Učiteľ a žiak - partneri v procese učenia sa

V posledných desatrociach sa neustále roztáca kolotoc názorov, predstáv, návrhov koncepcií, ci plánov, akú podobu má mat naše školstvo a proces vzdelávania. Niektoré z návrhov sa podarilo realizovat, a to v rozlicnej miere, niektoré sú predmetom neustálych diskusií, ci dokonca sporov, iné upadli do zabudnutia.

No otázka, akú podobu má mat náš vzdelávací systém a vzdelávací proces v školách, do dnešného dna nie je úplne zodpovedaná. Co je ale mozné konštatovat ako nemennú premennú tohto celého diania, je myšlienka partnerstva ucitela a ziaka v procese vzdelávania sa. Ide o jeden zo stabilných stlpov stavby edukácie, bez ohladu na okolnosti, casopriestor, ci politickú klímu. Vzájomná interakcia týchto dvoch základných zloziek vytvára platformu celého procesu vzdelávania, ba dokonca predurcuje aj jeho vizuál a výstupy.

Ján Amos Komenský sa vo svojich traktátoch k vztahu ucitela a ziaka neustále vracia. V mnohých jeho dielach nachádzame mnozstvo narázok práve na tento vztah. Verejnost pozná názov jedného z jeho diel „Škola hrou“. No uz máloktorí chápu adekvátnost názvu a obsahu. Zvycajne ide az, podla nášho názoru, o profanizáciu tejto jeho bazálnej myšlienky. Miskoncepcné vnímanie „modernosti“ vzdelávania ako iba školy hrou, veci viac škodí, ako pomáha. Chápanie školy hrou ako len podoby hrového ucenia, ci ucenia hravou metódou nie je adekvátne, pretoze škola hrou nie je v primárnom zmysle, podla Komenského, zábava, oddych, ci len hra. Ide skôr o tvrdú, cielavedomú az „mravciu“ prácu. Podla neho má ucenie prinášat potešenie, no nie v podobe znizovania nárokov, ci az zjednodušovania, co sa mnohokrát prezentuje ako vizuál súcasnej modernej školy. Transformácia školstva na takejto platforme nemá velký potenciál prínosov. Chápanie školy a vzdelávania ako procesu budovania stavby, v ktorej sú stavebnými kamenmi vedomosti, seriózne a odborné, spájané cielavedomým procesom ucenia sa s hnacím motorom túzby poznávat a spoznávat, vzbudzovaním zvedavosti a túzby po vzdelaní, v súlade s Komenského pohladom podávania uciva zaujímavým a prítazlivým spôsobom, je jedna z mozných ciest budovania novej podoby školy a vzdelávacieho procesu aj metamorfóz vzdelávania.

Co hovoria prieskumy?

Viaceré prieskumy zhodne konštatujú, ze ucitelia vedia ucit kreatívne, kooperatívne, no zvycajne to neaplikujú v kazdodennej školskej praxi. Jedným z naposledy publikovaných prieskumov bol reprezentatívny prieskum CEEV zverejnený neziskovou organizáciou Zivica ako súcast aktivít v rámci projektu People to People Slovakia, na Slovensku spravovaného British Council. Nájdeme tu mnozstvo zaujímavých zistení, hodných, podla nášho názoru, zamyslenia sa. Uvedieme niektoré z nich: viac ako polovica ucitelov (58 %) súhlasí s tvrdením, ze základná škola má detom sprostredkovat len základné poznatky, 95 % ucitelov súhlasí s tvrdením, ze „ucit kreatívne“ znamená urobit hodinu co najzaujímavejšou; na druhej strane az 58 % najcastejšie vyuzíva výklad látky „spred tabule“ alebo „spoza stola“, ci dokonca 33 % z nich cíta text preberanej látky z pripravených poznámok a ziaci si pritom zapisujú. Az rozporuplne pôsobia výsledky zamerané na kritické myslenie. Na jednej strane 86 % opýtaných ucitelov súhlasí s tým, ze pre kritické myslenie je dôlezité, aby ziaci nazerali na veci z vlastnej perspektívy, na druhej strane 60 % v praxi preferuje vlastné vysvetlovanie riešenia problému pred samotným riešením ziakmi.  Zaujímavý je aj výsledok zistovania podoby výstupov vzdelávania - viac ako polovica ucitelov (58 %) súhlasí s tvrdením, ze základná škola má detom sprostredkovat len základné poznatky, pretoze na pochopenie súvislostí budú mat ešte dost casu na strednej škole. V tlacovej správe k tomuto prieskumu Juraj Hipš uvádza: „Ak chceme ziakov, mladých ludí, viest ku kritickému mysleniu a formovat v nich zrucnosti potrebné pre ich další vývoj a tiez zdravé formovanie spolocnosti, je potrebné venovat sa rovnako aj rozvoju týchto zrucností u samotných ucitelov a urobit také systémové nastavenia, ktoré by im dali priestor a cas na realizáciu tejto zmeny.“

V podobnom duchu vyznievajú aj konštatovania študentov prichádzajúcich zo študijných pobytov v zahranicí, ked porovnávajú náš a iný školský vzdelávací systém. Jednou z vysoko ocenovaných škôl je i známy „Oxford“, teda jedna z najstarších univerzít v Európe „University of Oxford“ vo Velkej Británii. Naplnenie ambície vzdelávat sa v tejto škole je umoznené len velmi precízne vyberaným študentom. Jeden z nich, pochádzajúci zo Slovenska, Martin, v rozhovore publikovanom na webovej stránke startitupu (http:vystudoval-oxford-a-vratil-sa-na-slovensko), velmi korektne porovnal a zdôraznil atribúty, preco je táto škola a jej filozofia tak cenená. Poukázal na to, ze je rozdiel nielen pri vytváraní optimálnych podmienok na výucbu, ale aj na to, ze komunikácia medzi študentmi a školou je velmi pro-klientska, no najmä na prístup školy k výucbe. Pri diskusiách kladú ucitelia otázky, ktoré študentov nútia obhajovat svoje tvrdenia, odpovede, analyzovat istý problém z viacerých uhlov pohladu, prípadne aj kritizovat uz existujúce modely. So študentmi, ako uviedol, sa nikto nemazná, trávia mnozstvo hodín v kniznici, sú angazovaní pre svoju školu v mnozstve mimoškolských aktivít. Podciarkol najmä vztah ucitelov a ziakov, kde základom je úctivá komunikácia na oboch stranách, otvorenost a ústretovost. Výklad, prednášky, metodika a výucba ucitelov je prioritne sústredená na študenta. Ucitelia kazdý rok aktívne menia a doplnajú svoje ucebné texty a texty prednášok o nové doplnkové a aktuálne témy podla spätnej väzby od študentov. Spätnú väzbu, ako uvádza Martin, si ucitelia ziadajú takmer po kazdej svojej cinnosti, a súcasne aj informujú o zmenách, ktoré na jej základe vykonali. Zdôraznil aj to, co na Slovensku ešte vzdy nie je samozrejmé. Otvorenost ucitelov a ochota venovat sa študentovi, ak za nimi príde po výucbe a chce sa dalej rozprávat o nejakej téme, ktorá ho zaujala. Ako posolstvo je mozné vnímat aj jeho konštatovanie, ze je potrebná zmena v nastavení mysle, ci uz ucitelov - vzdelávat a vychovávat tak, aby boli ziaci schopní mysliet nezávisle, spracovávat informácie a vytvárat nové myšlienky v jednotlivých odboroch, komunikovat o tom otvorene a ústretovo, alebo v nastavení mysle ziakov - vnímat vzdelávanie sa ako osobnostnú potrebu a venovat tomu hodiny a hodiny práce, ci tréningu, ucit sa lepšie manazovat cas a lepšie komunikovat. Škola by, podla neho, „mala slúzit na bezpecné a štruktúrované rozvíjanie unikátnych zrucností študentov.“

V týchto dvoch zverejnených sondách sme ilustrovali zaujímavé pohlady na to, ako je vnímaný a ako by mohol proces vzdelávania sa modelovo ideálne vyzerat. Realita školského vzdelávania u nás je v súcasnosti ale úplne iná. Školy s vlastným vzdelávacím programom, ako tzv. „alternatívnou podobou“ tradicného modelu, obycajne preberajú prvky, alebo celé schémy vzdelávania zo zahranicných modelov. Absolventi týchto škôl sa prezentujú svojimi úspechmi nielen na sútaziach, no i v testovaní, a nakoniec aj v reálnej zivotnej praxi. No to je len cast uciacich sa, ktorí dokázali s okolitou podporou adekvátne vyuzit svoje danosti. Na druhej strane pomyselnej stupnice je pomerne velká cast ziakov, ktorí, naopak, nielenze svoje danosti nevedia identifikovat, no obycajne podmienky, v ktorých zijú, to mnohokrát neumoznujú. Iba malý percentil z nich sa dokáze vlastným úsilím a s podporou ucitelov vypracovat do iných dimenzií zitia. Stredový pás tejto stupnice sú ziaci, oscilujúci od výborného cez priemer az po dostatocný výkon. To, v akej úrovni sa ziak nachádza, je len jedným z aspektov urcujúcich jeho študijnú a zivotnú úspešnost. Aj pri najšikovnejších ziakoch predsa len platí staré známe - talent je len 1 % úspechu, tých zvyšných 99 % je vlastná snaha, vytrvalost, pracovitost. Okrem vrodených daností je dalším z aspektov vplývajúcich na formovanie osobnosti ziaka samotný ucitel.

Partnerstvo ucitel a ziaka

Vztah ucitela a ziaka ako partnerov v procese ucenia sa je mozné ilustrovat ako model mosta, ktorý má základné piliere – ucitel, ziak a podporné piliere – prostredie, cas, aj iné i vodný tok – spolocnost. Ak sa naruší stabilita ktoréhokolvek z nich, tak sa naruší stabilita celého mosta. Na druhej strane, ak sa piliere budú posilnovat a bude sa im venovat primeraná starostlivost, most bude pevný a vyvázený. Ideálny model ilustruje pilier ziaka v momente, ked sa zacne ziak vnímat ako osobnost. To znací, ze je nielen aktívnym úcastníkom edukácie, ale je nutné, aby u neho fungoval i proces sebarozvoja. Mal by byt stredobodom diania od zaciatku az po koniec edukacného procesu. Vtedy, ako hovorí Švec (1994, s. 132), sa plne rozvíja a je celostne rozvíjaný aj v oblasti rozumu, aj v oblasti srdca, to znamená integratívne a konfluentne (splývavo, zbiehavo, súbezne) v kognitívnej aj nonkognitívnej oblasti. Je rešpektovaný ako individualita, jedinecná ludská bytost s jej vlastnými osobnými potenciálmi, potrebami, záujmami, ašpiráciami, skúsenostami, problémami a inými zvláštnostami.

Pilier ziak je spolu s pilierom ucitel bázou modelu mosta, ktorý uvádzame nizšie.

Obr. 1 Model mostu ako partnerského vztahu ucitel-ziak

Zdroj: vlastný návrh autorky

Osobnost ucitela nie je nemenným statusom cloveka, ktorý ucí, ale ide skôr o sústavný proces utvárania osobnosti. Jednotlivé fázy tohto procesu zacínajú osobnými danostami cloveka. „Ucitelovu osobnost je potrebné chápat ako obecný model osobnosti cloveka, vyznacujúci sa predovšetkým psychickou determináciou”. (Dytrtová, Krhutová 2009, s. 13-15) Máme teda na mysli jednak vrodené vlohy, nadanie a schopnosti, a okrem lásky k detom, charakterových, intelektuálnych, vôlových, pracovných a citových vlastností je potrebné brat na zretel aj dalšie charakteristiky ucitela.

Dytrtová a Krhutová uvádzajú, ze pre osobnost ucitela sú významné tieto komponenty:

• psychická odolnost (náhlad do podstaty a povahy problémových situácií),
• adaptabilita a adjustabilita (schopnost riešenia situácií),
• schopnost osvojovat si nové poznatky,
• sociálna empatia a komunikatívnost. (Dytrtová, Krhutová 2009, s. 13-15).

To, ako sa bude osobnost ucitela utvárat a ci bude a ako rást, závisí od jeho miery intenzity úsilia stále sa zdokonalovat vo svojom osobnom zivote, ale aj vo svojej pedagogickej cinnosti.

Jeden z nestorov našej pedagogiky, Miron Zelina, uz v minulom storocí upozornoval na výrazný vplyv osobnosti ucitela ako cinitela pohonu vzdelávacieho procesu. Zdôraznil, ze ak chce ucitel naplnit svoje poslanie, tak musí:

1. vediet, co má robit, tvorit tak, aby sa stále zdokonaloval, aby zdokonaloval aj svoju prácu, mysliet, co najefektívnejšie, aby vedel riešit situácie; môzeme sem zaradit spôsoby myslenia, odborné a všeobecné vzdelanie a tiez riešenie vzdelávacích a výchovných situácií;
2. chciet realizovat to, co sa nachádza v cloveku. Sem patrí najmä hodnotový systém ucitela a motivacno-citový systém;
3. vytváranie podmienok pre prácu ucitela. Dôlezitým prvkom je prostredie, v ktorom ucitel vykonáva svoju prácu, kolko má ziakov. (Zelina 1990, s. 197-207)

Ucitel pôsobí v edukacnom procese ako profesionál. To je status, ktorý je výborným odrazovým mostíkom na ceste utvárania pozitívne ladených vztahov ucitel - ziak. Súhlasíme s názorom Bezákovej (2003), ktorá upozornuje na to, ze, co sa týka profesionality ucitela, ucitel musí byt pre svojich ziakov osobnostou. Musí byt nárocný nielen na seba ale aj na svojich ziakov, ktorých vyucuje. Musí mat organizátorské schopnosti a musí byt vyrovnanou osobou. Ak má ucitel profesionálne rozvíjat osobnosti ziakov a aj ich vychovávat, tak musí mat dobrú pedagogickú prípravu a vysokú všeobecnú kultúru. Musí mat kvalitné pedagogické, odborné a všeobecné vzdelanie. Ucitel vyniká aj organizacnými schopnostami. Velkú úlohu v ucitelovej osobnosti zohrávajú najmä osobné a charakterové vlastnosti, a to najmä: cestnost, svedomitost, usilovnost, spravodlivost, dobrý vztah k ludom, zmysel pre humor, ochota prijímat nové podnety, trpezlivost, sebaovládanie, iniciatívnost, tvorivost, usilovnost, dobré vyjadrovacie schopnosti, logickost a systematickost myslenia.

Tieto atribúty by sa mali formovat uz v rámci pregraduálnej prípravy študenta na ucitelskú profesiu a následne dalej v edukacnej praxi vycibrit. V rámci postgraduálnej prípravy rozvíjat, a tak zušlachtovat ucitelskú osobnost. To znací, ze na to, aby sme mohli ucitela oznacit ako kvalitného, je potrebné adekvátne ho posúdit. Jedna z mozných teórií, tzv. teória „šiestich S“, je pomerne nenárocným spôsobom posudzovania, ktorý zvládne ktorýkolvek ucitel, ci manazér v škole. Stotoznujeme sa s modelom tejto teórie, ktorý prezentuje v tomto duchu Bezáková (2003, s. 13-15) poukazujúc na nedostatky v jednotlivých oblastiach.

Ide predovšetkým o tieto oblasti.

1. Sebareflexia - ide o nedostatocné vnímanie seba samého pri riešení istých výchovných situácií.
2. Sebahodnotenie - ide o to, ako ucitelia hodnotia jednotlivé clánky, ide o hodnotenie ucitela ucitelom, hodnotenie ucitela rodicmi alebo ziakmi. Hodnotí sa predovšetkým cinnost a kvalita ucitelov.
3. Sebavedomie - vzniká na základe sebahodnotenia. Ide o ucitelov s nízkym alebo vysokým sebahodnotením ba niekedy az prehnaným sebahodnotením.
4. Sebaovládanie - ide o negatívne a asertívne prejavy. Kazdý ucitel by mal zvládat istú situáciu, riešit istý problém pokojne, rozvázne, mal by vediet zvládat zátazové situácie.
5. Sebaregulácia - prejavuje sa najmä vtedy, ked clovek zvláda sám seba, svoje psychické procesy.
6. Sebatvorenie - ide tu najmä o emocnú zrelost, znalost hodnôt a cielov, poznanie ciest a metód riadenia výchovy a vzdelávania ziakov, múdrost a pod. (Bezáková 2003, s. 13-15).

Dalším z pilierov je, okrem ucitela a ziaka, aj prostredie, v ktorom sa edukácia realizuje. Mnohí autori sa opierajú o vzdy zivú vodu studnice myšlienok Komenského (1992, s. 92), ktorý vymedzil školu v podobe dielne ludskosti a tá by mala byt verejnou:

„I. ozdravovnou, kde sa budu deti ucit zdravo zit;

II. ihriskom, kde si budú zvykat cvicit sa v culosti a zivosti, uzitocnej po cely zivot;

III. díelnou osvety, kde sa mysel všetkých oziari svetlom vied;

IV. díelnou recníctva, kde budu všetkych viest k obratnemu pouzivaniu jazyka a reci;

V. pracovnou, kde sa nikomu nedovoli zit v škole (a neskor v zivote) tak, ako ziju na lukach cvrcky, ktore marnia cas necinnym cvrlikanim, ale tak ako v mravenisku mravce, co su vzdy usilovne;

VI. díelnou cností, v ktorych sa zušl’achtia všetci obcania školy;

VII. obrazom obcanskeho zivota, kde sa všetci naucia striedavo posluchat a prikazovat (ako v nejakom malom štate), a tak si hned od detstva navyknu vladnut nad vecami, nad sebou samym a nad inymi (ak im

nahodou osud prinesie ulohu viest inych);

VIII. konecne obrazom cirkvi, kde si všetci od svojho pastiera duši a strazcu svedomia osvoja spolu s poznanim Boha aj jeho uctievanie”.

Uvádzame text v korigovanej reci Komenského s cielom koncentrovat pozornost citatela na jeho obsah. Mozné je brat do úvahy i hlasy poukazujúce na to, ze v súcasnej škole je síce vytvorené adekvátne ucebné a pracovné prostredie, no ucitelia i ziaci ho nevedia primerane vyuzit. S týmito názormi sa vieme ciastocne stotoznit, pretoze podobné závery priniesol vyššie v texte citovaný prieskum. No apelujeme na to, ze i pri ideálnom prostredí je najdôlezitejšia osobnostná a sociálno-vztahová stránka edukacného procesu. Ako argument je mozné vyuzit informácie o ziakoch, ktorí vzišli z menej podnetného prostredia a dokázali v zivote uspiet, a to v celosvetovom meradle. Príkladov je dostatok a isto, keby sme sa nad touto informáciou zamysleli, našli by sme aj v našom okolí podobného cloveka.

Zdôraznujeme výrazný a významný vplyv prostredia na edukacný proces. Máme na mysli prostredie, ktoré býva oznacované ako bezpecné. Jeho základom je vzájomná úcta a rešpekt. Stotoznujeme sa s názorom Susan Kovalikovej, americkej pedagogicky, autorky modelu Integrovaného tematického vyucovania, ktorá tento typ prostredia oznacuje ako mozgovo súhlasné prostredie. Kovaliková vymedzuje 8 základných zloziek vplývajúcich na jeho vytvorenie:

• neprítomnost ohrozenia,
• významnost obsahu,
• primeraný cas,
• moznost volby, výberu aktivít,
• obohatené prostredie,
• spolupráca,
• okamzitá spätná väzba,
• majstrovstvo /dokonalé zvládnutie. (Kovaliková, Olsenová 1996)

Ideálne by bolo, keby si vyucujúci z tohto modelu vzdelávania vyselektoval jednotlivé prvky a dokázal ich implementovat do vlastnej praxe. Cas je jedným z nich a podla nášho názoru, prezentovaného vo vyššie uvedenom modeli mostu, ho pokladáme dokonca za jeden z jeho pilierov. Faktor casu je vnímaný vo viacerých pozíciách: cas na ucenie, cas na vysvetlovanie, cas na uvedomenie si nauceného, cas na aktivitu, cas na oddych a iné moznosti. Najcastejšie sa stretneme s podobou otázky nadväzujúcej na cas - riešime, ako sa efektívne ucit a ako efektívnejšie vyuzívat cas v ucení sa. Úzko to súvisí práve s druhým hlavným pilierom mostu v našej schéme, a tým je samotný ziak. V snahe stihnút toho v istom casovom intervale, vymedzenom školským zvoncekom, sa ucitelia snazia do vyucovacích hodín vtesnat toho co najviac, domnievajúc sa, ze je to takto dobré. No toto vzdy nefunguje, pretoze zabúdame na to, ze ziak je individualita, s jej vlastnými charakteristikami. Teda prioritné by nemali byt casovo ohranicené ucebné celky, ktoré je „nutné“ v istej etape školského roku stihnút. Práve vtedy najcastejšie dochádza u ziakov k uprednostnovaniu bud pamätového ucenia s mnozstvom encyklopedických vedomostí, alebo k povrchnému osvojeniu si poznatkov, bez súvislostí, co nie je dobrou vizitkou školskej práce.

Navrhujeme, ak nastane situácia, ked sa ucitel cíti pod takýmto casovým tlakom, zastavit sa a pokúsit sa odpovedat si na bazálnu otázku: Co je dôlezité - stihnút prebrat všetko ucivo stanovené osnovami, alebo mám naucit svojich ziakov ucit sa ucit a ukázat im potenciál radosti z objavovania, skúmania, tvorenia, teda vlastne z ucenia? Veríme, ze pri hladaní odpovede na uvedenú otázku vyucujúci mozno nevedome, mozno vedome nastúpi na cestu vlastnej transformácie vnímania svojho povolania, ktoré je vzdy aj poslaním. Je to súcasne jedinecná moznost vnímat ziaka ako individualitu, ktorej poskytneme moznost pracovat vlastným tempom, v rozmedzí hraníc svojich mozností.

Korešpondujúc s vyššie uvedeným je pri pilieri ziak nutné ešte vyzdvihnút moznost ucit sa zo skúseností iných. Viacero výskumov v poslednej dobe prezentuje, ze v Holandsku vyrastajú najštastnejšie a najspokojnejšie deti. Potvrdzujú to aj štúdie zverejnené UNICEF-om z roku 2013, v ktorých sa zhodnocovali zivotné podmienky detí v 29 najbohatších krajinách sveta a sledovalo sa 5 kategórií - materiálne zabezpecenie, zdravie a bezpecnost, vzdelávanie, správanie, bývanie a zivotné prostredie. Mozno sa nám po precítaní týchto riadkov v mysli objaví otázka: Ako je to mozné a preco práve v Holandsku? Michelle Hutchison, britská autorka a prekladatelka zijúca v Holandsku, to vysvetlila pocas retazi prednášok TEDx v Polsku na týchto piatich klúcoch k štastnému detstvu: „Prezradím vám tajomstvá štastného detstva holandských detí. Prvé - hrajú sa vonku bez toho, aby na nich dávali rodicia pozor. Ich hra je teda nezávislá. Bicyklujú sa aj v dazdi a bez dozoru - na bicykli chodia do školy, do prírody, k priatelom. Holandsko má zabezpecené cyklocesty. Ked sa dieta dostane na bicykel bez rodica, prestáva sa pýtat a zacne sa viac spoliehat samo na seba. Tretie - rodina trávi spolu vela, vela casu. Priemerne trávia rodicia v práci 32 hodín týzdenne, co je najmenej, ak si to porovnáte s ostatnými krajinami. Menej kladú dôraz na symboly statusu, viac sa starajú o rodinu a seba, cím sú výbornými vzormi pre deti. Deti majú menej domácich úloh a viac casu na neriadenú hru. Aj po škole trávia cas v kluboch, kde sa hrajú, venujú koníckom, športu. Nepocitujú akademický tlak, nepodporuje sa sútazenie, chyby sú vítané, pretoze pomáhajú uceniu a dôlezitejšie je do školy sa tešit ako v nej excelovat. Piate - rodicia majú s detmi otvorené konverzácie o sexe, reprodukcii, intimite a hraniciach.“ (Belovic 2020)

Na tvorbu mostu partnerstva ucitel - ziak vyzdvihujeme z jej slov to, ze deti nepocitujú akademický tlak a to, ze chyby sú vítané. Chybovost sa v našich koncinách mnohokrát miskoncepcne chápe ako slabost, zlyhanie, ako predobraz neúspechu. Je to bariéra stojaca medzi detmi a svetom okolo nich. Bráni im v tom, aby svet spoznávali objavovaním, zlyhaním, bádaním i neúspechom.

Náš návrh v tomto duchu je: Ked chceme budovat pevný most vztahu ucitel - ziak, tak chyby tú majú svoje miesto. Nie všetci ziaci sú predsa jednotkári a nie všetci vzdy budú vyhrávat všetky sútaze. Osobnostné danosti ucitela i ziaka majú predsa svoje hranice. Dovolme si pochybit. To nás privedie na chodnícek, kde môzeme nájst stavebné kamene ucenia sa, narábat so stresom, cibrit sebaovládanie, spoliehat sa sami na seba, riešit problémy, vedúce k nášmu mostu. Môzeme hladat a nájst i dalšie prvky nášho mosta - stavebné kamene s nápisom zodpovednost, tímová práca, kooperácia, spolahnutie sa na spolupracovníkov, vyjadrovanie vlastných pocitov a mnohé dalšie. Spájajme tieto kamene spojivovým materiálom - zmesou ludskosti, dôvery, úcty, rešpektu, poznania a poznávania. Na jeho miešanie je potrebné vyuzívat nástroje, ktorými môzu byt okrem metód, foriem práce, pomôcok i myšlienky nesúce v sebe pozitívne posolstvo. V zmysle toho nás zaujali myšlienky B. Kosovej: „Škola je zivot sám, preto škola musí byt súcastou zivota a zivot súcastou školy. Ucitel vedie ucenie ziakov tak, aby si z mnohých dostupných zdrojov sami vytvárali poznatky, boli aktívnymi riešitelmi problémov a plánovacmi vlastného ucenia“ (Kosová 2001, s. 10). Ilustrujúc partnerský vztah ucitela a ziaka v procese ucenia sa ako podobu mostu nesmieme zabudnút na nutnost vytvárania pozitívnej klímy v škole. Je to, podla nášho názoru, determinujúci faktor rozhodujúci o tom, aký postoj ku škole, k uceniu sa a k vzdelávaniu vôbec sa usídli v detskej duši a ostane tam i v dospelom veku a v rámci kanála ucitel - ziak prúdi pozitívna klíma ústiaca do hodnotenia: „škola i ucenie sú fajn“.

Ako na to?

Návrhov postupov je velmi mnoho. Zálezí na samotných aktéroch - ucitelovi a ziakovi, ktorý z nich si vezmú za svoj.

Náš návod vôbec nie je jednoduchý, skôr naopak, jeho základom je úsilie a snaha vytrvat pri budovaní stavby mostu partnerstva ucitel-ziak. Zdôraznujeme ale, ze zisk môze predstihnút všetky ocakávania.

Kazdý z prvkov má svoj význam, post v múre mostu a podla jeho tvaru, hmoty posilní, ci oslabí celú stavbu.

Odporúcania nami nizšie uvedené sú skôr apelatívne a urcené viac pre pilier - ucitel. Veríme ale, ze kazdý kreatívny ucitel si z nich vyselektuje to, co bude potrebné pre jeho ziakov, a tak sa tieto preklenú k pilieru - ziak:

1. Maj rád svoju prácu. Tvoji ziaci to zistia a ked budú cítit, ze rád ucíš a máš rád aj ich, budú do školy chodit radi.
2. Snaz sa ziakov oslovovat menom. Nie je velmi ziaduce pouzívat všeobecné oznacenia, je lepšie sa spýtat ziaka na meno a az potom spolu s jeho menom vyslovit svoju poziadavku.
3. Zbav seba i svojich ziakov strachu z chýb a omylov. Ak sa vyskytnú, hladaj spolu so ziakmi ich pôvod, analyzujte ich a skúste spolu navrhnút cestu na ich potlacenie, ci elimináciu.
4. Nech je tvojím hlavným cielom prezívanie úspechu i neúspechu. Nech má ziak radost z úspechu, ale i radost z neúspechu, ked bude tebou i okolím vedený k tomu, ze neúspech je súcastou zivota cloveka a v podstate nás ucí byt úspešnými, ak sa nevzdáme. Sú to dve strany jednej mince s nápisom „Moja aktivita“.
5. Pracuj s priestorom, v ktorom prebieha výucba. Skús ho spolu so svojimi ziakmi upravit, zmenit. Vytváraj nové pracovné väzby medzi ziakmi tým, ze im budeš menit ich miesto v zasadacom poriadku - náhodný výber je dobrou volbou. Zmenši vzdialenost medzi tebou a ziakmi, ked s nimi komunikuješ.
6. Pouzívaj pochvalu ako korenie, nájdi správnu dávku, neplytvaj, ale ani nezmyselne nešetri. Ocakávaj splnenie úlohy, výsledok cinnosti, neospravedlnuj lenivost a lajdáctvo.
7. Zlost nie je dobrým sprievodcom, sebaovládanie áno. Pozitívna spätná väzba zmôze viac, nez krik a nadávky. Humor je najlepším liekom.
8. Informácia je len zaciatok, ukáz ziakovi moznosti, ako je mozné s nou nalozit. Pouzívaj jasné a zrozumitelné inštrukcie, a tiez si over, ci ich všetci pochopili správne skôr, ako zacnú pracovat.
9. Hodnot precízne, spravodlivo a najmä transparentne - ziak vopred vie za co, kedy a ako bude hodnotený, prípadne pozná aj moznosti opravy hodnotenia opakovaním riešenia úlohy, ked sa nieco doucí. Ukáz ziakom, ze sú zodpovední za svoje správanie i za svoje skutky.
10. Snaz sa urcovat jasné pravidlá a dôsledne ich dodrzuj; dovol ziakom, aby do nich mohli vstupovat a s adekvátnou argumentáciou mali moznost ich korigovat. No nech sú pravidlá také, aby sa dali dodrziavat.
11. Nezabúdaj na silu neverbálnej komunikácie - udrzuj pri reci s oslovenými priamy ocný kontakt, udrzuj si rovný postoj, pracuj s hlasom, s artikuláciou, s gestami, s mimikou tváre.
12. Pamätaj, ze ako ucitel máš nielen svoje povinnosti, ale aj svoje práva a dozaduj sa ich: napríklad právo na úctu, právo na slušné správanie sa, právo na ticho, ked hovoríš, právo na oddych, jedlo, (trebárs pocas prestávok), právo na vypocutie.
13. Slovícko aktívny nestojí osamote, ale v trojici. V efektívnej edukácii má podobu: aktívne pocúvanie s porozumením, aktívne pozeranie s porozumením, aktívne vnímanie s porozumením, aktívne cítanie s porozumením, aktívne hladanie s porozumením, aktívne rozprávanie s porozumením. To je carovný klúcik k úspechu.
14. Spomen si na švédske príslovie, ked budeš mat pocit, ze tvoja snaha vychádza nazmar: „Kone sa nechajú priviest k vode, ale neprinútite ich, aby pili.“  (Citáty slávnych) To znamená, ze nemôzeš robit veci za ziaka, nemôzeš chciet viac, nez ti je schopný a ochotný dat. Je aj na nom, aby vyvinul úsilie a snahu pri ceste za naplnením ambície byt úspešným.
15. Reaktivita je dobrá, no kreativita má vyššiu cenu. Jednoznacne uprednostnuj vnútornú motiváciu - prostredníctvom vnútorných potrieb, vlastných záujmov a cielov. Vonkajšia motivácia - stimulácia zvonku nemusí byt efektívna u ziakov, no ani u ucitela.
16. Cielene zvyšuj úroven kultúry medziludských vztahov vo svojom okolí a ved k tomu cielene i svojich ziakov. Vztahy vzdy determinujú výkon.
17. Dovol si byt clovekom so všetkým, co k tomu patrí. Máš právo na omyly, nevedomost, neboj sa k tomu priznat. To ta poludštuje v ociach ziakov a môzeš stúpat u nich „na cene“. Priznat sa, ze nieco nevieš, je tiez profesionálne. Z identifikácie nedostatkov sa predsa rodia nové myšlienky.
18. Zlaté pravidlo: Jediná vec. Hladaj spolu so ziakmi odpoved na otázku: Akú jedinú vec môzem tento týzden urobit - takú, ze ked ju spravím, bude mi lepšie, radostnejšie, lahšie a budem sa cítit bohatšie?

Upravené podla originálnej myšlienky Garyho Kellera a Jaya Papassana (2018, s. 13) autorov jednej zo sto najlepších biznis kníh všetkých cias - „Akú jedinú vec môzete tento týzden urobit - takú, ze ked ju spravíte, všetko ostatné bude lahšie alebo zbytocné?“

Túto bazálnu ideu doplnajú autori o vysvetlenie: „Klúc je tá casová postupnost. Úspech sa buduje sekvencne, postupne. Vzdy jedna vec po druhej.“ (Keller, Papasan 2018, s. 20) Naozaj to, podla nášho názoru, platí. Ved skutocné osobnosti dosiahli svoju métu postupne, casom, za nejaké obdobie. Aj zrucnosti sa získavajú postupom casu. Toto je dôlezité si uvedomit, preto uvádzame v našom modeli mostu cas ako jeden zo základných pilierov. Je nevyhnutné tento princíp implementovat do edukacného procesu nielen tak, ze o tom vieme, no reálne.

19.  Posledným odporúcaním je nasledujúci obrázok:

Obr.  2 Stisk rúk

Zdroj: pixabay

Ucitel i ziak sú jeden tím v procese edukácie, sú partnermi. Postulát platí pre všetky typy a druhy vzdelávaní. No k ich snahe môzu pristúpit aj iné cinitele, dalšie ruky (napríklad rodicia, starí rodicia, susedia, vychovávatelia, ktokolvek, kto participuje na edukacnom procese), a tak spolu môzu budovat mozaiku obrazu celého partnerstva.

Záver

Ponúkli sme selektovaný náhlad na partnerstvo ucitela a ziaka v procese edukácie. Okrem výnatkov informácií z viacerých zdrojov prezentujeme i vlastný návrh odporúcaní pri budovaní mosta tejto spolupráce. Kazdý zo spomínaných pomyselných kamenov má v tejto stavbe svoje miesto a význam. Platí, ze most spája vzdy dva brehy - svet videný ocami ucitela a svet videný ocami ziaka. Ich osobnosti sú základnými piliermi, na ktorých tento vztah stojí i padá. Tok vody spolocnosti je nepretrzitý, má svoje dno, tiché zákutia i zradné úskalia a jeho hladina nestojí, je v pohybe. Na sile pilierov osobností ucitela i ziaka zálezí, ci zvládnu silu tejto riavy a most ich partnerstva v edukácii obstojí i pri záplavách zmien spolocnosti.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:

BELOVIC, L., 2020. Deti opustené v lese? V com môzu tradície Holandanov inšpirovat rodicov [online]. Dostupné za: https://najmama.aktuality.sk/clanok/285910/deti-opustene-v-lese-v-com-mozu-tradicie-holandanov-inspirovat-rodicov/ [cit 2020-06-05]

BEZÁKOVÁ, R., 2003. Osobnost a profesionalita ucitela. In: Technológia vzdelávania. Roc. 11, c. 5. ISSN 1338-1202.

DYTRTOVÁ, J. a M. KRHUTOVÁ, 2009. Ucitel - príprava na profesi. Praha: Grada Publishing. ISBN 978-80-247-2863-6.

KELLER, G. a J. PAPASAN, 2018. Jediná vec. Bratislava: Eastone Books. ISBN 978-80-8109-343-2.

KOMENSKÝ, J. A., 1992. Vševychova (Pampaedia). Bratislava: Obzor. ISBN 80-215-0216-9.

KOVALIKOVÁ, S. a K. OLSENOVÁ, 1996. Integrované tematické vyucovanie - model. Bratislava: FABER. ISBN 80-967492-6-9.

KOSOVÁ, B., 2001. Škola orientovaná na dieta. In: Pedagogické rozhlady. Roc. 10, c. 2. ISSN 1335-0404.

Prieskum odhalil stav školstva v našej krajine. Ucitelia vedia ucit kreatívne, no nerobia to [online]. Dostupné z: https://www.startitup.sk/prieskum-odhalil-stav-skolstva-v-nasej-krajine-ucitelia-vedia-ucit-kreativne-no-nerobia-to/ [cit 2020-06-02]

ŠVEC, Š., 1994. Ponatie osobnosti v humanistickom ucitelstve. In: Pedagogika. Roc. 44, c. 2. ISSN 0031-3815.

Švédske príslovie [online]. Dostupné z: https://citaty-slavnych.sk/citaty/1985819-svedske-prislovie-kone-sa-nechaju-priviest-k-vode-ale-neprinutite-i/ [cit 2020-07-15]

Stisk rúk [online]. Dostupné z: https://pixabay.com/sk/illustrations/search/ruky/?pagi=15 [cit 2020-06-30]

Vyštudoval Oxford a vrátil sa na Slovensko: Ludia nepochopili, preco Bill Gates a Mark Zuckerberg odišli zo školy [online]. Dostupné z: https://www.startitup.sk/vystudoval-oxford-a-vratil-sa-na-slovensko-ludia-nepochopili-preco-bill-gates-a-mark-zuckerberg-odisli-zo-skoly/ [cit 2020-05-02]

ZELINA, M., 1990. Osobnost ucitela. In: Pedagogické revue. Roc. 42, c. 3. ISSN ‎1335-1982.