneho zázemia. Ich východisková báza poznatkov a spôsobilostí nie je rovnaká. Okrem toho sa od ziakov stále viac ocakáva proaktívnost a prevzatie zodpovednosti za svoje vlastné ucenie sa. To všetko, samozrejme, podmienuje aj potrebu rozvoja profesijných kompetencií ucitelov, zmenu v ich prístupoch k príprave a realizácii edukacného procesu spolu s väcším dôrazom na kvalitu procesu a výsledky vzdelávania. Preto druhá oblast inovacných programov, na ktorú sa MPC zameria bude podpora zmien edukacných stratégii pedagogických a odborných zamestnancov.
- Pedagogická diagnostika ziaka
- Metódy a techniky personalizovaného vyucovania
- Formatívne hodnotenie a podpora ucenia sa ziakov
- Kolaboratívne a kooperatívne techniky na podporu ucenia sa ziakov
- Podpora a rozvíjanie kreativity ziakov
- Rozvíjanie inkluzívnej kultúry školy
V odpovediach sa opakovanie vyskytla poziadavka poskytnút znovu priestor na diskusiu na takomto fóre a odporúcanie umoznit úcast viacerým kolegom.
„Dakujem za prílezitost byt na medzinárodnej konferencii, velká vdaka.
Som velmi rada, ze sa nieco také zorganizovalo. Mozno by som navrhla, aby sa dalšieho rocníka zúcastnili zase iní ucitelia, alebo aby ucitelov, ktorí sa majú zúcastnit nominoval riaditel, lebo si myslím, ze mnohí ucitelia, ktorí to najviac potrebujú, sa takejto konferencie nikdy nezúcastnia. Iba tí aktívni, ochotní pracovat na sebe, motivovaní, tí so záujmom. Riaditelom by som to dala ako povinné.“
Tieto návrhy zohladníme tak, ze v budúcich troch rokoch sa budú konat vzdy 3 regionálne ucitelské konferencie pre východ, stred a západ Slovenska. Prenos výstupov a námetov bude zabezpecený hlavnými referátmi a tým, ze moderátormi fókusových skupín budú ucitelia profesijného rozvoja, ktorí zapracujú podnety z jednotlivých skupín do spolocných výstupov.
Ako v kazdej modernej profesii sa od ucitela vyzaduje, aby rozširoval svoje kapacity odborných znalostí a zrucností prostredníctvom systematického vzdelávania a reflektovaním vlastnej praxe od zaciatku do konca svojej kariéry. Školy sa stávajú autonómnejšími vytváraním si svojich vlastných školských vzdelávacích programov, ucitelia preberajú väcšiu zodpovednost za obsah, organizáciu a sledovanie procesu ucenia sa. Tak isto, ako sú zodpovední za svoju osobnú profesijnú kariéru. Efektívni ucitelia pri tom uzitocne spolupracujú nielen s kolegami z vlastnej školy, školského zariadenia ale aj v rámci mesta, regiónu. Nástrojom cielenej podpory profesijného rozvoja a spolupráce, ktorý ponúka MPC, budú aj honorované výzvy pre ucitelov z praxe na publikovanie svojej najlepšej osvedcenej pedagogickej skúsenosti, tak aby poslúzila ako inšpirácia pre iných ucitelov.
Ucitelia potrebujú v rámci výkonu svojej profesie priebezne zhodnocovat svoje skúsenosti, aktualizovat poznatky a zlepšovat spôsobilosti, ktorými uz disponujú, a zároven získavat nové vedomosti a zrucnosti. Profesijný rozvoj a vzdelávania vrátane by mal kazdý ucitel vnímat ako celozivotnú úlohu, ktorá je a musí byt ukotvená v systéme školy a školského zariadenia. Výstupy a odozvy zo zrealizovanej konferencie potvrdzujú, ze je to vhodný a efektívny spôsob podpory zmien v regionálnom školstve v zmysle Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý je postavený na kvalite, dostupnosti a modernizácii, no v neposlednom rade aj na podporu implementácie nedávno schváleného zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.