Metodicka priprava ucitela
Vyber lokality: Senianske rybniky, okres Michalovce
Lokalita Senianske rybniky sa rozprestiera na Zempline a patri medzi najvyznamnejsie ornitologicke lokality na Slovensku a v strednej Europe. Senianske rybniky su Chranenym vtacim uzemim (CHVU) s rozlohou 2 668 ha. Nachadza sa tu rozsiahla, umelo vybudovana rybnicna sustava, ktora v sebe zahrna 26 chovnych rybnikov a jeden mimoprodukcny rybnik, ktory je Narodnou prirodnou rezervaciou (NPR) s rozlohou 213,31 ha. Na vybudovanie rybnikov vsak bola zvolena prirodzena tzv. senianska depresia (najnizsie oblast Vychodoslovenskej niziny s nadmorskou vyskou 98 m), ktora bola trvalym mociarom a pravidelne zaplavovana. Takyto biotop prirodzene vyuzivalo vtactvo na hniezdenie alebo na medzipristatie pri migracii. Senianske rybniky su obklopene roznymi typmi luk, mokradami, pasienkami a sustavou privodnych a odvodnych kanalov (Cierna voda, Okna, Sobranecky kanal), ktore maju nenahraditelny vyznam pre biodiverzitu. Na tomto uzemi bolo pozorovanych 283 druhov vtactva, co tvori 81 % z celkoveho poctu zistenych druhov na Slovensku. Z toho tu hniezdi 119 druhov a zistilo sa 153 druhov vodneho vtactva a vtactva zijuceho pri vode. Z najvzacnejsich druhov je to: lyziciar biely, volavkovite druhy - belusa mala a velka, volavka popolava, volavka purpurova, buciak velky, kormorany, lysky a migrujuce druhy: zeriav popolavy a obidva druhy pelikanov europskych - ruzovy, kuceravy. Vyskytuje sa tu asi 300 druhov vyssich rastlin, medzi najvzacnejsie patria: korunkovka strakata, bledula letna, okrasa okolikata, leknovec stitkaty. Zo zivocichov kunky cervenobruche, mloky, korytnacka mociarna, z ryb cik europsky. Narodna prirodna rezervacia a jej ochranne pasmo je zapisana v zozname ramsarskych lokalit medzinarodneho vyznamu.
V sucasnosti je tu sidlo ornitologickej spolocnosti SOS/BirdLife Slovensko s nazvom Avescentrum Senne a uzemie vyhradene pre turistov s nazvom Vtaci raj. Ornitologovia vybudovali v okoli NPR pozorovacie ornitologicke veze pre odbornikov, aj verejnost. Veze su sucastou Naucneho chodnika ,,Vtacim rajom" so 14 infopanelmi.
Zahrnutie exkurzie do rocneho planu skoly a tematickych planov ucitela: Navrh exkurzie bolo potrebne konzultovat s vedenim skoly a na Metodickom zasadnuti predmetovej komisie prirodovednych predmetov a nasledne zahrnut exkurziu do rocneho planu skoly - mimoskolskych aktivit (vyletov, exkurzii). Stanovil sa termin na koniec mesiaca maj. Exkurzia je zahrnuta aj v tematickych planoch ucitela pre biologiu v piatom rocniku v sulade s inovovanym Statnym vzdelavacim programom. Exkurziu s problematikou vodneho ekosystemu realizujem druhy skolsky rok s obmenami foriem prace a metod vzhladom na riesenie stanoveneho odborno-metodickeho problemu v tejto praci.
Tema exkurzie: Pozorovanie a poznavanie vodneho ekosystemu v lokalite Senianske rybniky.
Predmet: biologia
Skola: zakladna skola
Rocnik/trieda: piaty/5.A
Tematicky celok: Zivot vo vode a na brehu, Zivot na poliach a lukach
Organizacna forma: exkurzia
Druh exkurzie: komplexna, terenna, jednodnova, zaverecna
Ciele exkurzie:
Kognitivne ciele - pozorovat a rozpoznavat zive a nezive zlozky vodneho a lucneho ekosystemu, opisat ich vzajomnu zavislost, uskutocnit, zaznamenat a vyhodnotit pozorovanie organizmov v prirode, rozlisit organizmy podla vonkajsej stavby, vyhladat nezname organizmy pomocou atlasu, opisat prisposobenie sa organizmov danemu prostrediu, zdovodnit potravove vztahy medzi organizmami zijucimi v spolocenstve a zostavit jednoduchy potravovy retazec pre vodne spolocenstvo, prezentovat a obhajit vysledky svojej prace.
Afektivne ciele - dodrziavat pravidla bezpecnosti, respektovat nazory inych v skupine a spolupracovat s ostatnymi clenmi skupiny, respektovat potrebu ochrany prirody.
Psychomotoricke ciele - vykonat jednoduche pokusy v terene podla navodu: meranie pH, teploty a cistoty vody, vyrobit jednoduche merace na stanovenie rychlosti pohybu a priehladnosti vody, vyrobit siet na odber planktonu.
Objekty pozorovania exkurzie: voda v kanali Cierna voda, mokrad Ostrovik, sustava rybnikov, fauna a flora uzemia.
Obsah exkurzie: Spolocenstvo vody a jej okolia. Spolocenstvo luk a pasienkov. Voda stojata, tecuca. Teplota vody. Plankton. Rastliny vo vode a na brehu, rastliny luk a pasienkov. Steblo. Vyznam vodnych rastlin, vyznam brehovych rastlin. Zivocichy vo vode, pri brehu, na luke a na pasienku. Etaze lucneho porastu. Mokre luky. Prisposobenie sa zivocichov - mastne perie, plavacie blany, husta srst, silny chvost. Potravovy retazec.
Vyucovacie metody: riadene a potvrdzujuce badanie, metoda vzajomneho ucenia, pozorovanie dalekohladom, lupou, praca s pracovnym listom a pozorovacim harkom, praca s atlasom, zber materialu, zhotovovanie dokumentacie, zber udajov - fotografovanie, meranie, praca s prenosnym laboratoriom, praca s jednoduchymi meracimi pomockami, diskusia, instruktaz.
Organizacna forma ziackej prace pocas exkurzie: skupinova praca - v piatich skupinach s diferencovanymi ulohami skupin, v ramci skupiny maju ziaci nediferencovane ulohy.
Ucebne pomocky a didakticka technika: pracovne listy a pozorovacie harky, atlasy, ucebnica, pisacie potreby, dalekohlad, fotoaparat, mikroskop, ECOLAB - prenosne laboratorium, sietka na plankton, hustomer, teplomer, pH indikatorovy papierik, Secciho disk, potreby na pracu s miskroskopom.
Rozdelenie ziakov do skupin: V triede je spolu 24 ziakov. Ziaci su rozdeleni do piatich priblizne rovnocennych pracovnych skupin. V styroch je po pat ziakov, v jednej styria.
Rozdelenie uloh a priprava pracovnych listov pre skupiny:
1. pracovna skupina - tema: Voda a jej vlastnosti
2. pracovna skupina - tema: Vodne mikroorganizmy a bezstavovce
3. pracovna skupina - tema: Vodne stavovce
4. pracovna skupina - tema: Vodne a brehove rastliny
5. pracovna skupina - tema: Mokrade a podmacane luky
Sposob vyhodnotenie exkurzie:
Ziaci vypracuju a odovzdaju v stanovenom termine prezentaciu. Na jej tvorbu vyuziju vlastne fotografie, zapisky, pracovne listy.
Organizacna priprava ucitela
Termin exkurzie: 8. jun 2018
Navstivenie lokality Senianske rybniky - tyzden pred terminom exkurzie, zistenie aktualne stavu terenu, vytycenie miest pre pracu skupin, tzv. stanovistia.
Zabezpecenie dopravy: objednanie autobusu od sukromneho prepravcu, s trasou Kosice - Senne a spat. Cenova ponuka 7,- EU na ziaka.
Cestovne poistenie - vybavenie kratkodobeho cestovneho poistenia a vyplatenie v pobocke poistovne (naklad 1,- EU na ziaka).
Pesia trasa: presun peso od kastiela v Sennom po ornitologicku pozorovaciu vezu Ostrovik a spat.
Sposob stravovania a pitny rezim: vlastna strava a pitie.
Casovy harmonogram exkurzie:
07:00 odchod Kosice, miesto OC Vazec
08:30 prichod autobusu do Senneho, miesto - kastiel
08:30 - 09:00 pesi presun naucnym chodnikom Vtaci raj k rozhladni Ostrovik
09:00 - 09:30 uvodna cast - poucenie, rozmiestnenie na stanovistia, rozdelenie uloh
09:30 - 11:30 realizacna cast - praca v skupinach na stanovistiach podla zadania
11:30 - 12:00 prestavka na obed
12:00 - 13:30 vzajomne ucenie - spolocny presun po stanovistiach - kazda skupina predstavi ostatnym skupinam, co pozorovali a zistili
13:30 - 14:00 balenie a presun k autobusu
14:00 - 16:00 prichod do Kosic aj s casovou rezervou
Suhlas vedenia skoly s exkurziou - priprava ziadosti o suhlas s akciou a jej podanie vedeniu skoly s dostatocnym predstihom a podrobnymi informaciami o akcii.
Informovany suhlas zakonnych zastupcov s podmienkami exkurzie - priprava tlaciva pre rodicov s podrobnymi podmienkami akcie. V spodnej casti je navratka, ktoru rodicia podpisu, odstrihnu. Cast s informaciami im zostava.
Zoznam potrebnych veci - priprava zoznamu vzhladom na pocasie a specificke miesto: sportove pohodlne oblecenie, nepremokava vetrovka, prsiplast, pevna nepremokava obuv, hygienicke potreby - vreckovky, vlhcene utierky, siltovka, klobuk, repelent, opalovaci krem, gumene rukavice, batoh, pisacie potreby, tvrda podlozka, zapisnik, preukaz zo zdravotnej poistovne, karimatka, alebo deka, dalekohlad, mobil, fotoaparat.
Poucenie ziakov o bezpecnosti a spravani sa ziakov pocas exkurzie - pripravene pokyny o spravani sa ziakov pocas exkurzie a zoznam ziakov s podpisom.
Menny zoznam ziakov - vyhotoveny trikrat: jeden na odovzdanie vedeniu skoly, jeden pre vlastne potreby, jeden pre cestovne poistenie.
Priprava pomocok - vytlacenie a zbalenie pracovnych listov a rozdelenie do obalov pre pracovne skupiny, zbalenie pomocok, literatury, dobitie digitalnej techniky.
Lekarnicka - priprava a kontrola.
Priprava ziakov
Oboznamenie ziakov s exkurziou - ziaci su zoznameni s cielom, obsahom exkurzie a postupom. Dostavaju organizacne pokyny.
Oboznamenie ziakov s ulohami a rozdelenim do skupin - rozdelenie ziakov do skupin, na stanovistia a urcenie uloh, ktore budu v priebehu exkurzie riesit.
Zopakovanie uciva - zopakovanie uciva tematickych celkov Zivot vo vode a na brehu a Zivot a pasienkoch a lukach.
Poucenie ziakov o bezpecnosti - ziaci su pouceni o pravidlach bezpecneho spravanie sa pocas presunu a pobytu na exkurzii. Ziaci poucenie potvrdzuju podpisom.
Realizacia exkurzie
Uvodna cast
Po prichode na miesto Senianske rybniky, cast luka Ostrovik boli ziaci oboznameni s lokalitou. Ziaci boli opat pouceni o bezpecnosti. Nasledovala instruktaz, co budeme robit a rozdelenie ziakov do skupin, urcenie stanovist, kde budu skupiny pracovat a co budu skumat.
Vlastna realizacia exkurzie
Ziaci riesia ulohy v piatich pracovnych skupinach. Kazda pracovna skupina riesi ulohy badatelskym pristupom na inu temu. Ziaci v ramci jednej skupiny pracuju na tej istej teme a spolocne riesia ulohy. Badanie sa uskutocnuje na nizsich urovniach - riadene badanie, niekedy potvrdzujuce badanie.
1. pracovna skupina - Tema: Voda a jej vlastnosti
Badatelska otazka: Je voda v rybnikoch cista?
Aktivita 1: Aka je farba a zapach vody?
Ciel: Pozorovat, zhodnotit farbu a zapach vody vlastnymi zmyslami.
Postup: Ziaci pracuju podla postupu v pracovnom liste. Opatrne naberu vodu do bielej plastovej nadoby a pozoruju jej farbu a zapach. Pri vybere odpovede si volia z nasledujucich charakteristik:
Farba:
- Hnedo sfarbena voda - moze byt nasledkom organickeho znecistenia, ci privaloveho dazda. (Ake bolo pocasie pred exkurziou?)
- Mnohofarebny lesk na hladine - svedci o pritomnosti olejov v toku.
- Pena na hladine - moze byt prirodneho rastlinneho povodu (pel, ciastocky pody), silne spenenie vody je sposobovane pracimi prostriedkami.
- Zelene sfarbenie je spojene s pritomnostou rias a sinic vo vode.
Zapach:
- Aj cista voda moze mat mierny cerstvy zapach.
- Sirovy zapach je sposobeny prienikom odpadovych vod alebo rozkladom zivocisnych tkaniv, ukazuje tiez nedostatok kyslika vo vode.
- Hnilobny, mocovkovy zapach svedci o silnom znecisteni.
- Rybaci, zemity alebo travovy zapach moze byt sposobeny nadmernym narastom rias, poukazuje na silne slnecne ziarenie alebo eutrofizaciu toku.
V pracovnom liste je vysvetlene, co je eutrofizacia, ziaci sa s tymto pojmom stretavaju prvykrat.
Informacia pre ziakov: Eutrofizacia je nadmerny rast rastlin a rias vplyvom vyssieho mnozstva anorganickych zivin vo vode, najma dusika a fosforu, ktore sa do vod dostavaju z hnojenych pod, z odpadovych vod. Po odumreti premnozenych rastlin a ich naslednom hniti dochadza k znizovaniu obsahu kyslika rozpusteneho vo vode a k naruseniu biologickej rovnovahy.
Aktivita 2: Je voda priehladna?
Ciel: Zmerat priepustnost vody pre svetlo, zistit, do akej hlbky prebieha fotosynteza. Ziaci dostavaju potrebnu informaciu, preco zistujeme priehladnost vody.
Informacia pre ziakov: Priehladnost vody je jej viditelnost do hlbky. Zavisi od farby a zakalu vody, ktory sposobuju napr. hlina, bahno a mikroskopicke organizmy. Mnozstvo prenikajuceho svetla je dolezite pre fotosyntezu a ovplyvnuje cely ekosystem. V terene sa pouziva na meranie priepustnosti tzv. Secchiho doska, ktoru sme si zhotovili.
Postup: Ziaci sa opatrne postavia na breh a pomaly spustaju Secciho disk do vody. Sleduju, pokial je viditelny a zaroven pri spustani odratavaju pocet uzlikov. Uzliky su kazdych 10 cm.
Aktivita 3: Aka je teplota vody, hustota a pH?
Ciel: Zmerat teplotu vody, hustotu a pH.
Informacia pre ziakov: Vacsina zivocichov je schopna zit iba v rozsahu teplot od 0 degC do 45 degC. Ucili ste sa, ze voda ma najvacsiu hustotu pri teplote 4 degC. O pH sa este bude ucit. Dnes vam staci vediet, ze hodnoty pH sa pohybuju v rozmedzi od 0 do 14. Chemicky cista voda ma pH = 7, cize neutralne pH, viac ako 7 je zasadite pH a menej ako 7 je kysle pH. Vacsine sladkovodnych organizmov vyhovuje neutralna voda, pre ryby je optimalna zasadita hodnota 7,5 - 8.
Postup: Ziaci meraju pomocou teplomera, hustomera a pH indikatoroveho papierika hodnoty velicin a zapisuju ich do tabulky.
Aktivita 4: Je voda stojata, pomalytecuca, ci rychlotecuca?
Ciel: Zmerat rychlost pohybu vody v kanali Cierna voda.
Postup: Na brehu ziaci vyznacia vzdialenost 10 m s oznacenym zaciatkom a koncom merania. Jeden ziak hadze zatku do stredu toku a druhy zaroven zapina stopky. Ked zatka doplava do ciela, cas sa stopne.
Aktivita 5: Je voda chemicky cista? (Obsahuje neziaduce chemicke latky?)
Informacia pre ziakov: Aj cira voda moze byt znecistena, ak su v nej rozpustene chemicke latky. Medzi taketo latky patria:
Dusitany (NO2)-: nachadzaju sa vo vsetkych typoch vod ako sucast obehu dusika v prirode, ale vo velmi malych mnozstvach. V pitnej vode, zvlast v dojcenskej, su neziaduce (jed, ktory sa viaze na krvne farbivo a to potom nedokaze prenasat kyslik). Hlavnym zdrojom znecistenia vody dusitanmi, ako aj dusicnanmi, je polnohospodarstvo (hnojiva), odpadove a splaskove vody.
Dusicnany (NO3)-: vyskytuju sa vo vsetkych typoch vod ako sucast obehu dusika. V cistych prirodnych vodach su v minimalnych mnozstvach, v polnohospodarskych a priemyselnych oblastiach su vo vacsich mnozstvach. Su zdravotne nebezpecne, ich obsah v pitnej vode nesmie prekrocit 50 mg/l (u dojciat 15 mg/l).
Fosforecnany (PO4)3-: podielaju sa spolu s dusikom na eutrofizacii vody. Fosforecnany sa mozu dostat do vody z pracich praskov a umelych hnojiv.
Amoniak (NH4)+: amoniakalny dusik sa vyskytuje vo vsetkych typoch vod v malych mnozstvach, je sucastou kolobehu dusika. Pritomnost amoniaku v pitnej vode signalizuje znecistenie podzemnych vod zivocisnymi odpadmi a umelymi hnojivami. Velke koncentracie amoniaku vo vodnom prostredi vedu k uhynu ryb.
Tvrdost vody: je vlastnost vody, ktora vyjadruje mnozstvo vapnika a horcika, ktore su beznou sucastou podzemnych a povrchovych vod. Obsah sa udava v stupnoch degdH.
Kolorimetria (farba + merat) - je meranie pomocou reagencnych cinidiel, ktore sa vyfarbia v zavislosti od pritomnosti a mnozstva skumanej chemickej latky vo vode.
Ciel: Kolorimetricky odmerat kvalitu vody (meranie je orientacne!).
Postup: Ziaci odoberaju vzorku vody do plastovej flase. Pomocou postupu prilozeneho v mobilnom laboratoriu odmeraju mnozstvo chemicky latok vo vode.
Zaver: Je voda v rybnikoch cista?
2. pracovna skupina - Tema: Vodne mikroorganizmy a bezstavovce
Badatelska otazka: Co si myslite, zije vo vode a pri vode vela mikroskopickych organizmov a bezstavovcov?
Aktivita 1: Nachadzaju sa vo vode prvoky a zooplankton?
Ciel: Pozorovat a rozpoznat zastupcov zooplanktonu, prvokov.
Postup: Ziaci pomocou planktonovej sietky odoberaju vzorku. Dalsiu vzorku vody odoberaju priamo do flase z povrchu vody. Pozoruju ziskane organizmy volnym okom, lupou alebo mikroskopom. Zistenie zaznamenavaju.
Aktivita 2: Co si myslite, ake vacsie bezstavovce ziju vo vode?
Ciel: Pozorovat a pomenovat bezstavovce zijuce vo vode.
Postup: Ziaci pozoruju hmyz a vodne makkyse pod vodnou hladinou a na nej. Urcuju slovensky rodovy aj druhovy nazov pozorovaneho druhu. Pozorovanie zapisuju a dokumentuju fotografiou.
Aktivita 3: Ake bezstavovce ziju pri vode?
Ciel: pozorovat a pomenovat bezstavovce zijuce pri vode
Postup: Ziaci pozoruju bezstavovce v okoli vod. Urcuju slovensky rodovy aj druhovy nazov pozorovaneho druhu. Pozorovanie zapisuju.
Zaver: Potvrdilo sa vase tvrdenie v uvode?
3. pracovna skupina - Tema: Vodne stavovce
Badatelska otazka: Co si myslite, zije vo vode a pri vode vela stavovcov?
Aktivita 1: Co si myslite, ake druhy stavovcov ziju vo vode a v jej okoli?
Ciel: Pozorovat a pomenovat zastupcov vsetkych tried stavovcov vo vode a v okoli vod.
Postup: Ziaci pozoruju zastupcov jednotlivych tried stavovcov vo vode a v jej okoli. Pozorovanie sa uskutocnuje na miestach - pri hati vypustu z luky Ostrovik, odtial cestou popri kanali Cierna voda k pozorovacej ornitologickej vezi Ostrovik a na samotnej vezi. Aj ked sme pri rybnikoch, chovne ryby pozorovat nemozeme, pretoze k rybnikom je zakazany vstup. Informacie o chovanych druhoch ryb v rybnikoch a volne zijucich druhoch v okolitych tokoch ziskavaju ziaci z naucnej tabule. Pozorovanie vtakov je asi najlahsie a najvdacnejsie. Na ornitologickej vezi pomocou dalekohladu ziaci pozoruju vtaky plavajuce na vodnej hladine rybnikov, vtaky postavajuce na brehoch, okolitych stromoch, kroch a trsti a prelietavajuce po oblohe. Vsimaju si aj pobytove znaky cicavcov. Pozorovane druhy urcuju a zaznamenavaju.
Aktivita 2: Ako sa prisposobili vtaky zivotu vo vode a pri vode?
Ciel: Pozorovat starostlivost vtakov o perie.
Postup: Ziaci pozoruju dalekohladom vtaky vo vode a na brehu a ich spravanie.
Aktivita 3: Co je potravou vodnych vtakov?
Ciel: Pozorovat a opisat potravove vztahy v prirode.
Postup: Ziaci pozoruju vtaky vo vode a pri vode, akym sposobom ziskavaju potravu. Ulohou je napisat potravovy retazec, do ktoreho zapoja pozorovaneho druhy vtakov.
Zaver: Potvrdilo sa vase tvrdenie v uvode? Kolko druhov stavovcov ste pozorovali?
4. pracovna skupina - Tema: Vodne a brehove rastliny
Badatelska otazka: Co si myslite, rastie vo vode a na brehu vela druhov rastlin?
Aktivita 1: Nachadza sa vo vode fytoplankton?
Ciel: Pozorovat a urcovat mikroskopicke rastliny.
Postup: Ziaci opatrne odoberu vzorku vody, z kvapky vzorky pripravia mikroskopicky preparat, pozoruju. Urcia nazvy ziskanych mikroskopickych rastlin pomocou odbornej literatury. Pozorovanie zaznamenaju pisomne a zdokumentuju fotografiou.
Aktivita 2: Ako sa prisposobili rastliny zivotu vo vode?
Ciel: Pozorovat a urcit rastliny zijuce vo vode, pozorovat ich vonkajsiu stavbu tela a prisposobenie sa zivotu vo vode.
Postup: Ziaci pozoruju rastliny vo vode a na brehu. Urcuju pozorovane druhy pomocou atlasov. Pozorovanie zaznamenavaju pisomne a fotografiou.
Aktivita 3: Ako vplyva typ brehu na zivot brehovych rastlin?
Ciel: Pozorovat a pomenovat rastliny rastuce na brehu, porovnat diverzitu rastlin na betonovom brehu rybnika a na hlinitom brehu kanalov, vysvetlit vyznam brehovych rastlin.
Postup: Ziaci pozoruju, aky je typ brehov v lokalite na sustave rybnikov a okolitych kanalov. Porovnavaju pestrost vegetacie na betonovom brehu a hlinitom brehu. Pozoruju a urcuju druhy rastlin rastucich na brehoch. Vsimaju si, aky vyznam maju brehove rastliny.
5. pracovna skupina - Tema: Mokrade, podmacane luky
Badatelska otazka: Preco sa hovori mokradiam spongie?
Aktivita 1: Aky je vyznam mokradi?
Ciel: Vysvetlit co je mokrad, zistit vyznam mokradi, poznavat organizmy zijuce na mokradiach.
Informacia pre ziakov: Ramsarsky dohovor je medzinarodna zmluva na ochranu a trvalu udrzatelnost mokradi. Dovodom vzniku dohovoru boli obavy z rychlosti, s akou boli znicene, kultivovane - odvodnene a preorane na polia, rozsiahle plochy mocarin a mokradi v Europe. Vysledkom tejto cinnosti bol pokles poctu vodneho vtactva. Dohovor bol prijaty 2. februara 1971 v iranskom meste Ramsar, leziacom na brehu Kaspickeho mora. Uzemie splnajuce kriteria stanovene v texte dohovoru sa nazyva Ramsarska lokalita a 2. februar sa od roku 1997 na pocest prijatia konvencie vyhlasuje za Svetovy den mokradi. Senne je jedna zo strnastich Ramsarskych lokalit na Slovensku.
Postup: Ziaci vyhladavaju na naucnej tabuli informacie o vyzname mokradi a aka cinnost cloveka ohrozuje mokrade.
Aktivita 2: Je luka prirodny, alebo umely ekosystem?
Ciel: Pozorovat lucny ekosystem a opisat sposob zasahu cloveka do tohto ekosystemu.
Postup: Ziaci pozoruju lucny ekosystem. Vsimaju si, ci zasahuje clovek svojou cinnostou do tohto ekosystemu, akym sposobom kosi luku, preco su useky nepokosene. Vsimaju si, ci sa pasie sa na lukach dobytok a uvazuju, aky to ma vyznam. Pozorovanie zdokumentuju fotografiou.
Aktivita 3: Ake etaze - poschodia sa vyskytuju na luke?
Ciel: Pozorovat a opisat etaze lucneho ekosystemu.
Postup: Ziaci pozoruju lucny ekosystem. Popisuju jednotlive etaze - poschodia rastlin, ake pozoruju. Pozorovanie nakreslia a oznacia poschodia.
Aktivita 4: Aku stavbu tela maju travy?
Ciel: Pozorovat a opisat stavbu tela travy, popisat casti stebla.
Postup: Ziaci opatrne vyberu z pody jednu travu, tak aby neposkodili ostatne rastliny.
Pozoruju stavbu tela. Zistia slovensky rodovy a druhovy nazov pozorovanej rastliny pomocou odbornej literatury. Pozorovanu rastlinu nakreslia a oznacia casti - zvazkovity koren, duta stonka, kolienko, list, klas.
Po ukonceni prac v pracovnych skupinach nasledovala cast vzajomneho ucenia. Kazda skupina na svojom stanovisti prezentovala ziakom ostatnych skupin svoje zistenia.
Vyhodnotenie exkurzie
Ziaci v skupinach spracuju vysledky a zistenia formou prezentacie. Prace predstavia na nasledujucich hodinach svojim spoluziakov v triede. Zaroven vystupia s prezentaciami na kazdorocnej ziackej skolskej vedeckej konferencii Interaktivna Druzica. Ucitel napise spravu pre vedenie skoly.
Aktivity boli pomerne narocne, ale velmi zaujali a ziakov pohltili ich Jedna z najatraktivnejsich pomocok pre ziakov bol Secciho disk, takmer kazdy si ho chcel vyskusat a ponorit. Pre ziakov bolo tazke prepocitat rychlost vody a pracovat s desatinnymi cislami, potrebovali pomoc ucitela. Druhe meranie rychlosti nevyslo, nakolko sa zatka zachytila v poraste leknic. Skupina s temou Voda si najviac vyzadovala pritomnost ucitela, kvoli bezpecnosti a dodrzani spravneho postupu merania.
Exkurzia mala pozitivny vplyv pre ziakov 5. A triedy na ZS Druzicova v Kosiciach pri upevnovani vedomosti a osvojeni uciva tematickeho celku Zivot vo vode a pri vode. V naslednom tematickom teste dosiahli ziaci lepsiu uspesnost v porovnani s vysledkami testov paralelnych tried, co znamena, ze sa zvysila uroven vedomosti v predmete biologia v tomto tematickom celku.
Zaver
Exkurzia je jednou z foriem, pri ktorej si ziaci upevnia vedomosti aktivnou formou priamo v terene. Okrem velkej edukacnej hodnoty ma exkurzia vyznam v oblasti komunikacie a rozvija spolocenske a socialne kompetencie ziaka pri praci v skupine. Bonusom pre ziakov je velky zazitok z badania, objavovania prirody a nadsenie z videnia druhov, o ktorych sa ucili na hodinach biologie, nazivo.
Zdrojom informacii pre ziakov na exkurzii bola hlavne nazornost, a tak predpokladam, ze sa ulahci pochopenie a vytvorenie presnejsej predstavy o abstraktnych prvkoch uciva.