Povinne ucivo ,,Ochrana zivota a zdravia" sa v strednych skolach realizuje prostrednictvom vyucovacich predmetov statneho vzdelavacieho programu a obsahom samostatnych organizacnych foriem vyucovania - ucelovych cviceni a kurzu. Aplikuje sa v nom ucivo, ktore bolo v minulosti sucastou ochrany cloveka a prirody. Hlavnym cielom nasej prace je vytvorenie ucebneho materialu - ,,Kurz ochrany zivota a zdravia" pre pedagogickych pracovnikov, ucebne texty pre ziakov a zistit ako im pomohol tento ucebny material k potrebnym teoretickym vedomostiam, praktickym poznatkom k problematike ochrany zivota a zdravia, ako aj zdravia a zivota inych ludi.
Prierezova tematika sa realizuje prostrednictvom predmetov Statneho vzdelavacieho programu a obsahom samostatnych organizacnych foriem vyucovania - ucelovych cviceni a kurzu. Ochrana zivota a zdravia integruje sposobilosti ziakov zamerane na ochranu zivota a zdravia v mimoriadnych situaciach, tiez pri pobyte a pohybe v prirode, ktore mozu vzniknut vplyvom nepredvidanych skutocnosti ohrozujucich cloveka a jeho okolie.
Cielom oblasti je: formovat vztah ziakov k problematike ochrany svojho zdravia a zivota, tiez zdravia a zivota inych ludi, poskytnut ziakom potrebne teoreticke vedomosti, prakticke poznatky, osvojit si vedomosti a zrucnosti v sebaochrane a poskytovani pomoci inym v pripade ohrozenia zdravia a zivota, rozvinut moralne vlastnosti ziakov, tvoriace zaklad vlasteneckeho a narodneho citenia, formovat predpoklady na dosiahnutie vyssej telesnej zdatnosti a celkovej odolnosti organizmu na fyzicku a psychicku zataz narocnych zivotnych situacii.
Kurz na ochranu zivota a zdravia
Samostatnou povinnou organizacnou formou vyucovania je kurz ochrany zivota a zdravia (dalej KOZaZ). Je vyvrcholenim procesu vychovy ziakov v tejto oblasti, formuje ich vlastenecke povedomie, dotvara sustavu ich zrucnosti a navykov o ochrane cloveka a jeho zdravia, prispieva ku zvysovaniu telesnej zdatnosti a psychickej odolnosti ziakov. Prierezova tematika Ochrana zivota a zdravia sa realizuje v samostatnych tematickych celkoch s tymto obsahom: riesenie mimoriadnych udalosti - civilna ochrana, zdravotna priprava, pobyt a pohyb v prirode, zaujmove technicke cinnosti a sporty.
Navrhovane obsahove zameranie samostatneho kurzu je zhodne pre vsetky tri formy jeho realizacie, to znamena s formou dennej dochadzky, internatnou formou alebo kombinaciou tychto foriem. Jeho program musi byt voleny tak, aby sa nim rozsirili vedomosti ziakov, precvicili ich pozadovane zrucnosti a prehlbili navyky z uciva ochrany zivota a zdravia. Pocas kurzu sa kladie doraz aj na overenie vystupnych vedomosti ziakov v poskytovani zdravotnickej prvej pomoci a ich reagovania na situaciu ohrozenia materialnych hodnot a prirody. Obsah kurzu tvori teoreticka priprava, prakticky vycvik a mimovyucovacia zaujmova cinnost ziakov.
Teoreticka priprava - 3 hodiny
Teoreticka priprava v nadvaznosti na vedomosti ziakov z vyucovania a ucelovych cviceni rozsiruje ich informacie o:
- pravnych normach, ktore upravuju povinnosti pripravy obcanov SR na ochranu ich zivota a zdravia,
- organoch a organizaciach podielajucich sa na brannej, ekologickej a humanitarnej vychove obcanov,
- medzinarodnych dohodach a organizaciach humanitarneho zamerania,
- organizacii a ulohach civilnej ochrany SR,
- najnovsich poznatkoch zo zdravovedy,
- technickych sportoch a sebaobrane, pravnych podmienkach vlastnenia a pouzitia zbrane a inych prostriedkov sebaobrany.
Prakticky vycvik - 18 hodin
Prakticky vycvik odbornej tematiky sa odporuca vykonat ako komplexne zamestnanie tychto tematickych celkov: 1. zdravotnej pripravy (5 hodin); 2. riesenie mimoriadnych udalosti - civilna ochrana (5 hodin); 3. pobytu a pohybu v prirode (5 hodin); 4. technickych cinnosti a sportov (3 hodiny)
Zdravotna priprava: Prakticky vycvik zo zdravotnej pripravy je z uciva, ktore nadvazuje na ucelove cvicenia a doplnuje ho a z uciva, ktore je potrebne precvicit s cielom zdokonalenia sa ziakov v poskytovani prvej pomoci: poskytovanie prvej pomoci pri upaloch, ustipnutiach hadom, popaleninach a priestreloch, zhotovenie improvizovanych nosidiel, poradie naliehavosti osetrenia zranenych osob, umele dychanie, kriesenie, stabilizovana poloha, poleptania chemickymi latkami, otravy a omrzliny.
Riesenie mimoriadnych udalosti - civilna ochrana: Obsah zamestnania tematickeho celku ,,Riesenie mimoriadnych udalosti" moze byt modelovany na pouzitie signalov a cinnosti v ich priebehu. Je vhodne precvicit cinnost pri poziari, vybuchu plynu (plynove potrubie, propan-butanova bomba), pri zavale (zosuve pody), pri leteckom nestasti, pri radiacnej havarii (pouzitie jodovej profylaxie, hygienicka ocista osob, ocista dopravnych prostriedkov a potravin), pri otrave potravinami a vodou.
Pobyt a pohyb v prirode: Tematicky celok pobyt v prirode moze obsahovat komplex cinnosti spojenych s vybudovanim stanoveho tabora: pripravou stravy na improvizovanych prostriedkoch, vybudovanim trate pre orientacny beh, radiovo orientacny beh, letny biatlon a pod., uskutocnenim pretekov na vybudovanych tratiach podla pravidiel, upravou a cistenim prirodneho prostredia, poznavanim prirodnych ukazov.
Technicke cinnosti a sporty: Obsah zamestnania z technickych cinnosti a sportov mozu tvorit exkurzie do sportovych zariadeni a ukazky z oblasti: sportovej strelby, motorizmu, radioamaterskej a spojovacej cinnosti, sportoveho potapania a vodnych sportov, modelarstva, leteckych sportov a parasutizmu, horolezectva a pod.
Tematicky celok je mozne spojit aj s mimovyucovacim zaujmovym programom na kurzoch s internatnou formou realizacie alebo s jeho kombinovanou formou. V nom sa odporuca organizovat podla podmienok aj zdokonalovaci plavecky vycvik a sportove sutaze v spolupraci so spolocenskymi organizaciami a obcianskymi zdruzeniami podla osobitnych predpisov.
Ukazka z ucebneho materialu KOZaZ pre ziaka
Tema: Zdravotnicka priprava
Pocet vyucovacich jednotiek: 5
Pomocky: pocitacova ucebna, dataprojektor, interaktivna tabula, pracovny list, resuscitacna babka, lekarnicka, kostra, modely, filmy
Metoda: vykladovo-ilustrativna, reproduktivna, zdokonalovania zrucnosti
Zasady poskytovania prvej pomoci
Prva pomoc je bezprostredna pomoc poskytnuta zranenej alebo chorej osobe este pred prichodom zachrannej sluzby, alebo lekara. Je to subor jednoduchych ukonov, ale kedze pomocky zvacsa nie su k dispozicii, treba casto improvizovat.
Ciele prvej pomoci: na zachranu zivota, na zabranenie zhorsenia stavu, na urychlenie zotavenia.
Zodpovednost osob poskytujucich prvu pomoc: zhodnotit situaciu bez ohrozenia vlastneho zivota, zistit priznaky urazu, ochorenia, poskytnut prvu pomoc pri stavoch ohrozenia zivota, privolat specializovanu pomoc a odovzdat postihnuteho pracovnikom zdravotnickeho zachranneho systemu (vasa zodpovednost konci po odovzdani postihnuteho lekarovi, zdravotnej sestre alebo inej opravnenej osobe).
Prvotne a druhotne laicke vysetrenie
Po zisteni nehody a overeni si, ze nehrozi nebezpecie pre zachrancu, treba zistit co sa postihnutemu stalo systematickym postupom nazyvanym ,,vysetrenie postihnuteho". Pozostava z dvoch casti:
1. Prvotne vysetrenie: Zistit pritomnost vedomia, dychania, priznakov zivota a vonkajsieho krvacania. Ak je postihnuty pri vedomi, t.j. odpoveda na otazky, alebo zareaguje na zatrasenie a dycha sam, mozeme pristupit k druhotnemu vysetreniu.
2. Druhotne vysetrenie: Cielom je odhalit priznaky, ktore neohrozuju bezprostredne zivot postihnuteho, ale mohli by sposobit komplikacie, ak by ostali neodhalene. Je zlozene z dvoch casti: rozhovor a vysetrenie od hlavy k pate.
Definicie
Lekarska pomoc je pomoc, ktoru poskytuje v nemocnici, ambulancii alebo na mieste nehody lekar.
Zachranca je osoba, ktora ma osvedcenie vydane prislusnym skoliacim zariadenim na poskytovanie prvej pomoci.
Pri vsetkych ukonoch poskytovania prvej pomoci plati zasada:
NEOHROZIT VLASTNY ZIVOT!
Odkaz na: www.eskola.habj.sk
Kategoria: Telesna vychova a sport
Kurz: Kurz ochrany zivota a zdravia cloveka
Tema: Pravne dosledky neposkytnutia prvej pomoci. Privolanie rychlej zdravotnej sluzby
Kardiopulmonarna resuscitacia (KPR)
Srdcovo-plucne ozivovanie (KPR) je subor postupov, norma, urcujuca sled cinnosti prvej pomoci u osoby v bezvedomi, ktora nema pulz a nedycha. KPR je sucastou tzv. retazca prezitia, ktory sa sklada zo 4 casti:
- Vcasne privolanie resuscitacneho timu - privolanie zachrannej zdravotnej sluzby - 155, 112
- Zakladna neodkladna resuscitacia BLS (Basic Life Suport) - prva pomoc poskytovana laikmi alebo zdravotnickymi pracovnikmi bez pomocok do prichodu resuscitacneho timu
- Rozsirena neodkladna resuscitacia ALS (Adavanced Life Suport)
- Po-resuscitacna intenzivna starostlivost
Odkaz na: www.eskola.habj.sk
Kategoria: Telesna vychova a sport
Kurz: Kurz ochrany zivota a zdravia cloveka
Tema: Algoritmus zakladnej neodkladnej resuscitacie pre laikov u dospelych. Algoritmus zakladnej neodkladnej resuscitacie pre laikov u deti.
Postup pri zakladnej KPR u dospeleho
- Skontrolujeme, ci postihnuty reaguje - chytime ho za plecia, jemne zatrasieme a nahlas sa spytame: ,,Ste v poriadku?".
- Ak odpoveda, nechame ho v polohe, v akej sme ho nasli a pravidelne kontrolujeme jeho stav.
- Ak neodpoveda, zakricime o pomoc, polozime postihnuteho na chrbat na rovnu podlozku uvolnime dychacie cesty manevrom ,,head tilt - chin lift" (polozime jednu ruku na celo, jemne zatlacime a palec s ukazovakom pouzijeme na stlacenie nosa, sucasne s ukazovakom a prostrednikom druhej ruky zdvihneme bradu tak, aby sa pootvorili usta).
- Dychacie cesty udrziavame priechodne a zaroven zistime, ci postihnuty dycha. Pouzijeme nase zmysly: vidime (sledujeme, ci sa zdviha hrudnik), pocujeme (posluchom pocuvame prudenie vzduchu), citime (na tvari citime vydych)
POZOR
Prve minuty po zastave srdca moze postihnuty vydavat lapave zvuky, chrcat a pod. Nezamienajme si ich s normalnym dychanim. Kontrolu vedomia a dychania vykoname do 10 sekund! Ak mame pochybnosti o normalnom dychani postihnuteho, postupujeme tak, akoby nedychal.
Ak postihnuty dycha, privolame pomoc, sledujeme vedomie a dychanie az do prichodu odbornej pomoci, podla potreby ulozime do stabilizovanej polohy.
Ak postihnuty nedycha, zabezpecime privolanie odbornej pomoci a zacneme s resuscitaciou.
Obr. 1 Vycistenie ustnej dutin
Resuscitaciu zacneme:
- klakneme si vedla postihnuteho,
- polozime spodok dlane na stred hrudnika,
- spodok dlane druhej ruky prilozime na chrbat prvej ruky,
- prsty vrchnej ruky vpletieme pomedzi prsty spodnej ruky a tym sa zaroven uistime, ze tlak nebude prenasany na rebra postihnuteho,
- naklonime sa nad hrudnik a pevnymi vystretymi rukami ho zacneme stlacat do hlbky 4 - 5 cm,
- po kazdom stlaceni hrudnik uvolnime, avsak ruky zostavaju polozene na hrudi, aby nestratili kontakt s miestom stlacania,
- frekvencia masaze je 100/min,
- doba stlacenia a uvolnenia hrudnika by mala mat rovnake casove trvanie.
Kombinuj nepriamu masaz hrudnika s umelym dychanim:
- po 30 stlaceniach hrudnika uvolnime dychacie cesty manevrom ,,head tilt - chin lift",
- palcom a ukazovakom ruky, ktora je polozena na cele postihnuteho, stlacime makku cast nosa, sucasne sa nadychneme a vdychneme tak, aby vzduch mohol prudit do jeho pluc (hrudnik sa ma dvihat),
- po druhom vdychu stlacame hrudnik 30 krat
- resuscitaciu neprerusujeme, az pokial postihnuty nezacne dychat.
Ak su pritomni viaceri zachrancovia, resuscitaciu vykonava vzdy len jeden zachranca a po 2 minutach sa vystriedaju (predideme casovej strate pri pokuse sa vzajomne skoordinovat a taktiez unave pri resuscitacii).
Obr. 2 Resuscitacia dospeleho
Obr. 3 Manever ,,head tilt - chin lift"
Postup pri zakladnej KPR u deti
Postup je podobny ako u dospelych
- Resuscitaciu u deti zaciname 5 zachrannymi vdychmi este pred masazou srdca.
- Ak je zachranca sam, dieta pred privolanim odbornej pomoci najprv minutu resuscituje.
- Pri ziadnych znamkach zivota 15 krat stlaca hrudnik (v zavislosti od velkosti dietata) a potom 2 krat vdychne do pluc
- Privolame odbornu pomoc
Obr. 4 Resuscitacia dietata
Stabilizovana poloha
Stabilizovana poloha alebo stabilizovana pozicia alebo zachranna pozicia je technika prvej pomoci doporucena pre asistenciu ludom, ktori su v bezvedomi alebo temer, ale stale dychaju.
Technika stabilizovanej polohy na boku:
Do stabilizovanej polohy ukladame cloveka vtedy, ked je v bezvedomi, zvracia alebo krvaca z ust. Ale tuto polohu nemozno vyuzit jedine pokial pacient sam dycha a nehrozi mu zastavenie srdcovej cinnosti. V tejto polohe moze volne dychat a nehrozi mu vdychnutie vyvratkov. Poloha koncatin udrzuje jeho telo v stabilizovanej a bezpecnej polohe. Moze byt uplatnena na pravom i lavom boku. Do stabilizovanej polohy vsak ukladajte postihnuteho az po zisteni, ze normalne dycha, a po osetreni viditelnych zraneni. Nikdy neukladajte do tejto polohy cloveka, u ktoreho predpokladate uraz chrbtice a tazkych poraneni! Po ulozeni do stabilizovanej polohy okamzite volame lekara, ale cloveka v bezvedomi nikdy nenechavame sameho
Prva pomoc pri ucinkoch extremnych teplot (Ucinky chladu; Podchladenie (hypotermia); Omrzliny; Tepelny upal (prehriatie); Slnecny upal)
Nadmerne teplo alebo chlad mozu porusit kozu alebo hlbsie ulozene tkaniva, ale aj narusit funkcie organizmu tak, ze mozu sposobit smrt.
Najvhodnejsia teplota ludskeho tela je 36 az 37 degC. Teplotu tela riadi centrum regulacie teploty, ,,termostat" ulozeny v medzimozgu, ktore automaticky nastavuje mechanizmy udrziavajuce rovnovahu medzi zadrziavanim a vydavanim teploty.
Pri horucavach je koza cervena a vlhka, pri nizkych teplotach bleda a sucha. Dychanie je v teplom prostredi zrychlene a v chladnom spomalene.
Ucinky chladu: telesna teplota klesa, ked teplota okolia klesne pod kriticky bod. Telo na chlad reaguje stiahnutim malych ciev v kozi. Znizi sa tym prietok krvi v kozi a zachova sa teplo v centre organizmu
Podchladenie
Priciny a predisponujuce faktory: nizka teplota okolia, znizena cinnost stitnej zlazy, alkohol, unava, deti a stari ludia, nizka telesna zdatnost
Priznaky: 1. triaska, 2. zrychlena cinnost srdca, 3. zrychlene a prehlbene dychanie, 4. pokles teploty v konecniku (vopred zistit rozsah stupnice teplomera), 5. poruchy vedomia, 6. stuhlost svalov, 7. zdanliva smrt
Postup: a) dopravit do tepla, b) vyzliect mokry odev, c) skontrolovat stav vedomia, dychania, d) podanie teplych tekutin a cukru, cokolady, e) osetrenie lokalnych omrzlin, f) zaistenie prevozu do nemocnice. Poznamka: bezne teplomery maju stupnicu len do 34 degC - neodhalia podchladenie.
Preborenie ladu
Priznaky: postihnuty je ciastocne, alebo uplne vo vode (svojpomoc: prebaranie ladu je mozne zastavit alebo spomalit okamzitym lahnutim si na lad s roztiahnutymi koncatinami)
Postup: a) zachranca musi privolat zaistovaciu pomoc, b) priviazany na pevnom lane pomocou polozeneho rebrika alebo dlhej a sirokej dosky sa priblizit k postihnutemu, c) postihnuteho chytit za zapastia oboch ruk a vytiahnut na rebrik, d) dalsie opatrenia ako pri podchladeni. Poznamka: Pri privolavani specializovanej pomoci ziadajte hasicov.
Omrzliny: vznikaju miestnym ucinkom chladu. Postihuju najma koncatiny, nos, usi, lica a prsty. Pricinou je dlhodobe zuzenie ciev.
Priciny: vystavenie koncovych a nechranenych casti tela chladnemu prostrediu, vlhku a vetru. Teplota pod bodom mrazu nie je nevyhnutna.
Priznaky: 1. zblednutie, neskor mramorovanie s modrym odtienom na koncovych castiach tela (prsty, nos, usi, lica), 2. pichanie a bolest, 3. moznost tvorby pluzgierov, 4. necitlivost
Postup: a) pri zbeleni, mravenceni zohrievajte sami sebe alebo druhemu postihnutemu omrznutu cast vlastnymi rukami (prsty mozno strcit pod pazuchu), b) dopravit do tepleho prostredia, c) ponorit do teplej vody na 20 - 40 min, alebo opakovat teple obklady (voda skor vlazna, nikdy nie horuca), d) po nadobudnuti normalnej farby a obnoveni citlivosti osusit a zabalit do tkaniny z prirodneho materialu, e) zariadit prevoz v pripade pochybnosti na lekarske osetrenie. Po zohriati omrzliny vacsej ako dlan zotrvat par hodin bez telesnej namahy. Poznamka: Dolezita je prevencia - pri pobyte v chladnom prostredi si pravidelne skusajte citlivost koncovych casti tela. Pouzivajte suchy odev vo viacerych vrstvach zakryvajuci co najviac plochy tela. Vrchna vrstva odevu ma byt nepremokava. Omrzliny nesuchat - riziko poskodenia koze a vniknutia infekcie.
Tepelny upal
Priciny: vznika pri vysokej teplote prostredia alebo vysokej horucke
Priznaky: 1. horuca cervena koza, vacsinou sucha, 2. bolesti hlavy, nevolnost, 3. vysoka telesna teplota, 4. zrychlene dychanie, 5. bezvedomie.
Postup: a) preniest do chladneho prostredia a vyzliect, b) ak nie je bezvedomie, ulozit do polosediacej polohy, c) chladit zabalenim do mokrej plachty, alebo navlhcenim povrchu tela vlaznou vodou a ovievanim (noviny, ventilator), d) neznizovat telesnu teplotu pod 38 degC, e) zariadit prevoz na lekarsku kontrolu. Poznamka: Ak je k dispozicii lad, dajte ho zabaleny vo vrecku do podpazusia, na slabiny, alebo na krk. V pripade nahlej straty vedomia postupovat ako pri bezvedomi.
Slnecny upal
Priciny: vznika pri dlhsom pobyte na priamom slnku, moze vzniknut aj pri zamracenej oblohe a v zime na horach
Priznaky: 1. koza je cervena, citliva, 2. tvoria sa opuchliny a pluzgiere, 3. bolesti hlavy, nevolnost, stuhnutie sije, 4. pocit vycerpanosti a unavy, 5. normalna telesna teplota
Postup: a) odviest do tiena a ochladzovat kozu oplachovanim studenou vodou, b) malymi duskami davat pit studenu vodu, mineralku, c) pri poteni, krcoch alebo hnacke pridat na pol litra vody 1/2 kavovej lyzicky kuchynskej soli, d) vyhladat lekarsku pomoc, ak sa stav nezacne zlepsovat po 30 min liecby. Poznamka: Nestrhavat pluzgiere. Pri bolestiach hlavy chladit hlavu mokrym obkladom.
Urazy sposobene zvieratami (Pohryznutie; Ustipnutie hmyzom; Ustipnutie hadom)
Pohryznutie
Priznaky: 1. jedna alebo viac bodnych ran v tvare odtlackov zubov 2. trzne rany sposobene trhanim zubami 3. slabe az silne krvacanie.
Postup: a) pri povrchovych ranach so slabym alebo ziadnym krvacanim niekolko minut umyvat vodou a mydlom, b) pri pochybnostiach vyhladat lekarske osetrenie, c) pri velkych ranach s krvacanim zastavit krvacanie tlakom v rane a tlakovym obvazom a zariadit prevoz do nemocnice. Poznamka: zabrante styku s neznamymi zvieratami (domacimi aj divymi), ktore sa spravaju krotko. Pri pohryzeni zistite majitela alebo upovedomte mestsku policiu a vyhladajte lekarske osetrenie, kde rozhodnu o ockovani proti tetanu a besnote. Pohryzenie clovekom moze tiez vyzadovat osetrenie.
Ustipnutie hmyzom
Priznaky: su viac bolestive ako nebezpecne s vynimkou ludi alergickych na pichnutia hmyzom: 1. nahla ostra bolest, 2. opuch s bodkou v strede, 3. pri vpichu v ustach dychacie tazkosti
Postup: a) odstranit zihadlo bez stlacania (nechtom, telefonnou kartou), b) prilozit lad, c) pri vpichu v ustach cmulat lad, alebo vyplachovat studenou tekutinou. Poznamka: Pri zvacsovani opuchu na druhy den vyhladajte lekara. Ak ste uz mali neprimeranu reakciu v minulosti, poradte sa s lekarom, ktory vam da pohotovostny liek pre pripadnu potrebu.
Ustipnutie hadom
Priznaky: 1. jedna alebo dve bolestive krvacajuce ranky, 2. poruchy videnia, 3. nevolnost, potenie, slinenie, 4. opuch.
Postup: a) postihnuteho ulozit a ukludnit, b) ranu vymyt (najvhodnejsie je mydlo a voda), c) znehybnit koncatinu v polohe nizsie ako srdce, d) vyhladat lekarske osetrenie, e) len pri velkej vzdialenosti (viac ako 2 h) od zdravotnickeho zariadenia, pri rychle sa zvacsujucom opuchu aplikovat nad ranu (povyse rany) obvaz tak, aby nestahoval koncatinu. Poznamka: U nas je jedovata jedine vretenica a jej ustipnutie je smrtelne velmi zriedkavo. Ine jedovate hady sa vyskytuju len u chovatelov. Odsatie do 3 min odstrani len tretinu z jedu, ale 25 % uhryznuti je bez vstreknutia jedu do koze. Davka jedu vretenice je urcena pre jej prirodzene obete - kraliky, hlodavce - pre cloveka je jedu malo na to, aby bol nebezpecny.
Popalenie a obarenie (Poranenia sposobene extremnymi teplotami, chemikaliami alebo ziarenim.)
Typy popalenin (podla priciny vzniku):
Suche popaleniny - plamene, horiace cigarety a horuce elektricke pristroje, napr. zehlicky. Rychlo sa pohybujuce predmety, ktore sa dotykaju koze ,tzv. ,,popalenie povrazom"
Obarenie - sposobuje mokre teplo, ako para, horuca voda a olej
Studene popaleniny - dotyk s kovom v mraze alebo mraziace latky
Poleptania (chemicke popaleniny) - kyseliny a zasady, ktore obsahuju cistiace prostriedky pouzivane v domacnostiach alebo v priemysle
Popaleniny elektrickym prudom - elektricky prud a blesk vytvaraju teplo, ktore popali kozu, ako aj tkaniva
Popaleniny s oziarenia - slnecne luce a svetlo odrazane svetlym povrchom (napr. snehom) mozu poskodit kozu a oci. Rontgenove luce alebo radioaktivne latky
Delenie popalenin:
Delia sa podla hlbky alebo rozsahu poskodenia. Od toho zavisi aj osetrenie a liecenie. Plati, ze kazdy, kto utrpi popaleninu s priemerom vacsim ako 2 - 3 cm alebo popaleninu hlbsiu, ako hlbka koze, ako aj popaleninu elektrickym prudom, musi sa osetrit v nemocnici.
Rozsah popaleniny - cim vacsi povrch tela je postihnuty, tym vacsia je moznost soku (napr. dospely clovek s popaleninou postihujucou 9 ci viac % povrchu tela sa musi liecit v nemocnici)
Stupne popalenin:
Popaleniny sa klasifikuju podla hlbky poskodenia koze. Rozoznavame 4 stupne:
1. stupen - Popaleniny zasahuju len povrchovu vrstvu koze. Prejavuju sa zacervenanim, ale bez pluzgierov.
2. stupen - Su to stredne hlboke popaleniny, ktore znicia povrchovu vrstvu koze. Su velmi bolestive. Koza je cervena a tvoria sa pluzgiere.
3. a 4. stupen - Je to najtazsi typ popalenin. Pri tychto hlbokych popaleninach dochadza k strate citlivosti koze. Koza mava voskovy vzhlad, je bleda alebo spalena.
Pravidlo deviatich
Ako pomocku pre rychly vypocet popalenej plochy uvadzame tzv. deviatkove pravidlo, ktore je znazornene na obrazku.
Zavaznost popalenin je podmienena nielen hlbkou popalenia, ale najma rozsahom, napr. dlan cloveka tvori asi 1 % povrchu tela. Bezprostredne po uraze totiz hrozi sok, a to uz pri popaleni 1 % povrchu tela!
Popaleniny
Priciny: styk povrchu tela s horucimi parami, tekutinami, telesami
Priznaky: 1. bolest po dotyku s horucim telesom (popalenina), alebo s horucou kvapalinou (obarenina), 2. zacervenanie koze, 3. objavenie sa pluzgierov, 4. pri popalenine vacsej ako dlan moznost vzniku soku.
Postup: a) okamzite chladit studenou vodou 20 min, b) ked prestane boliet po zastaveni chladenia prikryt potravinarskou foliou, obvazom, cistou tkaninou, mikrotenovym vreckom, c) protisokove opatrenia, d) zariadit prevoz na definitivne osetrenie. Poznamka: Studena voda z vodovodu je dostatocne chladna na zastavenie sirenia popaleniny do hlbky a sirky. Cim skor po zacati chladenia dat dole prstene a privesky. Horiaci odev uhasit, priskvarene casti odevu nestrhavat. U deti popalenina vacsia ako plocha 2 dlani postihnuteho, u dospeleho plocha vacsia ako 5 dlani mozu byt zivotu nebezpecne.
Uraz elektrickym prudom
Priznaky: 1. male popaleniny, priskvary na vstupe a vystupe prudu z tela, 2. moze byt bezvedomie a 3. zastavenie krvneho obehu. Pri zapaleni odevu viditelne popaleniny, inak je vonkajsie poskodenie male, vnutorne poskodenie organov vyrazne a zivot ohrozujuce.
Bezpecnost zachranara:
1. Situacie vonku: pri elektrickom vedeni padnutom na zem treba vypnut prud pred poskytnutim prvej pomoci. Prerusenie prudu alebo elektrickeho vodica ponechajte specializovanej sluzbe. Zabrante pristupu osob do nebezpecnej zony. Pri napati nad 1 000 V je mozne ,,preskocenie" prudu az 18 metrov.
2. Situacie v uzavretom priestore: pri podozreni na kontakt s elektrickym prudom vypnite vypinacom, poistkou, hlavnym vypinacom (bytovym, domovym), alebo vytiahnite zastrcku, ak je neposkodena.
Postup: a) skontrolovat pritomnost vedomia a dychania, ak nie su pritomne postupovat ako pri zastaveni dychania a krvneho obehu - zacat stlacanie hrudnika a zachranne vdychy, b) osetrit popaleniny, c) opatrenia proti soku
Poznamka: prvu pomoc poskytujte az ked mate istotu, ze je preruseny kontakt postihnuteho s elektrickym prudom. Kazdy zasah elektrickym prudom sprevadzany sokom vyzaduje lekarsku kontrolu.
Blesk je kratkotrvajuci silny vyboj elektrickeho prudu. Okrem priznakov ako pri uraze elektrickym prudom moze zapalit odev, alebo viest k okamzitej smrti. Prva pomoc je rovnaka.
Prevencia: nestat v burke pod osamotenymi vysokymi predmetmi (stromy, stoziare) a na rozlahlej rovnej ploche (luky, horske hrebene, pasienky).
Poleptanie koze, sliznic, oci
Priciny: kontakt koze, sliznic s kyselinami alebo zasadami v koncentrovanej podobe
Priznaky: kyseliny aj zasady su zieraviny a sposobuju rovnake poskodenie aj priznaky: 1. paliva bolest koze so zmenenou farbou, 2. pri poleptani oci bolest, nemoznost otvorit oko, krc ocneho svalstva, 3. po vypiti bolest a palenie v ustach, pazeraku a zaludku, zmeny farby peri a okolia ust.
Postup: a) pri praskovych a tuhych (suchych) zieravinach najprv odstranenie na sucho, b) tekute zieraviny odstranovat 20 min jemnym prudom cistej vody, c) pri zasiahnuti odevu vyzliekat saty zaroven s oplachovanim, d) oci vyplachovat vodou 15 minut bez prerusenia smerom od vnutorneho kutika k vonkajsiemu (odstranit kontaktne sosovky), e) po vypiti davat male dusky cistej vody do celkoveho mnozstva 250 ml, nevyvolavat vracanie. Poznamka: Chrante sa pred pofrkanim. Suche latky najprv odstranit mechanicky (voda ich aktivuje). Nepouzivat neutralizacne latky - neutralizacia je spojena s tvorbou tepla a moznostou popalenin. Do nemocnice dopravit obal alebo vzorky latky na identifikaciu.
Zaobchadzanie s postihnutym a jeho preprava
Ulohou zachrancu je zabezpecit postihnutemu pohodlie, bezpecnost a pohodu, aby sa jeho stav nezhorsil nespravnym zaobchadzanim alebo pohybom. Nikdy nehybte s tazko poranenym alebo s tazko chorym, ak mu nehrozi bezprostredne nebezpecenstvo smrti, alebo ak odborna pomoc nie je k dispozicii. Lepsie je s postihnutym nehybat, poslat po pomoc a poskytnut mu prvu pomoc na mieste.
Prenos
Postihnuteho moze prenasat jeden alebo viaceri zachrancovia. Sposob zavisi od: povahy a vaznosti poranenia, poctu pomocnikov a dostupnych pomocok, vysky a hmotnosti postihnuteho, vzdialenosti bezpecneho ukrytu, cesty, ktoru treba prekonat.
Dvihanie postihnutych
Pri dvihani vzdy pouzivajte svoje najsilnejsie svaly, t.j. stehnove, bedrove a ramenne a bremeno pridrziavajte co najblizsie pri tele.
Obr. 5 Postup pri dvihani
Prenasanie jednym zachrancom
- esenie v naruci (prenasanie postihnuteho s malou hmotnostou. Jednu ruku vsunte pod stehna postihnuteho, druhu mu polozte okolo trupu nad pasom a dvihajte ho)
- tahanie (tahanie postihnuteho po zemi bez dvihania. Pouziva sa vtedy, ak postihnuty nemoze stat a musi sa rychlo premiestnit do bezpecia)
- clovek ako barla (poskytnutie opory postihnutemu, ktory je pri vedomi a moze s pomocou chodit)
- nesenia na chrbte (ak je postihnuty maly, lahky, je pri vedomi a moze sa vas drzat, vylozte si ho na chrbat)
- prelozenim cez ramena (na premiestnenie postihnuteho, ktory je pri vedomi alebo aj v bezvedomi, ak je lahky, alebo na prenesenie dietata a ak potrebuje mat pri nom volne ruky
Obr. 6 Clovek ako barla
Obr. 7 Prelozenim cez ramena
Prenasanie dvoma zachrancami
- sedadlo zo styroch ruk (prenasanie postihnuteho pri vedomi, ktory sa moze pridrziavat)
- sedadlo z dvoch ruk (prenasanie postihnuteho, ktory zachrancom moze pomahat)
- prenasanie spredu a zozadu (postihnuty sa tymto sposobom prenasa na stolicku alebo do vozika)
- prenasanie na stolicke alebo voziku ak je postihnuty pri vedomi a treba ho preniest po schodoch, mozno ho posadit na obycajnu stolicku, ktoru prenesu dve osoby)
Obr. 8 Sedadlo z dvoch ruk
Obr. 9 Sedadlo zo styroch ruk
Obr. 10 Prenasanie spredu a zozadu
Na overenie do akej miery ziaci zvladli danu strukturu ucebnej latky, pouzijeme test s vyberom odpovede - jedna z ponukanych moznosti je spravna, otazky typu pravda/nepravda, otazky s viacnasobnou odpovedou a modelove situacie.
V upevnovacej zlozke vyucovacej hodiny ziaci pracuju s pracovnym listami, resuscitacnou babkou (model CPR SIMON, BLS SIMULATOR - simulacia resuscitacie dospelych, ucinna treningova pomocka pre CRP), modelmi - torzo cloveka, kostrou cloveka, plagatmi, lekarnickami, ktore zahrnaju preberanu temu. Ziakom budu premietane aj filmy pre poskytovanie prvej pomoci.
Namiesto zaveru
Ucebny material sme vytvorili k vzdelavaciemu programu Ochrana zivota a zdravia s cielom poskytnut prehlad o postaveni tematiky ochrany zivota a zdravia v zakladnych pedagogickych dokumentoch a aktualnej legislative v oblasti civilnej ochrany obyvatelstva, zdravotnej pripravy, pobytu a pohybu v prirode, zaujmovych technickych cinnostiach a sportoch. Zamerom vzdelavacieho programu je rozvijat kompetencie ucitela v oblasti planovania edukacnych cielov prierezovej problematiky ochrana zivota a zdravia.